Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6C-51-2011.pdf
PDF · 183.87 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/51/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: P. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. E. X, XXX XX Ž., štátny občan SR, proti odporcovi: L. V., O.. XX.XX.XXXX, V. XXX XX E. Č.. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 1.903,- eur s prísl., takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 1.537,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.903,- eur od 13.01.2010 do 31.10.2010 a úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.537,- eur od 01.11.2010 z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 17.02.2011 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 01.03.2011 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 1.903,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy 1.903,- eur od 13.01.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Svoj návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tak, že má vo vlastníctve osobné motorové vozidlo zn. Renault Clio EČ: K. XXX V.. V polovici mesiaca júl 2009 sa s odporcom dohodol, že najskôr si odporca požičia predmetné vozidlo a že neskôr si vozidlo od navrhovateľa odkúpi. V prípade kúpy by sa bola zvýšila kúpna cena za odjazdené kilometre na vozidle. Uvedená dohoda sa medzi účastníkmi nerealizovala zavinením odporcu, ktorý vozidlo nemienil kúpiť a tiež ani vrátiť. Po dvoch mesiacoch dňa10.09.2009 vyzval telefonicky odporcu na vrátenie vozidla, na čo však odporca nereagoval a vozidlo naďalej používal až do dňa 12.01.2010, kedy mu polícia vozidlo odobrala. Po výzve používal ešte vozidlo 4 mesiace. Spolu tak odporca používal vozidlo 6 mesiacov. V danej veci sa uskutočnilo vyšetrovanie, ktoré začala polícia proti odporcovi podľa ust. § 217 ods. 1 Trestného zákona. Po skončení vyšetrovania, bola proti odporcovi podaná obžaloba a odporca bol uznaný vinným podľa ust. § 217 ods. 1 Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu Žilina č. k. 1T/126/2010. Podľa ust. § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal navrhovateľa súd na občianske súdne konanie. Po skončení trestného konania špecifikoval odporcovi náhradu za odjazdené kilometre dotknutým vozidlom za dobu od započičania vozidla od polovice júla 2009 do jeho vrátenia 12.01.2010, t. j. za 6 mesiacov, a to na základe odhadnutého počtu odjazdených km 10.400 (čo predstavuje denne 57,14 km). Náhrada za používanie vozidla bola vypočítaná podľa opatrenia o náhradách pri používaní motorových vozidiel č. 632/2008 Z. z. Výška náhrady bola vypočítaná paušálnou sumou 0,183 eur za odjazdený km, keďže pohonné hmoty si hradil sám odporca. Celkovo tak náhrada predstavuje žalovanú sumu (0,183 eur/km x 10.400 km po zaokrúhlení na celé euro). Súčasne so špecifikáciou náhrady za používanie vozidla vyzval odporcu na zaplatenie náhrady vo výške 1.903,- eur, lebo táto suma je bezdôvodným obohatením odporcu. Ďalej navrhovateľ uviedol, že požičal odporcovi motorové vozidlo v dobrej viere na požiadanie
s tým, že vozidlo bude využívať pri organizovaní výstavby penziónu v Terchovej a že toto následne odkúpi. Odporca sa zachoval nemorálne, keď vozidlo neodkúpil, ani ho nechcel vrátiť a napokon mu ho odobrala polícia. Súčasne navrhovateľ právne kvalifikoval svoj uplatnený nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia s odkazom na znenie ust. § 451 Občianskeho zákonníka.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vec prejednal a po prvý krát rozhodol rozsudkom vyhláseným na pojednávaní dňa 13.05.2011 za účasti oboch účastníkov konania, ako aj právneho zástupcu navrhovateľa.
Po vykonanom dokazovaní oboznámením s listinnými dôkazmi produkovanými navrhovateľom, ako aj listinami z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 1T/126/2010, ktorého súčasťou je aj vyšetrovací spis OO PZ Žilina - okolie a výsluchom účastníkov, vo veci rozhodol tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 366,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo sumy 366,- eur od 01.11.2010 do zaplatenia, pričom návrh v časti o zaplatenie sumy 1.537,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.903,- eur od 13.01.2010 do 31.10.2010 a s úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.537,- eur od 01.11.2010 do zaplatenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu odporcovi nepriznal.
Súd vo svojom rozhodnutí vychádzal z hľadiska skutkového stavu zo zhodných skutkových tvrdení účastníkov, v zmysle ktorých sa navrhovateľ s odporcom dohodli niekedy v polovici mesiaca júl 2009, že navrhovateľ zapožičia odporcovi osobné motorové vozidlo zn. Renault Clio, EČ: K. XXX V. s tým, že ako náhle mu odporca vyplatí sumu 2.000,- eur vozidlo mu predá. Rovnako súd považoval za nesporné tvrdenie navrhovateľa, že dotknuté motorové vozidlo zapožičal odporcovi aj za účelom prevádzky jeho penziónu v Terchovej. Okresný súd Žilina trestným rozkazom č. k. 1T/126/2010-55 zo dňa 30.07.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.09.2010 uznal odporcu za vinného, že odo dňa 10.09.2009, kedy bol telefonicky vyzvaný navrhovateľom, aby vrátil osobné motorové vozidlo zn. Renault Clio, EČ: K. XXX V., VIN: X., ktoré mu bolo zverené navrhovateľom v presne nezistený deň v mesiaci júl 2009 za účelom prevádzky penziónu v obci Terchová, toto neoprávnene používal až do 12.01.2010, kedy vozidlo dobrovoľne vydal policajtovi pre účely trestného konania, teda neoprávnene používal cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené, čím spáchal prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa ust. § 217 ods. 1 Trestného zákona, pričom bol za toto odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov podmienečne sú skúšobnou dobou 1 rok. Napokon súd vychádzal z tvrdenia odporcu, že nesporne najazdil na predmetnom osobnom motorovom vozidle 2.000 km. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že pôvodne medzi navrhovateľom a odporcom vznikol právny vzťah založený zmluvou o výpožičke podľa ust. § 659 Občianskeho zákonníka, ktorou sa zaviazal navrhovateľ odporcovi vypožičať individualizovanú vec - predmetné motorové vozidlo za účelom prevádzkovania penziónu navrhovateľa v Terchovej s tým, že keď mu odporca zaplatí 2.000,- eur bude medzi nimi uzavretá kúpna zmluva na toto motorové vozidlo. V zmysle ust. § 662 ods. 2 Občianskeho zákonníka navrhovateľ, keďže odporca prestal prevádzkovať jeho penzión po tom, ako navrhovateľ vyjadril svoju nespokojnosť a predmetné motorové vozidlo tak prestalo slúžiť na účel, za ktorým bolo vypožičané, požiadal odporcu o vrátenie vozidla dňa 10.09.2009. Podľa názoru súdu si tak navrhovateľ z hľadiska právneho posúdenia uplatnil v konaní nárok, vyplývajúci z práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 456 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý majetkový prospech zodpovedajúci tomuto bezdôvodnému obohateniu mal odporca nadobudnúť plnením bez právneho dôvodu (ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), a to na skutkovom základe tvrdenom navrhovateľom, t. j., že odporca užíval jeho motorové vozidlo bez právneho dôvodu odo dňa 10.09.2009 do dňa 12.01.2010. Takto došlo v jeho majetkovej sfére k bezdôvodnému obohateniu, a to tým, že bezplatne užíval majetok navrhovateľa. Týmto súd považoval základ uplatneného nároku za preukázaný. Z hľadiska rozsahu získaného bezdôvodného obohatenia navrhovateľ v konaní neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie jeho skutkového tvrdenia, že odporca na predmetnom motorovom vozidle najazdil 10.400 km. Navrhovateľ vychádzal len z akejsi hypotézy vykonaných ciest odporcom z Rosiny do Terchovej a späť, avšak ani túto nepodložil relevantnými dôkazmi. Odporca uznal skutkové tvrdenia navrhovateľa v tomto smere len čo do rozsahu 2.000 km. Tento rozsah najazdených km tak súd považoval za nesporný a vo zvyšku mal súd za to, že navrhovateľ neuniesol povinnosť dôkazného bremena podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. Súd cítiac sa viazaný skutkovým vymedzením žalovaného nároku podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p. a s poukazom na vyjadrenie odporcu, že nenamieta uplatnený nárok z hľadiska jeho výšky viažuci sa na 1 odjazdený km, t. j. sumy 0,183 eur použitím analógie s ust. § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s ust. § 1
