Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-45P/246/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci maloletých detí Š. Š., N.. X.X.XXXX P. K., N.. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, so sídlom Staničné námestie 9, Košice, deti rodičov: matky R. Š., N.. XX.X.XXXX, A. Č. XX, K., zastúpenej GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Vodná 3, Košice, Advokátskou kanceláriou a otca R.P. Š., N.. XX.X.XXXX, A. Č. XX, K., zastúpeného JUDr. Vladimírom Zeleňákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Letná 47, v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom takto

rozhodol:

Zastavuje konanie o zverenie maloletých detí Š. do osobnej starostlivosti matky.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Š. sumou 70,- eur mesačne a na výživu maloletej K. sumou 80,- eur mesačne počnúc dňom 12.10.2012 do 9.5.2013 spolu v sume 285,20 eur na maloletého Š. a v sume 351,60 eur na maloletú K., ktoré súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach v sume 20,- eur na maloletého Š. a v sume 30,- eur na maloletú K., popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

odôvodnenie:

Na návrh matky doručený súdu 12.10.2012 Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 16.10.2012 predbežným opatrením zveril mal. Š. P. V.. K. do osobnej starostlivosti matky až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, zároveň určil vyživovaciu povinnosť otca tak, že je povinný prispievať na výživu oboch detí na každého vo výške 30 % z výšky životného minima mesačne vopred k rukám matky počnúc dňom podania návrhu, t.j. od 12.10.2012 do budúcna. Dôvodom nariadenia predbežného opatrenia bola skutočnosť, že postupom času medzi rodičmi sa začali prejavovať názorové rozdiely na spoločný život a výchovu maloletých detí, ktoré prechádzali do verbálnych konfliktov. Matka poukázala na skutočnosť, že intenzita týchto konfliktov postupne rástla, až napokon 31. augusta 2012 vyústila do fyzického útoku otca voči matke a to priamo pred maloletým deťmi. V dôsledku uvedeného matka dospela k záveru, že manželstvo s otcom maloletých je bez akejkoľvek perspektívy a najmä pre zdravý vývoj maloletých je nevyhnutné uvedené manželstvo rozviesť a usporiadať tak vzájomné vzťahy medzi rodičmi maloletých. Matka dňa 15.8.2012 spolu s maloletými sa odsťahovala od otca zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom do obce B., kde žije doposiaľ.

Uznesením zo dňa 17.1.2013 súd začal konanie o úpravu rodičovských práv a povinností z úradnej moci.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Na pojednávaní konanom dňa 26.4.2013 matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu predniesla, že rodičia sa vedia zhodnúť na úprave rodičovských práv a povinností v tom zmysle, že maloleté deti pre čas do rozvodu budú v starostlivosti matky a styk nežiadajú upraviť, avšak nevedia sa dohodnúť na otázke určenia vyživovacej povinnosti do rozvodu, kde matka navrhuje určiť výživné vo výške 100 eur na jedno dieťa.

Ďalej matka vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že s otcom detí nežije v spoločnej domácnosti od 15.8.2012, kedy sa odsťahovala spolu s deťmi k svojim rodičom, ktorí bývajú v B.. Bývali tam do doby, kedy sa jej podarilo zabezpečiť iné bývanie, deti tam chodili do školy a škôlky. Poukázala na to, že otec v predchádzajúcom období na výživu detí ničím neprispieval, prvýkrát prispel sumou 30 eur na každé dieťa od novembra 2012 t.j. po vydaní predbežného opatrenia. Uviedla ďalej, že v období, kedy bývala u svojich rodičov neprispievala im na bývanie, neskôr sa presťahovala do podnájmu do K.Š., keďže mala záujem, aby deti sa vrátili do prostredia, kde boli zvyknutí. Za tento podnájom však musí pravidelne uhrádzať 350 eur mesačne. V decembri 2012 sa zamestnala a jej mesačný zárobok činí 50 eur, nakoľko pracuje iba dva až tri dni v týždni. Pomáhajú jej rodičia čiastkou približne asi 200 eur a aj inou formou (nákupy a pod.). Ďalej uviedla, že finančne jej vypomohli aj otcovi rodičia sumou 700 eur. Maloletá K. je žiačkou 2. ročníka ZŠ, stravuje sa v školskej jedálni, za čo je úhrada približne 18 eur, navštevuje školský klub detí - úhrada 11 eur mesačne. Navštevuje tanečnú, kde platba za polrok činí 24 eur a v súvislosti s jej zdravotným stavom matka nemá žiadne pravidelné zvýšené výdaje. Maloletý Š. navštevuje materskú škôlku, kde školné činí 13,50 eur, rodičovský príspevok 8 eur a strava okolo 30 eur mesačne. Nemám mimoškolské aktivity a ani v súvislosti s jeho zdravotným stavom, matka nemá zvýšené výdaje. Matka ďalej uviedla, že je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná, nepoberá žiadne dávky, poberá iba rodinné prídavky na dve deti vo výške 44 eur.

