Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-93-2013.pdf
PDF · 107.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/93/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovatelia, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka neb. V. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a otca Ľ. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. V. Č.. XXX, A., právne zastúpený: JUDr. Peter Schmidl, advokát, Záhorácka 11/A, 901 01 Malacky o návrhu navrhovateľov: Š. F., nar. XX.XX.XXXX a S. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom ul. Š. XXX, A. na zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti manželom, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú C. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov Š. F., nar. X.X.XXXX a S. F., nar. X.X.XXXX, obaja bytom A., L.. Š. XXX, s účinnosťou od 11.5.2013.
Navrhovatelia sú p o v i n n í vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a sú o p r á v n e n í zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej C. sumou 350,- eur mesačne, vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľov, s účinnosťou od 11.5.2013.
Nedoplatok na výživnom za čas od 11.5.2013 do 30.9.2013 v sume 701,61 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku k rukám navrhovateľov.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia podali dňa 23.05.2013 na Okresný súd Skalica návrh na zverenie mal. C. do ich náhradnej osobnej starostlivosti a žiadali aby súd zaviazal otca platiť výživné na maloletú C. sumou 350,- eur mesačne od 11.05.2013. Svoj návrh odôvodili tým, že sú starými rodičmi maloletej. Navrhovatelia sú manželia. Po smrti matky maloletej, ich dcéry, zostali deti s otcom bývať v ich domácnosti. Bývajú v rodinnom dome, ktorý je v ich osobnom vlastníctve. Navrhovatelia majú s maloletou vybudovaný veľmi dobrý vzťah, keďže po smrti matky bývali v jednej domácnosti a o maloletú sa starali. Otec prestal mať záujem o maloletú, maloletá si musela od otca pýtať peniaze do školy, ktoré jej dával nevôľou. Neustále vznikali konflikty medzi otcom a deťmi a starými rodičmi. Maloletá si sama varila, prala a starala sa o domácnosť. Otec maloletej sa dňa 11.05.2013 odsťahoval z ich rodinného domu, pričom maloletá odmietla ísť s otcom, nakoľko ich vzťahy sú narušené a nemá vybudovaný vzťah k otcovej priateľke, s ktorou žije. Otec si so sebou odsťahoval aj všetok nábytok a elektroniku. Ešte počas choroby matky
maloletej sa navrhovatelia o maloletú starali, pomáhali pri výchove a finančne. Od odchodu otca z domácnosti s ním nie je maloletá v kontakte. Zdravotný stav navrhovateľov je dobrý, maloletá nerobí žiadne problémy ani výchovné ani v škole, pomáha pri domácich prácach.
Otec sa k návrhu písomne vyjadri s tým, že nebude namietať proti zvereniu maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom a výživné na maloletú navrhol vo výške 200,- eur mesačne.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť mal. C. do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom a otcovi určiť primerané výživné.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľov, otca a zástupcu kolízneho opatrovníka, rodným listom maloletej, sobášnym listom, potvrdeniami o príjmoch a výdajoch, správami ÚSPVaR a Sociálnej poisťovne, rozpisom výdajov, správou obce A., nájomnou zmluvou, poštovými poukážkami, správou z prešetrenia pomerov a zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že spoločne s mal. C. bývajú v rodinnom dome, ktorý je v ich vlastníctve. S navrhovateľom sú manželia, manželstvo trvá. Okrem mal. C. tu bol ešte t. č. už plnoletý X., ktorý už je samostatný, tento sa už oženil a má svoju rodinu, už s nimi nebýva. Navrhovatelia sú starobní dôchodcovia, navrhovateľka poberám dôchodok vo výške cca 360,- eur