Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-5231-2000.pdf
PDF · 104.41 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/5231/2000
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom so sídlom Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., IČO: 35 937 874, Mamateyova 17, 850 05 Bratislava , týka sa pobočky Žilina, P. O. Hviezdoslava 26, 010 01 Žilina, proti povinnému: UNION LEONE, spol. s r.o. v likvidácii, IČO: 31 636 233, Kapicová 16, 850 00 Bratislava - Petržalka, J.: B. Ď., V. XX, XXX XX Ž., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 86,30 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 22.06.2000, exekučného titulu
- platobného výmeru Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Žilina č. 1261/1999/A zo dňa 29.10.1999 a č. 1261/1999/B zo dňa 29.10.1999 a žiadosti exekútora, súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 012231 * dňa 03.08.2000.
Podaním doručeným súdu dňa 01.02.2011 súdny exekútor navrhol, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a to vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 100,57 eur a predložil exekútorský spis EX 13/00K.
Súd z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22. 2. 2007 č. k. 36Exre/1375/2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 1. 2008 bola obchodná spoločnosť UNION LEONE, spol. s r.o. zrušená s likvidáciou.
Pri rozhodovaní o zastavení exekúcie je súd povinný najskôr ustáliť okruh účastníkov konania, najmä s ohľadom na to, kto je v predmetnom konaní oprávneným. V exekútorskom spise sa nachádza oznámenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, že došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní na spoločnosť VERITEĽ, a.s., a to na podklade zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.12.2005. Súdny exekútor rovnako v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza ako oprávneného spoločnosť VERITEĽ, a.s.
Vtedajšia právna úprava:
Podľa § 37 ods. 3, 4 a 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) v znení od 1.9.2005 do 30.11.2006: (3) Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. (4) Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností. (5) Ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.
Pokiaľ ide o konania, ktoré začali pred 31.8.2005, ale k zmene (prevod, prechod) došlo po 1.9.2005 (do 30.11.2006), platí na tieto prípady prechodné ustanovenie § 238 ods. 1 a 2 EP.
Prechodné ustanovenie v starých veciach odkazuje len na § 37 ods. 4 a 5, nie však aj na ods. 3. Z toho časť právnickej verejnosti odvodzuje, že netreba postupovať v starých veciach podľa ods. 3 a teda netreba rozhodovať uznesením. Resp. že treba postupovať podľa právneho stavu platného a účinného do 31.8.2005 (podľa názoru časti právnickej verejnosti uznesením podľa § 92 OSP, podľa názoru súdu bez potreby rozhodovať uznesením o zmene).
Podľa názoru súdu je aj v konaniach začatých pred 1.9.2005 potrebné rozhodovať o zmene uznesením, ak k nej došlo po 1.9.2005. Ustanovenie § 37 ods. 4 a 5 sú vo vzťahu k odseku 3 akýmisi vykonávacími ustanoveniami. Upravujú, aký je postup exekútora v prípade pozitívneho uznesenia súdu v dobe po vydaní poverenia (ods. 4) a v prípade negatívneho uznesenia súdu (ods. 5). Ak prechodné ustanovenie odkazuje na použitie ods. 4 a 5, tak nevyhnutne sa tento odkaz dotýka aj ods. 3.
Zjavné to je najmä v ods. 5, z ktorého vyplýva, že (aj v konaniach začatých pred 1.9.2005), ak súd zmenu nepripustí, tak exekútor pokračuje s pôvodnými účastníkmi. Z negatívneho vymedzenia potom vyplýva, že ak súd zmenu pripustí, tak pokračuje s novými účastníkmi. Lenže nemožno ods. 5 aplikovať bez toho, aby súd neaplikoval a nebral do úvahy súčasne aj ods. 3. Tam je totiž upravené podrobne to, čo v ods. 5 je pomenované slovami "ak súd zmenu účastníkov nepripustí".