Otec na pojednávaní konanom dňa 26.4.2013 uviedol, že nevlastní žiadne nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty, vlastní iba motorové vozidlo Renault Clio rok výroby 2004, ktoré je štyri mesiace nepojazdné. Potvrdil, že používa osobné motorové vozidlo Audi A3, ktorého bol predtým vlastníkom a ako držiteľ bol zapísaný jeho otec, avšak toto vozidlo bolo prepísané na otca z toho dôvodu, že on poskytol finančné prostriedky na kúpu tohto vozidla. Toto vozidlo používa aj jeho otec. Ďalej uviedol, že býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov, kde sa nachádzajú dve samostatné bytové jednotky - jednu obývajú rodičia a v druhej býva on so svojou priateľkou. Na bývanie prispieva rodičom sumou 150 eur, pričom celkové výdaje na bývanie podľa jeho názoru činia okolo 400 eur. Uviedol, že pracuje v trvalom pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy vo firme, ktorá patrí jeho otcovi - záhradníctvo, údržba zelene na sídlisku KVP, pričom on vykonáva všetky práce (šofér, práce pri kosení, výruboch a pod.).

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. vyplýva, že pod touto spisovou značkou bolo vedené konanie o rozvod manželstva úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pre čas po rozvode a rozsudkom zo dňa 30.4.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.5.2013 bolo manželstvo rodičov rozvedené súd zároveň schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a určená povinnosť otca prispievať na maloletého Š. sumou 70 eur a na maloletú K. sumou 80 eur mesačne.

Na pojednávaní konanom dňa 13.9.2013 matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu predniesla, že od posledného pojednávania došlo k podstatným zmenám, keďže v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. bol vyhlásený rozsudok dňa 30.4.2013, ktorým bolo manželstvo rozvedené a zároveň bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca určená povinnosť prispievať na maloletého Š. sumou 70,- eur mesačne a maloletej K. sumou 80,- eur mesačne. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.5.2013 a teda aj vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností do rozvodu, matka súhlasí s tým, aby výživné nebolo stanovené v ňou navrhovanej výške, ale v sume aká bola určená pre čas po rozvode a teda na maloletého Š. sumou 70,- eur mesačne a maloletú K. sumou 80,- eur mesačne. Matka ďalej prostredníctvom právneho zástupcu upresnila, že vyživovaciu povinnosť v sume 70,- a 80,- eur žiada určiť odo dňa 15.8.2012, kedy účastníci prestali žiť v spoločnej domácnosti, až do obdobia, kedy začal plniť otec na základe právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode manželstva, teda do apríla 2013

