Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (24)Rozsudok_4P-18-2013.pdf
PDF · 84.07 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/18/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci starostlivosti súdu o mal. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom pri matke, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pochádzajúceho z rodičov Z. G., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XX a L. G., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, G., o zníženie výživného takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 25.3.2013 otec maloletého žiadal, aby mu súd znížil výživné na maloletého zo sumy 90€ na sumu 30€, čo odôvodňoval ukončením podnikateľskej činnosti a zníženým príjmom, ako aj potrebou vyživovať svoju dcéru I.. Na pojednávaní dňa 16.9.2013 navrhol, aby súd znížil výživné na 50€, pričom uviedol, že začal od 1.8.2013 podnikať, ako SZČO. Matka so znížením výživného nesúhlasila. Kolízny opatrovník sa nevyjadril.
Súd dňa 16.9.2013 prejednal a rozhodol túto právnu vec bez účasti kolízneho opatrovníka.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie návrhom, vyjadreniami rodičov maloletého, spisovým materiálom 5P 76/2009 5P 21/2006, 1P 25/2008, dohodou o vykonaní práce č.l. 3, potvrdením o podaní daňového priznania otca za rok 2012, ostatným spisovým materiálom.
Maloletý F. G. pochádza z manželstva rodičov L. G. a Z. G.. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 5P 21/2006 - 84 zo dňa 29.7.2008 súd schválil dohodu rodičov maloletého, na základe ktorej sa otec maloletého zaviazal prispievať na výchovu a výživu maloletého mesačnou sumou vo výške 49,79€ (1.500,- Sk) a to za obdobie od 1.4.2006 do 5.9.2007, pričom dlžné výživné mal uhradiť v mesačných splátkach po 99,58€ (3.000,- Sk). Rozsudkom 1P 25/2008 - 56 zo dňa 7.4.2009 súd zvýšil otcovi maloletého výživné na sumu 66,39€ a to s účinnosťou od 1.5.2008 do budúcna, splatné vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, čím zmenil rozsudok 5C 26/2006 zo dňa 25.7.2007. V prevyšujúcom rozsahu návrh matky maloletého zamietol a povolil otcovi maloletého splácať dlžné výživné za obdobie od 1.5.2008 do 31.3.2009 v mesačných splátkach po 10€. Vychádzal zo skutočností, že došlo k zvýšeniu výdavkov na potreby maloletého ako aj k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Nakoniec rozsudkom 5P 76/2009 - 90 zo dňa 24.3.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.4.2011, súd zvýšil otcovi výživné pre maloletého na sumu 90€ mesačne a to s účinnosťou od 1.9.2010 do budúcna, pričom povolil otcovi splácať dlžné výživné za obdobie od 1.10.2008 do 17.3.2011 v pravidelných mesačných splátkach po 10€. Zistil, že maloletý nastúpil do základnej školy a pribudli mu nové potreby ( ako napr. školské výlety, krúžky, školské potreby), pričom už existujúce ( napr. strava, hygiena, osobné veci) sa zvýšili
prirodzeným plynutím času a dospievaním maloletého. Začal navštevovať angličtinu a začal športovať, chodiť na karate. Jeho matka bola od 1.1.2010 nezamestnaná, pričom od septembra 2010 bola na dlhodobej PN. Otec maloletému neprispieva inou formou, než výživným a celá osobná starostlivosť o maloletého je na jeho matke. Otec začal žiť v spoločnej domácnosti s priateľkou a dňa 10.2.2010 sa im narodila dcéra I., pričom spolu bývajú v rodinnom dome jeho otca. V spoločnej domácnosti s nimi žijú aj deti jeho priateľky K. M. M.. Otec pracuje ako murár a jeho príjem v hrubom sa pohybuje okolo 800€ mesačne. Z príjmu hradí náklady na potreby seba, priateľky a ich spoločného dieťaťa, ako aj detí svojej priateľky, rovnako ako vlastné osobné a pracovné potreby. Na svojho bratranca previedol darovacou zmluvou nehnuteľnosti, ktoré mal v osobnom vlastníctve. Je vlastníkom osobného motorového vozidlo Renault Clio. Súd konštatoval, že došlo k zmene pomerov maloletého a to k zvýšeniu nákladov na neho, pričom však nie až do takej miery, aby to odôvodňovalo zvýšenie výživného na sumu 170€, ako to požadovala matka maloletého. Je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať určenou sumou.
