Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/46/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľky: A. W., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Y. Š. XXX/XX, zast. JUDr. Vojtechom Zuzákom, advokátom so sídlom 924 01 Galanta, Mierové Nám. 4, proti odporcovi v 1./ rade: Y. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom B. Ú., W. XXX/XX, v 2./ rade: E. Č., nar. X.XX.XXXX, bytom B. Ú., W. XXX/XX, obaja zast. Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Galanta, Športová 470/11, IČO: 36 869 341, o odporovateľnosť právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že právny úkon dlžníka E. Č., nar. XX.X.XXXX, ktorým daroval odporcovi v 1./ rade nehnuteľnosť vedenú Správou katastra F., zapísanú na LV č. XXXX pre katastrálne územie B. Ú., parcela číslo XXXX/XX ostatné plochy vo výmere 449 m2, ktorého vklad bol povolený pod B. XXXX/XX zo dňa 15.5.2007, je voči navrhovateľke právne neúčinný.

II. Súd určuje, že právny úkon dlžníka E. Č., nar. XX.X.XXXX, ktorým daroval odporcovi v 2./ rade nehnuteľnosť vedenú Správou katastra F., zapísanú na LV č. XXXX pre katastrálne územie B. Ú., parcela číslo XXXX/XX ostatné plochy vo výmere 449 m2, ktorého vklad bol povolený pod B. XXXX/XX zo dňa 15.5.2007, je voči navrhovateľke právne neúčinný.

III. Odporcovia v 1./ a 2./ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 517,12 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Odporcovia v 1./ a 2./ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Galanta súdny poplatok za podaný návrh vo výške 99,50 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Dňa 15.2.2010 bol súdu doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby súd určil neúčinnosť právnych úkonov voči navrhovateľke a to darovacích zmlúv, ktoré uzatvoril E. Č., nar. XX.X.XXXX s odporcami v 1./ a 2./ rade dňa 15.5.2007.

Svoj návrh odôvodnila s poukazom na a tým, že navrhovateľka, ako predávajúca a E. Č., nar. XX.X.XXXX, ako kupujúci, uzatvorili dňa 26.1.2007 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenej na Katastrálnom úrade v I., Správa katastra F., zapísaná na LV č. XX, k.ú. B. Ú., a to parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 11012 m2. Zároveň si dohodli kúpnu cenu vo výške 5.175.640,- Sk (171.799,77 eur). Splatnosť kúpnej ceny bola dohodnutá do 8 mesiacov odo dňa podpisu kúpnej zmluvy (t.j. do 26.9.2007). Ku dňu podania návrhu kupujúci zaplatil navrhovateľke 1.000.000,- Sk (33.193,92 eur) a to príkazom na úhradu zo dňa 19.2.2007. Listom zo dňa 13.5.2008 vyzvala navrhovateľka kupujúceho na úhradu zostatku kúpnej ceny, na ktorý list kupujúci nereagoval. Vzhľadom k tomu navrhovateľka podala návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý vydal tunajší súd po č.k. zo dňa 23.6.2009. Kupujúci si aj napriek tomu nesplnil svoju povinnosť a tak sa obrátila navrhovateľka na exekútora, ktorý zistil, že kupujúci vlastní hnuteľný majetok, ktorý nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (exekúcia je vedená u súdneho exekútora JUDr. Petra Urbánka so sídlom v Galante pod EX 1324/09).

Po nadobudnutí vlastníctva hore uvedenej parcely kupujúci E. Č., nar. XX.X.XXXX, si nechal vyhotoviť geometrický plán a nehnuteľnosť rozparceloval.

Dňa 15.5.2007 kupujúci previedol darovacou zmluvou na svojich synov - odporcov 1/ a 2/ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k.ú. B. Ú., pričom na odporcu 1/ previedol parc. č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 449 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, vedený Katastrálnym úradom I., Správou katastra F. a na odporcu 2/ parc. č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 449 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, vedený Katastrálnym úradom I., Správou katastra F..

Z uvedeného vyplýva, že kupujúci E. Č., nar. XX.X.XXXX, otec odporcov, nezaplatil kúpnu cenu, pričom zároveň previedol vlastnícke právo na tretie osoby, čím navrhovateľke znemožnil uplatniť si svoje právo z kúpnej zmluvy - právo od nej odstúpiť pre prípad nezaplatenia kúpnej ceny v stanovenom termíne (čl. III zmluvy).