(vrátane). Právny zástupca matky uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom, že sú nevyhnutné dôvody osobitného zreteľa pre priznanie výživného za obdobie 15.8.2012 do podania návrhu, t.j. do 12.10.2012, podľa stanoviska právneho zástupcu je potrebné v prvom rade prihliadať na odôvodnené potreby detí, to znamená, že odkedy sa starala matka sama o obe maloleté deti. Podľa vykonaného dokazovania v oboch konaniach, aj v tomto, aj v predchádzajúcom, ktoré už bolo právoplatne ukončené, je preukázané, že sa rodičia odlúčili dňa 15.8.2012. Od vtedy matka sama sa starala čo sa týka finančne, aj hmotne o svoje deti a otec ani raz do vydania predbežného opatrenia nepoukázal, ale ani sa neinformoval o tom, či nepotrebuje matka akékoľvek finančné prostriedky na hmotné zabezpečenie detí. Otec sa začal zaujímať, alebo resp. začal akokoľvek sa starať o svoje deti až po vydaní predbežného opatrenia, kde bola priznaná len minimálne suma výživného na mal. deti. V prvom rade je osobitný zreteľ v tom, že matka s deťmi musela odísť z domácnosti, to znamená, že neodišiel otec, ale odišla matka s deťmi, nemala ani kompletnú vybavenosť domácnosti, ani kompletné oblečenie, jednoducho odišla s deťmi, otec proti tomu neprotestoval, navyše, keď odišla, musela sa odsťahovať ku svojim rodičom, lebo to bola jediná možnosť, ktorí jej samozrejme pomohli, avšak mala zvýšené náklady jednak na cestovné, lebo jej rodičia žijú mimo K. vo vzdialenej obci. Okrem toho je potrebný brať zreteľ na to, že v tom čase začínala škola v septembri a každá jedná rodina má zvýšené výdavky na maloleté deti, keď navštevujú povinnú školskú dochádzku, hovoríme o kúpe učebníc, teda šlabikárov, zošitov a učebných pomôcok. Otec vôbec neprejavil záujem o to, aby nejako pomohol, prispel, alebo kúpil akékoľvek zošity, všetko hradila matka sama. Uviedol, že minimálne začiatok šk. roka je dostatočný osobitný zreteľ na zvýšené výdavky matky, ktoré mala a otec nepreukázal žiadnu sumu. Okrem toho poukázal na to, že otec naďalej pristupuje veľmi laxne ku hmotnému zabezpečeniu detí, v letných mesiacoch (v 7.-8. mesiaci) neuhradil riadne výživné, uhradil ho potom následne, ale neplatil včas. Otec sa v lete venoval rôznym aktivitám a nenašiel si peniaze na svoje deti, teda chodil na výlety a pod.

Otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu potvrdil, že od posledného pojednávania došlo k zmenám určitých skutočností najmä s poukazom na konanie, ktoré prebehlo o rozvode manželstva, kde bola schválená rodičovská dohoda, otec rovnako súhlasí, resp. akceptuje výšku tam stanoveného výživného a súhlasí, aby obdobná výška bola určená aj pre čas do rozvodu.

Zároveň však právny zástupca otca predniesol, že otec nemôže akceptovať, aby výživné pre čas do rozvodu bolo určené odo dňa tak, ako to požaduje matka, teda odo dňa jej odchodu zo spoločnej domácnosti , preto nie je možné výživné priznať spätne za obdobie pred podaním návrhu a preto aj v tomto konkrétnom prípade otec navrhuje, aby výživné bolo určené iba od podania návrhu, teda od 12.10.2012 do konca apríla 2013, teda do 30.4.2013. Navrhol, aby bola zohľadnená tá skutočnosť, že na základe vydaného predbežného opatrenia si otec plnil vyživovaciu povinnosť v čiastke 30,- eur mesačne na každé dieťa, t.j. spolu 60,- eur a uhradil konkrétne 6 platieb v predmetnom období, bolo to v novembri, decembri 2012 a v januári, februári, marci až apríli 2013, ktoré platby navrhol pri stanovovaní dlžného výživného zohľadniť. Zároveň otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal, aby mu bolo umožnené dlžné výživné, ktoré bude v tomto konaní vypočítané splácať v pravidelných mesačných splátkach, max. po 40,- až 50,- eur mesačne popri bežnom výživnom a to aj s poukazom na to, že otec vykonáva práce, ktoré sú sezónneho charakteru a jeho príjem v zimných mesiacoch je minimálny, prípadne niekedy aj nulový. Právny zástupca otca poukázal ešte na tú skutočnosť, že po odchode matky zo spoločnej domácnosti síce otec nedisponoval dostatkom finančných prostriedkov a teda na výživu detí neprispel okrem vyššie uvedených splátok, avšak jeho rodičia v predmetnom období prispeli čiastkou 600,- eur.