Od posledného rozhodnutia nepribudla otcovi, ani matke maloletého žiadna vyživovacia povinnosť. Otec žije naďalej v spoločnej domácnosti s priateľkou a ich spoločnou dcérou I., ako aj deťmi priateľky, v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho otca. Vlastní osobné motorové vozidlo Renault Clio, nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Do začiatku roka 2013 bol SZČO, pričom jeho príjem za minulý rok bol približne 8.000€. Z predloženého daňového priznania za rok 2012 vyplýva, že otec mal v roku 2012 príjem 8.573,05€ a výdavky vo výške 4.871,38€. Následne pracoval v spoločnosti S-GAM s.r.o. na dohodu s príjmom 504€ za 4 mesiace. Priateľka poberá náhradné výživné vo výške 85€ mesačne a jej príjem je približne 300€ mesačne. Otec maloletého prispieva mesačne na inkaso. Jeho mesačné potreby predstavujú približne 80€. Náklady na potreby maloletej I. sú škôlka 28€ a ostatné potreby 60€. Spláca záväzky peňažným ústavom v celkovej výške 318€. Prispieva na syna F. mesačne 30€. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletým F., ktorý nemá zdravotné problémy, okrem bežných chorôb, akurát mal problémy so zubami, ktoré si vybil pri športovej činnosti a v súvislosti s tým jeho matke vznikli náklady na zubára, doteraz 20€. Matka mu pred začatím školského roka zaplatila školské potreby vo výške 200€, ďalšie mesačné náklady na maloletého predstavujú 30€ na hygienu, 6€ na mobil, 40 - 50€ na oblečenie a obuv, 100 - 150€ na stravu. Dáva mu vreckové, ktoré býva až 4€ denne. Matka je od augusta 2013 na PN a v súčasnosti nemá žiadny príjem. pomáhajú jej rodičia. Náklady na bývanie činia približne 200€ mesačne.
Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel súd k tomuto právnemu záveru:
Podľa § 154 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 62 ods. 1- 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Možnosť zmeny súdneho rozhodnutia ohľadne vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu predpokladá podstatnú zmenu pomerov oproti stavu, ktorý existoval v čase vyhlásenia rozsudku, ktorý sa navrhuje zmeniť. Rozhodnutie, ktoré určilo vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k synovi F. určilo aj hranice, v ktorých súd posudzuje možnosti povinného a potreby oprávneného. Suma 90€, ktorá bola určená rozsudkom v konaní 5P 76/2009, ktorá nadobudol právoplatnosť dňa 14.4.2011, tvorí základ pre posúdenie jeho návrhu na zníženie výživného. Súd v zmysle § 78 zákona č. 36/2005 Z.z. neskúma pri návrhu na zníženie výživného opätovne pomery oboch účastníkov, ale preskúmava či nastala zmena rozhodujúcich okolností a to výdavkov a možností na strane povinného a potrieb na strane povinnej. Súd neskúma pomery odznova, ale hodnotí ich podľa toho, či došlo k ich zmene a to na strane oboch subjektov.
Je nepochybné, že výdavky na maloletého F. od 14.4.2011 vzrástli, pretože od posledného rozhodnutia uplynuli viac než 2 roky, pri už deklarovanej skutočnosti, že súd odvíja svoje rozhodnutie od zmeny pomerov a nie od posúdenia pomerov opätovne odznova, bez ohľadu na skoršie rozhodnutie. To vyplýva nielen z výpovede matky maloletého, ale je aj prirodzené vzhľadom na jeho vek ( pri poslednom rozhodnutí 8 rokov, v súčasnosti 10 rokov).
Súd sa teda zaoberal skutočnosťou, či sa pomery a možnosti otca zmenili natoľko, že nemôže svojmu synovi prispievať určenou sumou 90€ mesačne.
