Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-82-2013.pdf
PDF · 105.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/82/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov, matky: U.. F. I., trvale bytom I., I. XX a otca: U.. Z. A., trvale bytom I., S. XX, na návrh matky o zmenu úpravy styku, takto
rozhodol:
Z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 3.11.2010, č.k. 17P/216/2004, v časti úpravy styku otca s maloletým A. A., nar. X.X.XXXX a úprava styku sa ponecháva na ich vzájomnú dohodu.
Tento rozsudok je predbežne v y k o n a t e ľ n ý.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 2.4.2013, tunajšiemu súdu podaným dňa 3.4.2013, požiadala matka o zmenu úpravy styku otca s maloletým A. A., nar. X.X.XXXX tak, aby bol neupravený s tým, že sa bude realizovať podľa možností a priania maloletého, dôvodiac jeho vekom (17 rokov) a okolnosťami, za ktorých sa styk uskutočňuje. Písomným podaním zo dňa 27.5.2013, súdu doručeným dňa 28.5.2013, matka svoj návrh pozmenila tým, že styk navrhla upraviť každý prvý týždeň v každom kalendárnom mesiaci od soboty 9,00 hodiny do nedele 18,00 hodiny, počas letných prázdnin v každom kalendárnom roku od 1. júla 9,00 hodiny nepretržite do 14. júla 18,00 hodiny, počas jarných prázdnin v každom kalendárnom roku od ich prvého dňa 9,00 hodiny nepretržite do ich posledného dňa 18,00 hodiny, počas zimných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od 26.decembra 9,00 hodiny nepretržite do 29.decembra 18,00 hodiny, v každom párnom kalendárnom roku dňa 26.decembra od 9,00 hodiny do 18,00 hodiny a v každom nepárnom kalendárnom roku na Veľký piatok od 9,00 hodiny do 18,00 hodiny. Písomným podaním zo dňa 12.7.2013, súdu doručeným dňa 16.7.2013, matka vyššie oboznámený návrh pozmenila v prvej časti tak, že styk navrhla upraviť každý prvý týždeň v každom treťom kalendárnom mesiaci od soboty 9,00 hodiny do nedele 18,00 hodiny a vo zvyšku zotrvala na jeho predošlom znení. Na pojednávaní sa matka vyjadrila tak, že žiada, aby styk otca s maloletým nebol upravený súdnym rozhodnutím v konkrétne dni a hodiny, ale aby bol založený na ich vzájomnej dohode. Uviedla, že jej syn je už vo veku, kedy sa môže a aj by sa mal v tejto veci sám rozhodovať a aby sa nemusel riadiť nejakým rozhodnutím. K rapídnemu zhoršeniu vzťahov došlo v apríli t.r., kedy sa Martin od otca vrátil konšternovaný a nahnevaný, opäť sa počas realizácie styku opakovali výčitky otca voči správaniu syna, jeho prospechu, záujmov, kamarátov, voči všetkému. A. sa potom bránil chodiť za otcom. Zo strany otca nebola snaha s A. sa stretnúť tak, ako mu to on navrhol, že by sa zišli niekde v meste, otec stále trval na takej realizácii styku, ako je určené súdom. Pokiaľ by sa otec chcel s maloletým stretnúť,
má možnosť sa s ním dohodnúť, môžu komunikovať mailom. A. má aj športové aktivity, otec nemá pre jeho pobyt u neho naďalej vytvorené podmienky, po celú dobu musí syn spať na nevyhovujúcom rozťahovacom gauči. Od otca stále prichádzajú A. SMS-ky s obsahom, napr. stále počúvaš len mater, pôjdem ti do školy vybaviť, aby si nezmaturoval. Nech A. spraví čokoľvek, pre otca nikdy nič nie je dobré. Naposledy sa styk uskutočnil dňa 3.4. t.r., potom už A. odmietol k otcovi ísť, následne otec prišiel dva alebo trikrát pred ich dom, urobil tam škandál a rozbil zvončeky aj susedom. Otec vykrikoval, že pôjde do jej zamestnania povedať, ako zle vychovala syna a maloletému sa vyhrážal návštevou školy, vykrikoval, ako sa chrapúnsky správa a podal na ňu trestné oznámenie za ohrozovanie mravnej výchovy maloletého a porušovanie súdneho rozhodnutia, ako aj návrh na výkon súdneho rozhodnutia. Otec bol za triednym profesorom A., žiadal ho o umožnenie stretnutia s ním osamote v profesorovom kabinete, čomu nebolo vyhovené, sťažoval sa tiež u zástupcu školy, syna čakáva pred školou, preto z nej A. odchádza okľukou alebo v sprievode spolužiakov.