Zo správ kolízneho opatrovníka zo dňa 20.2.2013 vyplýva, že mal. deti Š. pochádzajú z manželstva rodičov. Spoločnú domácnosť rodina viedla na adrese Č. XX, K.. V auguste 2012 matka spolu s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala sa k svojim rodičom do obce B., odkiaľ sa približne pred mesiacom odsťahovala a t.č. býva na adrese Y. V. XX, K.. Na návrh matky Okresný súd Košice II uznesením č.k. zo dňa 16.10.2012 rozhodol o nariadení predbežného opatrenia, ktorým maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil povinnosť prispievať na maloleté deti sumou rovnajúcou sa 30 % sumy životného minima na jedno nezaopatrené dieťa. Matka býva spolu s maloletými deťmi v dvojizbovom prenajatom byte na adrese Y. V. XX, kde majú maloleté deti k dispozícii samostatnú detskú izbu. K presťahovaniu sa do K. pristúpila matka z dôvodu, že maloleté deti si ťažko zvykali na školské prostredie v obci B.. Matka je t.č. nezamestnaná, poberá prídavky na dve maloleté deti. Iný príjem nemá. Finančne jej vypomáhajú jej rodičia. Matka uviedla, že

s manželom chceli uzavrieť rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloleté deti zveria do striedavej osobnej starostlivosti, avšak nakoľko sa nevedeli dohodnúť na výške výživného, táto dohoda uzavretá nebola. Maloletá K. navštevuje D.K. Š. V. R. M. K., v školskom roku 2012/2013 je žiačkou 2. ročníka. Do školy denne dochádza, stravuje sa v školskej jedálni. Je zdravá, zvýšené výdavky súvisiace s výchovou a výživou nemá. Maloletý M. navštevuje materskú školu na S. L. M. K.Š.. Je zdravý, zvýšené výdaje súvisiace s jeho výchovou a výživou matka nemá. Otec žije v rodinnom dome, ktorého vlastníkmi a zároveň užívateľmi sú jeho rodičia. Na chod domácnosti prispieva podľa svojich schopností a možností. Je zamestnaný, pracuje v spoločnosti svojho otca zaoberajúcej sa záhradníctvom. Jeho mesačný príjem je cca 350,- eur mesačne. S maloletými deťmi sa pravidelne kontaktuje, každý víkend trávia maloleté deti v domácnosti jeho rodičov, taktiež vianočné sviatky a prázdniny strávili deti s otcom. S matkou sa na styku s deťmi vždy vedeli dohodnúť, taktiež chceli uzavrieť rodičovskú dohodu ohľadom zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá však nebola uzavretá z dôvodu rozdielnych požiadaviek rodičov na výšku výživného.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice zo dňa 22.2.2013 vyplýva, že matka je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 10.10.2012. Menovaná poberá prídavok na dieťa, nepoberá dávku v hmotnej núdzi.

Z potvrdenia Daňového úradu v Košiciach zo dňa 22.4.2013 vyplýva, že otec podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2011 dňa 2.4.2012 a za rok 2012 dňa 28.3.2013, kde deklaroval základ dane za rok 2011 vo výške 6851,94 eur a za rok 2012 vo výške 7261,37 eur. Z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa D. Š. B..T..Y.. za obdobie 5-12/2012 vyplýva, že priemerný čistý príjem otca predstavovala suma 325,- eur.

Podľa ust. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 24 ods. 4 cit. zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ust. § 62 ods. 1 cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samostatne sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 cit. zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1 cit. zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 77 ods. 1 cit. zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V tomto konkrétnom prípade súd konal a rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností pre čas do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva na základe uznesenia o začatí konania bez návrhu potom, ako bolo vydané uznesenie o nariadení predbežného opatrenia (na návrh matky doručený súdu 12.10.2012). Predmetom konania pôvodne bola úprava rodičovský práv a povinností vrátane rozhodnutia o zverení detí do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, avšak nakoľko v priebehu tohto konania nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým rozhodol tunajší súd o rozvode manželstva a zároveň bolo právoplatne rozhodnuté aj o úprave práv a povinností rodičov pre čas po rozvode, nebolo potrebné v tomto konaní rozhodovať o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov a preto súd v tejto časti konanie zastavil.