Prechodná právna úprava:
Podľa § 238 ods. 1 a 2 EP (prechodné ustanovenie): (1) Konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. (2) Ustanovenia ... § 37 ods. 4 a 5 ... sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Napokon zostáva posúdiť, ako postupovať v konaniach, ktoré začali pred 1.9.2005 a k zmene (prevod, prechod) došlo po 30.11.2006. Z novely účinnej od 1.12.2006 vyplývajú dva závery: 1) Boli odstránené pochybnosti v ods. 4, keď v prípade akceptovanej zmeny účastníkov exekútor priloží k povereniu uznesenie súdu o pripustení zmeny (nie hmotno-právnu listinu preukazujúcu zmenu). 2) Prechodné ustanovenie upravuje, že vo veciach začatých pred 1.12.2006 sa postupuje podľa doterajších predpisov.
Z vyššie uvedených záverov je zrejmé, že aj vo veciach začatých pred 1.9.2005 je potrebné rozhodovať o zmene účastníkov, ak k nej došlo po 31.8.2005. Z toho je zrejmé, že to platí aj v konaniach začatých v období od 1.9.2005 do 30.11.2006, aj po 1.12.2006.
Zo slov „... sa postupuje podľa doterajších predpisov.“ vyplýva, že dovtedajším predpisom bolo aj ustanovenie 37 ods. 3, 4 a 5 EP v znení do 30.11.2006 aj prechodné ustanovenie § 238 ods. 1 a 2 EP účinné od 1.9.2005 a v obidvoch prípadoch v znení výkladu na základe vyššie uvedených záverov súdu.
Právna úprava (vtedajšia aj súčasná):
Podľa § 37 ods. 3, 4 a 5 EP v znení od 1.12.2006: (3) Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. (4) Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia. (5) Ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.
Podľa § 240 ods. 1 EP (prechodné ustanovenie): Konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Záver súdu k otázke účastníctva
Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že v danom prípade bez pochybností dňom 9.12.2005 došlo k prevodu práv z pôvodného oprávneného (Všeobecná zdravotná poisťovňa) na spoločnosť Veriteľ, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 859 881.
Exekútorský spis obsahuje list Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. zo dňa 22.03.2006, v ktorom súdnemu exekútorovi oznamuje postúpenie pohľadávky.
Exekútor však nikdy nepodal návrh na zmenu účastníkov v tomto konaní a o zmene preto súd ani nikdy nerozhodoval. Preto súd musí konať s pôvodným oprávneným - Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s.
Súd ešte uvádza, že postup podľa § 37 EP je odlišný od postupu podľa § 92 OSP, pretože súhlas na vstup do konania na strane oprávneného sa v exekučnom konania nevyžaduje ako podmienka pozitívneho rozhodnutia. Ustanovenie § 37 ako osobitného ustanovenia oproti normám OSP totiž takýto inštitút nepozná - vyplýva to aj z charakteru exekučného konania. Nový oprávnený má právo navrhnúť zastavenie exekúcie, ak v nej nemieni pokračovať.
1) Zastavenie exekúcie
Súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd má z predloženého exekučného spisu č. EX 13/00K preukázanú nemajetnosť povinného, preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. l písm. h/ EP exekúciu zastavil. Súdny exekútor vykonal rozličné šetrenia za účelom zistenia majetku povinného, nezistil žiadny exekvovateľný majetok povinného o čom bol oprávnený listom zo dňa 16.11.2005 upovedomený.
Dôvod na zastavenie z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorú súdny exekútor zistil už v roku 2005, keď o nej informoval aj oprávneného predchádza dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku práva (12/2005), ktorý nastal ako dôsledok postúpenia pohľadávky na spoločnosť VERITEĽ, a.s., o čom oprávnený upovedomil súdneho exekútora listom zo dňa 22.03.2006.
2) Rozhodnutie o trovách
Súd súčasne rozhodol o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 33,26 eur, pričom v zmysle § 203 ods. 2 prvá veta EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 eur).
Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Na podklade vyúčtovania trov exekútora doručeného súdu dňa 01.02.2011 priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), spolu vo výške 33,26 eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 19,92 eur, z toho:
a/ 13,28 eur za úkony v trvaní celkovo 1 hod. 30 min. (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za každú aj začatú hodinu):
• Preštudovanie návrhu 15 min.
