Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/99/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29.augusta č.8-10, pobočka Košice, ul. Festivalové námestie 1, IČO: 30 807 484, proti povinnému TRAST, spol. s r.o., Košice, ul. Bardejovská 4, IČO: 36 179 094 o vykonanie exekúcie pre 570 € s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu -12 z 13.5.2013 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením exekúciu zastavil a oprávnenú zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi ( ďalej len exekútor) JUDr. Vladimírovi Kotrlovi, trovy exekúcie 65,40 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že oprávnená sa podaným návrhom z 18.1.2010 domáhala vykonania exekúcie na uspokojenie pohľadávky v sume 570 eur s prísl., na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne č.k.: 700-3411377709-GC04/09 z 16.10.2009 a že exekútor mu dňa 25.1.2010 doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe ktorej a predložených dokumentov vydal poverenie č. 5803/079017* z 27.1.2010. Uviedol ďalej, že exekútor mu 3.9.2012 doručil podnet na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vychádzajúc z ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP ( jeho znenie citoval) a zo skutočnosti, že exekútor požiadal o súčinnosť Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach - dopravný inšpektorát, ktoré mu oznámilo, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla a nemá ani žiaden speňažiteľný majetok z dôvodu nemajetnosti povinného exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol v súlade s , , EP, , vyhl. č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení a z exekútorom uplatnených trov exekúcie v sume 141,14 eur mu priznal trovy exekúcie vo výške 65,40 eur, ktoré pozostávali z paušálnej odmeny 16,60 eur, z náhrady hotových výdavkov 37,90 eur a taktiež z náhrady 20 % DPH 10,90 eur.

Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená a žiadala ho v celom rozsahu zrušiť.

Vytýkala súdu, že k záveru, že majetok povinného nestačí ani len na úhradu trov exekúcie a je potrebné exekúciu zastaviť dospel podľa odôvodnenia uznesenia, len na základe správy dopravného inšpektorátu, pričom z odôvodnenia nevyplývajú žiadne ďalšie úkony, ktoré exekútor vykonal a ktoré by nasvedčovali tomu, že povinný je nemajetný a pritom by spoločnosť mohla vlastniť obchodný podiel, alebo akcie v inej obchodnej spoločnosti, mohla by mať doposiaľ neuspokojené pohľadávky, vlastniť hnuteľný majetok a pod. Tvrdila, že vlastným šetrením zistila, že povinná je majetná, keďže z informačného výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv vyplýva, že disponuje majetkovými právami k niekoľkým cenným papierom. resp. akciám, osobnému motorovému vozidlu zn. Renault Megane evč. : D. -XX-

XX, Renault Megane evč. : D. -XXX B. a nákladnému motorovému vozidlu zn. AVIA A 21.1 F, evč. : D.-XXX B.. Na základe uvedeného preto nesúhlasila so zastavením exekúcie a žiadala, aby exekútor pokračoval v jej vykonávaní s využitím všetkých zákonných možností smerujúcich k vymoženiu. Uviedla ďalej, že rovnako tak nie sú splnené ani podmienky podľa § 203 ods. 2 EP a preto ju nie je možné zaviazať na úhradu trov exekúcie. Ďalej považovala odôvodnenie v časti náhrady hotových výdavkov za nepreskúmateľné, pretože nie je možné jednoznačne zistiť za aké úkony a v akej výške boli vynaložené náklady v podobe poštovného a teda nie je možné posúdiť ich účelnosť a oprávnenosť.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( ) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a zistil, že nie sú splnené zákonné podmienky na potvrdenie uznesenie ( ), ani na jeho zmenu ( ), lebo postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, preto napadnuté uznesenie podľa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa 167 ods. 2 ak nie je ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa - hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci ( ) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľné je preto rozhodnutie, ktorého skutkové a právne závery vychádzajú z tzv. súhrnného zistenia, ktorým sa zisťuje rozhodujúci skutkový stav súčasne na základe všetkých vykonaných dôkazov, bez toho, aby bolo uvedené, na základe ktorých konkrétnych dôkazov sa to ktoré zistenie robí a z akých dôvodov, ako i bez vysvetlenia prípadných rozporov medzi nimi. Rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

Ústavný súd SR už viackrát judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst. zák. č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním ( prvá veta ), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska , , lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody, príp. obsahuje iba nedostatočné dôvody prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích dôvodov.

Napadnuté uznesenie nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z v spojení s ust. a zásadám súdnej praxe, preto je nepreskúmateľné a to vo vzťahu k všetkým skutočnostiam, na ktoré sa poukazuje v odvolaní, preto muselo byť zrušené a vec musela byť vrátená súdu na ďalšie konanie, v ktorom sa o zastavení exekúcie a trovách exekúcie opätovne rozhodne a rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné, pričom sa vyrovná aj so všetkými skutočnosťami uvedenými oprávnenou v jej odvolaní.

Súd prvého stupňa po vrátení veci odôvodní svoje ďalšie rozhodnutie o zastavení konania z dôvodu, že majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie uvedením všetkých skutočností vyplývajúcich z exekútorského spisu a rovnako bude musieť dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie o náhrade trov exekúcie v časti priznanej náhrady hotových výdavkov.

Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť, lebo by tým porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania ( a ).

Podľa čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších predpisov) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo podľa čl.6 ods.1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia, pričom obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.

, podľa svojho , upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem , čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ust. a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.

Ak by odvolací súd rozhodol, porušil by právo účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože by im odoprel právo, na základe ich odvolania, namietať správnosť právneho názoru odvolacieho súdu.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.