Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/154/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci navrhovateľa M. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. M. I. XXX/X, O., právne zastúpený Mgr. Júliusom Meszárošom, advokátom so sídlom Nám. sv. Anny 20B, Trenčín, proti odporcovi Basketbalový klub Iskra Svit, so sídlom Štefánikova 35, 059 21 Svit, IČO: 00620041, právne zastúpený JUDr. Petrom Berníkom, advokátom so sídlom Štúrova 101, Svit, o zaplatenie 5.400,- Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 2. 3. 2012 č. k. -130 takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 238,44 Eur na účet právneho zástupcu Mgr. Júliusa Meszároša, advokáta, so sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny 20B, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.400 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.350 Eur od 16. 1. 2011 do 15. 2. 2011, zo sumy 2.700 Eur od 16. 2. 2011 do 15. 3. 2011, zo sumy 4.050 Eur od 16. 3. 2011 do 15. 4. 2011, zo sumy 5.400 Eur od 16. 4. 2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2.025,34 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Júliusa Meszároša, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd mal za preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o športovej činnosti a vzájomnej spolupráci zo dňa 10. 6. 2010, prílohou ktorej je aj príloha č. 1 základná mesačná odmena a prémiový poriadok a príloha č. 2. - Disciplinárny poriadok. V zmysle tejto zmluvy sa odporca zaviazal za obdobie trvania zmluvného vzťahu platiť dohodnutú odplatu, ktorá predstavovala 1350 Eur mesačne vždy splatnej k 15. dňu nasledujúceho mesiaca. Ďalej mal súd prvého stupňa za preukázané, že k ukončeniu tejto zmluvy došlo na základe dohody o ukončení zmluvy o športovej činnosti a vzájomnej spolupráci dňa 31.3.2011. Nebolo a nie je sporným, že navrhovateľovi na základe vyššie citovaného zmluvného vzťahu nebola uhradená dohodnutá odplata za mesiace december 2010, január 2011, február 2011, marec 2011, teda v celkovej výške 5.400 Eur. Dôvod, prečo odporca odmietol vyplatiť požadovanú sumu podľa jeho tvrdenia, je tá skutočnosť, že navrhovateľ bezdôvodne odmietol účasť na extra ligovom zápase dňa 21.1.2011 v Leviciach, v dôsledku čoho sa mu má krátiť mesačná odmena vo výške 60% z mesačnej pevnej odmeny. Ďalším dôvodom je tvrdenie odporcu, že navrhovateľ porušil povinnosti hráča, t.j. účasť na všetkých tréningoch, tréningových táboroch, účasť na všetkých zápasoch, čím sa mu má znížiť odmena za mesiace január, február, marec vo výške 30%. Ďalším