písm. b) opatrenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, považoval uplatnený nárok čo do výšky 366,- eur (2.000 km x 0,183 eur/km) za preukázaný. Vo zvyšnej časti súd považoval uplatnený nárok za nepreukázaný. Preto z hľadiska uplatnenej istiny návrhu vyhovel čo do sumy 366,- eur a v ostatnej časti návrh zamietol. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % zo žalovanej istiny od 13.01.2010 do zaplatenia, súd návrh o tomto nároku v časti týkajúcej sa istiny 1.737,- eur zamietol z dôvodu zamietnutia uplatneného nároku na zaplatenie samotnej istiny. Ak nemá odporca, ako bolo uvedené, povinnosť zaplatiť istinu, nemohol sa dostať s úhradou tejto ani do omeškania. Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % z priznanej sumy 166,- eur od 13.01.2010 až do zaplatenia, súd tento nárok posúdil v zmysle ust. § 517 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Pokiaľ ide o otázku počiatku omeškania súd nedal za pravdu navrhovateľovi, že k omeškaniu povinnosti odporcu podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo deň nasledujúci po odovzdaní motorového vozidla. Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie o čase plnenia (splatnosti) nároku vyplývajúceho z práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a ani medzi účastníkmi o tomto čase plnenia nedošlo k žiadnej dohode. Odporca tak v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka bol povinný plniť navrhovateľovi deň po tom, čo ho tento o plnenie požiadal. Navrhovateľ vyzval odporcu výzvou zo dňa 15.10.2010 na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.903,20 eur do konca mesiaca október 2010, teda dňom 01.11.2010 sa dostal odporca s plnením svojho dlhu vo výške 166,- eur do omeškania. Navrhovateľovi tak v zmysle citovaných ust. § 517 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % zo sumy 166,- eur od 01.11.2010 do zaplatenia, pričom v tomto rozsahu súd návrhu vyhovel a vo zvyšku návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania zamietol. O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ust. § 142 ods. 2 v spojení s ust. § 151 O.s.p. tak, že odporcovi, aj keď mu vzniklo podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomer jeho úspechu k úspechu navrhovateľa právo na pomernú náhradu trov konania, avšak toto právo si návrhom podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. neuplatnil, náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku v časti, v ktorej súd návrh v časti zamietol, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. V podanom odvolaní namietal, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil, a to z hľadiska amorálnosti odporcu, keď predmetné osobné motorové vozidlo nevydal odporca navrhovateľovi na jeho výzvu a vozidlo potom odobrala polícia. Za daný skutok bol odporca právoplatne odsúdený zo spáchania prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa ust. § 217 ods. 1 trestného zákona. Toto hľadisko amorálneho chovania odporcu malo byť zohľadnené v rozsahu získaného majetkového prospechu tak, ako ho uplatnil navrhovateľ v návrhu. Taktiež sa mala táto skutočnosť zohľadniť aj v povinnosti priznať mu náhradu trov konania, pričom náhrada mu nebola priznaná ani z časti. Na základe vykonaných dôkazov prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie k počtu najazdených km požičaných motorovým vozidlom uzavrel súd len konštatovaním, že boli najazdené len tie kilometre (2.000 km) za 6 mesiacov používania predmetného motorového vozidla, ku ktorým sa priznal odporca. Odjazdených 2.000 km za 6 mesiacov predstavujú priemerne 333 km na jeden mesiac a 83 km týždenne, čo je úplne podhodnotené. Pri takomto nesprávnom vyhodnotení dôkazov, by zrejme súdu postačilo, ak by odporca priznal napr. len 100 najazdených km za 6 mesiacov. Na pojednávaní uviedol podrobne aj dôvody používania vozidla (pracovné) a dĺžku jázd (Rosina - Terchová a späť), pričom súd na túto jeho argumentáciu neprihliadal. Navrhovateľ tak navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu vyhovel.
Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací o podanom odvolaní navrhovateľa rozhodol uznesením č. k. 8Co/368/2011-48 zo dňa 28.02.2012 tak, že rozsudok vo výrokoch, ktorým prvostupňový súd návrh v časti o zaplatenie sumy 1.537,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.903,- eur od 13.01.2010 do 31.10.2010 a s úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.537,- eur od 01.11.2010 do zaplatenia zamietol a o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok vo výroku odvolaním nenapadnutý ponechal odvolací súd nedotknutý. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 221 ods. 1 a 2 O.s.p., ďalej obmedziac sa na citáciu obsahu návrhu navrhovateľa na začatie konania zo dňa 17.02.2011 a špecifikáciu sumy 1.903,- eur navrhovateľom na pojednávaní súdu dňa 13.05.2011 (ako sa nachádza v spise na č. l. 19) tým, že „dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa do tej výrokovej časti rozsudku, ktorou súd návrh zamietol, je dôvodné. Okresný súd vo veci nevykonal riadne dokazovanie a vec nesprávne právne posúdil.
Pokiaľ okresný súd konal o predmete konania, nevysporiadal sa s dôkazmi predloženými navrhovateľom a uvádzanými na pojednávaní a toto vo svojom rozhodnutí neodôvodnil. Výšku nároku uplatneného navrhovateľom nepreskúmaval ani s prihliadnutím na obsah pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 1T/126/2010. Z týchto dôvodov bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie.“. Ďalej odvolací súd prvostupňovému súd uložil, aby: „po dôslednom výsluchu účastníkov konania, oboznámením sa s ich výpoveďami v trestnom konaní a po vyhodnotení všetkých dôkazov k predmetnému návrhu vo veci opätovne rozhodol a v novom rozhodnutí rozhodol o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.“.
Súd tak vec opätovne prejednal na pojednávaní dňa 03.09.2013 za účasti účastníkov konania (pojednávania nariadené v termíne 02.04.2013 a 14.05.2013 boli pre neúčasť odporcu bez prejednania veci odročené s poukazom na povinnosť uloženú prvostupňovému súdu odvolacím súdom vykonať „dôsledný“ výsluch účastníkov), pričom pojednávanie bolo v ďalšom odročené na termín 13.09.2013 za účelom prednesu záverečných rečí účastníkov a vyhlásenia rozhodnutia vo veci. Na pojednávanie dňa 13.09.2013 sa navrhovateľ bez ospravedlnenia neustanovil, pričom o odročenie pojednávania nepožiadal, a preto súd pojednával dňa 13.09.2013 v jeho neprítomnosti.
Pokiaľ sa týka skutkovej a právnej argumentácie účastníkov v ďalšom konaní po rozhodnutí odvolacieho súdu, súd konštatuje, že účastníci konania už v ďalšom neprodukovali žiadnu novú skutkovú, ani právnu argumentáciu odlišnú od ich argumentácie pred rozhodnutím súdu zo dňa 13.05.2011.
Súd tak doplnil dokazovanie opätovným výsluchom oboch účastníkov konania, opätovným oboznámením všetkých zásadných listín nachádzajúcich sa v pripojenom spise Okresného súdu Žilina spis. zn. 1T/126/2010, ktorého súčasťou je aj vyšetrovací spis OO PZ Žilina - okolie ČVS: ORP-2645/ZO-ZA-2009, oboznámením s ďalšími listinnými dôkazmi produkovanými navrhovateľom, ako aj zabezpečenými súdom (§ 120 ods. 1 veta tretie O.s.p.), pričom z celého vykonaného dokazovania vrátane dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní súd urobil nasledovné skutkové zistenia.