mesačne. Výdaje majú len bežné súvisiace s bývaním ako sú nájom, energie. Nemajú žiadne pôžičky, ktoré by museli splácať. Mal. C. chce naďalej zostať v ich starostlivosti. Matka dieťaťa zomrela v roku 2007. Po tomto všetci bývali v ich domácnosti aj s otcom dieťaťa. Neskôr keď si otec našiel priateľku začali problémy. Na naliehanie navrhovateľky sa otec dieťaťa dňa 11.05.2013 odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Otec sa odsťahoval sám, mal. C. s otcom odísť nechcela. Zostala naďalej v ich domácnosti. Otec dieťaťa jej všetko zobral - TV, počítač, všetky veci čo mala. Medzi otcom a mal. C. bol a je naštrbený vzťah. Otec s mal. C. sa veľmi nestretávajú. Otec platí výživné od 5/2013 mesačne vo výške 200,- eur. Otec má zaplatené výživné za mesiace 5/2013, 6/2013, 7/2013 a 8/2013. S otcom dieťaťa nemajú dobré vzťahy, nekomunikujú. Pokiaľ ide o zdravotný stav navrhovateľky, táto je spôsobilá riadne zabezpečiť starostlivosť o mal. dieťa. Mal. C. navštevuje 2. ročník SOŠ S., odbor čašníčka. Je zdravým dieťaťom, záujmové krúžky nenavštevuje. Výdaje na ňu sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena. Mal. C. ich poslúcha, rešpektuje. Výchovné problémy nespôsobuje. Pokiaľ ide o vyjadrenie otca, je pravdou že C. má vzťah, je to slušný chlapec, ktorý chodí aj k nim domov, stretávajú sa v domácnosti navrhovateľov. C. sa nepohybuje v žiadnej zlej partii.
Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že je na dôchodku, poberá starobný dôchodok vo výške 375,- eur mesačne. Mal. C. ich rešpektuje, poslúcha, výchovné problémy s ňou nie sú. Po zdravotnej stránke je navrhovateľ spôsobilý zabezpečovať starostlivosť o mal. C..
Z výsluchu otca súd zistil, že súhlasí s tým, aby mal. C. bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom. V spoločnej domácnosti s mal. C. a so starými rodičmi nežije od 11.5.2013, kedy bol z domácnosti vyhodený. Otec aj chcel aby mal. C. išla s ním, ale s mal. C. si nerozumeli. Vznikali medzi nimi nedorozumenia. S mal. C. nemajú dobrý vzťah, táto odmietla sa s otcom odsťahovať. Zostala bývať u svojich starých rodičov, otec uvedené rešpektoval. Maloletá má svoj vek a preto súhlasí, aby zostala naďalej u svojich starých rodičov. Otec momentálne býva v rodinnom dome s jeho priateľkou a jej rodičmi. Rodinný dom je vo vlastníctve jej rodičov. Otec okrem mal. C. iné vyživovacie povinnosti nemá. Syn X. už je plnoletý, samostatný. X. sa už oženil, žije so svojou rodinou v Š.. Otec prispieva na chod domácnosti priateľkiným rodičom sumou 400,- eur mesačne. Je to celkovo na nájom, energie. Otec má úver, jedná sa o hypotéku, ktorú si zobral v 2/2013 vo výške 50.000,- eur, mesačne spláca 364,94 eur. Otec v 2/2013 zakúpil rodinný dom v A.. V tomto zatiaľ nebýva, nakoľko sa jedná o starší rodinný dom, ktorý je v rekonštrukcii. Otec je zamestnaný vo M., kde zarába 1407,71 eur mesačne. Ďalej poberá vdovský dôchodok vo výške 246,10 eur mesačne, sirotský vo výške 164,10 eur a rodinné prídavky 23,10 eur. Otec nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného 350,-eur mesačne. Otec pravidelne uhrádza výživné na mal. C. od 5/2013 vo výške 200,- eur mesačne, nakoľko táto suma zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam. Má uhradený aj 9/2013 čo dokladoval poštovným poukazom.
Z výsluchu zástupcu kolízneho opatrovníka súd zistil, že starí rodiča spĺňajú podmienky na to, aby im mal. C. bola zverená. V starostlivosti starých rodičov neboli zistené žiadne nedostatky. Takisto mal. C. sa vyjadrila, že naďalej chce zostať u svojich starých rodičov. Navrhol, aby súd zveril mal. C. do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom. Vzťah medzi otcom a mal. C. nefungoval už dlhodobo, nejednalo sa o vek mal. alebo jej rebéliu. Mal. si s otcom nerozumela už dávno predtým.
