Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/415/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Dany Ferkovej v právnej veci žalobcu I.. R. A., M.. XX.XX.XXXX, Q. F. B., B.. M.C. X, zastúpeného JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Krmanova 16, proti žalovanému I.. R. W., I.: XX XXX XXX, P. XX, B., zastúpenému JUDr. Jaroslavom Homzom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Komenského 73, v konaní o zaplatenie 17.686,21 eur (532.814,90 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 27.09.2011 č.k. -795 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 27.09.2011 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 17.686,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 25.03.2003 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti čo do uplatneného príslušenstva žalobu zamietol a rozhodol, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

Súd prvého stupňa v poradí druhým rozsudkom rozhodoval o časti pôvodne uplatnenej istiny vo vzťahu k nároku žalobcu, ktorý svoj návrh odôvodnil tým, že obaja účastníci od 01.09.1999 spoločne podnikali na základe ústnej zmluvy o združení pod spoločným menom HRISTOV - I.. R. W. - veľkosklad ovocia a zeleniny a na základe tejto zmluvy o združení sa mali obaja rovnakým dielom podieľať na výdavkoch a príjmoch zo spoločného podnikania.

Súd prvého stupňa v súlade s právnym názorom, ktorý vyslovil Krajský súd v Košiciach v uznesení z 23.12.2008 č.k. -356 posudzoval právny vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah z nepomenovanej zmluvy podľa . Skonštatoval, že v súlade s ust. vzťah medzi účastníkmi konania je obsahom a účelom najbližší vzťah vyplývajúci zo zmluvy o združení. Súd prvého stupňa vychádzal z dohodnutého účelu, ktorý vyplynul zo zhodných výpovedí účastníkov konania a spočíval v ich konaní, ktorým zabezpečovali predmet činnosti, a to veľkoobchod a maloobchod spoločnosti žalovaného. Keďže žalobca nebol podnikateľom, nebolo možné uzavrieť zmluvu o združení, napriek tomu však došlo k uzavretiu dohody, ktorej obsahom mal byť záväzok žalobcu podieľať sa na podnikaní žalovaného. Pri hodnotení práv a povinností vyplývajúcich zo vzťahu medzi účastníkmi konania vychádzal súd prvého stupňa z ust. a nasl. .

Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 25.06.2001 žalovaný uzavrel so spoločnosťou STATER s.r.o. zmluvu o prevzatí skladu ovocia a zeleniny. Podľa inventúrneho záznamu zo skladu na T. A. XX F. B., zo dňa 25.05.2001 hodnota hnuteľného majetku bola 648,84 eura a hodnota zásob bola v sume 1.497,94 eura. Podľa dohody zo dňa 01.06.2001 spoločnosť STATER s.r.o. od tohto dňa spravovala a znášala všetky výdaje a príjmy z predajne ovocia a zeleniny na L. Č.. XX F. B.. Podľa kúpnej zmluvy z 02.10.2002 hnuteľný majetok spoločnosti HRISTOV bol predaný za sumu 18.062,33 eura A. Y.. Išlo o veci, ktoré sa nachádzali v sklade ovocia a zeleniny na T. A. XX F. B.. Táto zmluva však bola zrušená dňa 17.06.2003. Súd prvého stupňa znaleckým dokazovaním a znaleckým posudkom znalkyne Ing. Viery Dušinskej dospel k záveru, že ku dňu zániku spoločného podnikania účastníkov konania dňa 25.05.2001 existoval spoločný dlh v celkovej sume 58.608,39 eur. Zároveň ku dňu zániku spoločného podnikania existoval spoločný majetok, pozostávajúci z hnuteľných vecí vo veľkosklade na T. A. XX F. B., v celkovej hodnote 544.139,70 Sk (18.062,13 eur), pričom táto hodnota vychádza z kúpnej zmluvy zo dňa 02.10.2002. Ďalšími hnuteľnými vecami boli zariadenia predajne pri OC TIP TOP a na Moldavskej ulici v Košiciach, ktoré však boli rovnakej hodnoty a boli nadobudnuté na polovicu do vlastníctva účastníkov konania. Osobné motorové vozidlo Š. G. L. hodnotu 325.000,- Sk, motorové vozidlo Š. N. V. Č. B. XXX J. malo hodnotu 2.716,20 eur a motorové vozidlo F. U. podľa znaleckého posudku I.. T. B. malo hodnotu 11.599,20 eur. Súd prvého stupňa vychádzal pri určení hodnoty motorových vozidiel z najnižšej ceny určenej znalcom. Ku dňu zániku spoločného podnikania účastníkov konania, teda k 25.05.2001 bola hodnota aktívneho majetku vo výške 45.516,82 eur. Súd prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, že žalobca pri rozdelení združenia získal hnuteľný majetok z predajne na L. XX v Košiciach, ktorého hodnota bola totožná s majetkom žalovaného, ktorý nadobudol z predajne v Obchodnom centre TIP TOP na základe zmluvy o prevzatí skladu ovocia a zeleniny na T.M. A. XX F. B. mal žalobca nadobudnúť hnuteľné veci v hodnote 2.146,78 eur, čo žalovaný nepoprel. Žalovaný na druhej strane získal majetok v celkovej hodnote 43.370,03 eur (osobné motorové vozidlo Š. G. V..Č.. B. XXX J., hnuteľné veci podľa kúpnej zmluvy v hodnote 18.062,11 eur, motorové vozidlo Š. N. V..Č.. B. XXX J., F. U. a hnuteľný majetok z predajne OC TIP TOP a ďalej finančné prostriedky v hodnote 204,47 eur. Žalobca zo spoločných záväzkov zaplatil celkovú sumu 15.881,63 eur tak, ako to súd prvého stupňa uviedol v odôvodnení rozsudku. Platba za opravu motorového vozidla Š. G. a platba poistky za toto motorové vozidlo boli realizované až po rozdelení spoločnosti, súd prvého stupňa ich preto nezahrnul do spoločných pasív. Pohľadávka pre V. T. vo výške 15.400,- Sk v čase rozdelenia spoločnosti neexistovala, preto ju súd nezahrnul do spoločných záväzkov. Platby žalobcu v hotovosti vo výške 190.250,- Sk považoval súd prvého stupňa za vec vnesenú do združenia, ktorú malo združenie vrátiť žalobcovi po zániku. Žalovaný zaplatil záväzky spoločnosti v hodnote 24.623,60 eur, uvedené v odôvodnení rozsudku.

