Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-115-2013.pdf
PDF · 79.67 KB
Case nature
Subarea
20CoP/115/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. Q. I. N. Á. Š. C. P. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom X., L. Š. Č.. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X., P. Č.. X/A, X., dieťa rodičov: matka H. Q. I. N. Á. Š. C. P. Á. , narodená dňa X.XX.XXXX, trvale bytom X., L. Š. Č.. XX, otec N. X. Ú. Š. , narodený dňa X.X.XXXX, trvale bytom X., G. Č.. XXX, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 19. júla 2013, č. k. 38 P 143/2013-5, vo výroku, ktorým súd predbežné opatrenie nariadil, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 19.7.2013, č. k. 38 P 143/2013-5, nariadil predbežné opatrenie tak, že otec má právo stretávať sa s maloletou J. Q. každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku 19.00 hod. do nedele 18.00 hod. a každý štvrtok v kalendárnom roku v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloletú v súdom stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletej, pričom matka je povinná maloletú J. Q. na styk riadne pripraviť. Vo zvyšku, t.j. v časti, ktorou sa otec domáhal nariadenia psychologicko-psychiatrického vyšetrenia matky a v časti zníženia výživného súd prvého stupňa návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, ods. 2 prvá veta, ods. 4, ods. 8, ods. 9 O.s.p. a po vecnej stránke tým, že je potrebné upraviť pomery medzi rodičmi maloletej J. Q. v zmysle práva otca stretávať sa s maloletou, nakoľko je v záujme maloletej dočasne upraviť jej styk s otcom. Uviedol, že každý rodič má právo budovať si svoj vzťah so svojim dieťaťom a podieľať sa na jeho výchove bez ohľadu na to, či rodičia spolu žijú alebo nie. Tieto skutočnosti je možné docieliť len pri realizovaní pravidelného styku rodiča s maloletým dieťaťom. Obaja rodičia majú tak svoje práva, ako aj svoje povinnosti, pričom medzi základné práva a povinnosti rodiča patrí právo a zároveň aj povinnosť vykonávať starostlivosť o svoje dieťa; v sebe zahŕňa aj právo rodiča stráviť so svojim dieťaťom čas. Je potrebné uviesť, že ťažkosti pri realizácii styku jedného rodiča s maloletým dieťaťom nemôžu spôsobovať obmedzenie tohto styku a za predpokladu, že medzi rodičmi je dohoda vylúčená, resp. nedá sa realizovať z dôvodu nespolupráce jedného z rodičov, je potrebné, aby súd stanovil pravidlá a stabilizoval situáciu, pričom v neposlednom rade nie je možné opomenúť práva otca i maloletej J. na vzájomný styk, ktoré právo tak otcovi, ako aj maloletej vyplýva zo zákona a ktoré právo je potrebné a nevyhnutné v záujme maloletého dieťaťa rešpektovať a byť pri realizácii tohto práva nápomocný. Súd tak uviedol, že nevzhliadol žiadny dôvod, prečo by nebolo možné návrhu otca v časti úpravy jeho styku s maloletou J. vyhovieť. Návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia v časti, ktorou by sa znížila jeho vyživovacia povinnosť voči maloletej J. nie je možné vyhovieť, nakoľko je nedôvodný a naliehavý právny záujem na jeho nariadenie nie je daný, nakoľko rozhodovať o otázke zníženia vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu inštitútom predbežného opatrenia je neprimerané. Znížiť vyživovaciu povinnosť rodiča je možné len pri tak závažných zmenách na strane povinného rodiča, ktoré dostatočne, po vykonanom dokazovaní, odôvodnia takéto zníženie. Otec nedoložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce dôvodnosť svojho návrhu v časti zníženia svojej vyživovacej povinnosti a skutočností v ňom uvedených, ktorými svoj návrh zdôvodnil, pričom súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vychádzal zo skutočností obsiahnutých v návrhu na jeho nariadenie. K návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia v časti, ktorou by bola matke maloletej uložená povinnosť podrobiť sa psychologickému či psychiatrickému vyšetreniu súd prvého stupňa dôvodil, že v rámci konania o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné uložiť matke takúto povinnosť, keďže túto otázku nemôže súd v rámci lehoty, ktorú mu zákon stanovuje na rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, relevantne posúdiť. Zdôraznil, že nariadenie psychologického vyšetrenia osoby je takým zásahom do jej osobnej integrity, že k nej možno pristúpiť až po tom, čo súd vykonaným dokazovaním dospeje k jednoznačnému záveru, že vyšetrenie osoby je nevyhnutné a potrebné pre objektívne zistenie všetkých skutočností potrebných pre posúdenie veci. Otcom navrhovaným psychologickým vyšetrením matky maloletej by sa súd mohol zaoberať len v konaní vo veci samej a ak by dospel k záveru, že je takéto vyšetrenie potrebné, pristúpil by k jeho nariadeniu u oboch rodičov maloletého dieťaťa, nielen u jedného z nich.