Otec sa na pojednávanie nedostavil. Svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním z dôvodu svojej služobnej cesty v termíne pojednávania s tým, že jeho účasť na viacdňovej služobnej ceste je potrebná a termín sa nedá zmeniť a žiadal vytýčenie nového termínu pojednávania niekedy v polovici októbra. Nakoľko otec v súlade s § 119 O.s.p. nepreukázal relevantným dôkazom dôvod neúčasti na pojednávaní, bola mu zaslaná výzva na preukázanie takéhoto dôvodu. Otec si súdnu zásielku doručovanú mu v dňoch 19.8.2013 a 20.8.2013 poštovým doručovateľom a ani počas plynutia úložnej doby od 21.8.2013 do 10.9.2013 na pošte nevyzdvihol. V uvedenom čase sa však v mieste doručovania na S. XX v I. evidentne zdržiaval, keďže dňa 2.9.2013 osobne prevzal uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.8.2013, č.k. 11CoP/373/2013.
S ohľadom na uvedené súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti otca.
Kolízny opatrovník sa k predmetu konania vyjadril tak, že je namieste, aby styk nebol upravený súdnym rozhodnutím, ale na vzájomnej dohode medzi otcom a maloletým.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého nikdy neboli manželmi, otec je rozvedený, matka slobodná, ani jeden z nich nemá iné vyživovacie povinnosti. Maloletý A. dosiahne o necelých sedem mesiacov plnoletosť, študuje v maturitnom ročníku strednej školy.
Doterajšia úprava styku bola vykonaná rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 22.9.2010, 17P/216/2004, v každom párnom kalendárnom týždni od soboty 9.00 hodiny do nedele 18.00 hodiny, počas letných prázdnin v každom kalendárnom roku od 1. júla 9.00 hodiny nepretržite do 14. júla 18.00 hodiny a od 1. augusta 9.00 hodiny nepretržite do 7. augusta 18.00 hodiny, počas jarných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od ich prvého dňa 9.00 hodiny nepretržite do ich posledného dňa 18.00 hodiny, počas zimných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od 26.decembra 9.00 hodiny nepretržite do 29.decembra 18.00 hodiny, v každom párnom kalendárnom roku dňa 26. decembra od 9.00 hodiny do 18.00 hodiny a v každom nepárnom kalendárnom roku na Veľký piatok od 9.00 hodiny do 18.00 hodiny s tým, že otec si maloletého prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho následne aj odovzdá. Zároveň bolo zastavené konanie o návrhu otca vo veci zmeny zverenia maloletého a na návrh otca bola matke uložená povinnosť písomne informovať otca vždy k poslednému dňu každého párneho kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletého, jeho školskom prospechu, o jeho mimoškolských záujmových aktivitách, ako aj o všetkých ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletého.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 19.6.2013, č.k. 17P/157/2013, bol zamietnutý návrh matky o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby styk otca s maloletým bol neupravený. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 19.8.2013, č.k. 11CoP/373/2013, na odvolanie matky rozhodol tak, že styk otca s maloletým upravil každý prvý týždeň v každom kalendárnom mesiaci od soboty od 9.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny, a to do skončenia konania o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým, podaným dňa 3.4.2013.
