Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-145-2013.pdf
PDF · 82.59 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/145/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Pajerchinovou, Dr. vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: X. Q., K.. X.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov matky: B. Q., K.. XX.X.XXXX, O. I. G. X, XXX XX B. I., zast. JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom, Advokátska kancelária Poprad a otca: H.. Q.U. Q., K.. XX.X.XXXX, O. I. G. X, XXX XX B. I. v konaní začatom na návrh otca o určenie výživného na mal. dieťa s prísl. takto
rozhodol:
Súd z a v ä z u j e matku B. Q., K.. XX.X.XXXX na platenie výživného na mal. dieťa X. Q., K.. X.X.XXXX v sume 90,- eur mesačne za čas od 1.8.2012 do 31.5.2013 spolu v sume 900,- eur , ktorú sumu je
p o v i n n á zaplatiť otcovi H.. Q. Q. najneskôr do 31.12.2013.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec podal na tento súd dňa 24.6.2013 návrh voči matke o určenie výživného na mal. dieťa X. Q. za predchádzajúce obdobie - mesiace október a november 2011 a marec 2012 až jún 2013, čo je spolu 18 mesiacov, po ktorú dobu si matka neplnila vyživovaciu povinnosť na mal. dieťa. Manželstvo rodičov bolo rozvedené týmto súdom a to rozsudkom č. k. XXP/XXX/XXXX -XX zo dňa 24.5.2013 a s právoplatnosťou k 5.6.2013 a pre čas po rozvode manželstva bolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a matke bola určená vyživovacia povinnosť na dieťa sumou 90 ,- eur mesačne. V takej istej výške otec žiada určiť výživné voči matke aj za dlžné mesiace pred rozvodom, kedy otec sám zabezpečoval starostlivosť a výživu dieťaťa. Ním požadované výživné za predchádzajúce obdobie činí sumu 1620 ,- eur
( 18 mesiacov x 90 ,- eur).
Na pojednávaní súdu otec trval na podanom návrhu s tým, že rodičia sa nevedeli dohodnúť na výške výživného, ktoré má matka platiť na dieťa. Matka prispievala do februára 2012 na domácnosť sumou 200 ,- eur mesačne a pracovala ako čašníčka mimo bydliska a to v meste J., od februára 2011 a od tej doby sa nestarala o dieťa, ani o domácnosť a žila si svoj vlastný život. Od 1.6.2012 až doteraz má matka stály pracovný pomer a zárobok a z ktorého súd vychádzal aj pri určení výživného na dieťa v rozvodovom rozsudku. Otec je zamestnaný B. B. G. G. K. V..
Na pojednávaní súdu matka a jej právny zástupca nesúhlasili s určením výživného za dlžné obdobie do rozvodu manželstva rodičov, pretože podľa svojich možností matka prispievala na výživu syna, resp.
sa podieľala na osobnej starostlivosti o syna, keď bola doma a u otca neboli také závažné dôvody, pre ktoré nemohol požiadať o úpravu výživného skôr. Pre nezhody s manželom (otcom dieťaťa) zmenila zamestnanie od februára 2011, odkedy pracuje mimo bydliska v meste J. U. Č.Č.. Jej priemerný čistý zárobok je okolo 300,- eur mesačne a na tringeltoch zarobí do 15,- eur mesačne. Predložila prehľad o sumách, ktorými prispela do domácnosti od júla 2011 do februára 2012. Pred súdom akceptovala, že by mala platiť výživné na dieťa od 1.8.2012, kedy už mala stabilný pracovný pomer a medzi účastníkmi sa začalo rozvodové konanie.
Kolízny opatrovník na pojednávaní súdu poukázal na to, že je v záujme dieťaťa, aby sa aj matka podieľala na jeho výžive. Je pravdou, že matka za predchádzajúce obdobie až doteraz pracovala a pracuje mimo bydliska a domov chodila na dva alebo tri dni každý týždeň, v ostatných dňoch zabezpečoval starostlivosť o dieťa a domácnosť výlučne otec. Po zobjektivizovaní miery starostlivosti každého rodiča o dieťa do rozvodu manželstva, ponechal rozhodovanie o uplatnenom výživnom za predchádzajúce obdobie na súd.