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku, ktorým súd prvého stupňa upravil styk otca s maloletou J., podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa. Maloletá J. Q. navštevuje pravidelne plavecké tréningy v plaveckom oddiele O. U. D. P. X. každý štvrtok od 18.30 hod. do 20.00 hod. a každú sobotu od 7.00 hod. do 10.00 hod. Otec maloletej nie je ochotný doprevádzať maloletú na plavecké tréningy, čo už v minulosti prezentoval a maloletá J. Q. sa plaveckých tréningov úpenlivo dožaduje. Nesúhlasí s tým, aby maloletá kvôli styku so svojim otcom nemohla plavecké tréningy navštevovať. Nie je pravdou, žeby bezdôvodne obmedzovala styk otca s maloletou. Otec by mal rešpektovať jej vôľu, aby maloletá bola vždy v jeho domácnosti a aby maloletú nenechával u tretích osôb bez prítomnosti otca, pričom ho najmä žiadala, aby maloletú nenechával samotnú s otcom matky T. Q.. Podotkla, že otec maloletej napriek tomu nechal maloletú v J. s otcom matky a je logické, že po takomto zistení sa ihneď dožadovala, aby jej doniesol otec maloletú späť, avšak bezúspešne. Otec maloletú doniesť odmietol a neskôr vôbec nedvíhal telefón. Nakoľko bola presná adresa v J. pre ňu neznáma, dňa 10.7.2013 bola nútená požiadať o pomoc políciu, pričom záznam sa nachádza na C. C. L. X. - G. č. J. XXX/XXXX. Odvolaciemu súdu navrhla uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že otec má právo stretávať sa s maloletou J. Q. každý párny kalendárny týždeň v čase od soboty 10.00 hod. do nedele 17.00 hod. a každú stredu v kalendárnom roku v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletej. Pri styku je otec povinný byť neustále v spoločnosti maloletej a akceptovať jej oprávnené školské a mimoškolské aktivity a záujmy. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť.
Otec odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky dôvodil, že s vozením maloletej na tréningy nemá problém a stalo sa len raz, že maloletú odmietol odviezť na tréning, keď bola nachladnutá (sopeľ, kašeľ a kýchanie) a jeho logickým úsudkom bolo teplo a čaj. Má za to, že chodí na súťaže dcéry, ak mu to matka oznámi a na úspechy dcéry je hrdý. S otcom matky dobrý vzťah na rozdiel od averzie matky k svojmu otcovi a k udalosti opísanej matkou dôvodil, že bol prítomný po celý čas pri maloletej, telefón si do bazéna nezobral; táto udalosť bola prešetrená aj u kolíznej opatrovníčky. Odvolaciemu súdu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu matky maloletého dieťaťa nemožno priznať úspech.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Predbežné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania alebo po začatí konania, v oboch prípadoch je možné predbežné opatrenie nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter. Predbežné opatrenie upravujúce styk rodičov s deťmi musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom možno realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodičov, tzv. výchova prítomnosťou či príkladom, ktorá, ako je všeobecne známe, je tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Predbežné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých by malo byť krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Vo veci samej sa otec maloletej domáha úpravy styku s maloletou. Ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, čo je prípad aj otca maloletej N. X. a matky H. Q., je narušené normálne rodinné spoločenstvo, a tým i normálny výkon rodičovských práv a povinností k deťom. Pri určení, komu majú byť v takomto prípade zverené deti do výchovy, skúma súd, ktorý z rodičov zabezpečuje lepšie podmienky pre riadnu výchovu detí a povinnosťou súdu je, aby získal vždy spoľahlivý podklad pre rozhodnutie vykonaním a zhodnotením všetkých vhodných dôkazov k všestrannému objasneniu skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov i prostredie, v ktorom rodičia žijú, ako aj skutočností týkajúcich sa výlučne detí, z hľadiska ich veku, pohlavia, zdravotného stavu, záujmov, vzťahu k rodičom i ďalším rodinným príslušníkom a pod. V danom prípade rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 17.5.2012, č. k. 38 P 318/2011-72, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.3.2013, č. k. 11 CoP 359/2012-94, súd zveril maloletú J. Q. do osobnej starostlivosti matky, ktorá maloletú zastupuje a spravuje jej majetok, pričom súd neupravil styk otca s maloletou z dôvodu ponechania tohto styku na dohodu rodičov maloletej J. Q..