Zárobkové pomery otca sa od posledného rozhodnutia znížili a to zo sumy približne 300€ mesačne, ktorú zarábal otec podľa majetkových priznaní postupne za roky 2008 - 2012 ( v roku 2008 otec zarábal približne 310€ mesačne, čo vyplýva zo spisu 5P 76/2009, v roku 2009 približne 316,88€, čo rovnako vyplýva zo spisu 5P 76/2009, v roku 2012 rozdiel medzi ročným príjmom 8.573,05€ a výdavkami 4.871,38€), na sumu približne 150€ mesačne do augusta 2013, pričom podľa vlastného vyjadrenia otca maloletého v konaní 5P 76/2009 došlo u neho od roku 2010 k zníženiu príjmu, pre celospoločenské zhoršenie hospodárskej situácie. Od 1.8.2013 je otec opätovne SZČO a napriek tomu, že sa mu do rozhodnutia súdu nepodarilo zabezpečiť dôkaz o svojom aktuálnom príjme, s ohľadom na skutočnosť, že činnosť vykonáva v rovnakom odvetví, má všetky predpoklady na to, aby objektívne dosiahol približne rovnaký príjem, ako tomu bolo do konca roka 2012. Jedná sa síce o zníženie príjmov, avšak spôsob, akým otec dosiahol zníženie svojich príjmov je v rozpore s ustanovením § 75 Zákona o rodine, v dôsledku čoho súd jeho návrh na zníženie výživného zamietol.
Otec maloletého prestal dobrovoľne vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, pričom sa mu nezhoršil zdravotný stav, čo súd hodnotí ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez vážneho dôvodu. To však samo osebe nemôže byť dôvodom pre vyhovenie jeho návrhu, pretože tento krok je nielen rozporný s uvedeným zákonným ustanovením, ale vedie súd k presvedčeniu o zjavnej účelovosti tohto kroku s podaním návrhu na zníženie výživného. Potreby maloletého dieťaťa takýmto konaním nemôžu byť ohrozené. Navyše otec maloletého okrem svojej súdom určenej povinnosti prispievať maloletému určenou mesačnou sumou nijako ináč nezabezpečuje jeho potreby a celá osobná starostlivosť, vrátane ošetrovania maloletého v čase choroby, riešenia problémov v škole a s dospievaním, príprava na budúce povolanie a podobne, je výlučne na jeho matke. Otec má z tohto dôvodu povinnosť znášať vyššiu mieru hmotnej starostlivosti o maloletého, než jeho matka, pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dokonca ani to neplní. Potreby maloletého sa od posledného obdobia zvýšili a sú mesačne viac, než je dvojnásobok sumy, ktorú má maloletému poskytovať jeho otec ( viac než 180€ mesačne). Navyše ten mu subjektívne poskytuje v súčasnosti iba 30€ mesačne.
Nemožno brať do úvahy výdavky otca na potreby jeho priateľky, ako aj na potreby jej detí, pretože to nie sú potreby, ktoré môže otec zabezpečovať na úkor potrieb svojho syna. najskôr musí zabezpečiť jeho primerané potreby a potom môže svoje príjmy vynakladať na ostatné potreby, podľa vlastnej úvahy. Rovnako záväzky voči peňažným ústavom ( banka a sporiteľňa) nemajú prednosť pre životnými potrebami vlastného dieťaťa. Pokiaľ otec plní svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére I., nemôže ignorovať potreby svojho staršieho syna.
K otcom deklarovaným výdavkom súd uvádza, že došlo preukázateľne k ich poklesu oproti poslednému rozhodnutiu o určení výživného na syna F., avšak súd pri zohľadnení všetkých rozhodujúcich skutočností návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol s tým, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby súd pristúpil a akémukoľvek zníženiu zo sumy určenej rozsudkom č.k. 5P 76/2009 - 90.
Otec je povinný realizovať všetky potrebné úkony, na zabezpečenie výživného pre svojho syna a v tejto súvislosti zvýšiť svoju aktivitu na trhu práce za účelom zabezpečenia takýchto prostriedkov. Preto sú ním uvedené dôvody neakceptovateľné.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.