Okresný súd Žilina trestným rozkazom č. k. 1T/126/2010-55 zo dňa 30.07.2010 (č. l. 55 spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 1T/126/2010), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.09.2010 uznal odporcu za vinného, že odo dňa 10.09.2009, kedy bol telefonicky vyzvaný navrhovateľom, aby vrátil osobné motorové vozidlo zn. Renault Clio, EČ: K. XXX V., VIN: X., ktoré mu bolo zverené navrhovateľom v presne nezistený deň v mesiaci júl 2009 za účelom prevádzky penziónu v obci Terchová, toto neoprávnene používal až do 12.01.2010, kedy vozidlo dobrovoľne vydal policajtovi pre účely trestného konania, teda neoprávnene používal cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené, čím spáchal prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa ust. § 217 ods. 1 Trestného zákona, pričom bol za toto odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov podmienečne sú skúšobnou dobou 1 rok.
Zo zápisnice o trestnom oznámení vyhotovenej OO PZ Žilina - západ zo dňa 08.10.2009 Č. p.: PU-2127/OPP-Z-2009 (č. l. 2 pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Žilina - okolie ČVS: ORP-2645/ ZO-ZA-2009) vyplýva, že navrhovateľ pri podaní trestného oznámenia uviedol, že prišiel oznámiť skutočnosť, že odporca, ktorý sa zdržiava v Rosine, ale nevie presne, kde má trvalý pobyt, ale naisto sa držiava v Rosine, neoprávnene používa jeho motorové vozidlo Renault Clio 1,9D, VIN: X., r. v. 1997, modrej farby, EČ: K. XXX V.. Toto vozidlo neoprávnene používa preto, lebo asi od júla 2009 s ním uzavrel ústnu dohodu o tom, že bude prevádzkovať jeho penzión v Terchovej v osade Repaňovia, pričom k tomuto prevádzkovaniu odporcovi zveril aj predmetné motorové vozidlo. Následne asi koncom augusta 2009 zistil, že hrozne zle hospodári v penzióne a tak zvážil, že túto ústnu dohodu s ním rozviaže. Viac krát mu volal na telefón, chcel sa s ním stretnúť a rozviazať s ním ústnu dohodu, ale on mu telefón nedvíhal, následne ho vypol a začal sa zatajovať. Pritom v tej dobe navrhovateľ dohodu považoval za zrušenú, pretože odporca sa mu úmyselne začal vyhýbať. Bol za ním aj v Rosine, kde vie, že sa zdržiava. Tam mu išiel odovzdať list s tým, že nech mu zaplatí za vozidlo 2.000,- eur, alebo mu chcel povedať nech mu ho vráti. List dal do schránky, ale nevie povedať, či si odporca tento list prevzal. Ďalej uviedol, že ešte koncom augusta mu raz odporca dvihol telefón, kde mu uviedol, nech mu vráti predmetné motorové vozidlo, alebo nech mu zaň zaplatí 2.000,- eur a povedal mu, že mu nechal riadny bordel v penzióne. Na to mu odporca zložil telefón a viac mu telefón, ako už opísal, nedvíhal. Teda odporcu vyzval telefonicky, aby mu vrátil jeho vozidlo, alebo aby mu zaň zaplatil. Na čo sa on odvtedy zatajuje. Vie, že vtedy, keď mu volal, tak bol pravdepodobne v Kauflande v Žiline na ul. Vysokoškolákov, lebo vtedy ho tam videla jedna známa. Počas doby, keď s ním uzavrel ústnu dohodu, zdržiaval sa v rodičovskom dome v Rosine,
ale presnú adresu nevie uviesť. Teda čo sa týka opísaných vecí, čo mu poškodil v Penzióne, zatiaľ riešiť ani oznamovať nechce. Chce oznámiť iba to, že odporca neoprávnene používa jeho motorové vozidlo.
Listom datovaným dňa 02.10.2009 (na č. l. 4 pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Žilina - okolie ČVS: ORP-2645/ZO-ZA-2009) navrhovateľ oznamoval odporcovi, že je naozaj smutné, že mu musí takto písať. Nikdy by neveril, že na to, čo sa poznajú, sa zachová ako posledná špina. Choval sa k nemu ako kamarát, veril, že aj odporca ním je. Dal mu kľúče od penziónu, sám odporca za ním prišiel, že ho chce spravovať a starať sa. Cigánil vo všetkom. Okrem toho má jeho auto, používa ho. Dohodli sa, že mu vyplatí 2000,- eur. Naposledy s ním telefonoval 15.09.2009. Bol v penzióne a neporiadok, čo tam videl, mu vyrazil dych. Povedal to odporcovi v telefóne, namiesto toho, aby sa dohodli, čo ďalej, zložil mu telefón a odvtedy sa neozval, vypol si telefón, alebo vymenil kartu. Ďalej navrhovateľ žiadal odporcu, aby mu vrátil všetky veci, ktoré ukradol. Nebude ich číslovať, bol tam urobený inventár kvôli hosťom. Iba mu pripomenie: obliečky, prestieranie, inventár z kuchyne, čierne šľapky... Úplne nehanebne odporca používal aj so svojou kamarátkou oblečenie, ktoré mu nepatrilo. Celé leto si užívali, nekúpili žiadne suroviny do kuchyne, vyjedli mäso z mraziakov, oleje, čaje, cukor, vlastne všetko, čo sa im hodilo. Aj toto si musia doriešiť. Tento list má odporca brať ako upozornenie. Seriózne sa chce s ním dohodnúť. Ak sa mu behom dvoch dní neozve, nahlási ho polícii.
Zo zápisnice z výsluchu poškodeného č. p. PU-2127/OPP-Z-2009 vyhotovenej OR PZ Žilina, OO PZ Žilina - západ zo dňa 29.10.2009 (č. l. 12 pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Žilina - okolie ČVS: ORP-2645/ZO-ZA-2009) vyplýva, že navrhovateľ vypovedal ako poškodený, pričom súhlasil s trestným stíhaním, uplatnil si právo na náhradu škody vo výške 2.500,- eur ako hodnotu vozidla a 4 ks náhradných zimných pneumatík a ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že pozná osobu odporcu. Tejto osobe niekedy v mesiaci júl 2009 dal do užívania penzión, ktorý sa nachádza v obci Terchová, osada Repáňovia. Nakoľko mal v roku 2006 vážne zdravotné problémy a odporcu poznal ako bývalého čašníka z vinárne Dubná Skala, tak sa ho spýtal, že či by mal niekoho dohodiť na prevádzkovanie tohto penziónu. On teda sa mu sám ponúkol, že si penzión zoberie ako nájomca. K tomuto, keďže sa mu sťažoval, že nemá auto, mu zveril do užívania svoje osobné motorové vozidlo zn. Renault Clio, 1,9D, VIN:X., rok výroby 1997, modrej farby, EČ: K. XXX V., čo bolo v mesiaci júl 2009. Nakoľko sa uvedené motorové vozidlo v tomto čase nachádzalo v autoservise v obci Konská Pri Rajci, odporca si vyzdvihol motorové vozidlo tam. S odstupom čašu, teda v mesiaci september sa bol pozrieť na penzióne, ako odporca hospodári so zvereným majetkom, zostal zhrozený a rozhodol sa, že penzión nebude ďalej prevádzkovať a taktiež, že nebude mu používať ani predmetné vozidlo. Uvedené mu teda oznámil prostredníctvom telefónu, kde mu povedal, že či chce z penziónu urobiť maštaľ, nech teda mu od penziónu odovzdá kľúče a vráti auto, alebo nech mu zaň vyplatí sumu 2.000,- eur. Po tomto mu telefón odporca zložil a viackrát sa mu nedovolal. Toto sa udialo dňa 10.09.2009. Nakoľko mi odporca od penziónu neodovzdal ani kľúče, dňa 15.09.2009 vymenil zámky. Od tohto dátumu sa odporcovi na uvedené číslo ani nedovolal. Po tomto všetkom dňa 02.10.2009 napísal odporcovi list, kde ho upozornil na skutočnosti, ako že mu v penzióne zanechal neporiadok, že protiprávne používa jeho vozidlo, a že mu z penziónu odcudzil veci, o ktorých on vie a ktoré nebude menovať. Tento list mu bol osobne odovzdať do poštovej schránky rodinného domu v obci Rosina. Či si uvedený list odporca prečítal, to uviesť nevie. Vo vozidle, keď si ho bol odporca v obci Konská prevziať, sa nachádzali štyri kusy zimných pneumatík, značku uviesť nevie, tieto si cením na 500,- eur, tieto mu taktiež doposiaľ nevrátil. Boli to zánovné pneumatiky, na ktorých sa jazdilo jednu sezónu.