Súd vykonal dokazovanie: výsluchom rodičov a kol. opatrovníka, pripojeným rozvodovým spisom súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX, rodným listom mal. dieťaťa, správou kolízneho opatrovníka a potvrdením o predchádzajúcom príjme otca a matky, na základe čoho súd zistil tento skutkový stav:
Manželstvo rodičov dieťaťa bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tohto súdu č. k. XXP/XXX/XXXX - XX k 5.6.2013, pre čas po rozvode manželstva bolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a matke bolo určené výživné na dieťa sumou 90,- eur mesačne. Pri rozhodovaní o výživnom na dieťa súd vychádzal z príjmu otca v sume 1400,- eur mesačne a z príjmu matky v sume 350,- eur mesačne. Otec však žiadal v tomto konaní určenie výživného na dieťa matke za predchádzajúce zameškané obdobie mesiacov október a november 2011 a marec 2012 až jún 2013, spolu za 18 mesiacov po 90,- eur mesačne, po ktorú dobu sa staral o dieťa sám a zabezpečoval mu sám aj výživu. Matka pracuje od februára 2011 mimo bydliska a to v meste Lipany ako čašníčka, domov chodievala len na dva alebo tri dni v týždni, avšak svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu si neplnila. Z výsluchu rodičov na pojednávaní súdu vyplynulo, že otec sa rozhodol podať návrh o zaplatenie výživného na dieťa za predchádzajúce obdobie až potom, keď sa rozhodol podať aj návrh o rozvod manželstva s prísl. Dovtedy medzi rodičmi boli nezhody o tom, akou sumou by mala matka prispievať na výživu dieťaťa, keďže matka navrhovala nižšiu sumu a otec vyššiu sumu. Matka namietala, že u otca neboli také vážne dôvody, pre ktoré nemohol podať návrh na určenie výživného na dieťa skôr a bola ochotná zaplatiť otcovi dlžné výživné od mesiaca august 2012 do rozvodu manželstva. Súd zistil, že príjem oboch rodičov za predchádzajúce obdobie, ktorého sa zameškané výživné týka, bol na tej istej úrovni ako v čase rozhodovania o výživnom na dieťa v rozvodovom rozsudku a preto z tejto sumy vychádzal aj pri rozhodovaní o zameškanom výživnom v tomto konaní.
Podľa § 62 cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 cit. zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú alebo ak spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu dobrovoľne neplní, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 cit, zákona výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 3 cit. zákona pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy súd nepochybne dospel k právnemu záveru, že návrh otca na určenie teraz už dlžného výživného na dieťa voči matke za predchádzajúce obdobie do rozvodu ich manželstva je dôvodný, pretože matka neprispievala pravidelne a v riadnej výške na výživu dieťaťa, o ktoré sa pred rozvodom osobne staral otec, pretože matka pracovala mimo bydliska. Súd akceptoval obranu matky v tom, že až do júna 2012 pracovala len na dohodu a zarábala menej, pričom v rámci tohto svojho príjmu sa podieľala na úhrade potrieb dieťaťa, keď bola doma a k určeniu výživného na dieťa za predchádzajúce obdobie by malo dôjsť až od augusta 2012, keď bol podaný návrh na rozvod manželstva a vyhrotili sa nezhody medzi rodičmi. Na základe toho súd určil matke zaplatiť výživné na dieťa otcovi za 10 mesiacov (august 2012 - máj 2013 ) po 90,- eur mesačne, čo je spolu suma 900,- eur. Od júna 2013 sú rodičia rozvedení a o výživnom na dieťa po rozvode bolo rozhodnuté v rozvodovom rozsudku. Keďže za uvedené obdobie boli také isté príjmy rodičov ako boli pri rozhodovaní o výživnom v rozvodovom rozsudku, súd určil matke výživné na dieťa takou istou sumou a to 90,- eur mesačne. Pokiaľ otec žiadal určiť výživné aj za ďalšie obdobie pred rozvodom manželstva, v tejto časti súd nebol viazaný návrhom, pretože toto konanie mohlo začať aj bez návrhu. Lehota na zaplatenie vyčísleného výživného bola matke určená podľa § 160 OSP.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) OSP, podľa ktorého ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie
Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Poprade dňa 13. septembra 2013