Zo správy o prešetrení pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa 12.09.2013 súd zistil, že maloletá C. býva v súčasnosti u svojich starých rodičov zo strany matky, navrhovateľov. Jedná s o dvojpodlažný rodinný dom vo vlastníctve starých rodičov. Starý rodičia obývajú prízemnú časť, kde majú obývačku, spálňu, kuchyňu, komoru a sociálne zariadenie. Mal. má svoju izbu v hornej časti domu, kde sa nachádza aj obývačka, spálňa, kuchyňa a WC. Tieto izby mal. užívala spolu s otcom. Otec má zakúpený rodinný dom, ktorý je v rekonštrukcii. V súčasnosti býva otec u svojej priateľky v rodinnom dome jej rodičov. Maloletá C. je študentkou 2. ročníka SOŠ S., odbor čašníčka. V minulom školskom roku mala prospech dobrý, do školy chodila pravidelne. Výchovné problémy nespôsobuje, starých rodičov poslúcha a pomáha pri domácich prácach. Majú vybudovaný dobrý vzťah. Zdravotný stav mal. je dobrý. Otec je zamestnaný, poberá rodinné prídavky na dieťa, sirotský a vdovský dôchodok. S maloletou sa vôbec nestretáva, majú narušený vzťah. Od mája 2013 posiela na maloletú mesačne sumu 200,- eur. Starí rodičia sú starobný dôchodcovia, poberajú starobné dôchodky. Ich zdravotný stav je dobrý, primeraná veku. Od smrti matky zabezpečujú starostlivosť a výchovu o maloletú. Po smrti matky boli v rodine vzájomné vzťahy celkom dobré. Po čase kedy otec nadviazal novú známosť začali vzájomné problémy. V máji 2013 odišiel otec z ich domácnosti bývať k priateľke. nadviazaní nového vzťahu. Šetrením neboli zistené žiadne nedostatky pri zabezpečovaní výchovy a starostlivosti o maloletú C. zo strany starých rodičov. Starí rodičia sú schopní zabezpečovať riadne výchovu a starostlivosť o maloletú.
Zo správ ÚPSVaR v Senici súd zistil, že otec poberá prídavok na dieťa na mal. C. v mesačnej sume 23,10 eur, rodičovský príspevok ani dávky a príspevky v hmotnej núdzi nepoberá. Za posledných 12 mesiacov nie je a nebol evidovaný na úrade práce. Navrhovatelia za posledných 12 mesiacov nepoberali žiadne sociálne dávky a dávky v hmotnej núdzi, nikdy neboli evidovaní ako uchádzači o zamestnanie.
Zo správy Soc. poisťovne Senica súd zistil, že navrhovatelia za posledných 12 mesiacov nepoberali žiadne dávky vyplácané Soc. poisťovňou. Otec je poberateľom vdovského dôchodku vo výške 246,10 eur mesačne, sirotského vo výške 163,10 eur mesačne.
Z potvrdenia od zamestnávateľa otca mal súd preukázané, že otec je zamestnaný v spoločnosti M. B., P..B.. od 16.02.1998. Jeho priemerná mesačne mzda je vo výške 1.407,71 eur.