Zo zápisnice o výsluchu obvineného vyhotovenej OO PZ Žilina - okolie pod ČVS: ORP-2645/ZO- ZA-2009 zo dňa 12.01.2010 (na č. l. 25 pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Žilina - okolie ČVS: ORP-2645/ZO-ZA-2009) vyplýva, že odporca ako obvinený vypovedal, že z toho, čo sa mu kladie za vinu v uznesení povereného príslušníka PZ zo dňa pod ČVS:ORP-2645/ZO-ZA-2009, kde je uvedené že spáchal prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1 Trestného zákona, a to osobného motorového vozidla Renault Clio, EČ: K. XXX V., ktorého majiteľom je navrhovateľ, sa necíti byť vinný, lebo dohoda o osobnom motorovom vozidle medzi ním a navrhovateľom, ktorého pozná ako zákazníka z reštaurácie Dubná Skala a taktiež spolu hrávali futbal v Rosine a v minulosti cca v roku 1992 spolu aj podnikali, no rozišli sa v podnikaní, bola taká, že niekedy v júli 2009 sa s ním spojil navrhovateľ telefonicky s tým, či by mu nevedel poradiť niekoho, kto by prenajal jeho penzión, na názov si už odporca nespomínal, no nachádza sa v Terchovej. Na to navrhovateľovi povedal, že by to skúsil a aj sa stretli a dohodli sa ústne, dátum uviesť odporca nevedel, mohlo to byť v polovici júla 2009, pričom boli pri tom len oni dvaja, a to na ul. Kamennej v Žiline v Obchodnom
dome Šoku, na spolupráci, a to tak že nájom platiť nebude a polovicu zisku bude platiť navrhovateľovi. Následne išiel ku koncu mesiaca júl 2009 do Terchovej do penziónu za navrhovateľom, kde si prebral penzión, kľúče a zariadenie. Nakoľko nemal osobné motorové vozidlo, navrhovateľ ho poslal do servisu v Rajeckých Tepliciach Konskej pre osobné motorové vozidlo Renault Clio. EČ: K. XXX V.. Toto asi týždeň používal, keď sa začiatkom augusta 2009 dohodli, že toto osobné motorové vozidlo môže od neho na splátky odkúpiť s tým, že cenu 2.000.- eur mu splatí do roka, čiže do augusta 2010. Nakoľko nerozbehol prevádzku - nebola klientela, tak došlo k slovnej hádke medzi ním a navrhovateľom po telefóne a on telefonát zrušil, prevádzku Penziónu vyčistil a uzamkol, kľúč od prevádzky má doposiaľ ako aj predmetné osobné motorové vozidlo. Nie je pravdou, čo uvádza navrhovateľ, že sa ústne dohodli že osobné motorové vozidlo mu vráti, o tom sa v telefonáte, telefonát prebehol koncom augusta alebo začiatkom septembra 2009, ktorý mu zrušil, nerozprávali. Nevie o tom, že by mu navrhovateľ do schránky v mieste trvalého bydliska doručil list, kde píše o ukončení spolupráce a žiada aby mu vrátil predmetné motorové vozidlo. Nespomína si, že by prevzal list - výzvu na vrátenie predmetného motorového vozidla od navrhovateľa. Dňa 12.01.2010, keď sa dozvedel že predmetné motorové vozidlo má vrátiť majiteľovi, je mu ho ochotný vrátiť. Vozidlo používal naposledy dňa 11.1.2010, kedy bol s vozidlom u kamaráta nastaviť svetla. Na vozidle menil žhaviče štartovania, ľavé predné svetlo a pokazené sú ešte ložiská na predných kolesách. Podľa neho od telefonátu, kedy sa rozišli s navrhovateľom, najazdil cca 500 km a za celú dobu od augusta 2009 doposiaľ najazdil cca 1000 km. Doposiaľ nezaplatil navrhovateľovi za používanie jeho osobného motorového vozidla ani euro.
Podľa záznamu o vrátení veci vyhotoveného OO PZ Žilina - okolie pod ČVS: ORP-2645/ZO-ZA-2009 zo dňa 12.01.2010 (na č. l. 32 pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Žilina - okolie ČVS: ORP-2645/ ZO-ZA-2009) bolo predmetné osobné motorové vozidlo zn. Renault Clio, EČ: K. XXX V., vrátane 4 ks zimných pneumatík a dokladov od vozidla, vrátené 12.01.2010 o 12.15 hod. navrhovateľovi, a to potom, ako bolo predmetné osobné motorové vozidlo vydané odporcom po predchádzajúcej výzve povereného príslušníka OO PZ Žilina - okolie dňa 12.01.2010 o 11.55 hod. V zázname bol zároveň uvedený počet najazdených kilometrov: 136.595 km.
Zo zápisnice z výsluchu svedka - poškodeného ČVS: ORP-2645/ZO-ZA-2009 vyhotovenej OR PZ Žilina, OO PZ Žilina - západ zo dňa 30.06.2010 (č. l. 43 pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Žilina - okolie ČVS: ORP-2645/ZO-ZA-2009) vyplýva, že navrhovateľ vypovedal ako svedok - poškodený, pričom uviedol, že pozná osobu odporcu. Tejto osobe niekedy v mesiaci júl 2009 dal do užívania penzión, ktorý sa nachádza v obci Terchová, osada Repáňovia. Nakoľko mal v roku 2006 vážne zdravotné problémy a V. poznal ako bývalého čašníka z vinárne Dubná Skala, tak sa ho spýtal, že či by mal niekoho dohodiť na prevádzkovanie tohto penziónu. On sa mu sám ponúkol, že si penzión zoberie ako nájomca. K tomuto keďže sa mu sťažoval, že nemá auto, mu zveril do užívania svoje osobné motorové vozidlo zn. Renault Clio, 1,9D, VIN:X., rok výroby 1997, modrej farby, EČ: K. XXX V., čo bolo v mesiaci júl 2009. Nakoľko sa uvedené vozidlo v tomto čase nachádzalo v autoservise v obci Konská pri Rajci, odporca si vyzdvihol vozidlo tam. S odstupom času, teda v mesiaci september, sa bol pozrieť na penzióne, ako odporca hospodári so zvereným majetkom, pričom zostal zhrozený a rozhodol sa, že penzión nebude ďalej prevádzkovať a taktiež že nebude mu používať ani jeho predmetné motorové vozidlo. Uvedené mu teda oznámil prostredníctvom telefónu, kde mu povedal, že či chce z penziónu urobiť maštaľ, nech mu teda od penziónu odovzdá kľúče a vráti predmetné motorové vozidlo, alebo nech mu zaň vyplatí sumu 2.000,- eur. Po tomto mu telefón odporca zložil a viackrát sa mu nedovolal. Toto sa udialo dňa 10.09.2009. Nakoľko mu odporca od penziónu neodovzdal ani kľúče, dňa 15.09.2009 vymenil zámky. Od tohto dátumu sa odporcovi na uvedené číslo ani nedovolal. Po tomto všetkom dňa 02.10.2009 napísal odporcovi list, kde ho upozornil na skutočnosti, ako že mu v penzióne zanechal neporiadok, že protiprávne používa jeho motorové vozidlo a že mu z penziónu odcudzil veci, o ktorých on vie a ktoré nebude menovať. Tento list mu bol osobne odovzdať do poštovej schránky rodinného domu v obci Rosina. Či si uvedený list odporca prečítal, to uviesť nevie. Chce ešte uviesť, že vo vozidle, keď si ho bol odporca v obci Konská prevziať, sa nachádzali štyri kusy zimných pneumatík, značku uviesť nevie, tieto si cení na sumu 500,- eur. Vozidlo spoločne so štyrmi kusmi pneumatík mu bolo dňa 12.01.2010 vrátené príslušníkom OO PZ Žilina - okolie. Čo sa týka technického stravu, v akom mu bolo vrátené, bude si škodu voči odporcovi vymáhať cestou súdu.