Dňa 17.5.2013 sa maloletý bez predvolania dostavil na pracovisko kolízneho opatrovníka kde vypovedal o tom, že dnes už má 17 rokov, mnohé veci chápe inak ako dieťa, kedy uprednostňoval byť poslušný a dodržiavaním rozsudku neublížiť mame, nakoľko otec mamu neznáša, za všetko ju viní a použil by všelijaké prostriedky, aby jej uškodil, čím škodí aj jemu. Dnes tieto stretnutia prežíva veľmi ťažko nielen preto že, celý čas trávia medzi štyrmi stenami, otec nevytvorí žiadny pre nich obidvoch atraktívny program, celé dni mu len vyčíta, že nie je v škole taký, ako je jeho predstava, že lajdačí, nemá dobré známky, pre ktoré sa nikde do školy nedostane, obviňuje jeho mamu, že ona je vinná, že ona ho hucká proti nemu, nestará sa riadne o jeho výchovu. Veľmi mu vadí, že otec bez prestávky do neho „hučí“, neustále ho poučuje, vyčíta mu všetko, čo sa mu podľa jeho kritérií nepáči, od neho neprijme nijaké argumenty, ktoré ani nemieni počúvať. Veľmi ho bolí, že sa takto správa aj k svojej matke, jeho starej mame, tiež je na ňu hrubý, hoci on má s ňou dobrý vzťah. Čo si pamätá, otec bol vždy taký, ale v minulosti bolo mnoho stretnutí, najmä dovolenky, ktoré boli dobré a len niekedy sa ku koncu pokazili tým, že otec sa začal k nemu správať tak, ako opisuje. On dlho tieto situácie znášal, dnes sa už na to necíti, lebo si všetko hlbšie uvedomuje a cíti, že je úplne vnútorne rozhodný, má z toho problémy v jeho vnútornom aj verejnom živote. Otec v poslednom období mu začal robiť problémy aj v škole, chodí za profesormi, pritom o jeho prospechu vie z elektronickej žiackej knižky. On sa za to hanbí pred spolužiakmi, pred ktorými pred školou na neho pokrikuje, nadáva, poučuje. Naposledy prišiel pred školu aj so starou mamou. On sa strašne hanbil, bol v šoku, a hoci je už o chvíľu dospelý, tieto situácie ho dovádzajú k depresívnym stavom, plače a plače, nedokáže nájsť východisko a stále má obavy z ďalších kontaktov s otcom. Často sa stane, že radšej otcovi ani nedvihne telefón, lebo vie, čo ho čaká. Snaží sa aj vyhnúť osobnému kontaktu s otcom, ktorý ho vyslovene likviduje. Má pocit, že to už nevydrží, že raz to môže dopadnúť zle, že sa neovládne a niečo sa stane, hoci on v žiadnom prípade nie je ten, ktorý by veci riešil bez rozumu a vôbec nie agresívne. Je rád, že potom sa môže pri mame ukľudniť, tá ho aspoň psychicky podporí. Otca nikdy nezaujíma jeho postoj, jeho pocity, a tie má teraz veľmi hrozné, má obavy, že sa naozaj niečo stane. Otcovi poslal e-mail, v ktorom sa mu snažil vysvetliť, že je v koncoch, že mu mnohé veci vadia a robia mu fyzicky aj psychicky mimoriadne zle. Už si ani nevie predstaviť, či vôbec existuje niekto, kto by ho vypočul a pomohol mu.
Podľa § 100 ods. 3 O.s.p. ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa § 43 ods. 1 Zák. o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Dňa 3.6.2013 kolízny opatrovník vypočul maloletého v súvislosti s prejednávanou vecou. Maloletý vypovedal, že s otcom bol naposledy pred mesiacom, tento mu telefonuje, ale on telefón nedvíha, lebo má obavy z jeho nekonečných výčitiek. Otec ho opakovane vyhľadal v škole, bol za učiteľmi, vyrobil mu scénu pred spolužiakmi, za čo sa hanbil. Väčšinu stretnutí s otcom trávia u neho doma, otec do neho „hučí“, stále dookola, už to maloletý nevie počúvať, často keď príde domov, plače od bezmocnosti a ľútosti. Otca preto ani veľmi nemá rád, určite nie tak, aby vyhľadával jeho spoločnosť. Dlhé roky sa s ním stretával lebo nechcel, aby bolo zle z toho, že sa s ním nestretne, nechcel, aby tým trpela mama. Ten krátky čas počas styku bol občas stresujúci, niekedy sa niečo pokazilo a odradzovalo ho od stretnutí s otcom. Otec nedokáže pochopiť, že on je on, a že nebude obrazom niekoho iného a niekoho predstáv. Nakoniec čo je z otca: má vyštudovanú ekonómiu a robí sprievodcu turistom. Teraz je už dostatočne veľký a dokáže sa obhájiť a prejaviť svoju vôľu. Otec jeho názor však nechce prijať a ani vypočuť.
