Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12CoP-12-2013.pdf
PDF · 89.4 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/12/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V. U., nar. XX.X.XXXX, bytom ako O., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Prešov, dieťa rodičov, matky: O.. M. U., nar. X.XX.XXXX, bytom A., H. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Helenou Schneiderovou, so sídlom Prešov, Floriánova 12, a otca: L.. Z. U., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Staroňom, so sídlom Prešov, Hlavná 89, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 5.6.2013 pod č. k. 24P/79/2013-88, jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 24P/79/2013-88 zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 13C /53/2010-141 zo dňa 11.07.2011 v časti určenia výživného voči mal. V. U. tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre mal. V. U. nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že matka dňa 13.3.2013 podala návrh na zvýšenie výživného zo strany otca zo sumy 100,- eur na sumu 130,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX a otec zaviazaný prispievať výživným na mal. V. sumou 100,- eur mesačne. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane mal. V. a náklady na jej výživu sa podstatne zvýšili. Matka vyčíslila nevyhnutné výdavky s výchovou maloletej, pričom u maloletej sa zhoršil zrak, potrebovala nové okuliare za 130,- eur. Navštevuje jazykovú školu, kde učebnice angličtiny ju vyšli na 30,- eur. Zúčastnila sa lyžiarskeho výletu, kde bolo zaplatených 180,- eur.
Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. Nedošlo k zmene pomerov, ktoré by odôvodnili zvýšenie výživného. Tvrdenia matky sú účelové. Dcéra nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by odôvodňovali nevyhnutné športové aktivity (jazdenie na koni - hypoterapia), pričom lyžiarsky zájazd hradil s matkou na polovicu. S dcérou sa stretáva každý druhý deň a hradí jej potrebné výdavky, ako aj náklady výletov, berie ju na turistiku a lyžovačku.
Opatrovník navrhol vzhľadom na vek a odôvodnené potreby maloletej zvýšiť výživné zo strany otca podľa jeho zárobkových možností a schopností.
Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že na základe rozvodového rozsudku z XX.X.XXXX je otec povinný prispievať na maloletú sumou výživného 100,- eur mesačne. V tom čase matka mala čistý príjem 645,- eur a otec 799,- eur. Tento ďalej splácal tri pôžičky 350,- eur. V súčasnosti mal. V. navštevuje druhý stupeň, t.j. šiesty ročník základnej školy v A.. Matka jej platí stravné 24,- eur, cestovné 25,- eur, za mobil 9,- eur. Má zvýšené výdavky na špeciálne kožné krémy v čiastke 20,- eur mesačne a za okuliare bolo zaplatené 130,- eur. Matka dcére sporí 50,- eur mesačne. Malá sa venuje hypoterapii, za ktorú sa platí 160,- eur na šesť týždňov. Kurz angličtiny na pol roka vyjde na 64,63 eur. Matka s mal. V. a staršou dcérou G. bývajú spolu s partnerom matky u svojej starej matky, kde matka platí jednu tretinu za užívanie bytu zo sumy 250,- eur.
Otec býva v novostavbe rodinného domu, kde podľa údajov jeho náklady sú cca 300,- eur mesačne. Otec prispieva na výživnom maloletej nad rámec súdom stanoveného výživného s tým, že spolu s dcérou navštevuje rôzne kultúrne podujatia, akcie, chodí na výlety, kde výdavky hradí otec. V U. SR zarába 981,- eur a matka ako učiteľka má príjem 835,21 eur čistého.
Pri hodnotení nároku na výživné súd vychádzal z § 62 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., kde plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd vo veci konštatoval, že naposledy o výživnom bolo rozhodované rozsudkom o rozvode dňa XX.X.XXXX, kde mal. V. bola zverená do výchovy matky a otec zaviazaný na platenie výživného v rozsahu 100,- eur mesačne. Výdavky na maloleté dieťa hradia obaja rodičia, kde otec prispieva na výživnom pre maloletú aj nad rámec stanoveného výživného. Súd v tejto veci konštatuje zmenu podstatných pomerov, ktoré odôvodňujú potrebu zvýšenia výživného pre maloleté dieťa od posledného výživného. Uplynuli už dva roky, zvýšili sa výdaje maloletej s nástupom na druhý stupeň základnej školy. Je vyspelejšia, narástli náklady na ošatenie, drogériu, kozmetiku a potreby kultúrneho a športového vyžitia. Došlo aj k zmene pomerov na strane otca, ktorý zarába 981,- eur čistého. Žiadna vyživovacia povinnosť mu medzičasom nevznikla. Súd zohľadnil túto skutočnosť a oproti požadovanému návrhu na zvýšenie výživného na 150,- eur mesačne zvýšil otcovi výživné na mal. V. na 130,- mesačne. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Ak sa má dieťa podieľať na životnej úrovni rodičov, je v schopnostiach a možnostiach otca platiť zvýšené výživné. Otec sa bráni povinnosti platiť vyššie výživné s tým, že má pôžičky, tak výživné je prednostnou pohľadávkou pred ostatnými záväzkami rodiča.