Výzvou na zaplatenie náhrady 1.903,20 eur - za používanie osobného motorového vozidla zo dňa 15.10.2010 (na č. l. 8 spisu) bývalý právny zástupca navrhovateľa vyzýval odporcu na vyjadrenie sa vo veci pohľadávky navrhovateľa v lehote do konca mesiaca október 2010, či sa chce dohodnúť vo
veci splácania náhrady za používanie predmetného motorového vozidla. Vo výzve v ďalšom uviedol, že ho navrhovateľ splnomocnil usporiadať s ním náhradu za používanie osobného motorového vozidla (zn. Renaul Clio, EČ: K. XXX V.), ktoré mu požičal. Uvedené vozidlo odporca používal od mesiaca júl 2009 do 12.01.2010, pričom za dobu používania najazdil cca 10.400,- km. Pri výpočte náhrady za používanie motorového vozidla platí právny predpis - opatrenie MPSVaR SR č. 632/2008 Z. z., podľa ktorého sa náhrada počíta paušálnou čiastkou 0,183 eur za odjazdený km. Keďže pohonnú látku si do vozidla dával odporca na vlastné náklady, tak spotreba paliva sa v danom prípade do náhrady nepočíta. Inak je v paušálnej náhrade zohľadnené opotrebenie vozidla. Pri počte najazdených 10.400 km predstavuje náhrada dovedna čiastku 1.903,20 eur. Napokon bývalý právny zástupca navrhovateľa uviedol, že jeho klient je ochotný sa dohodnúť s odporcom aj na splátkovom kalendári. Očakáva tak, že odporca starostlivo zváži všetky okolnosti a že náhradu za používanie vozidla usporiada dohodou a tak predíde súdnemu sporu, s ktorým by vznikli značné finančné výdavky. Podľa priloženej fotokópie podacieho lístka poštovej zásielky právneho zástupcu navrhovateľa (na č. l. 7) bola uvedená výzva daná na poštovú prepravu dňa 18.10.2010.
V listine označenej ako „Doplňujúce výpočty k jazdám na trase Rosina - Terchová“ produkovanej navrhovateľom na pojednávaní dňa 13.05.2011 (na č. l. 19) je uvedené: Kilometrová vzdialenosť zo Žiliny do Terchovej činí 35 km k tomu vzdialenosť Žilina - Rosina je 4 km, jedna cesta Rosina - Terchová je 39 km a cesta tam a späť tak predstavuje vzdialenosť 78 km. Celkom najazdených za 6 mesiacov 10.400 km, z ktorých 1/3, t. j. 3.463 najazdených km pripadá na iné účely a 2/3 z celkového počtu km, t. j. 6.937 km / 78 km = 88 ciest Rosina - Terchová a späť za 6 mesiacov, t. j. 15 ciest za jeden mesiac.
V potvrdení vystavenom Stanislavom Preněkom - STA-LA, 034 71 Ludrová, IČO: 33 031 061 datovanom v Ružomberku dňa 23.04.2013 (č. l. 68 spisu) sa udáva: „Dolupodpísaný F. P. týmto potvrdzujem, že v júni 2009 plánoval P. Y., bytom Ruppeltova 5, 010 01 Žilina opravu osobného automobilu zn. Renault Clio, evidenčné číslo K. XXX-V., ktoré bolo v jeho vlastníctve. Z uvedeného dôvodu si dal auto prehliadnuť a pri tejto príležitosti bol skontrolovaný aj počet najazdených kilometrov. Stav odometra (počítadla najazdených kilometrov) ku koncu júna 2009 bol 121.451 km.“. Súd v ďalšom poukazuje na to, že text potvrdenia je celý písaný strojovým písmom okrem mena a priezviska F. P. a číslice označujúcej počet najazdených km, ktoré sú ručne dopísané. Navyše, pokiaľ sa týka číselného údaja „121.451“, je zjavné, že druhá číslica v poradí „2“ bola prepisovaná, pričom sa súdu javí, že to bolo z číslice „3“, t. j. že pôvodne napísaný číselný údaj bol 131.451.
Na výzvu súdu sa vyjadril F. P. k potvrdeniu datovanému dňa 23.04.2013 vyjadrením zo dňa 13.06.2013 (na č. l. 79 spisu), v ktorom uviedol, že je pravdou, že v mesiaci jún 2009 vykonal prehliadku motorového vozidla zn. Renault Clio, toho času s EČ: K. XXX V.. Je však potrebné poznamenať, že nebol zaznamenaný žiadny protokol o prehliadke, resp. oprave vozidla, nakoľko vozidlo nemalo k dispozícii servisnú knižku. Keďže sa jednalo o prehliadku funkčnosti a kontrolu len základných parametrov vozidla, nebol vyžiadaný ani technický preukaz vozidla. Z tohto dôvodu v tom čase nemal vedomosť o vlastníkovi vozidla. Taktiež nie je možné potvrdiť skutočnosť, že pri ohliadke vozidla bol z počítadla odpísaný aj stav najazdených kilometrov, ktorý vykonal výlučne pre štatistické potreby ich servisu pre rok 2009 a nie na požiadanie pána Y.. Zber štatistických údajov o počte najazdených kilometrov a veku vozidla sa uskutočňuje za účelom skvalitňovania ich poradenských služieb pre zákazníkov - vodičov. Pri kontrole najazdených kilometrov vychádzal len zo stavu uvedeného na počítadle najazdených kilometrov - nebolo vykonané napr. porovnanie s technickou kontrolou, nakoľko nemal k dispozícii osvedčenie o vykonaní technickej a emisnej kontroly, nebolo vykonané ani žiadne iné porovnanie stavu počítadla so skutočným stavom. Zákazník - P. Y. pri kontrole vozidla nemal požiadavku takú kontrolu vykonať. Dňa 23.04.2013 bol oslovený p. Y. za účelom vystavenia potvrdenia o stave najazdených kilometrov uvedeného motorového vozidla. O účele vystaveného potvrdenia nemal vedomosť. Údaj o počte najazdených kilometrov v súčasnom období (jún 2013) už nie je možné potvrdiť, keďže v priebehu mesiaca máj 2013 boli tieto štatistické údaje plánovane vymazané. Údaj o počte kilometrov na potvrdení, ako aj presný deň zistenia tak z objektívnych dôvodov v súčasnosti nie je schopný potvrdiť ani vyvrátiť.
Z listiny vyhotovenej z internetového portálu „www.seka.sk“ predloženej navrhovateľom (na č. l. 69 spisu) vyplýva, že predmetné osobné motorové vozidlo Renault Clio, EČ: K. XXX V. malo stav na tachometri pri pravidelnej emisnej kontrole dňa 12.10.2007 115.539 km a pri pravidelnej emisnej kontrole dňa 03.12.2010 136.651 km.
Pokiaľ sa týka skutkových zistení súdu vyplývajúcich z výpovedí účastníkov počas konania, súd tieto pre väčšiu prehľadnosť dôvodov tohto rozsudku uvedie priamo v časti odôvodnenia tohto rozsudku, kde z týchto skutkových zistení bude robiť závery.