Maloletý bol vypočutý nielen kolíznym opatrovníkom, ale tiež na pojednávaní. Pred súdom uviedol, že situácia je zlá už dlhé roky, ale od apríla t.r. sa ešte zhoršila, odvtedy sa s otcom poriadne nevidel, ale to mu nezabránilo v tom, aby mu naďalej vypisoval nenormálne veci, aby mu telefonoval, pričom išlo o
dvojhodinové monológy plné výčitiek, kedy ho otec nepustil ku slovu. Otec hovoril o minulosti ohľadne matky maloletého, tiež o maloletom, ako ho jeho mater vychovala, ako je strašne ovplyvnený materou, ako sa podriaďuje jej zlobe, ako sa mu to všetko vráti, to všetko ho privádzalo do zúfalstva. Počkal ho pred školou a ako vychádzal z vrátnice, spravil mu takú scénu, že odchádzajúci učitelia a spolužiaci len pozerali a ešte dlho o tom hovorili. Otec začal vyrevovať na celé sídlisko, či je normálny, ako sa správa a pod., trvalo to, až kým maloletý neušiel domov. Druhýkrát prišiel otec pred ich dom aj s babkou, vyčítal mu, že nedvíha telefóny, že sa s ním nechce kontaktovať. Maloletý odchádza zo školy vždy so strachom, lebo nevie, čo môže od otca očakávať. Otec sa mu vyhráža, nech počká, akú to bude mať dohru, že učiteľom povie o jeho správaní sa k nemu. Otcova matka je už stará, neraz vyplakávala, aké jej robí otec naschvály, on by mal mať pre ňu pochopenie s ohľadom na jej vek, ale pritom stále na ňu hučí, maloletý má o starú matku strach. Keďže nevedel, čo má robiť, sám išiel na OSV, lebo to je jediné miesto, kde by bolo evidované to, čo im chcel povedať. Nikdy si nemyslel, že bude mať z otca až taký strach, a že mu urobí až takú veľkú hanbu ako pred školou. Nevie, čo by sa bolo stalo, keby odtiaľ neušiel, potom pred domom plakal, videli ho susedia, nevedel, čo má robiť. Chcel by, aby sa otec unormálnil, ale v tejto situácii sa zdá, že to nie je možné. Preto by chcel, aby styk nebol upravený súdom, ale aby sa s otcom stretával podľa toho ako to chce on, vôbec netvrdí, že sa s otcom už nechce vidieť, ale časom, v súčasnosti určite nie. V apríli budúceho roku má maturity, bude sa hlásiť na vysokú školu, musí sa na toto všetko pripravovať a momentálne nie je schopný stretávať sa s otcom podľa súdneho rozhodnutia. Chcel by, aby bol jeho styk s otcom na báze vzájomnej dohody. Otázne ale je, či sa otec bude chcieť s ním stretnúť, pretože mu píše, že ako človek a syn u neho skončil a v živote už od neho nemá nič chcieť. Ide o psychické vydieranie.