• Vypracovanie príkazu na začatie exekúcie - banky 20 min.
• Vyhotovenie výzvy 10 min.
• Vyhotovenie oznámenia 10 min.
• Vyhotovenie exekučného príkazu - banky 20 min.
• Vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie 15 min.
b/ 6,64 eur za 2 paušálne odmeňované úkony exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):
• Doručenie príkazu na začatie exekúcie
• Doručenie exekučného príkazu
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 9,36 eur (§ 22 vyhlášky):
• Poštovné 9,36 eur
Súdny exekútor je platcom DPH, preto mu súd priznal DPH vo výške 20% zo sumy 19,92 eur (nakoľko z poštovného a kolkov si DPH neuplatnil), pričom priznané DPH predstavuje sumu vo výške 3,98 eur.
Sumár: 19,92 + 9,36 + 3,98(20% DPH) = 33,26 eur
Pri výpočte časovej odmeny súd priradil k jednotlivým úkonom primeranú časovú dĺžku, obvyklú s ohľadom na zložitosť úkonu, právnu náročnosť a jej rutinnosť. Takto špecifikovaná dĺžka je spravodlivá a zodpovedá reálne času potrebnému na ich vypracovanie, a preto pokiaľ si exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil.
Ďalej súd neuznal položku označenú - prebratie návrhu, žiadosť o vyznačenie právoplatnosti, spracovanie odmeny, vyhotovenie oznámenia pre banky, vrátenie poverenia, ukončenie spisu s poukazom na to, že odmena sa má vzťahovať len na také úkony, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky v rámci exekúcie. Všetky vyššie označené úkony sú úkonmi administratívneho charakteru vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou v zmysle § 25 vyhlášky.
V časti hotových výdavkov uplatňovaných ako náklady na telefón + internet - 1,00 eur, súd tieto náhrady nepriznal, pretože ich exekútor nijako nepreukázal t.j. nebolo možné preskúmať ich existenciu ani výšku.
Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V prípade, že k náhrade trov exekúcie súd zaviaže oprávneného, súd je povinný skúmať všetky úkony exekučnej činnosti, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného, resp. priamo na tieto úkony nadväzujú a sú vyžadované právnou úpravou. Len za takéto úkony, pri rešpektovaní podmienky ich účelnosti je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu.
V časti hotové výdavky súd nepriznal uplatňovanú položku - náklady na režijné výdavky - 33,17 eur. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky - súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Z uvedeného demonštratívneho výpočtu hotových výdavkov má súd za to, že nárok na náhradu prináleží iba v prípade tých výdavkov, u ktorých je jednoznačný priamy súvis jednotlivou exekučnou vecou, pričom ďalšie jednotiace kritérium týchto výdavkov je to, že vznikajú až v dôsledku individuálnej procesnej situácie v tej-ktorej veci.
Niet sporu o tom, že exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria náklady na mzdy zamestnancov a koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou budovy, náklady na údržbu budovy (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda bez priameho súvisu s potrebami a situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Preto v zmysle vyššie uvedeného súd konštatuje, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží. Na základe systematického výkladu ustanovenia § 22 a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že tieto náklady si exekútor má uhrádzať z odmeny za svoju činnosť (podľa druhého, tretieho a štvrtého oddielu vyhlášky).
V rámci náhrady trov za poštovné výdavky, súd nepriznal poštovné do budúcnosti za doručenie žiadosti o vyznačenie právoplatnosti na zast. uznesení a vrátenie poverenia, pretože súdny exekútor má na Okresnom súde Žilina zriadený vlastný poštový priečinok, do ktorého doručuje poštu zásadne osobne, preto je predpoklad, že ani v uvedenom prípade nevyužije na doručenie služby poštového úradu a predmetné písomnosti opätovne doručí súdu osobne.
Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou č. 288/1995 Z.z.
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.