Súd vychádzal ďalej po doplnenom dokazovaní opätovným výsluchom účastníkov a oboznámením s listinami obsiahnutými v spise OO PZ Žilina - okolie ČVS: ORP-2645/ZO-ZA-2009 (najmä zápisnicami z výsluchov navrhovateľa a odporcu) z toho, že navrhovateľ sa s odporcom dohodli niekedy v polovici mesiaca júl 2009, že navrhovateľ vypožičia odporcovi osobné motorové vozidlo zn. Renault Clio, EČ: ZA 684 BT za účelom prevádzkovania penziónu navrhovateľa v Terchovej s tým, že navrhovateľ umožní odporcovi prevádzkovať jeho penzión mu nebude musieť platiť nájom, ale mu zaplatí odplatu vo výške 50 % z dosiahnutého zisku z prevádzky tohto penziónu (výpoveď navrhovateľa ako účastníka konania na pojednávaní dňa 03.09.2013 str. 9 a 10 zápisnice z pojednávania, výpovede navrhovateľa ako oznamovateľa a poškodeného zo dňa 08.10.2009 na str. 1 zápisnice o trestnom oznámení OO PZ Žilina
- okolie zo dňa 08.10.2009 z pripojeného spisu OO PZ Žilina - okolie ČVS: ORP-2645/ZO-ZA-2009 a zo dňa 29.10.2009 na str. 6 zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného OO PZ Žilina - okolie zo dňa 29.10.2009 z pripojeného spisu OO PZ Žilina - okolie ČVS: ORP-2645/ZO-ZA-2009, výpoveď odporcu ako účastníka konania na pojednávaní dňa 13.05.2011 str. 4 zápisnice o pojednávaní a ako obvineného dňa 12.01.2010, str. 4 zápisnice o výsluchu obvineného - odporcu OO PZ Žilina - okolie z pripojeného spisu OO PZ Žilina - okolie ČVS: ORP-2645/ZO-ZA-2009). Ďalej sa následne dohodli, že ako náhle mu odporca vyplatí sumu 2.000,- eur, predmetné motorové vozidlo mu predá. Nedošlo však medzi nimi k uzavretiu kúpnej zmluvy, ale len k predbežnej dohode o takejto kúpe predmetného motorového vozidla. (výpoveď navrhovateľa na pojednávaní dňa 03.09.2013 str. 9 a 10 zápisnice z pojednávania a výpoveď odporcu ako účastníka konania na pojednávaní dňa 13.05.2011 str. 4 zápisnice o pojednávaní)
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa ust. § 135 ods. 1 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; 14) súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 659 Občianskeho zákonníka, zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.
Podľa ust. § 662 ods. 2 Občianskeho zákonníka, požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj pred skončením určenej doby zapožičania, ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo ak ju užíva v rozpore s účelom, ktorému slúži.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Súd tak na základe niektorých opätovne vykonaných dôkazov (opakovaným výsluchom účastníkov) a doplnení dokazovania dospel znovu (ako to bolo uvedené aj v rozsudku zo dňa 13.05.2011; odvolací súd nijakým spôsobom nezdôvodnil vo svojom rozhodnutí svoj záver o nesprávnom právnom posúdení veci prvostupňovým súdom, pričom súčasne zároveň konštatoval, že prvostupňový súd nevykonal riadne dokazovanie a výšku navrhovateľom uplatneného nároku nepreskúmaval ani s prihliadnutím na obsah pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 1T/126/2010) k právnemu záveru, že pôvodne medzi navrhovateľom a odporcom ohľadom predmetného motorového vozidla niekedy v presne nezistený deň mesiaca júl 2009 vznikol právny vzťah založený zmluvou o výpožičke podľa ust. § 659 Občianskeho zákonníka, ktorou sa zaviazal navrhovateľ odporcovi vypožičať individualizovanú vec - predmetné motorové vozidlo za účelom prevádzkovania penziónu navrhovateľa v Terchovej s tým, že keď mu odporca zaplatí 2.000,- eur bude medzi nimi uzavretá kúpna zmluva na toto motorové vozidlo. Je tak možné konštatovať aj s prihliadnutím na výrok trestného rozkazu Okresného súdu Žilina č. k. 1T/126/2010-55 zo dňa 30.07.2010, ktorého súčasťou je vymedzenie skutku odporcu, ktorým sa dopustil protiprávneho konania (pričom súd je v prejednávanej veci podľa ust. § 135 ods. 1 O.s.p. týmto rozhodnutím súdu v trestnom konaní viazaný), že odporca počas doby od uzavretia zmluvy o výpožičke až do 09.09.2009 užíval odporca predmetné motorové vozidlo oprávnene na základe existujúceho zmluvného právneho dôvodu. Keďže pri zmluve o výpožičke ide podľa ust. § 659 Občianskeho zákonníka o bezodplatné užívanie, odporca za uvedenú dobu trvania tohto zmluvného vzťahu medzi účastníkmi nemal povinnosť zaplatiť navrhovateľovi akúkoľvek odplatu spojenú s užívaním predmetného motorového vozidla.
V súlade s ust. § 662 ods. 2 Občianskeho zákonníka navrhovateľ, keďže odporca prestal prevádzkovať jeho penzión po tom, ako navrhovateľ vyjadril svoju nespokojnosť a predmetné motorové vozidlo tak prestalo slúžiť na účel, za ktorým bolo vypožičané, požiadal odporcu o vrátenie vozidla dňa 10.09.2009 (uvedené vyplýva z výpovede navrhovateľa ako svedka - poškodeného uvedenej na str. 6 zápisnice OO PZ Žilina - okolie zo dňa 29.10.2009 v pripojenom spise OO PZ Žilina - okolie ČVS: ORP-645/ZO- ZA-2009 a rovnako na str. 6 zápisnice zo dňa 30.06.2010 OO PZ Žilina - okolie zo dňa 29.10.2009 v pripojenom spise OO PZ Žilina - okolie ČVS: ORP-645/ZO-ZA-2009 a súčasne súd vychádzal v zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p. aj z výroku Okresného súdu Žilina uvedeného v trestnom rozkaze č. k. 1T/126/2010-55 zo dňa 30.07.2010). Uvedeným dňom zanikol zmluvný vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o výpožičke a keďže odporca aj naďalej predmetné motorové vozidlo nesporne až do 12.01.2010 (kedy ho dobrovoľne vydal príslušníkovi OO PZ Žilina - okolie) užíval bez právneho dôvodu.
Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka je, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty (reálne došlo ku zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu), alebo u neho nedošlo k nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal (napr., ak za neho plnil niekto iný), a to na úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod, ktorým môže byť napr. dohoda účastníkov, povinnosť plynúca zo zákona, či z rozhodnutia a pod. Ide teda o prípady, v ktorých právny dôvod v čase plnenia vôbec neexistoval. K získaniu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade dochádza okamihom prijatia plnenia.
Z hľadiska úspešného uplatňovania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sporovom konaní je tak potrebné, aby navrhovateľ preukázal, že žalovaný subjekt je pasívne vecne legitimovaný v takomto konaní.
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Prípadný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je žalovaný subjektom tvrdenej povinnosti a žaloba proti nemu nemôže byť preto úspešná.
Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť.
Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva z zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 456 Občianskeho zákonníka) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
Navrhovateľ si tak podľa posúdenia súdu z hľadiska právneho posúdenia uplatnil v konaní nárok, vyplývajúci z práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 456 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka (rovnako takto právne kvalifikoval svoj uplatnený nárok aj samotný navrhovateľ), ktorý majetkový prospech zodpovedajúci tomuto bezdôvodnému obohateniu mal odporca nadobudnúť plnením bez právneho dôvodu (ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), a to na tom skutkovom základe, že odporca užíval predmetné motorové vozidlo navrhovateľa v období od 10.09.2009 do 12.01.2010 bez právneho dôvodu. Týmto došlo v majetkovej sfére odporcu k bezdôvodnému obohateniu, a to tým, že bezplatne užíval tento majetok navrhovateľa. Súd tak, ako to už bolo uvedené v zrušenom rozsudku zo dňa 13.05.2011 považoval aj naďalej základ uplatneného nároku za preukázaný.