Súd potom rozhodoval iba o určení výšky vyživovacej povinnosti otca, ktorý nevykonával osobnú starostlivosť o maloleté deti, pričom pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo zhodného stanoviska rodičov, ku ktorému v priebehu konania dospeli, keďže obaja navrhovali, aby vyživovacia povinnosť na maloletého Š. bola určená sumou 70 eur mesačne a vyživovacia povinnosť na maloletú K. sumou 80 eur mesačne. Súd zohľadnil skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a komplexne posúdil jednak odôvodnené potreby maloletých detí ako aj súčasne zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov, vychádzajúc zo základnej zásady, že maloleté deti majú právo na rovnakú životnú úroveň akú majú rodičia a mal za to, že rodičmi navrhované výživné je primerané.

Vo svojich návrhoch sa však rodičia nezhodli v tom, odkedy má byť takáto vyživovacia povinnosť určená, keď matka žiadala, aby vyživovacia povinnosť bola určená odo dňa 15.8.2012 t.j. odo dňa od kedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a otec navrhoval, aby vyživovacia povinnosť bola určená iba od podania návrhu dňa 12.10.2012. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na to, že v zmysle citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, je možné právo na výživné priznať aj za dobu 3 rokov spätne pred začatím súdneho konania, avšak iba v prípade, ak sú tu preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa. Takáto sprísnená zákonná úprava smeruje k tomu, aby oprávnené osoby podávali návrhy bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok, pričom existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa súd posudzuje podľa konkrétnych okolností jednotlivých prípadov (napr. za takýto relevantný dôvod môže považovať zlý zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil v čas uplatniť návrh) a dôkazné bremeno v tejto otázke zaťažuje navrhovateľa, ktorý žiada určenie výživného spätne pred podaním návrhu. V tomto konkrétnom prípade má súd jednoznačne za to, že matka v konaní nepreukázala existenciu žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa, keďže síce poukazovala na to, že žiada určiť vyživovaciu povinnosť odo dňa od kedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, ale neuviedla žiadne relevantné dôvody, pre ktoré nepodala návrh na určenie vyživovacej povinnosti bezprostredne po tejto udalosti t.j. bezprostredne potom ako rodičia prestali viesť spoločnú domácnosť a otec neprispieval na výživu detí. Súd preto v tom konkrétnom prípade bol toho názoru, že neboli splnené podmienky na určenie výživného pred podaním návrhu t.j. pred dňom 12.10.2012 a vyživovaciu povinnosť otca určil až od tohto dňa. Súd zároveň dopĺňa, že bol toho názoru, že nebolo potrebné zamietať návrh na určenie výživného za obdobie od 15.8.2012 do 11.10.2012, nakoľko v tomto prípade konanie neprebiehalo na základe návrhu matky vo veci samej na úpravu práv a povinností rodičov, ale na základe uznesenia o začatí konania z úradnej moci.

Na základe vyššie uvedených úvah súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého Š. sumou 70,- eur a na výživu mal. K. sumou 80,- eur mesačne počnúc dňom 12.10.2012 do 9.5.2013 spolu v sume 285,20 eur na maloletého Š. a v sume 351,60 eur

na maloletú K., ktoré súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach v sume 20,- eur na maloletého Š. a v sume 30,- eur na maloletú K. popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. V časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky súd konanie zastavil, preto že o tomto už rozhodol v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom po rozvode rozsudkom zo dňa 30.4.2013 č. , kedy na čas po rozvode zveril ich do osobnej starostlivosti matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.7.2013.

Dlžné výživné bolo vypočítané na základe zhodných vyjadrení oboch rodičov, že otec v predmetnom období uhrádzal na každé dieťa výživné v sume 30 eur a to počnúc novembrom 2012 až doposiaľ. Dlžné výživné na maloletého Š. tak činí 285,20 eur (70 krát 6 = 420 + 45,20 = 465,20 od ktorej sumy súd odpočítal 180 eur ako sumu uhradenú za 6 mesiacov po 30 eur). Dlžné výživné na maloletú K. súd vypočítal ako 80 krát 60 mesiacov = 480 + 51,60 = 531,60 od ktorej sumy súd odpočítal uhradených 180 eur za 6 mesiacov po 30 eur čo činí 351,60 eur. Súd zároveň uvádza, že nebolo možné od dlžného výživného odpočítať aj sumu 600,- eur, ktorú matke poskytli otcovi rodičia, nakoľko takýto príspevok starých rodičov nie je možné považovať za úhradu výživného zo strany otca.

O trovách konania súd v súlade s ust. nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).