dôvodom, je tvrdenie odporcu, že v mesiaci január 2011 došlo k porušeniu zmluvných povinností zo strany navrhovateľa spočívajúcich v tom, že rokoval s iným klubom o možnej spolupráci, a to s klubom BK Spišská Nová Ves, za čo mu bola uložená zmluvná pokuta vo výške 5.000 Eur. Odhliadnuc od tejto skutočnosti, že rozhodnutia výboru basketbalového klubu o uložení týchto sankcií nikdy navrhovateľovi doručené neboli, nebol na jednanie predvolaný, o čom odporca nepredložil relevantný dôkaz, súd tieto skutočnosti tvrdené odporcom neakceptoval, považoval ich za tendenčné a učinené v snahe nevyplatiť navrhovateľovi dohodnutú odmenu. Bolo totiž bez pochybnosti preukázané, že v rozhodujúcom období predovšetkým, začiatkom roku 2011 sa klub dostal do zlej finančnej situácie, nebol schopný plniť si záväzky voči hráčom, ani voči trénerovi a z toho dôvodu sa snažil riešiť situáciu tak, že chcel sa dohodnúť s hráčmi, ako aj s trénermi o možnom vyplácaní odmeny len vo výške 30% čo je zrejmé, z vykonaných dôkazov, že s takýmto riešením nesúhlasil jedine navrhovateľ, pričom je potrebné konštatovať, že nebolo povinnosťou s tým súhlasiť, a z toho dôvodu došlo aj k dohode o ukončení zmluvy o športovej činnosti. Z vyššie citovaných dôkazov na súde vykonaných je tiež nesporné, že v počiatočnom štádiu uplatňovania si nevyplatených odmien odporca najprv reagoval návrhmi na dohodu a až neskôr v dôsledku disciplinárneho konania dospel k záveru, že mu je potrebné odmeny krátiť tak, ako je vyššie uvedené. Je nesporné, predovšetkým z výpovede svedka M. Y., že navrhovateľ patril k lídrom družstva, že nastupoval na každý zápas, že jeho výkonnosť a prístup k povinnostiam hráča bol veľmi dobrý. Návrh na disciplinárne riešenie pre zlú výkonnosť podal tento svedok výboru basketbalového klubu len pre to, že bol o to požiadaný, pričom sám potvrdil tú skutočnosť, že pokiaľ by sa navrhovateľ nebol dožadoval odmeny, nebol by takýto návrh podával. Tento tréner a svedok Y., nepotvrdil tiež tú skutočnosť, aby bol navrhovateľ rokoval s iným basketbalovým klubom. Zo stanoviska BK Spišská Nová Ves vyplýva, že navrhovateľ nikdy nerokoval s týmto klubom, ba práve naopak začiatkom roku 2011 došlo k telefonickému rozhovoru medzi pánom P. a pánom B., teda funkcionármi klubu, pričom v telefonickom rozhovore sa vyskytla informácia, že možno bude hráč pán K., teda navrhovateľ v závere prestupového obdobia voľný. Z tohto stanoviska však vyplýva, že BK Spišská Nová Ves nikdy priamo nerokovalo s navrhovateľom ani s odporcom BK Iskra Svit. Zo zápisov o stretnutí bez pochybnosti vyplýva, že navrhovateľ bol aktívny v každom zápase, že hral v podstate v každej základnej päťke. Pokiaľ sa týka nenastúpenia na extraligový zápas v Leviciach, nie je možné a neprijateľné, aby za nenastúpenie bol postihnutý jedine navrhovateľ, keď ostatní hráči postihnutí neboli a takéto postihnutie aj vzhľadom na dlhší časový postup javí sa byť tendenčným, účelovým a súd ho neakceptoval. Vzhľadom na takúto dôkaznú situáciu súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu a dospel k záveru, že odporca je mu povinný vyplatiť žalovanú sumu vo výške 5.400 Eur za obdobie december 2010, január 2011, február 2011, marec 2011. Vzhľadom na to, že odmena mala byť vyplatená a uhradená vždy do 15- teho dňa mesiaca nasledujúceho po aktuálnych mesiacoch, s úhradou odmeny za mesiac december 2010 sa odporca dostal do omeškania počnúc dňom 16.1.2011 a tak isto sa dostal do omeškania s ďalšími nevyplatenými odmenami za mesiac január 2011, február 2011, marec 2011. Prvostupňový súd v zmysle ust. , priznal žalobcovi nárok na úhradu výšky úrokov z omeškania od prvého dňa omeškania splnením peňažného dlhu a o trovách prvostupňového konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to výsluchom svedkov pána P. a pána B., účastníkov telefonického rozhovoru zo začiatku roka 2011, v ktorom podľa odporcu pán P. v zastúpení navrhovateľa ponúkal Basketbalovému klubu Spišská Nová Ves jeho služby, čím odporcovi vznikol voči navrhovateľovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 5.000 Eur pre porušenie bodu 5.7 hráčskej zmluvy. V dôsledku nevykonania tohto dôkazu napriek tomu, že tréner Y. vo svojej výpovedi potvrdil, že približne v rovnakom čase ho kontaktoval DK SNV za účelom získania referencie k výkonnosti navrhovateľa, ktorá skutočnosť zjavne nadväzuje na predmetný telefonát a zároveň zreteľne naznačuje jeho obsah, súd nesprávne vychádzal z písomného stanoviska AC LB Spišská Nová Ves, ktoré v snahe neovplyvniť súdny spor medzi tretími osobami bolo formulované neutrálne, pričom však odporca má za to, že vo vzťahu k obsahu predmetného telefonátu skôr naznačuje porušenie hráčskej zmluvy zo strany žalobcu, v žiadnom prípade ho však nevyvracia, pričom súd ho paradoxne vyhodnotil ako dôkaz opaku. Bez ohľadu na uvedené je zrejmé, že toto písomné stanovisko klubu nemôže nahradiť výpoveď svedka, ktorý bol účastníkom telefonátu a podľa odvolateľa svedecká výpoveď je v tomto prípade jediným dôkazným prostriedkom, ktorým môže byť obsah telefonátu na účely posúdenia existencie navrhovateľom uplatneného nároku na