Maloletý A. založil do spisu prepisy SMS-iek od otca, v ktorých mu otec napr. píše: „ Robíš stále naschvál zle mne aj babi. Kašleš na ňu aj keď je v nemocnici kvôli Tebe. Už to tak nenechám a ponesieš si za to dôsledky. Ako ty ku mne, tak ja k Tebe“. „ignoruješ moje správy aj babi. To Ti vynahradím v škole, chcel som od teba len slušnosť, pre Teba je to veľa.“. „Správaš sa voči babi beštiálne a cynicky. V živote odo mňa už nič nežiadaj. V škole sa dozvedia, čo jej robíš a ako sa chováš. Baví Ťa ubližovať druhým ľuďom, to je hrozné.“ „Oznám súdu, ako sa správaš voči babi. Ak to nespravíš, tento týždeň, oznámim to ja do školy.“. „Nemáš slušnosť ani odpovedať. Ja nemá už zábrany ukázať v škole sfalšované vysvedčenie a povedať, ako sa správaš k otcovi a babke. A email Ti diktovala mater, neklam zase, že to bolo inak. Klesol si u mňa až na dno morálnych hodnôt. Klamár.!“
Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.
Naposledy súd meritórne rozhodol o zmene úpravy styku otca s maloletým v septembri 2010. Maloletý A. je teda o tri roky starší, v apríly nasledujúceho roka dovŕši plnoletosť, v školskom roku 2013/2014 študuje v poslednom, maturitnom ročníku strednej školy, mieni pokračovať v štúdiu na vysokej škole.
Vo všeobecnosti súdna úprava styku musí vychádzať predovšetkým z pomerov zistených v konaní na strane maloletého dieťaťa, a to najmä z jeho veku, plnenia školských či študijných povinností, pravidelných organizovaných záujmových aktivít, ale tiež z úrovne vzťahov medzi maloletým dieťaťom a rodičom, s ktorým má mať styk upravený a schopností tohto rodiča vytvoriť maloletému dieťaťu prostredie primerané jeho potrebám na dobu určenú pre styk, ako aj vhodný program, ktorým tento čas vyplní.
Kvalita a úspešnosť realizovania styku je nesporne ovplyvňovaná aj úrovňou aktuálnych vzťahov medzi rodičmi maloletého dieťaťa. V prípade antagonistického nastavenia rodičov, rodič zo styku povinný, hoci aj nevedomky či nepriamo, sa podieľa na vytváraní obrazu rodiča zo styku oprávneného v povedomí dieťaťa a naopak, tento rodič zas prejavom svojho postoja k rodičovi majúcemu dieťa v osobnej opatere, vplýva na vnútorné prežívanie dieťaťa a jeho spracovávanie týchto konfliktov. Je preto zákonitosťou, že rodič, ktorý prejavuje voči potrebám dieťaťa väčšiu empatiu, a to hlavne v oblasti citovej, má od dieťaťa aj pozitívnejšiu odozvu.
Kým v útlom veku dieťaťa je zámerom úpravy jeho styku s rodičom, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť, predovšetkým výchovné pôsobenie tohto rodiča na dieťa aj keď len v časovo obmedzenom rozsahu a rozvíjanie ich vzájomných citových väzieb a pocitu spolupatričnosti, u dieťaťa staršieho veku slúžia pravidelné stretnutia v podstate už len na utužovanie vybudovaných vzťahov prostredníctvom spoločných aktivít zaujímavých a pútavých predovšetkým pre dieťa.
V danom prípade sa styk otca s maloletým v podstate nikdy nerealizoval k spokojnosti maloletého a jeho rodičov. Otec opakovane podával návrhy na výkon rozhodnutia vo veci vynútenia styku s maloletým, pričom matka maloletého bola dokonca aj odsúdená pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia na peňažný trest vo výške 10.000,-Sk a náhradný trest jeden mesiac odňatia slobody, keď otec následne podal na ňu ďalší podnet na začatie trestného stíhania pre podozrenie zo spáchania rovnakého trestného činu.