Odporcovia sa vyjadrili k návrhu písomným podaním doručeným súdu dňa 1.4.2010 a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo vyjadrení poukázali na ustanovenie . Potvrdili skutočnosť, že ich otec previedol na odporcov darovacou zmluvou v návrhu uvedené nehnuteľnosti, pričom ich otec nadobudol vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s navrhovateľkou tak, ako to opísala v návrhu. V čase uzatvorenia darovacích zmlúv však odporcovia nemali dôvod pochybovať o tom, že nadobúdajú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú riadne právne vysporiadané a už vôbec nemali dôvod domnievať sa, že ich otec má v úmysle týmto prevodom ukrátiť navrhovateľku ako veriteľku. Naopak, odporcovia sú presvedčení o tom, že ich otec nikdy nemal v úmysle ukrátiť navrhovateľku na jej právach, avšak obchodné aktivity ich otca ani nemali dôvod podrobne sledovať a kontrolovať, odporcovia nemohli vedieť, že kúpna cena za pozemky nie je splatená v celom rozsahu. Odporcovia žiadali návrh zamietnuť.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - kúpna zmluva, darovacie zmluvy (spisy Správy katastra F.), listy vlastníctva, oznámenie o stave exekučného konania, platobný rozkaz, vypočul účastníkov konania a navrhovaných svedkov a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

K uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi navrhovateľkou a otcom odporcov došlo tak, ako to navrhovateľka popísala vo svojom návrhu (a to aj s poukazom na výpoveď svedka - kupujúceho E. Č., nar. XX.X.XXXX), rovnako ako k vydaniu platobného rozkazu zo dňa 23.6.2009 a začatiu exekučného konania voči otcovi odporcov. Po nadobudnutí vlastníctva kupujúci E. Č., nar. XX.X.XXXX, si nechal vyhotoviť geometrický plán a nehnuteľnosť rozparceloval na niekoľko menších parciel. To, že kupujúci nezaplatil celú kúpnu cenu, potvrdil aj samotný kupujúci, keď vypovedal ako svedok (z dohodnutej kúpnej ceny zaplatil len 1.000.000,- Sk).

Dňa 27.4.2007 otec odporcov uzatvoril so svojimi synmi - odporcami 1/ a 2/ darovacie zmluvy na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. B. Ú., pričom na odporcu 1/ previedol parcelu č. XXXX/ XX ostatné plochy o výmere 449 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, vedený Katastrálnym úradom I., Správou katastra F. a na odporcu 2/ parcelu č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 449 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, vedený Katastrálnym úradom I., Správou katastra F.. Vklad vlastníckeho práva v prospech odporcov 1/ a 2/ bol v oboch prípadoch povolený dňa 15.5.2007.

V čase uzatvárania darovacích zmlúv odporcovia 1/ a 2/ bývali v spoločnej domácnosti s ich otcom, pričom obaja pri svojej výpovedi zhodne uviedli, že pozemky im ponúkol ich otec, ktorý aj pripravil darovacie zmluvy, oni obaja sa o vec nezaujímali, nezisťovali ani, či kúpna cena bola navrhovateľke vyplatená, vedeli, že sa jedná o pozemky, ktoré ich otec nadobudol od navrhovateľky; teda ani jeden z odporcov nevenoval náležitú pozornosť a starostlivosť prevodu pozemkov.

Podľa , právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Podľa , právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa , právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi pohľadávku (akúkoľvek, teda bez ohľadu na to, či je splatná, nesplatná, budúca, vymáhateľná), pričom podľa názoru odvolacieho súdu (str. 5 uznesenia pod č.k. -142 zo dňa 24.9.2012) nie je predpokladom odporovateľnosti existencia vymáhateľnej pohľadávky alebo splatnej pohľadávky, pretože je možné odporovať právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú veriteľa a teda postačuje, aby veriteľ sledoval úmysel ukrátiť akúkoľvek pohľadávku veriteľa.

Pasívne legitimovaná na základe odporovacej žaloby je osoba, ktorá z takého úkonu mala prospech, a teda aj osoby, v prospech ktorých sa právny úkon urobil. Ako pasívne legitimovaný neprichádza do úvahy dlžník; ten môže prípadne vystupovať ako vedľajší účastník v spore na strane žalovaného.

Podľa , veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa , odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou ( a 117).

Právny inštitút odporovateľnosti slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Za odporovateľné právne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa (in frauden creditoris). Ide o právne úkony, ktorými dlžník (fyzická alebo právnická osoba) zmenšuje svoj majetok (veci, práva, pohľadávky) do tej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Pokiaľ by teda dlžníkovým právnym úkonom síce došlo k zmenšeniu jeho majetku, ale jeho zostávajúci majetok by nepochybne postačoval na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, nebolo by dôvodu na vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho úkonu. Veriteľ preto musí v konaní pred súdom preukázať, že odporovateľným právnym úkonom (jednostranným či dvojstranným) dlžník kvalifikovane zmenšil svoj majetok.

