Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Sp-28-2013.pdf
PDF · 75.07 KB
Case nature
Area
Subarea
9Sp/28/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľky: W. G., E.. XX.XX.XXXX, I. Z., Q. Q.. Č.. X/X, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Trenčín, Hviezdoslavova Ul. č. 3, o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 6. júna 2013, sp. zn. XN XXXX/XXXX, takto
rozhodol:
Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 9. júna 2013, sp. zn. XN XXXXX/XXXX p o t v r d z u j e .
Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 10, ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ZPPP) nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že vo veci nie je možné pre prekážku veci rozsúdenej vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu.
Navrhovateľka sa obrátila so žiadosťou o právnu pomoc vo veci podania dovolania proti uzneseniu Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 3.9.2009, č. k. C. XXXX/XXXX-XXX a uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.11.2010, sp. zn. XX T. XXX/XXXX, ktorým sa nevyhovelo jej žiadosti o zastavenie exekúcie. Dovolanie navrhovateľky bolo uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2013, sp. zn. XCdo XX/XXXX, právoplatným dňa 16.4.2013, odmietnuté, pretože smerovalo voči uzneseniu, proti ktorému nebol tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný.
Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľka zjavne domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Zastávala názor, že spĺňa všetky podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Zopakovala svoje stanovisko, že exekúcia jej bola nariadená neprávom.
Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, poukazujúc na argumentáciu, obsiahnutú v odôvodnení tohto rozhodnutia.
Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný nedôvodne.
Súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov, ktorý sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti (§ 250g, ods. 2 O.s.p.).
Predmetom súdneho preskúmania bolo právne posúdenie veci v otázke zrejmej bezúspešnosti uplatňovaného alebo bráneného práva (sporu), ktorá ako jedna z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zák. č. 327/2005 Z.z. musí byť splnená.
Podľa § 6, ods. 1, písm. b/ ZPPP fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.
Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti i osobám materiálne znevýhodneným realizuje i prostredníctvom Zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6, ods. 1, písm. b/). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 ZPPP z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach.
Z náležite zisteného skutkového stavu odporcom vyplýva, že navrhovateľka požiadala o právnu pomoc vo veci podania dovolania v exekučnej veci, vedenej na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. C. XXXX/ XXXX. Dovolanie má smerovať proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.11.2010, sp. zn. XX T. XXX/XXXX. Týmto uznesením sa odmietlo odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 3.9.2009, č. k. C. XXXX/XXXX-XXX, ktorým sa zamietol návrh navrhovateľky na zastavenie exekúcie. O dovolaní navrhovateľky proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu bolo uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2013, sp. zn. XCdo XX/XXXX, právoplatným dňa 16.4.2013, rozhodnuté tak, že dovolanie bolo odmietnuté, pretože smerovalo voči uzneseniu, proti ktorému nebol tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný.
Navrhovateľka sa teda celkom nedôvodne mieni domáhať opätovného preskúmavania právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu v poradí v už v druhom dovolacom konaní. Ide preto o zjavne bezúspešné uplatnenie práva. Súdne konanie je ovládané ústavnoprávnou zásadou ne bis in idem (nikdy nie dvakrát o tej istej veci), ktorá nachádza svoje vyjadrenie v podmienkach konania, keď jednou z prekážok, aby súdne konanie mohlo prebehnúť, je prekážka právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 159, ods. 3 O.s.p. (impedimentum rei iudicatae). O tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opätovne. Ak už o dovolaní proti uzneseniu odvolacieho súdu bolo dovolacím súdom právoplatne rozhodnuté, nemožno o dovolaní proti tomu istému uzneseniu rozhodovať opätovne.
Odporca potom dospel k správnemu záveru o tom, že pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci nie sú u navrhovateľky splnené zákonné podmienky. Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil (§ 250q, ods. 2 O.s.p.).
Účastníkov súd náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľka v konaní úspech nedosiahla a odporca ich náhradu neuplatnil (porovnaj § 250l, ods. 2, 250k O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od
jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR
v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.