Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-12Ro/1742/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka a.s., IČO: 36 854 140, Michalská 18, Bratislava, zast.: Mgr. Miroslavom Rybánskym, advokátom so sídlom v Bratislave, Grösslingová 10, proti žalovanej: B. E.Á., H.. XX.XX.XXXX, E. XXX, N. E. X. T. X.XXX,XX G. K. S..

rozhodol:

V rozsahu sumy 206,98 eura sa konanie zastavuje.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 937,25 eura spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 852,49 eura od 21.7.2012 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania v sume 21,70 eur (z toho trovy právneho zastúpenia 165,70 eura), všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, podanou dňa 28.8.2012 domáhal na žalovanej zaplatenia 1.327,75 eura spolu s úrokom 14% ročne zo sumy 663,88 eura od 21.7.2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 663,88 eura od 21.7.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 188,31 eura od 21.7.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania 115,- eur od 21.7.2012 do zaplatenia a úrokom 25% ročne zo sumy 90,15 eura od 1.7.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalovaná základ pohľadávky žalobcu uznala, nie však jej výšku v takej sume, v akej sa jej žalobca domáha.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobca v žalobe tvrdil, že žalobca vstúpil do záväzkového vzťahu v danej veci po tom, ako došlo k zlúčeniu pôvodného veriteľa ISTROBANKA a.s. so žalobcom na základe notárskej zápisnice A.. Ľ. U. z 23.4.2009 H. XXX/XXXX, H., H..

Dňa 5.2.1999 bola uzavretá Zmluva o bežnom účte, na základe ktorej žalobca zriadil žalovanej bežný účet a v rámci neho vzniklo žalovanej oprávnenie disponovať s finančnými prostriedkami podľa obchodných podmienok. V prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku banka úročila sumu nepovoleného zostatku sankčnou úrokovou sadzbou podľa aktuálne vyhlasovaných úrokových sadzieb. Dňa 21.7.2008 bol medzi bankou a žalovanou uzavretý dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte, ktorým

bolo žalovanej povolené formou kontokorentu prečerpať prostriedky do výšky úverového limitu v sume 663,88 eura (20.000 Sk). Výška úrokovej sadzby bola 14% ročne.

Žalovaná nesplácala kontokorent v súlade so zmluvou preto žalobca upozornil žalovanú na túto skutočnosť s tým, že ak svoje záväzky nevyrovná, žalobca pristúpi k vyhláseniu predčasne splatnosti celého kontokorentného úveru. Predčasnú splatnosť žalobca vyhlásil dňom 31.5.2011 a celý nezaplatený zostatok sa stal splatným. Ku dňu 1.6.2011 bol nepovolený debet v sume 90,15 eura, ktorá sa úročila sankčnou úrokovou sadzbou 25% ročne.

Ku dňu 20.7.2012, žalovaná dlhovala

- istinu kontokorentu 663,88 eur, ktorá úročí zákonným úrokom z omeškania 9% ročne od 21.7.2012 do zaplatenia

- riadny úrok v sume 188,31 eura, ktorý sa ďalej úročí zákonným úrokom z omeškania 9% ročne od 21.7.2012 do zaplatenia

- poplatok vo výške 115 eur vyčíslený k 20.7.2012 a odo dňa 21.7.2012 zákonným úrokom z omeškania 9% ročne až do zaplatenia

- debetný zostatok 90,15 eura a od 1.7.2012 tiež sankčný úrok 25% ročne až do zaplatenia.

Za tým účelom žalobca predložil Zmluvu o bežnom účte, ktorú uzavreli účastníci konania dňa 5.2.1999, z ktorej súd zistil, že žalovanej bol zriadený účet č. 10006-220435110/4900 (čl9) ako aj Dodatok č. 1 zo dňa z 21.7.2008 (čl.15), podľa ktorého ISTROBANKA a.s. poskytla žalovanej kontokorent v sume 20.000 Sk, na ktorý sa vzťahovala riadna úroková sadzba 14% ročne. V zmysle sadzobníka úrokových sadzieb účinného od 1.1.2012 sa na nepovolené prečerpanie vzťahovala debetná sadzba 25% ročne. Po zlúčení ISTROBANKY so žalobcom sa pôvodné číslo účtu žalovanej zmenilo na 4008158767/7500.