O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie otec a žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa sa nesprávne vyporiadal s vykonanými dôkazmi, kde síce došlo k zisteniu skutkového stavu, ale tento bol nesprávne právne posúdený. Od poslednej úpravy výživného uplynuli síce dva roky, ale nedošlo k podstatnej zmene na strane mal. V.. Mesačné výdavky, napr. na športovú aktivitu - hypoterapiu nie sú nevyhnutné, ak mal. V. nemá zdravotné problémy, ktoré odôvodňujú takúto športovú aktivitu. Jedná sa o záujmovú aktivitu, kde kone vlastní brat matky, kde ustajnenie krmivo platí mal. V. a má potom dovolené na koňovi jazdiť. Súd neprihliadol na to, že pri určení výživného súd pomerne široko upravil styk otca s maloletou. Tento sa s ňou stretáva prakticky každý deň a každý druhý víkend, trávi s ňou polovicu prázdnin a sviatkov a za ten čas mu matka na výdavky na dcéru ničím neprispieva. Je to nad rámec súdom určeného výživného. Naviac, otec hradí podľa svojich možností a schopností výlety, berie dcéru na turistiku, lyžovačku, letné dovolenky, kupuje zeleninu a ovocie. Vozí dcéru na jazykovú školu a v prípade vzniku jednorazových výdavkov sa na nich finančne podieľa. Tak to bolo aj pri lyžiarskom výcviku, kde zakúpil celú lyžiarsku výstroj. Za letný tábor v roku 2012 zaplatil polovicu nákladov a v roku 2013 uhradil sám celú čiastku 250,- eur. Náklady na kúpu krémov v rozsahu 20,- eur neboli preukázané. Otec bol ochotný zaplatiť očnej optike za vybraté okuliare, ale tam sa dozvedel, že už boli zaplatené. Kožné aj zrakové problémy mala mal. V. aj pred
rozvodom, takisto chodila do jazykovej školy a jazdila na koni, takže na tieto okolnosti zobral súd zreteľ pri určení výživného. Preto nejde o nejakú podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej. Nie je zmenou pomerov, ak prejde mal. V. z prvého stupňa na druhý stupeň základnej školy. Ak súd hovorí o vzraste príjmov na strane otca, tak aj matke od posledného stanovenia výživného vzrástol príjem zo 645,- eur na 835,- eur čistého. Matka má menšie náklady, pokiaľ sa týka bývania, pretože neplatí polovicu, ale len 1/3, pretože ďalšiu 1/3 platí jej matka a 1/3 jej partner. Partner matky býva spolu s ňou v spoločnej domácnosti s jeho dvomi dcérami ako aj s jeho dospelým synom, ktorý pracuje ako vodič taxi služby. Príjem otca sa znížil o 580,- eur ročne, pretože už nevykonáva správcu rekreačného zariadenia chaty W.. Ak matka odkladá 50,- eur mesačne na sporenie dcéry, to znamená, že matka má dostatok finančných prostriedkov a môže sporiť. Matka nie je v núdzi, má dostatočne vysoký príjem a rovnako primeraný príjem má jej partner, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Dcére bude platiť 50,- eur na výživnom a 50,- eur jej bude odkladať na sporiaci účet. Navrhuje preto zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh zamietnuť, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Matka k odvolaniu otca navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Je pochopiteľné, že za dva roky vzrástli náklady na výživu, dcére pribudli nové aktivity a bolo namieste navrhnúť zvýšenie výživného. Ak otec poukazuje na svoje výdavky, tak výdavky na výživnom sú prednostnými výdavkami pre rodičov. Pri skúmaní schopností a možností a majetkových pomerov povinného rodiča nemajú byť braté v úvahu výdavky rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 zákona o rodine). Právo dieťaťa na zabezpečenie primeraného výživného je prvoradé pred rôznymi luxusnými a nadštandardnými doplnkami. Súd by nemal zohľadniť ďalšie námietky otca, že spláca pôžičku a tým sa snaží vyhnúť vyššiemu výživnému. Je nesporné, že otec má značné úspory, pretože vlastní rodinný dom v G., tak byt v A. na G.. Pokiaľ otec namieta to, že strávi s dcérou veľa času, tak s ňou sa reálne stretáva len v pondelok a stredu, kedy vezie mal. V. do jazykovej školy. Cez víkendy sa stretáva s dcérou v sobotu od obeda do nedele dopoludnia, pretože na obed je už dcéra späť doma. Je pravda, že otec zaplatil letný tábor, ale s otcom dcéra nikde nebola, na žiadnom výlete či pobyte. Dcéra bola v letnom tábore v tom čase, keď mala tráviť čas prázdnin s otcom. Ak otec poskytol nejaké pomôcky do školy, tie sú nevyhovujúce a nepoužiteľné. Otec hovorí o tom, že sa zlepšila finančná situácia matky. Opak je pravdou. Ona navštevuje špeciálnu pedagogiku v N. a staršia dcéra G. nastúpila na vysokú školu do G., čím sa matke zvýšili náklady na cestovnom, stravnom a učebných pomôckach. Došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, zvýšili sa náklady jej výživy. Súhlasí so zvýšením výživného na sumu 130,- eur. Navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Opatrovník navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správe.
Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že odvolanie otca je dôvodné. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa ods. 3, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Matka podala návrh na zvýšenie výživného na mal. V. na 150,- eur mesačne, pričom rozvodový rozsudok zo dňa XX.X.XXXX na čas po rozvode zveril mal. G. a mal. V. do osobnej starostlivosti navrhovateľky matky a otcovi určil prispievať na výživu mal. G. sumou 150,- eur a na mal. V. 100,- eur mesačne. Od poslednej úpravy výživného teda uplynuli dva roky a matka v dôsledku zmeny pomerov na strane mal. V. a nákladov na jej výživu, ktoré sa podstatne zvýšili, požaduje zvýšenie výživného na 150,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Zákon o rodine v § 78 ods. 1, tak aj v § 26 dáva dôraz na zmenu pomerov, ktoré odôvodňujú prípadnú zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností, v danom prípade o platenie výživného. Tu je treba posudzovať, k akej výraznej zmene došlo za čas od posledného rozhodovania o výživnom v porovnaní s dobou, keď rozhoduje súd o návrhu na zvýšenie výživného. Matka poukazuje na to, že došlo k zmene pomerov tým, že maloletá nastúpila na druhý stupeň základnej školy, vyspela, má zvýšené výdavky ako na zabezpečenie bežných nákladov výživy (stravovanie, ošatenie), tak aj preplácaní mimoškolských aktivít (jazykové kurzy, hypoterapia, zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť pre potrebu zakupovania mastí na atopický exém, či nakupovania okuliarov). Je potrebné prisvedčiť námietky otca, že tieto výdavky matky zobral v úvahu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o rozvode a stanovil výživné na 100,- eur mesačne. Nie je možné hovoriť o mimoriadnych výdavkoch v súvislosti s prirodzeným rastom maloletej a potrebe financovať niektoré potreby, ktoré sú nové, neobvyklé a takéto potreby neboli v roku 2011 na strane maloletej. Tiež je nesporné, že otec mimo bežného výživného často prospieva na potreby maloletej nad rámec súdom stanoveného výživného, preto sa nevyžaduje osobitná ďalšia úprava a zvýšenie výživného pre otca. Nemôže ostať bez zohľadnenia skutočnosť, že príjem matky sa
za posledné dva roky zvýšil o viac ako 200,- eur čistého, aj keď na druhej strane príjem otca takisto narástol o ďalších 180,- eur. Matka si vytvorila novú domácnosť, kde časť nákladov na domácnosť znáša jej súčasný partner, resp. mal by ich znášať. Matka hovorí o náraste nákladov aj na výchovu druhej dcéry, čo už je mimo rámec tohto súdneho konania, ale otec v tomto prípade nevyhol sa povinnosti podporovať obidve dcéry podľa svojich možností a schopností. Ak matka odôvodňuje zvýšenie výživného len nárastom nákladov, ktoré má s výchovou maloletej, čo má odraz v § 78 ods. 3 zákona o rodine, že pri zmene pomerov sa vždy prihliadne aj na vývoj životných nákladov, tak tieto náklady rástli úmerne ako na strane matky, tak otca. Matka má vyživovacie povinnosti k dvom dcéram priamo, pretože po rozvode prevzala zodpovednosť za ich výchovu a výživu v plnom rozsahu matka, keďže jej deti boli zverené do výchovy, ale matka nemôže poprieť snahu a priamu finančnú podporu otca aj nad rámec povinnosti platiť bežné výživné. Z hľadiska porovnania obdobia rozvodového konania a terajšej situácie, nedošlo k výraznej zmene pomerov na strane obidvoch rodičov a nedošlo ani k zmene pomerov na strane mal. V., preto nie je dôvod meniť rozhodnutie o výživnom a zvýšiť výživné zo strany otca na mal. V. na sumu 130,- eur mesačne, tak ako o tom rozhodol súd prvého stupňa. Z toho dôvodu krajský súd mení rozsudok súdu prvého stupňa a návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
Ak pri určení výživného sa prihliada na dôvodné potreby oprávneného a na schopnosti a možnosti povinného rodiča a jeho majetkové pomery, pričom podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, je nesporné a v súdnom konaní preukázané, že ako matka tak otec majú cca rovnakú životnú úroveň čo do príjmových možností, tak zabezpečenia bývania. Otec sa nebráni niesť časť nákladov týkajúcich sa ošatenia, spoločenského vyžitia, školskej dochádzky či záujmovej činnosti, takže nie je dôvod dodatočnej úpravy povinnosti otca vo forme zvýšenia výživného. Krajský súd preto návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať aj bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých, žiadnemu účastníkovi sa nepriznáva náhrada trov konania.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.