Z výpovede svedka E. Č., otca odporcov na pojednávaní dňa X.X.XXXX, ktorý uviedol, že ani v roku 2007 a až do súčasnosti nikdy nedisponoval takým majetkom, ktorý by postačoval na úhradu kúpnej ceny (v danom prípade 4.175.640 Sk, pretože 1.000.000 Sk bol vyplatený), mal súd za preukázané, že právnym úkonom - darovacími zmluvami došlo k zmenšeniu jeho majetku a jeho zostávajúci majetok by nepostačoval na uspokojenie navrhovateľkinej vymáhateľnej pohľadávky. Zároveň súdny exekútor JUDr. Peter Urbánek so sídlom v Galante pri vedení exekúcie pod sp. zn. EX 1324/09 zistil, že kupujúci (otec odporcov) vlastní hnuteľný majetok, ktorý nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.

Odporovateľnosť je v podstate procesný inštitút a znamená, že veriteľ sa môže žalobou na súde domáhať, aby súd vyslovil (určil), že dlžníkove právne úkony, pokiaľ ukracujú uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, sú voči veriteľovi (navrhovateľke) právne neúčinné. Táto neúčinnosť voči veriteľovi pôsobí na základe právoplatnosti rozsudku súdu, a to ex tunc, vo vzťahu k ostatným osobám zostáva odporovateľný právny úkon účinným.

Lehota troch rokov, v ktorej možno úspešne odporovať právnemu úkonu dlžníka, je hmotnoprávnou lehotou, v ktorej musí byť žaloba uplatnená na súde (nestačí ju napr. podať na pošte). Súd na uplynutie tejto lehoty prihliada z úradnej povinnosti, pretože ide o lehotu prepadnú (prekluzívnu). Táto lehota začína plynúť od vykonania právneho úkonu. Pri právnych úkonoch, podľa ktorých práva vznikajú vkladom do katastra nehnuteľností, možno považovať za dlžníkom vykonaný právny úkon, t.j. za právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, len taký právny úkon, podľa ktorého bolo na základe právoplatného rozhodnutia katastrálneho úradu o jeho povolení vložené právo do katastra nehnuteľností. Trojročná lehota pre uplatnenie práva odporovať právnym úkonom dlžníka preto v týchto prípadoch začína plynúť dňom, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností (v danom prípade je to deň 15.5.2007) a uplynie dňom 15.5.2010 podľa : „Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.“

Odsek 3 umožňuje veriteľovi, aby za výhodnejších podmienok odporoval právnemu úkonu. V týchto prípadoch preukázanie úmyslu dlžníka cum animo fraudandi nie je podmienkou odporovateľnosti; úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkych osôb (ods. 3 písm. a/) sa predpokladá (prezumuje). Preto druhá žalovaná strana musí preukázať (na nej je dôkazné bremeno), že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Pokiaľ to druhá strana v konaní pred súdom nepreukáže, odporovacia žaloba je úspešná. V tom spočíva vyššie spomenutá výhoda veriteľa, odôvodnená vzťahom dlžníka k osobám v cit. ustanovení vymenovaným. Tento právny názor v tomto konaní už potvrdil aj odvolací súd (v uznesení pod č.k. -142 zo dňa 24.9.2012).

Osoba dlžníkovi blízka sa môže ubrániť odporovacej žalobe, len ak preukáže, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť napriek tomu, že vyvinula „starostlivosť“, aby poznala tento dlžníkov úmysel a išlo o „náležitú starostlivosť“. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovaného právneho úkonu, z ich výsledkov poznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela).

Ako súd uviedol vyššie, odporcovia náležite nevenovali pozornosť danej veci, neoverovali si podstatné skutočnosti, a aj keď vedeli, že ich otec získal pozemky od navrhovateľky, vôbec sa nezaujímali o to, či kúpna cena je splatená a či i ch otec má všetky záväzky voči navrhovateľke vyporiadané.

Právne následky z odporovateľného právneho úkonu zostávajú v zásade zachované medzi subjektami záväzkového právneho vzťahu, ktorý z takého právneho úkonu vznikol. Ten, kto na základe takého právneho úkonu nadobudol vlastníctvo k veci, zostáva jej vlastníkom aj vtedy, keď veriteľ právnemu úkonu úspešne odporoval. Neúčinnosť tohto právneho úkonu voči úspešnému veriteľovi sa prejaví tak, že ten môže na uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky navrhnúť napr. nariadenie výkonu rozhodnutia predajom tejto veci tak, ako by k zmene jej vlastníctva nebolo došlo (ako by vec bola naďalej vo vlastníctve dlžníka). Z celkovej úpravy odporovateľnosti právnym úkonom, najmä však z dikcie ustanovenia , jednoznačne vyplýva, že táto neúčinnosť platí iba voči veriteľovi.