Z hľadiska rozsahu získaného bezdôvodného obohatenia navrhovateľ v konaní skutkovo odôvodňoval tento, resp. výšku svojho nároku od počtu ním (teda navrhovateľom) predpokladaných najazdených kilometrov odporcom na predmetnom motorovom vozidle. Svoj predpoklad navrhovateľ postavil na výpočte, že odporca vykonával v priebehu cca 6 mesiacov obdobia od poskytnutia motorového vozidla (niekedy v presne nezistený deň mesiaca júl 2009) až do 12.01.2010 pravidelne cesty zo svojho bydliska
- Rosina so miesta, na ktorom sa nachádzal penzión navrhovateľa - Terchová a späť, t. j. v rozsahu 78 km, pričom vychádzal z predpokladu, že týchto ciest bolo v mesačne cca 15, t. j. za celé obdobie 88, teda takto najazdil na predmetnom motorovom vozidle 6.937 km a súčasne na iné účely najazdil ďalších 3.463 km. Spolu tak mal odporca najazdiť za dané obdobie 10.400 km. Vychádzajú z počtu takto najazdených km a sumy základnej náhrady za 1 km jazdy osobným cestným motorovým vozidlom vo výške 0,183 eura / km stanovenej ust. § 1 písm. b) opatrenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách dospel navrhovateľ k celkovej žalovanej výške svojho nároku v sume 1.903,- eur. V tomto kontexte si súd dovolí poukázať na nepresnosti vo výpočte navrhovateľa, keďže súčin 88 ciest Rosina - Terchová a späť a navrhovateľom udávanej vzdialenosti trasy Rosina - Terchová a späť, t .j. 78 km, nie je suma udávaná navrhovateľom 6.937 km, ale suma 6.864 km. Rovnako, ak mal odporca za každý mesiac uvedeného 6-mesačného obdobia vykonať 15 takýchto ciest, ich celkový počet za 6 mesiacov nie je navrhovateľom udávaný počet 88 ciest, ale len počet 80 ciest. Ak by aj súd vychádzal z celkového počtu navrhovateľom tvrdených odporcom najazdených kilometrov na predmetnom motorovom vozidle v období od mesiaca júl 2009 do 12.01.2010, t. j. 10.400 km, súčin tohto počtu kilometrov a základnej náhrady podľa opatrenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z. z. vo výške 0,183 eura za km nedáva žalovanú sumu 1.903,- eur, ale sumu
1.903,20 eur. Odhliadnuc od tohto minimálneho rozdielu 0,20 eura (napokon bolo len na navrhovateľovi v akej výške si uplatní takto ním vypočítanú sumu jeho nároku) sa súdu javí výpočet navrhovateľa ako účelovo vykonaný v snahe nejakým spôsobom odôvodniť celkovo uplatnenú sumu žalovaného nároku vo výške 1.903,- eur.
Na tomto mieste si súd dovolí poukázať na to, že súd je pri rozhodovaní viazaný žalobným návrhom (ust. § 153 ods. 2 O.s.p.). Z uvedeného tak vyplýva, že súd nemôže priznať navrhovateľovi viac, ako požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval (teda odporcovi nemôže uložiť inú ako navrhovateľom navrhovanú povinnosť), alebo nemôže navrhovateľovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol navrhovateľom vymedzený. Zároveň súd poukazuje na znenie ust. § 79 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p., teda na to, že navrhovateľ v návrhu je povinný uviesť skutkové tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať jeho uplatnený nárok čo do dôvodu, ako aj výšky a súčasne má dôkaznú povinnosť, t.j. o značiť alebo predložiť dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia. Súd tak nemá povinnosť (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov v konaní) z navrhovateľom predložených a označených dôkazov odvodzovať skutkové tvrdenia, ktoré neboli navrhovateľom produkované a na základe týchto navrhovateľovi priznať síce uplatnený nárok, avšak uplatnený na základe iného navrhovateľom tvrdeného skutkového stavu. S poukazom na túto zásadu súd opätovne pokiaľ ide o posúdenie výšky žalovaného nároku vychádzal z toho, že navrhovateľ odvodzoval skutkovo svoj nárok, resp. bezdôvodné obohatenie odporcu z toho, že odporca sa bezdôvodne obohatil tým, že používal predmetné motorové vozidlo (teda na ňom jazdil a vykonal cesty o rozsahu 10.400 km). Čo do výšky svoj nárok navrhovateľ odôvodňoval v závislosti od počtu najazdených kilometrov odporcom 10.400 a sumy základnej náhrady podľa opatrenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z. z. 0,183 eura za km. Navrhovateľ takto uplatnený nárok nielenže skutkovo vymedzil, ale sa aj snažil produkovať dôkazy na preukázanie jeho výšky. V uvedenom kontexte aj s prihliadnutím na vyjadrenie odporcu na pojednávaní dňa 13.05.2011, že nenamieta uplatnený nárok z hľadiska jeho výšky viažuci sa na 1 odjazdený km, t. j. sumy 0,183 eur použitím analógie s ust. § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s ust. § 1 písm. b) opatrenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách považoval súd tento spôsob určenia rozsahu bezdôvodného obohatenia odporcu za medzi účastníkmi nesporný a rovnako primeraný.
Na základe uvedeného tak súd posudzoval otázku, koľko kilometrov odporca najazdil na predmetnom motorovom vozidle navrhovateľa v období od 10.09.2009 do 12.01.2010, kedy neoprávnene (bez právneho dôvodu) používal toto motorové vozidlo. V kontexte vyššie uvedeného právneho posúdenia užívania predmetného motorového vozidla odporcom v období do 09.09.2009, súd z hľadiska posúdenia výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo odporcovi len v období od 10.09.2009 do 12.01.2010 považoval za nepodstatnú okolnosť, koľko kilometrov najazdil odporca v období do 09.09.2009. Odporca, ako už bolo uvedené aj v rozsudku zo dňa 13.05.2011 urobil nesporným, že v danom pre posúdenie žalovaného nároku rozhodnom období najazdil na predmetnom motorovom vozidle navrhovateľa 2.000 km. Súd sa tak v ďalšom zaoberal tým, či odporca najazdil za dané rozhodné obdobie viac ako 2.000 km, teda navrhovateľom tvrdených 10.400 km. Aj po doplnenom dokazovaní však musí súd konštatovať, že navrhovateľ svoje tvrdenie o ďalších 8.400 km najazdených odporcom v období od 10.09.2009 do 12.01.2010 nepreukázal. Pri tomto závere súd vychádzal z nasledovných úvah.
Pokiaľ navrhovateľ v konaní produkoval potvrdenie F. P. zo dňa 23.04.2013, podľa ktorého stav odometra (počítadla najazdených km) na predmetnom motorovom vozidle ku koncu júna 2009 bol 121.451 km, súd tento navrhovateľom produkovaný dôkaz vyhodnotil ako nevierohodný, a to jednak s poukazom na to, že uvedený číselný údaj bol na predmetnom potvrdení zjavne prepisovaný. Tento rozpor sa nepodarilo odstrániť ani výzvou zo dňa 05.06.2013 na samotného F. P., ktorý súdu na vysvetlenie uviedol, že údaj o počte kilometrov na potvrdení, ako aj presný deň zistenia tohto údaju nie je schopný v súčasnosti potvrdiť, ani vyvrátiť. Je však povšimnutia hodné, ak F. P. podľa svojho vyjadrenia v potvrdení zo dňa 23.04.2013 uvedený údaj o stave odometra údajne uviedol podľa údajov databázy ním vytvorenej zberom štatistických údajov o vozidlách svojich klientov za účelom skvalitňovania jeho poradenských služieb klientom a potom údajne v priebehu nasledujúceho mesiaca máj 2013, teda bezprostredne pred doručením výzvy súdu zo dňa 05.06.2013, „plánovane“ túto databázu vymaže.