zmluvnú pokutu. Odporca je presvedčený o tom, že vykonaným dokazovaním nebola existencia tohto nároku vyvrátená, preto zamietnutím návrhu odporcu na predvolanie svedkov súd odobral odporcovi možnosť uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku, keďže alternatívne dôkazy v tomto prípade neexistujú. Zároveň je výpoveď pána B. podstatná vo vzťahu k hodnoteniu výkonnosti navrhovateľa trénerom Y., ktorý podľa informácie odporcu na základe slabej výkonnosti neodporučil BK SNV angažovanie tohto hráča. Zároveň súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav tým, že odmietol vykonať výsluch Ing. V., konateľa spoločnosti Tatra Clima, s.r.o., ktorého výpoveď bola rozhodujúca vo vzťahu k nároku na náhradu škody, ktorú si odporca uplatnil formou kompenzačnej námietky, a to predovšetkým k výške škody, ako aj k príčinnej súvislosti medzi konaním navrhovateľa a vznikom škody. To isté platí o výsluchu pána Znanca, ktorého výpoveď bola významná pre zistenie príčinnej súvislosti medzi konaním navrhovateľa a vznikom škody aj vo vzťahu k forme jeho zavinenia. Prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom odporca má za to, že pokiaľ súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že zo zápisov zo stretnutí bez pochybností vyplýva, že navrhovateľ bol aktívny v každom zápase, že hral v podstate v každej základnej päťke, ide o nesprávne skutkové zistenia vzhľadom k tomu, že žalobca nastúpil v sezóne 2010/2011 v základnej zostave iba 25 zápasov z celkového počtu 37. V tejto súvislosti odporca podotkol, že nastupovanie v zápasoch vypovedá o plnení základných hráčskych povinností podľa bodu 3.2 písm. a), v žiadnom prípade však nevypovedá o plnení hráčskych povinností podľa bodu 3.2 písm. d) hráčskej zmluvy, ktorý bol právnym základom pre krátenie odmeny navrhovateľa podľa bodu 4.5. Odhliadnuc od nesprávnej kvantifikácie účasti navrhovateľa v základnej päťke súd účasť a aktivitu navrhovateľa v súťažných zápasoch v rozpore s uvedeným vyhodnotil ako dôkaz navrhovateľovej uspokojivej výkonnosti. Objektívnym ukazovateľom výkonnosti hráča je tzv. herná produktivita, ktorá u žalobcu iba v jednom zápase počas obdobia január až marec 2011 prekročila 20, v 2 zápasoch bola dokonca záporná. Výpoveď trénera Y., v ktorej výkonnosť navrhovateľa označil za uspokojivú, považuje odporca v tejto súvislosti za tendenčnú, ovplyvnenú predchádzajúcim rozviazaním spolupráce. Z uvedených dôvodov považuje skutkové zistenie súdu o uspokojivej výkonnosti navrhovateľa za nesprávne. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v odôvodnení mylne konštatuje, že odporca pristúpil ku kráteniu odmeny navrhovateľa z dôvodu, že navrhovateľ porušil povinnosti hráča, t.j. účasť na všetkých tréningoch, tréningových táboroch, účasť na všetkých zápasoch, keďže dôvodom krátenia odmeny bolo porušenie povinnosti podľa bodu 3.2 písm. d) v hráčskej zmluve a nie porušenie základných povinností hráča ako konštatuje súd. Odporca má za to, že ide o nesprávne právne posúdenie, ktoré sa odrazilo aj v nesprávnom vyhodnotení dokazovania a v konečnom dôsledku i v rozhodnutí súdu. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že rozsudok je založený na konštatovaní, že súd vyhodnotil obranu odporcu ako tendenčnú, resp. nároky uplatnené odporcom formou kompenzačnej námietky ako účelové. Odvolateľ má za to, že takéto odôvodnenie neobstojí, motív, ktorý vedie účastníka právneho vzťahu k uplatneniu nároku, i keď je ním výlučne snaha ubrániť sa pred iným nárokom druhého účastníka, nemá vplyv na existenciu tohto nároku a nemôže byť dôvodom na nepriznanie tohto nároku pred súdom, naopak obrana vo forme započítania, resp. kompenzačnej námietky je legitímnym prostriedkom, ktoré má tento účastník k dispozícii a je výlučne na jeho rozhodnutí, či a kedy tento prostriedok použije. Pokiaľ navrhovateľ v rozpore s neformálnou dohodou s odporcom uplatňuje svoje nároky z hráčskej zmluvy, odporca nepostupuje tendenčne, pokiaľ si sám uplatňuje svoje nároky. Takisto nemôžu byť odporcovi na ujmu návrhy na urovnanie vzájomných nárokov, ktoré navrhovateľovi predložil ani jeho nepriaznivá hospodárska situácia, ktoré skutočnosti súd uvádza v odôvodnení rozsudku. Odporca ďalej podotkol, že obsahom právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom z hráčskej zmluvy nie je povinnosť odporcu postupovať v obdobných prípadoch obdobne voči všetkým hráčom a ďalej, že nerovnaký prístup vo vzťahu k navrhovateľovi, t.j. uplatnenie zmluvných sankcií bol prirodzene odôvodnený odlišným postojom navrhovateľa k uplatňovaniu svojich nárokov v tomto vzťahu. Ďalej odvolateľ poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v časti, že rozhodnutia výboru BK o uložení sankcií neboli navrhovateľovi nikdy doručené, a to vo vzťahu k všetkým nárokom, ktoré si odporca uplatnil formou kompenzačnej námietky, ide o nesprávne posúdenie veci, kedy súd vychádza z toho, že odporca bol povinný svoje rozhodnutia o uplatnení uvedených nárokov doručiť navrhovateľovi, pričom pokiaľ ide o nárok na zmluvnú pokutu, nárok na náhradu škody a krátenie odmeny pre neuspokojivé výkony, povinnosť odporcu doručiť príslušné rozhodnutie neexistuje, t.j. príslušné nároky vznikajú samotným rozhodnutím, resp. dokonca zo zákona. Pokiaľ ide o krátenie odmeny pre nenastúpenie na zápas podľa disciplinárneho poriadku, zmluva ani disciplinárny poriadok nepredpisuje žiadnu osobitnú formu pre doručenie, preto odporca má za to, že napriek možnému zlyhaniu doručovania prostredníctvom Slovenskej pošty vyrozumenie o krátení odmeny bolo navrhovateľovi doručené najneskôr na pojednávaní dňa 13. 1. 2012. Odporca na podporu svojho