Súd prvého stupňa na záver skonštatoval, že účastníci konania po zániku spoločnosti si mali rozdeliť nadobudnutý majetok v súlade so zásadami uvedenými v ust. . Majetok spoločnosti pozostával z aktív v celkovej sume 45.516,82 eur a z pasív v celkovej výške 58.608,39 eur. Účastníci konania si mali medzi sebou rozdeliť pasíva rovnakým dielom, pričom existencia dohody o rozdelení aktív spoločného podnikania preukázaná nebola, preto sa takisto mali rozdeliť rovnakým dielom. Obaja účastníci preto mali získať aktíva v hodnote po 22.758,41 eur a pasíva v hodnote po 29.304,20 eur. Žalobca z hodnoty vyčísleného majetku nadobudol majetok v hodnote 2.146,78 eur a žalovaný získal majetok v hodnote 43.370,03 eur. Žalobca uhradil faktúry v hodnote 15.881,63 eur a žalovaný uhradil faktúry v hodnote od 6.423,60 eur. Obaja pritom mali uhradiť svoje záväzky vo výške po 29.304,20 eur. Žalobca po rozdelení združenia nakladal s motorovým vozidlom Š. G. ako so svojím vlastníctvom a toto previedol na tretiu osobu. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie polovice hodnoty z aktív majetku združenia v sume 22.758,41 eur, na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 987,05 eur a navrátenie hodnôt poskytnutých na účet združenia vo výške 6.315,14 eur. Žalobca však žiadal priznať iba istinu vo výške 17.686,21 eur. Keďže súd prvého stupňa bol viazaný žalobným petitom a v prejednávanej veci nemohol prekročiť návrhy účastníkov konania, zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 17.686,21 eur, ktorá bola predmetom konania. O úrokoch z omeškania rozhodoval súd prvého stupňa podľa v spojení s ust. nariadenia vlády č. a priznal úroky z omeškania od doručenia žalobného návrhu žalovanému, teda od 25.03.2003. Podľa súd prvého stupňa si vyhradil právo rozhodnúť o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý ho odôvodnil podľa , a s tým, že zároveň došlo v konaní k vadám uvedeným v .