Keďže na predmetnom účte vznikol titulom kontokorentu dlh, žalobca ju listom zo dňa 22.3.2011 (čl. 17) vyzval na zaplatenie dlhu, inak sa úver zosplatní a bude sa vymáhať súdne. Výzva bola žalovanej doručená dňa 4.4.2011 (čl. 18), a keďže k plneniu nedošlo, listom zo dňa 31.5.2011 žalobca celý úver zosplatnil dňom 31.5.2011. Žalovanú zároveň vyzval, aby dlžnú čiastku v celkovej výške 872,68 eura zaplatila do 11.6.2011. Uvedený list si žalovaná nevyzdvihla na pošte v úložnej lehote a žalobcovi bol vrátený dňa 28.6.2011 (čl. 20).

Ku dňu 12.6.2011 (deň nasledujúci po uplynutí lehoty na plnenie v zmysle listu z 31.5.2011) žalobca na účte žalovanej evidoval debetný zostatok v sume 90,15 eura (čl. 21), a ďalej súd zistil, že ako posledný deň údržby účtu bol uvedený 12.júl 2012 (čl. 22), ku ktorému bol evidovaný celový dlh v sume 1231,37 eura (čl. 24), zostávajúci z dlhu istiny kontokorentu 663,88 eura, nabehnutých úrokov v sume 182,08 eura, kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 270,41 eura a rôzne poplatky v sume 115 eur.

Na výzvu súdu zo dňa 11.1.2013, aby žalobca písomne ozrejmil z akého výpočtového základu, v akej sadzbe, a za aké obdobie bola vyrátaná suma 270,41 eura, žalobca odpovedal listom zo dňa 22.1.2013 tak, že takt suma 115 eur za poplatky zodpovedá sumám, uplatneným za poslané upomienky v zmysle Obchodných podmienok Maxikonto a sadzobníkom ČSOB platným od 1.1.2010, a to za upomienky zo dňa 1.1.2011 v sume 10 eur, zo dňa 13.1.011 v sume 35 eur, zo dňa 7.3.2011 v sume 35 eur a zo dňa 233.2011 v sume 35 eur, priložil upomienky z každého uvedeného dňa (čl. 40 -43) a sadzobník 44 - 59).

Žalovaná základ pohľadávky v rozsahu dlhu na kontokorente ako aj úroku z tejto sumy 188,31 eura, a tiež ohľadom sumy 90,15 eura nepovoleného prečerpania nepoprela. Námietky vzniesla ohľadom sumy 115 eur ohľadom akýchsi poplatkov, taktiež namietla úročenie istiny i príslušenstva riadnym úrokom aj v období po zániku právneho vzťahu 31.5.2011 a nie je zrejmé, za aké obdobie sa žalovaných súm domáha, keď v žalobe tvrdil, že je to ku dňu 30.6.2012, a na inom mieste že dňom 20.7.2012.

Na základe výzvy súdu žalobca listom zo dňa 9.9.2013 po uskutočnení prepočtu sadzby úrokov z omeškania zobral žalobu späť ohľadom sumy 206,98 eura, a naďalej trval na zaplatení celkovej sumy 1.120,77 eura spolu s úrokom 14% ročne zo sumy 663,88 eur a zákonným úrokom z omeškania 9% ročne od 21.7.2012 do zaplatenia, riadneho úroku v sume 154,39 eura so zákonným úrokom z omeškania 9% ročne od 21.7.2012 do zaplatenia, sumy poplatkov výške 115 eur a od 21.7.2012 spolu zákonným úrokom z omeškania 9% ročne až do zaplatenia a napokon sumy debetného zostatku 90,15 eura spolu so sankčným úrokom 25% ročne a od 1.7.2012 až do zaplatenia.

Podľa ust. ods. l, veta prvá a druhá : navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh účinne vzatý späť, súd konanie zastaví.

Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. veta prvá : nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo pojednávanie.

Žalobca v rozsahu sumy 206,98 eura zobral žalobu späť po začatí pojednávania a žalovaná vyslovila súhlas dňa 16.9.2013, súd v tejto časti konanie zastavil.