názoru poukázal na neexistenciu právnej úpravy hmotnoprávneho doručovania, ktorá by dopadala na daný vzťah. Na základe uvedeného má odporca za to, že si svoje povinnosti vo vzťahu k doručovaniu relevantných písomností navrhovateľovi splnil, preto súdom vytknuté vady doručovania ako odôvodnenie zamietnutia kompenzačnej námietky neobstoja. Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení konštatoval, že navrhovateľ nebol na prejednanie sankcií odporcom predvolaný, odporca podotkol, že právo účasti na prejednaní veci navrhovateľovi vzniká jedine v prípade odvolacieho konania proti rozhodnutiu o udelení disciplinárnej sankcie, a to na základe bodu 1 písm. d) disciplinárneho poriadku, ku ktorému v danej veci nikdy nedošlo, keďže navrhovateľ nepodal proti rozhodnutiu o udelení disciplinárnej sankcie v stanovenej lehote odvolanie. V prípade ostatných nárokov uplatnených odporcom tieto vznikajú buď zo zákona (nárok na náhradu škody, nárok na zmluvnú pokutu) alebo rozhodnutím klubu (krátenie odmeny pre neuspokojivé výkony), pričom podmienkou vzniku, resp. zániku nároku tu nie je žiadne konanie. Odporca má za to, že splnil všetky podmienky vyplývajúce z obsahu právneho vzťahu medzi ním a navrhovateľom pre krátenie odmeny hráča, pre neuspokojivé výkony, t.j. prijal príslušné rozhodnutie prostredníctvom výboru BK na základe písomného návrhu trénera Y., v ktorom zhodnotil výkony navrhovateľa ako neuspokojivé, v dôsledku čoho nárok navrhovateľa na vyplatenie odmeny na mesiace január, február, marec v celkovej výške 1.215 Eur zanikol, a to už okamihom prijatia rozhodnutia výboru BK Iskra Svit, keďže povinnosť odporcu doručiť toto rozhodnutie navrhovateľovi tu nebola. Na zániku nároku žalobcu v tejto časti nemohla ani zmeniť, resp. zaniknutý nárok obnoviť ani neskoršia výpoveď trénera Y.. Pokiaľ súd na základe zmeneného hodnotenia trénera posúdil zaniknutý nárok ako existentný, ide o nesprávne právne posúdenie veci. To isté platí o krátení odmeny z titulu nenastúpenia na zápas v Leviciach, kde nárok na odmenu v predmetnej časti zanikol márnym uplynutím odvolacej lehoty. Odporca ďalej nesprávne právne posúdenie veci v napadnutom výroku vidí v skutočnosti, že súd prvého stupňa sa okrem skutkovej stránky ani po právnej stránke v konaní absolútne nezaoberal nárokom na náhradu škody uplatneným odporcom v odpore proti platobnému rozkazu, pričom kompenzačnú námietku odporcu v tejto časti zamietol bez akéhokoľvek odôvodnenia. Táto vada robí rozsudok v uvedenej časti zmätočným a nepreskúmateľným. Ako vyplýva z uvedeného, odporca má za to, že súd prvého stupňa neodôvodnenie zamietol kompenzačnú námietku odporcu v časti, ktorá sa týka krátenia odmeny pre neuspokojivé výkony a krátenie odmeny za nenastúpenie na zápas, a to na základe nesprávneho posúdenia veci a zamietol kompenzačnú námietku žalovaného v časti, ktorá sa týka uplatnenej zmluvnej pokuty a nároku na náhradu škody, a to na základe nesprávneho zistenia skutkového stavu, resp. nesprávneho právneho posúdenia veci.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal odporcu k náhrade trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. , bez nariadenia pojednávania podľa a zistil, že odvolanie odporcu je neopodstatnené.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne z neho vyvodil právne závery a vo veci aj správne rozhodol, pričom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v ostatnom odkazuje.