Žalovaný predovšetkým namieta, že sa žalobca pôvodne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a tým, že súd prvého stupňa došiel k záveru, že zaviazal žalovaného na vyplatenie sumy 17.686,21 eur titulom vyporiadania majetku združenia, rozhodol „ultra petitum“. Poukazuje na to, že predmetom žaloby je žalobný nárok, označovaný tiež ako procesný nárok, pričom za predmet žaloby treba považovať nielen obsah petitu, ale aj jeho skutkové odôvodnenia, čo spolu presne vymedzuje predmet žaloby, ktorý je neprekročiteľným programom konania a rozhodovania súdov. Podľa názoru žalovaného súd prvého stupňa právne pochybil, ak nerozhodoval v medziach predmetu žaloby. Žalobca žalobným návrhom nenamietal spôsoby vyporiadania majetku, ani nenavrhoval jeho vyporiadanie súdom, preto je nepochopiteľné, prečo súd postupoval spôsobom vzájomného vyporiadavania majetku združenia. Žalovaný tvrdí, že ak sa účastníci združenia ako podieloví spoluvlastníci nedohodnú, resp. ak absentuje dohoda o rozdelení majetku získaného pri výkone spoločnej činnosti, vykoná vyporiadanie súd na návrh. V danom prípade však nebol podaný žiaden návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva členov združenia. Žalobca nespochybnil a nežiadal vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, žiadal jednoducho vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré podľa jeho názoru vzniklo tým, že za žalovaného zaplatil polovicu záväzkov z titulu existencie združenia. Žalovaný poukazuje na existenciu zmluvy o prevzatí skladu ovocia a zeleniny, kde sa účastníci výslovne dohodli na tom, že hmotný a nehmotný investičný majetok, ako aj zásoby budú riešené osobitnými kúpnopredajnými zmluvami. Žalobca potvrdil, že pri zániku združenia sa dohodli, že každý zaplatí za vzniknuté záväzky v podiele 1/2. Poukazuje na právny názor prezentovaný v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach, podľa ktorého bolo úlohou súdu prvého stupňa posúdiť vznik jednotlivých záväzkov, kedy k nim došlo a z akých finančných prostriedkov žalobca uhrádzal jednotlivé platby, ktoré boli pôvodne posúdené ako platby za žalovaného. Podľa názoru žalovaného bolo úlohou súdu prvého stupňa v medziach predmetu žaloby posúdiť, či bol žalobca povinný zaplatiť žalovanú sumu a či platil len svoj podiel na záväzkoch voči tretím osobám. Pokiaľ by sa aj bolo možné stotožniť s právnym názorom súdu prvého stupňa, žalovaný nesúhlasí a namieta spôsob určovania a vyporiadavania majetku združenia. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva podľa názoru odvolateľa jednostranné hodnotenie dôkazov v neprospech žalovaného. Žalovaný nesúhlasí s vyporiadavaním majetku združenia o hodnotu motorových vozidiel, ktoré boli poskytnuté žalovaným z jeho výlučného vlastníctva pre účely spoločne vykonávanej činnosti. Poukazuje pritom na ust. , podľa ktorého veci jednotlivo určené sú v bezplatnom užívaní všetkých účastníkov. Žalovaný preukázal nadobudnutie jednotlivých motorových vozidiel do svojho vlastníctva. Skutočnosť, že tieto nadobudol v čase existencie združenia neznamená a nevylučuje, že tieto vozidla nadobudol do svojho individuálneho vlastníctva a následne ich poskytol na užívanie pre účely združenia. Sám žalobca viackrát potvrdil, že vozidlá sú vo vlastníctve žalobcu. Ak by bol žalobca toho názoru, že vozidlá boli nadobudnuté činnosťou združenia, domáhal by sa nároku žalobou o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, k čomu však nepristúpil. Jednostranné hodnotenie skutkového stavu v neprospech žalovaného vyplýva aj zo zahrnutia motorového vozidla F. U. V..Č.. B. XXX J. do majetku združenia, hoci zo správy KR PZ v Košiciach jednoznačne vyplýva, že vozidlo bolo evidované na žalovaného. Toto platí rovnako aj pokiaľ ide o hnuteľné veci v sklade na Južnej triede č. 48, ktoré boli nadobudnuté výlučne žalovaným a následne poskytnuté pre účely združenia. V tejto súvislosti žalovaný opätovne poukazuje na existenciu Zmluvy o prevzatí skladu, podľa ktorého majú byť ďalšie vzťahy riešené osobitnými kúpno-predajnými zmluvami. Žalovaný namieta priznanie sumy 816,57 eur žalobcovi z dôvodu, že tento zhodnotil majetok žalovaného tým, že vykonal opravu a údržbu motorového vozidla Š. G.. Keďže žalobca toto vozidlo bezplatne užíval až do roku 2003, mal znášať náklady vrátane platby poistky 170,48 eur. Súd prvého stupňa tiež zaviazal žalovaného na vrátenie vkladov žalobcu do pokladne spolu vo výške 190.250,- Sk. Vôbec sa však nezaoberal vkladom žalovaného do pokladne vo výške 4.600,- DEM. Súd prvého stupňa sa tiež nezaoberal výbermi žalobcu z pokladne. Žalovaný namieta zahrnutie platieb žalobcu pre Alfa Trend s.r.o. do platieb vykonaných za záväzky združenia, pretože podľa zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 26.06.2001 bola vzatá žaloba o túto sumu späť. Žalovaný nesúhlasí s považovaním sumy vo výške 141.090,10 Sk za sumu zaplatenú žalobcom za záväzky združenia voči spoločnosti Borioca- Nino, s.r.o.. Tiež nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa ohľadom protinároku uplatneného žalovaným vo výške 305.108,60 Sk. Žalovaný poukazoval aj na skutočnosť, že žalobca prostredníctvom svojej firmy predal spoločnosti Rolprodukt, prostriedok na prichutenie jedál, ktorý bol neskôr vrátený žalobcovi, pričom žalobca namiesto vrátenia peňazí urobil zápočet na faktúru za kapiu. Žalovaný napokon vytýka súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal skutočnosťami, z akých finančných prostriedkov žalobca uhrádzal jednotlivé platby, ktoré boli posúdené ako platby za žalovaného. V odôvodnení rozsudku tiež absentuje údaj, kedy mali byť jednotlivé platby žalobcom vykonané. Žalobca mal prístup k pokladni žalovaného, k ekonomike a vedel aké sú aktíva a pasíva. Žalobca v roku 2001 od 01.01.2004 sám riadil obchodnú