Súd ohľadom zvyšku uplatneného nároku vyhodnotil jednotlivé dôkazy osobitne i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednanú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.

Ustanovenia , v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu pôsobili voči nemu osobitné zákony ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré vo vzťahu k pôsobia ako lex specialis, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o stavebnom sporení, 2. , 3. ) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka. To znamená, že úprava sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v a vykonávacích predpisoch k nemu.

Podľa ods. (6) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného 21.7.2008:

Pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

Podľa zákona účinného 21.7.2008: Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa účinného v deň uzavretia zmluvy o kontokorentnom úvere (21.7.2008):

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa :

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Ako vyplýva z Dodatku č. 1 k zmluve o bežnom účte zo dňa 21.7.2008, žalovanej bol poskytnutý úverový limit prečerpania finančných prostriedkov na jej účte vo výške 20.000 Sk s úrokovou sadzbou 14% ročne po celú dobu účinnosti zmluvy o bežnom účte. Žalobca tvrdil, a žalovaná nepoprela, že tieto peniaze skutočne využívala a nepoprela ani to, že tieto peniaze žalobcovi nevrátila a preto prejavila ochotu jednak úverový rámec 663,88 eura ako aj peniaze, o ktoré tento rámec prekročila.

Ak teda žalobca určil splatnosť celého záväzku dňom 31.5.2011 a poskytol žalovanej lehotu na ich vrátenie v celkovej sume 872,68 eura (vrátane nepovoleného prečerpania 90,15 eura) do 11.6.2011, tak je odo dňa 12.6.2011 v omeškaní. Ku dňu zročnosti celého dlhu t.j. ku dňu t.j. ku dňu 31.5.2011 činil dlh podľa žalobcom predložených listín: na istine 663,88 eura, na riadnom úroku 51,12 eura (vrátane dlžného úroku 4,14 eura), poplatkoch za upomienky 115 eur, celkom v sume 830,01 eura. Titulom kapitalizovaného 9% ročného úroku z omeškania z tejto sumy k 20.7.2012 činil úrok z omeškania sumu 84,76 eura.

Predmetom konania je ale aj suma 90,15 eura, o ktorej žalobca tvrdil, že sa jedná o sumu nepovoleného debetného zostatku. Ako však vyplýva z podrobného rozpisu o tom, z čoho táto suma pozostáva, možno zistiť, že sa jedná o poplatky za vedenie účtu a štvrťročne pripisovaný kapitalizovaný sankčný úrok 25%, ktorý banka začala pripisovať už v decembri 2010. Tieto skutočnosti vyplývajú z dokumentu na čl. 90. Z neho je zrejmé, že suma 90,15 eura nie je nepovolené prečerpanie na účte, ale podľa stavu k 20.7.2012 ide o súčet súm, ktoré si banka ako mínusové položky pripisovala titulom sankčného úroku a poplatku za vedenie účtu, poštovné poplatky a pod. Z tejto sumy žalobca žiadal 25% ročný úrok od 1.7.2012