Z potvrdenia od zamestnávateľa otca mal súd preukázané, že otec je zamestnaný v spoločnosti K. S. B..T..Y.. Jeho priemerná mzda je 970,75 eur mesačne.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (Zákon o rodine), ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh navrhovateľov bol v zmysle § 45 Zákona o rodine podaný dôvodne. Súd v rámci vykonaného dokazovania zisťoval jednak pomery na strane rodiča maloletej, splnenie zákonných predpokladov na strane navrhovateľov a záujem maloletého dieťaťa. Matka maloletej zomrela dňa XX.XX.XXXX. Otec opustil dňa 11.5.2013 domácnosť navrhovateľov a starostlivosť o mal. C. prevzali navrhovatelia. Túto starostlivosť chcú navrhovatelia aj naďalej zabezpečovať. Navrhovatelia sú starými rodičmi maloletej a v súčasnosti sú tými, ktorí fakticky vykonávajú starostlivosť o maloletú. Otec sa s maloletou nestretáva, majú narušený vzťah, prispieva jej na výživu sumou 200,- eur mesačne. Otec býva v domácnosti rodičov svojej priateľky. Otec súhlasí so zverením mal. C. do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom. Starí rodičia zabezpečujú starostlivosť o maloletú riadne. U navrhovateľov sú vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletej. Maloletá ich rešpektuje, poslúcha, nie sú s ňou výchovné problémy a pomáha aj pri domácich prácach. Navrhovatelia majú s maloletou vytvorený dobrý vzťah. Šetrením pomerov v rodine navrhovateľov zo strany kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne nedostatky. Navrhovatelia spoločne s maloletou bývajú v rodinnom dome, ktorý je v ich vlastníctve. V tomto dome bývali spoločne s otcom a maloletou aj po smrti matky, teda na domácnosť je maloletá navyknutá, je jej domovom. Navrhovatelia sú po zdravotnej stránke spôsobilí vychovávať maloleté dieťa. Súd má za to, že u navrhovateľov sú dané zákonom stanovené predpoklady na to, aby mohli riadne zabezpečovať starostlivosť o maloletú, a preto im zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti. Navrhovateľom týmto zverením maloletej do ich starostlivosti súčasne vzniká povinnosť vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia a právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti, teda výšky výživného súd pri určovaní výšky výživného otca na mal. C. prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súd určil otcovi povinnosť platiť výživné na mal. C. vo výške 350,- eur mesačne. Súd pri určení výšky výživného vychádzal zo skutočností, že priemerný mesačný príjem otca je vo výške 1.407,71 eur, otec ďalej poberá vdovský dôchodok vo výške 246,10 eur mesačne, čo predstavuje celkový mesačný príjem otca vo výške 1.653,81 eur mesačne. Okrem tohto príjmu otca, je otcovi vyplácaný sirotský dôchodok vo výške 163,10 eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 23,10 eur mesačne. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že sirotský dôchodok a rodinné prídavky sú určené na podporu výživy maloletého dieťaťa, teda sú určené pre maloleté dieťa na výdaje súvisiace s jeho opaterou, výchovou a potrebami. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť k mal. C.. Svoje výdaje otec vyčíslil celkovo vo výške 764,94 eur mesačne. Aj po odrátaní týchto výdajov má otec dostatočný mesačný príjem na to, aby platil súdom určené výživné. Súd v tejto súvislosti však poznamenáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pre rozhodnutie súdu neboli rozhodujúcimi. Každý rodič je povinný v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na svoje potreby. Podľa súdnej praxe výživné má predstavovať cca 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Otcovi bolo určené výživné vo výške požadovanej navrhovateľmi, teda vo výške 350,- eur mesačne, čo tvorí približne 21 % z jeho príjmu. Súd má za to, že otec je s ohľadom na jeho súčasný príjem schopný platiť výživné na mal. dieťa v uvedenej výške, poukazujúc na skutočnosť, že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá a na skutočnosť, že matka maloletej zomrela, teda maloletá má už len otca, ktorý je povinný zabezpečiť výživu dieťaťa, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jej vek, osobné potreby, náklady v škole a záľuby.
Takto určené výživné je otec povinný platiť vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľov s účinnosťou od 11.5.2013, teda od doby, kedy sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti navrhovateľov a maloletej. Návrh bol podaný ešte hneď v tom istom mesiaci dňa 23.5.2013 a preto súd určil výživné od momentu prerušenia spolužitia otca s maloletou. Vzhľadom na určenie výživného od 11.05.2013, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 11.5.2013 do 30.9.2013 v sume 701,61 eur, ktorý je otec povinný zaplatiť k rukám navrhovateľov do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Súd pri určení nedoplatku vychádzal zo skutočností uvádzanými navrhovateľmi a otcom, že otec má uhradené výživné na mal. vo výške 200,- eur mesačne za mesiace 5/2013 až 9/2013. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za 21 dní mesiaca 5/2012 v sume 101,61 eur (350-200/31x21), za mesiac 6/2013 až 9/2013 v sume 600,- eur (350-200x4).
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)