Odhliadnuc od uvedeného súd poukazuje na ďalší navrhovateľom produkovaný dôkaz, a to cez internetový portál www.seka.sk vyhotovené overenie údajov o emisnej kontrole predmetného motorového vozidla, podľa ktorého pri pravidelnej emisnej kontrole predmetného motorového vozidla
dňa 12.10.2007 bol zistený stav tachometra predmetného motorového vozidla 115.539 km. Vychádzajúc z tohto údaja a údaja o stave tachometra na predmetnom motorovom vozidle v čase, kedy toto odporca dobrovoľne vydal príslušníkovi OO PZ Žilina - východ - dňa 12.01.2010, t. j. 136.595 km, malo byť tak predmetným motorovým vozidlom za obdobie od 12.10.2007 do 12.01.2010, t. j. presne za obdobie 27 mesiacov a jeden deň, najazdených 21.056 km (136.595 km - 115.539 km). Z tohto počtu 21.056 km mal tak podľa tvrdení navrhovateľa odporca najazdiť za cca 6 mesiacov, t. j. za menej ako 1/4 tohto celého obdobia od 12.10.2007 do 12.01.2010 10.400 km, t. j. takmer polovicu celkovo najazdených km. Pri tom, ako sám navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 03.09.2013 uviedol, predmetné motorové vozidlo používala minimálne do januára 2008 podľa vlastnej úvahy, a to aj na svoje súkromné účely, bez obmedzení jeho zamestnankyňa p. B.. Pokiaľ tak tvrdil navrhovateľ, že predmetné motorové vozidlo od odovzdania p. B. až do jeho odovzdania odporcovi nepoužíval, javí sa toto tvrdenie navrhovateľa súdu ako nevierohodné, a to z toho dôvodu, že z celkového počtu najazdených kilometrov za obdobie od 12.10.2007 do 12.01.2010 21.056 km pri podľa navrhovateľovho tvrdenia najazdených kilometrov odporcom 10.400 by musela p. B. najazdiť od 12.10.2007 do januára 2008 10.656 km, čo sa súdu vzhľadom k popisu jej pracovnej náplne samotným navrhovateľom na pojednávaní dňa 03.09.2013 (mala na starosti ekonomiku a všetky písomnosti, pričom sa nestarala o prevádzku predmetného penziónu a ani nemala v popise práce vybavovanie vecí na úradoch alebo s obchodnými partnermi navrhovateľa) nezdá pravdepodobné.
Ďalej považuje súd za potrebné poukázať na to, že pokiaľ navrhovateľ celý svoj výpočet postavil v zásade na tom, koľko ciest mal pravdepodobne odporca vykonať na trase Rosina - Terchová, tieto cesty mal dôvod odporca vykonávať len v čase, kedy prevádzkoval predmetný penzión vo vlastníctve navrhovateľa. Súd v tomto kontexte poukazuje na výpoveď navrhovateľa dňa 29.10.2009 pred OO PZ Žilina - okolie (str. 6 zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 29.10.2009 v pripojenom spise OO PZ Žilina - okolie ČVS: ORP-645/ZO-ZA-2009 ), že dňa 15.09.2009 vymenil na predmetnom penzióne zámky, keďže mu odporca neodovzdal kľúče. Odporca tak už v ďalšom nemal až do vydania vozidla príslušníkovi OO PZ Žilina - okolie dňa 12.01.2010 dôvod vykonávať ďalšie cesty do Terchovej spojené s prevádzkovaním penziónu, keďže tento reálne prevádzkovať ani nemohol. Ak teda odporca používal do 10.09.2009 predmetné motorové vozidlo, používal ho len na súkromné účely. V tomto kontexte súd poukazuje aj na výpoveď odporcu na pojednávaní dňa 03.09.2013, kedy uviedol, že po 10.09.2009 už nevykonával cesty na dotknutý penzión v Terchovej a súčasne, že pokiaľ vykonával cesty z Rosiny do Trnavy za účelom zháňania klientely, tieto vykonával v mesiacoch júl a august 2009.
Navrhovateľ tak okrem z už uvedených dôvodov pre súd nevierohodného potvrdenia F. P. (ktoré navyše ani nepreukazovalo stav tachometra predmetného motorového vozidla v čase jeho odovzdania odporcovi niekedy v priebehu mesiaca júl 2009 a už vonkoncom nie v čase ku dňu 10.09.2009, kedy začal predmetné motorové vozidlo užívať odporca neoprávnene - bez právneho dôvodu) neprodukoval žiaden dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia o počte odporcom najazdených kilometrov na predmetnom motorovom vozidle. Opakovane tak súd musí konštatovať, že pri svojom rozhodovaní nemohol vychádzať len z akejsi hypotézy produkovanej navrhovateľom o rozsahu neoprávneného používania jeho motorového vozidla odporcom v období od 10.09.2009 do 12.01.2010. Pokiaľ odporca uznal skutkové tvrdenia navrhovateľa len čo do rozsahu 2.000 km, súd tento rozsah najazdených kilometrov tak považoval za nesporný a na základe tohto už rozsudkom zo dňa 13.05.2011 priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy 366,- eur (2.000 km x 0,183 eur/km) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % z tejto sumy od 01.11.2010 do zaplatenia. V tejto časti aj rozsudok súdu zo dňa 13.05.2011 nadobudol právoplatnosť a návrh v tomto rozsahu už nebol predmetom ďalšieho konania po rozhodnutí odvolacieho súdu. Súd tak z už uvedených dôvodov aj naďalej po doplnenom dokazovaní považoval nárok navrhovateľa čo do výšky sumy 1.537,- eur za nepreukázaný a z tohto dôvodu návrh v časti o zaplatenie sumy 1.537,- eur opätovne zamietol.
Pokiaľ sa tak týka časti návrhu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.537,- eur od 13.01.2010 do zaplatenia, súd návrh aj v tejto časti opätovne zamietol, a to z dôvodu zamietnutia uplatneného nároku na zaplatenie samotnej istiny vo výške 1.537,- eur. Ak nemá odporca, ako bolo uvedené, povinnosť zaplatiť istinu, nemohol sa dostať s úhradou tejto ani do omeškania.
Čo sa týka zvyšnej časti návrhu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 366,- eur od 13.01.2010 do 31.10.2010 (keďže aj v tejto časti bol rozhodnutím odvolacieho súdu rozsudok zo dňa 13.05.2011 zrušený), súd poukazuje v plnom rozsahu na dôvody uvedené v rozsudku zo dňa 13.05.2011, od ktorých sa nemal dôvod odchýliť. Odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal preskúmaním
rozsudku prvostupňového súd v tejto časti a ani sa nevyjadroval k správnosti, či nesprávnosti dôvodov tohto rozsudku v tejto časti. Súd tak nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 366,- eur posúdil v zmysle ust. § 517 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Pokiaľ ide o otázku počiatku omeškania súd nedal za pravdu navrhovateľovi, že k omeškaniu povinnosti odporcu podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo deň nasledujúci po odovzdaní motorového vozidla. Poukazuje na to, že Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie o čase plnenia (splatnosti) nároku vyplývajúceho z práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a ani medzi účastníkmi o tomto čase plnenia nedošlo k žiadnej dohode. Odporca tak v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka bol povinný plniť navrhovateľovi deň po tom, čo ho tento o plnenie požiadal. Navrhovateľ vyzval odporcu výzvou zo dňa 15.10.2010 na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.903,20 eur do konca mesiaca október 2010, teda dňom 01.11.2010 sa dostal odporca s plnením svojho dlhu vo výške 166,- eur do omeškania. Súd má zo svojej činnosti (§ 121 O.s.p.) vedomosť o tom, že k prvému dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1 %. Navrhovateľovi tak v zmysle citovaných ust. § 517 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % zo sumy 166,- eur od 01.11.2010 do zaplatenia, pričom v tomto rozsahu už tento nárok bol navrhovateľovi právoplatne priznaný rozsudok zo dňa 13.05.2011. Súd tak napokon návrhu vo zvyšku o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % zo sumy od 13.01.2010 do 31.10.2010 zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
O trovách (vrátane odvolacieho) konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. Odporcovi vzniklo podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomer jeho úspechu k úspechu navrhovateľa právo na pomernú náhradu trov konania, avšak z dôvodu, že si toto právo návrhom podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).