Odvolací súd na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné.

Vo vzťahu k nevykonaniu dôkazov zo strany súdu prvého stupňa je potrebné predovšetkým poukázať na stanovisko BK AC LB Spišská Nová Ves zo dňa 10. 2. 2012, v zmysle ktorého uvedený klub v uvedenej veci nikdy priamo nerokoval s navrhovateľom a ani s odporcom BK Iskra Svit. Jedná sa o oficiálne stanovisko podpísané Ing. B. W., predsedom BK 04 AC LB Spišská Nová Ves. Preto bolo nadbytočné vykonávať výsluchy osôb údajného telefonického rozhovoru svedkov pána P. a pána B.. Svedok P. sa stal zástupcom navrhovateľa až na základe kontraktu zo dňa 1. 6. 2011 (č. l. 115 spisu) a napokon rozhovor, resp. komunikácia dvoch osôb bez preukázanej vedomosti navrhovateľa je irelevantným vo vzťahu k uplatneniu nároku na zmluvnú pokutu.

Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke vzájomného návrhu v časti náhrady škody vo výške 20.000 Eur je potrebné konštatovať, že odporca neuniesol dôkazné bremeno, totiž žiadnym spôsobom nepreukázal a taktiež ani preukázať nemohol výsluchom svedka Ing. V. základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu vo vzťahu k navrhovateľovi. Odporca pred súdom prvého stupňa alternatívne žiadal buď vypočuť Ing. V. alebo doplniť ho písomným vyjadrením, čo ponechal na zváženie súdu, pričom ani v odvolacom konaní nepredložil písomné vyjadrenie tohto svedka. Preto nevykonaním uvedených dôkazov výsluchom svedkov pána P. a pána B. a svedka Ing. V., resp. jeho vyjadrenia nemohlo ovplyvniť záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti nároku navrhovateľa.

Vo vzťahu k ďalšej námietke odvolateľa uvedenej v odvolaní odvolací súd len poukazuje na výpoveď svedka trénera Y., ktorý uviedol, že pán K. mal veľmi dobrú výkonnosť, dobre a riadne trénoval, bol dobrý hráč, bol s ním maximálne spokojný, no v klube neboli dobré výsledky, výbor na neho tlačil. Tréner mal záujem, aby klub ostal a ostatní desiati basketbalisti ostali. Keby bol M. ostal, nebolo by také vyjadrenie. Na výslovnú otázku sudcu, či by bolo požadované takéto vyjadrenie na navrhovateľa, ak by súhlasil s vyplatením odmeny 30%, svedok jednoznačne udáva: „Nie, nebolo by vykonané takéto vyjadrenie“.

Z uvedeného dôvodu tvrdené okolnosti zo strany odporcu vo svetle výsluchu svedka nevypovedajú o neuspokojivých hráčskych povinnostiach a nekvalitných športových výkonoch, na základe ktorých mal krátiť odmenu navrhovateľovi. V tejto súvislosti odvolací súd len poukazuje na to, že nevie si dobre predstaviť objektívnejšie a profesionálnejšie zhodnotenie o plnení hráčskych povinností a kvality športových výkonoch hráča ako zo strany trénera mužstva. Z uvedeného dôvodu aj táto námietka odvolateľa je neopodstatnená.

Na margo svedeckej výpovede svedka Y. - trénera mužstva odvolací súd poukazuje, že v danej veci je okrem iného indikované aj nerovnaké zaobchádzanie s navrhovateľom z dôvodu jeho nesúhlasu s vyplatením odmeny 30% (č. l. 118 spisu).

Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že všetky námietky odvolateľa uvedené v odvolaní sú neopodstatnené, a preto bolo dôvodné postupom podľa napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Na margo uplatnenej kompenzačnej námietky titulom náhrady škody odvolací súd ešte raz poukazuje na to, že odvolateľ žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie podmienok vzniku zodpovednosti za náhradu škody v zmysle ust. .

1) porušenie právnej povinnosti,

2) existenciu škody,

3) príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,

4) zavinenie.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s poukazom na a vychádzajúc zo zásady úspešnosti neúspešný odporca bol zaviazaný k náhrade trov odvolacieho konania úspešnému navrhovateľovi za vyjadrenie k odvolaniu jeden úkon za 190,89 Eur + jedenkrát režijný paušál 7,81 Eur + 20% DPH zo sumy 198,70 Eur, teda 39,74, spolu trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 238,44 Eur, ktoré je povinný odporca zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.