Už v dobe ostatného rozhodovania súdu v predmetnej veci vyplynulo z vyjadrení maloletého, že otec mu nedokázal v dobe určenej na styk pripraviť zaujímavý program, a že s otcovou matkou si viac rozumel než s otcom samotným, keď A. sám vtedy uviedol, že stará matka otca dosť ukľudňuje, snaží sa ho usmerňovať, lebo otec má výkyvy nálad. Ani z pohľadu poskytnutého pohodlia neprežíval maloletý pobyt v domácnosti otca a otcovej matky komfortne - napr. veci musel mať zložené v predsieni, v prípade dlhšieho pobytu musel mať kufor vyložený na skrini, prespával spolu s otcom v obývačke na rozkladacom gauči, z ktorého mu padali nohy a otec ho niekedy v spánku nechtiac kopol, pričom otec nebol schopný po celé obdobie zjednať v tomto smere nápravu. Maloletý sa tiež sťažoval na to, že otec ho vodil na podujatia, ktoré boli vhodnejšie skôr pre otca než pre neho samotného.
V súčasnosti, keď je už A. vo veku veľmi blízkom dospelosti, je potrebné prihliadať v prejednávanej veci na jeho názor tak, ako to majú na zreteli ustanovenia § 100 ods. 3 O.s.p. a § 43 ods. 1 Zák. o rodine. Názor maloletého je taký, že chce, aby styk nebol upravený súdom, ale aby sa s otcom stretával podľa toho ako to chce on, pričom vôbec netvrdí, že sa s otcom už nechce vidieť, ale až časom, v súčasnosti určite nie. V apríli budúceho roku má maturity, bude sa hlásiť na vysokú školu, musí sa na toto všetko pripravovať a momentálne nie je schopný stretávať sa s otcom podľa súdneho rozhodnutia. Chcel by, aby bol jeho styk s otcom na báze vzájomnej dohody.
S ohľadom na vek maloletého, študijné povinnosti, ale v neposlednom rade i záujmové aktivity primerané jeho súčasnému statusu maturanta, súd návrhu v jeho konečnom znení vyhovel a rozhodol tak, že doterajšiu súdnu úpravu styku zrušil a úpravu styku maloletého s otcom ponechal na ich vzájomnú dohodu.
Podľa § 162 ods. 3 O.s.p. na návrh môže súd predbežnú vykonateľnosť rozsudku vysloviť, a to vo výroku rozsudku, ak by inak účastníkovi hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy.
Nakoľko v danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o maloletých podľa § 176 O.s.p., v ktorom súd nie je viazaný návrhom, rozhodol súd o predbežnej vykonateľnosti rozsudku majúc za preukázanú potrebu zamedzenia značnej ujmy na strane maloletého v prípade, že až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku bude naďalej jeho styk s otcom upravený súdnym rozhodnutím. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že maloletý vníma súdnu úpravu styku ako pre neho obmedzujúcu a zaťažujúcu z dôvodu, že otec pristupuje k jeho potrebám neadekvátne a nanajvýš necitlivo, o čom svedčí obsah jeho SMS-iek adresovaných maloletému, ako aj otcove návštevy v škole, ktorú maloletý navštevuje. Kým prostredníctvom zasielaných správ otec maloletého vnútorne deprimuje, verejnými verbálnymi atakmi maloletého pred spolužiakmi a vyučujúcimi mu spôsobuje závažnú psychickú ujmu, ktorá môže mať, a zrejme aj mať bude, závažné následky na ďalšiu kvalitu ich vzťahov. Takéto správanie otca privádza maloletého do stavu beznádeje, o čom svedčí jeho spontánna návšteva pracoviska kolízneho opatrovníka, kedy doslova uviedol, že „má pocit, že to už nevydrží, že raz to môže dopadnúť zle, že sa neovládne a niečo sa stane, hoci on v žiadnom prípade nie je ten, ktorý by veci riešil bez rozumu a vôbec nie agresívne.“
S ohľadom na závažné vyjadrenia maloletého, ktorého terajšou prioritou je príprava na maturitné skúšky a ich úspešné zvládnutie a rovnako aj príprava na prijímacie pohovory na vysokoškolské štúdium, súd považuje predbežnú vykonateľnosť tohto rozhodnutia za potrebnú v záujme zamedzenia hroziacej značnej ujmy na odôvodnených záujmoch maloletého, ktorá by mohla spočívať v nezvládnutí maturity, prijímacích pohovoroch, či dokonca v jeho skratovom konaní voči osobe otca, či vlastnej osobe.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho do- ručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).