Z výpovede svedka E. Č., otca odporcov, mal súd za preukázané tvrdenia navrhovateľky obsiahnuté v návrhu, ako aj tú skutočnosť, že odporcovia sa o nadobudnutie pozemkov nezaujímali, nezisťovali, či ich otec má vyporiadané záväzky voči navrhovateľke.

Z výpovedí ďalších svedkov (U. W. a Y. S.) mal súd za preukázané, že otec odporcov neuhradil kúpnu cenu, napriek tomu, hoci to kúpna zmluva nezakazovala, previedol dva pozemky na odporcov, čím si musel byť vedomý toho, rovnako ako odporcovia, že zmenšuje svoj majetok a v tom čase vedel aj to (výpoveď zo dňa X.X.XXXX), že majetok, ktorý vlastní, nepostačuje na úhradu pohľadávky navrhovateľky. Súd mal ďalej z výpovedí týchto svedkov za preukázané, že otec odporcov niekoľkokrát prisľúbil úhradu kúpnej ceny, pričom sa vždy vyhováral na nedostatok financií, pričom kúpnu cenu chcel uhradiť z predaja pozemkov a hoci dva pozemky predal, z tejto kúpnej ceny neposkytol navrhovateľke nič a dva pozemky daroval, čím zmaril vyplatenie kúpnej ceny navrhovateľke. Pri rokovaniach s otcom odporcov vždy boli prítomní aj odporcovia, ktorí tak vedeli, že pohľadávka navrhovateľky zostáva neuhradená.

Keďže odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa pod č.k. XXC/XX/XXXX - XXX zo dňa 8.4.2011 a súdu nariadil zistiť kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka vzťahujúce sa na obdobie k 15.5.2007, prvostupňový súd doplnil dokazovanie o túto skutočnosť. Z výsluchu svedka - otca odporcov súd zistil, že k tomu dňu nedisponoval iným hodnotným majetkom ako pozemkami, ktoré kúpil od navrhovateľky, za kvalifikované zmenšenie majetku súd považuje práve uzatvorenie darovacích zmlúv, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Darovaním pozemkov odporcom dlžník tak znemožnil jednak odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou a otcom odporcov a jednak znemožnil, aby sa navrhovateľka v exekúcii domáhala predaja pozemkov a uspokojenia svojej pohľadávky. Ostatné pozemky zaťažil záložným právom v prospech banky, keď si bral úver na financovanie inžinierskych sieti, tieto nevybudoval, nesplácal úver a banka tak uplatnila svoje záložné právo. V dôsledku všetkých týchto skutočností tak navrhovateľka nemohla uplatniť právo odstúpenia od kúpnej zmluvy, ani sa domôcť vymoženia svojej pohľadávky v exekučnom konaní.

Právny zástupca odporcov v záverečnom vyjadrení uviedol, že účastníci kúpnej zmluvy sa pri ústnych dohovoroch dohodli na neskoršom splatení kúpnej ceny. S takýmto názorom súd nemôže súhlasiť, nakoľko snahu navrhovateľky o mimosúdne riešenie sporu o zaplatenie kúpnej ceny nie je možné posúdiť ako dohodu o zmene splatnosti kúpnej ceny s poukazom na , podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia, nakoľko odporcovia nepreukázali súdu, že nemohli mať vedomosť o tom, že právnym úkonom - darovacími zmluvami, sa ukracuje uspokojenie navrhovateľkinej vymáhateľnej pohľadávky, naopak sami potvrdili, že sa o to nezaujímali.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal; v spojení s , podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Právny zástupca navrhovateľky vyčíslil trovy konania v súlade s vyhl. č. postupom podľa a to za 8 úkonov právnej pomoci - príprava a prevzatie, podanie návrhu, účasť na pojednávaniach v dňoch XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX, vyjadrenie k odvolaniu dňa 16.6.2011, pričom odmena za úkony v roku 2010 je á 55,49 eur, za úkony v roku 2011 á 57,- eur a za úkony v roku 2013 á 60,07 eur , tj. 3 x 55,49 eur, 3 x 57,- eur a 2x 60,07 eur ; režijný paušál za úkony v roku 2010 - 3 x 7,21 eur, za úkony v roku 2011 - 3 x 7,42 eur a za úkony v roku 2013 - 2 x 7,81 eur, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 517,12 eur (3 x 55,49 eur + 3 x 57,- eur + 2 x 60,07 eur 3 x 7,21 eur + 3 x 7,42 eur + 2 x 7,81 eur ).

Podľa prvá veta o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Keďže navrhovateľke bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu a v konaní bola plne úspešná, súd v zmysle § 2 ods. 2 poplatkového zákona zaviazal k zaplateniu súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 99,50 eur, podľa položky 1 písmeno b/ Sadzobníka súdnych poplatkov spoločne a nerozdielne oboch odporcov, ktorí v konaní úspech nemali a nie sú oslobodení od platenia súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.