Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_30P-393-2012.pdf
PDF · 74.18 KB
Case nature
Subarea
30P/393/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľa: X. Q., Z.. XX.X.XXXX, trvale bytom Ž., B. XXX/XX, proti odporcovi v rade I/ P. Q., Z.. XX. X. XXXX a odporcovi v rade II/ P. Q., Z.. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom Ž., B. XXX/XX, zastúpená opatrovníkom M. Q., Z.. XX. X. XXXX, trvale bytom Ž., B. XXX/XX, o určenie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporcovi v rade I. a odporkyni v rade II. súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 13.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcov prispievať mu na výživu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa od 25. 8. 2012. Návrh odôvodnil tým, že je študentom 3. ročníka SOŠ obchodu a služieb a vzhľadom k tomu, že nemá inú možnosť bývania a nedostatočný príjem, z ktorého by bol schopný samostatne sa živiť a študovať, navrhujeme zaviazať odporcov prispievať mu na výživu. V súčasnej dobe sa nachádza v Detskom domove v Necpaloch na základe dohody o poskytovaní starostlivosti a podmienkach pobytu po dovŕšení 18 alebo 19 rokov veku a je povinný hradiť úhradu z výživného určeného rodičom súdom.
Odporcovia sa k návrhu nevyjadrili.
Súd nariadil vo veci pojednávanie. Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, doručenie má vykázané náhradným spôsobom uložením na pošte. Vzhľadom k tomu súd v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti navrhovateľa.
Odporkyňa v rade II./ P. Q. bola rozsudkom Okresného súdu Žilina č. l. XXPs/XX/XXXX-XX zo dňa 21. 6. 2012 pozbavená spôsobilosti na právne úkony a bol jej ustanovený opatrovník M. Q..
Z výsluchu opatrovníka odporkyne v rade II./ na pojednávaní súd zistil, že navrhovateľ je jeho bratom. Bol umiestnený v detskom domove, avšak od apríla 2013 býva s nimi v spoločnej domácnosti. Rodičia sa o neho v súčasnej dobe starajú. Brat neukončil štúdium v mesiaci jún 2013, ktoré mal ukončiť v Martine. Musel opakovať tretí ročník a vybavil si štúdium v Žiline tiež v odbore čašník a od septembra 2013 opäť začal navštevovať III. ročník na tejto škole. Odporkyňa v rade II./ - matka navrhovateľa bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony a poberá invalidný dôchodok necelých 70 €. Rodičia majú ešte vyživovaciu povinnosť k sestre, ktorá navštevuje Obchodnú akadémiu a k bratovi P., ktorý má 17. rokov, je umiestnený v detskom domove a navštevuje školu.
Z výsluchu odporcu v rade I./ súd zistil, že podľa jeho názoru nie je dôvod na určenie výživného, keďže navrhovateľ odišiel z ústavu v apríli 2013, odkedy žije s nimi v spoločnej domácnosti. Poberá
dôchodok 200 € a má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Za byt sa platí 100 €. Zabezpečuje bežné potreby navrhovateľa, preto nie je potrebné určovať výživné.
Zo správy Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 1. 3. 2013 súd zistil, že odporkyňa v rade II./ P. Q.Á. je poberateľkou invalidného dôchodku od 4. 4. 2012 vo výške 66,60 € mesačne.
Zo správy Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 5. 3. 2012 súd zistil, že odporca v rade I./ P. Q. je poberateľom starobného dôchodku v roku 2013 vo výške 219,40 €.
Z oznámenia L. L. Z. zo dňa 30. 4. 2013 súd zistil, že navrhovateľovi dňom 30. 4. 2013 bolo ukončené poskytovanie starostlivosti na jeho vlastnú žiadosť z dôvodu osamostatnenia sa. Od 25. 8. 2012, t. j. dosiahnutím plnoletosti bol Z. X. Q. zaradený na základe vlastnej žiadosti formou dohody o poskytovaní starostlivosti v detskom domove po dovŕšení 18. roku veku dieťaťa na samostatnú skupinu pre mladých dospelých. Ako mladý dospelý mal X. problémy s dodržiavaním podmienok vyplývajúcich z dohody o poskytovaní starostlivosti v detskom domove po dovŕšení 18. veku dieťaťa, ktoré často riešili dohovorom (neskoré príchody, požívanie alkoholu, neprospievanie v škole, hospodárenie s financiami). Dňa 26. 4. 2013 bolo X. opakovane ponúknuté, že môže v zariadení ostať a dokončiť štúdium. X. ďalšiu pomoc zo strany detského domova rázne odmietol a opakovane písomne potvrdil, že zo zariadenia odchádza. X. sa rozhodol žiť a bývať u svojich rodičov P. T. P.Z. Q. v Ž., B. XXX/XX. Školu, ktorú navštevuje si chce dokončiť mimo detského domova. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom opatrovníka odporkyne v rade II./, odporcu v rade I./ súd zistil, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XXNc XXX/XXXX-XX zo dňa 25. 4. 2002 bol mal. X. spoločne so svojimi súrodencami umiestnený do detského domova. V tom čase výživné rodičom nebolo určené. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k.XXP XX/XXXX-XXX zo dňa 11. 6. 2007 súd určil povinnosť matky aj otca prispievať na výživu X. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania. Nepreukázal, či v súčasnej dobe je študentom, aké má výdavky. Odporcovia uviedli, že navrhovateľ v súčasnej dobe žije so svojimi rodičmi, ktorí zabezpečujú jeho potreby, od septembra mal začal pokračovať v štúdiu v III. ročníku, tieto skutočnosti však navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal. Treba uviesť, že vyššie uvedeným rozsudkom rodičom bola uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa vo výške 30 % zo sumy životného minima, ktorá trvá, pokiaľ by rodičia nezabezpečovali potreby navrhovateľa, ktorý by nebol schopný sám sa živiť.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol.
Odporcovi v rade I./ a odporkyni v rade II./ súd náhradu trov konania nepriznal v súlade s ustanovením § 142 odsek 1 O. s. p. vzhľadom k tomu, že mali vo veci plný úspech, avšak žiadne trovy si neuplatnili.
Po vyhlásení rozsudku sa odporca v rade I./ a opatrovník odporkyne v rade II./ vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.