až do zaplatenia. Z tabuľky „nepovoleného debetu“ na čl. 90 vyplýva, že ku dňu zročnosti celého dlhu (31.5.2011) žalovaná na pripísanom sankčnom úroku a poplatkoch dlhovala sumu 23,05 eura, z toho na samotných poplatkoch sumu 22,48 eura. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že podľa úrokových sadzieb, vyhlásených žalobcom od1.1.2012 (čl. 10) sa tento úrok vzťahuje na „nepovolené prečerpanie na účte“. V danom prípade ale nedošlo k prečerpaniu, keďže žalovaná dlhovala na istine presne 633,88 eura a teda nevedno, čo malo byť touto úrokovou sadzbou úročené. Ohľadom sankčného úroku navyše nebol súdu predložený žiaden dôkaz vo forme zmluvy. Nestačí iba sadzobník poplatkov ako informatívny dokument o cenách, účtovaných bankou za poskytované služby . Žalobca ani nedefinoval, aký charakter tento „sankčný“ úrok má, t.j. či sa má považovať za úrok z omeškania, zmluvnú pokutu alebo úrok ako odmena za poskytnutie finančných prostriedkov t.j. zvýšenie základnej úrokovej sadzby oproti zmluvne dojednanej a ani to, čo je jeho výpočtovým základom. Žalobca súdu nepredložil dôkaz o tom, či vôbec a kedy písomne žalovanú informoval o tomto druhu úrokov či poplatkov alebo ako o ďalších dôsledkoch tak, ako mu to ukladal zák. Ak by sa malo jednať o úrok ako súčasť hlavného plnenia, tak pre jeho absenciu v samotnej zmluve z 21.7.2008 na ňu žalobca nemá nárok, a jeho číselné vyjadrenie v dokumente na čl.90 nedáva obraz toho, z čoho (akého výpočtového základu), a za aké obdobie sa tá-ktorá suma vyrátala. Navyše je v rozpore s dobrými mravmi, aby sa žalobca domáhal sumy 90,15 eura, zohľadňujúcej už aj kapitalizovaný 25% sankčný úrok tak, že z neho domáhal znova 25% ročného úroku aj v období po 1.7.2012. Pre svoju neplatnosť kvôli nedodržaniu písomnej formy súd sankčný úrok žalobcovi nepriznal vôbec a v zmysle sadzobníka poplatkov priznal mu iba poplatky za vedenie účtu a hotové výdavky spojené s komunikáciou so žalovanou v celkovej výške 22,48 eura.

Podľa ust. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády účinného od 1.1.2009:

(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Dlh, ktorý žalovaná k 31.5.2011 žalovaná mala vrátane poplatkov v sume 115 eura za upomienky, a ktorý mala uložené zaplatiť žalobcovi do 11.6.2011, činil v skutočnosti sumu 852,49 eura (830,01 eura plus 22,48 eura). S touto sumou bola žalovaná v omeškaní od 12.6.2011 (uplynula jej lehota na plnenie) Z obdobie od 12.6.2011 do 20.7.2012 činí úrok z omeškania 9% ročne sumu 84,76 eura, takže dlh na úvere spolu s kapitalizovaným úrokom z omeškania k 20.7.2012 a všetkými poplatkami činí celkovú sumu 937,25 eura, ktorú súd zaviazal zaplatiť žalobcovi v stanovenej lehote, z toho sumu 852,49 eura aj s 9% ročným úrokom z omeškania od 21.7.2012 do zaplatenia.

Súd nepriznal žalobcovi 14% ročný úrok zo sumy 663,88 eura v období po 31.5.2011 vychádzal zo stavu úveru (vrátane riadneho úroku) k tomuto dňu v súlade s , podľa ktorého: Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Inak povedané, ak dôjde k situácii ako je v prejednávanej veci a síce, že dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, dlžník je povinný zaplatiť úroky aj za obdobie, ktoré nedobehlo, t.j. v takej výške, ako keby platil riadne a včas, a to z takej výšky istiny, aká je v čase zročnosti dlhu. Žalobca preukázal, že k 31.5.2011, kedy sa stal zročným celý dlh 663,88 eura, bol riadny úrok v sume 51,12 eura, ktorý sa stal zročným tiež v tento deň. Istina a úroky tak boli žalobcovi v plnej svojej výške aj priznané. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v rozsahu, v akom prevyšuje priznanú pohľadávku, t.j. v rozsahu istiny 183,52 eura ako aj 14% riadneho úroku zo sumy 663,88 eura od 21.7.2012 do zaplatenia a 25% sankčného úroku ako nedôvodnú zamietol.

Vychádzajúc z rozsahu úspechu žalobcu v tomto konaní súd mu priznal náhradu za dva úkony, vychádzajúc zo sumy, ktorá bola predmetom konania t.j. 1.120,77 eura. Hodnota 1 úkonu činí 61,41 eura a súd priznal žalobcovi náhradu za: 1) prípravu a prevzatie zastúpenia, 2) podanie žaloby), t.j. 3 x 61,41 eura = 122,82 eura + 2 x 7,63 eura režijný paušál (15,26 eura), spolu: 138,08 eura čo spolu s 20% DPH v sume 27,62 eura činí 165,70 eura, čo spolu so súdnym poplatkom 56 eur činí trovy konania celkom 221,70 eura.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.