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine síce uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom, avšak predovšetkým od rodičov závisí, aby sa dohodli na tom, akým spôsobom sa budú s dieťaťom stretávať, pričom v tomto prípade súd vychádzal z okolností zistených v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1, § 167 ods. 2 O.s.p.). V prípade súdnej úpravy tohto styku je potrebné zohľadniť okolnosti na strane maloletého dieťaťa J. Q., najmä jej vzťah k otcovi, ktorý ju nemá v osobnej starostlivosti, ako aj okolnosti na strane rodičov - ich vzájomný vzťah, ich časové možnosti a predovšetkým právo otca ako rodiča, ktorý dieťa nemá v osobnej starostlivosti, na budovanie si rodičovského vzťahu s maloletou. Po oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť styk otca s maloletou J., keďže rodičia sa o styku nevedia dohodnúť. Rovnako mal odvolací súd za to, že prvostupňový súd pri úprave styku správne zohľadnil okolnosti na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane oboch rodičov. Jedinú námietku matky v podanom odvolaní, že maloletá navštevuje v čase, kedy súd prvého stupňa upravil styk maloletej s otcom plavecké tréningy, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Otec totiž v podanom vyjadrení k odvolaniu matky sám uviedol, že nie je pre neho problém voziť maloletú na tieto športové tréningy a tvrdenie matky, že otec nie je ochotný odprevádzať maloletú na plavecké tréningy, zostala iba v rovine nepodložených tvrdení, len v pozícii sentencie, bez akéhokoľvek relevantného dôkazu; na takúto námietku nebolo možné prihliadnuť. Neobstojí ani návrh matky upraviť styk otca s maloletou v rozsahu od soboty 10.00 hod. do nedele 17.00 hod. každý párny kalendárny týždeň a každú stredu v kalendárnom roku v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod, t.j. v rozsahu 35 hodín za obdobie dvoch týždňov v porovnaní s nariadeným predbežným opatrením v rozsahu 51 hodín za obdobie dvoch týždňov v rozsahu požadovanom otcom, nakoľko skutočnosť, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky automaticky neznamená, že otec nemá právo na kvantitatívne primeraný určený čas stretávať sa so svojou maloletou dcérou, keď v konaní ani nebolo sporným a ani matka nemala výhrady k plneniu rodičovských povinností otca k maloletej J.. V prípade ak by styk nariadený súdom prvého stupňa nebol v takto nariadenom rozsahu upravený, otec by sa stýkal s maloletou len v rozsahu 35 hodín za dva týždne, čo je časové odlúčenie neprimerane dlhé. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že maloletá J. Q.Á. má rovnako právo stretávať sa aj so svojim starým otcom T. Q., čím sa napĺňa právo dieťaťa na všestranný sociálny vývoj. Prípadné nezhody matky so svojim otcom T. Q.Á. a ich riešenie cez maloletú nie je správne, čo v konečnom dôsledku narúša priaznivý vývoj maloletej J. Q..
Uznesenie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti (vo vyhovujúcej časti) je tak vecne správne a aké také aj odvolací súd potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.