činnosť, samostatne nakupoval tovar a samostatne hospodáril s peniazmi. Ak uhrádzal niektoré faktúry, ktorých zaplatenie žiada v žalobe priznať, má žalovaný za to, že tieto peniaze použité žalobcom pochádzajú z jeho prevádzkového kapitálu. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne, zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 18.996,52 eur a zaviaže žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného o rozhodnutí súdu prvého stupňa ultra petitum. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 713.936,- Sk s príslušenstvom a súd prvého stupňa v druhom rozhodnutí zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 17.686,21 eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa nároku žalobcu vyhovel, aj keď na základe iného právneho posúdenia. Iné právne posúdenie zo strany súdu nie je prekročením návrhu účastníka v zmysle . Žalobca v konaní preukázal, že medzi účastníkmi konania došlo k vyporiadaniu po skončení spoločného podnikania. Žalovaný neskôr vzal žalobcovi hnuteľný majetok, ktorý mu podľa dohody o vyporiadaní pripadol. Žalovaný potvrdil, že došlo k vyporiadaniu po skončení spoločného podnikania iba v časti pasív, čo sa týka majetku, ktorý počas spoločného podnikania nadobudli, považoval ho výlučne za svoj majetok. Interpretácia vzájomného vyporiadania zo strany žalobcu odporuje logike i jeho správaniu sa po skončení spoločnej činnosti. V konaní bolo preukázané, že všetky motorové vozidlá boli od spoločnosti Veneti, s.r.o. zakúpené potom, ak účastníci konania začali vykonávať spoločnú činnosť a boli zaplatené z finančných prostriedkov zo spoločnej činnosti, preto ide o spoluvlastníctvo účastníkov konania. Všetky motorové vozidlá, vrátene vozidla F. U. boli zaplatené formou úhrady záväzkov z finančných prostriedkov zo spoločnej činnosti. Skutočnosť, že pri evidencii vozidla bolo uvedené rodné číslo žalovaného, nie je preukázaním vlastníckeho práva žalovaného.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), podľa , preskúmal rozsudok v jeho napadnutej vyhovujúcej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový stav veci, tento skutkový stav podradil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, preto aj právne posúdenie veci je správne a v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, vyjadreným v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza následodvné:

Žalovaný namieta, že súd prvého stupňa rozhodol „ultra petitum“, teda nad rámec podanej žaloby. Zo žaloby samotnej vyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu, z ktorých vyplýva, že žalobca žiada o vyporiadanie vzťahov, ktoré vznikli zo spoločného podnikania účastníkov konania. Skutočnosť, že žalobca svoje nároky posúdil podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení, nič nemení na skutočnosti, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí vychádzal zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe, resp. z takých tvrdení, ktoré v priebehu konania vyšli najavo. Právne posúdenie veci je úlohou súdu. Súd prvého stupňa bol zároveň viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý v zrušujúcom uznesení vyslovil, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu platnej zmluvy o združení, došlo však k vzniku nepomenovanej zmluvy podľa , ktorej obsahom mal byť záväzok žalobcu podieľať sa na podnikaní žalovaného, preto je potrebné posúdiť vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení o vyporiadaní vzťahov zo zmluvy o združení ( ). Ak teda súd prvého stupňa správne vyporiadaval vzťah medzi účastníkmi konania podľa uvedených ustanovení, nebol dôvod na aplikáciu ustanovení o bezdôvodnom obohatení.

Pokiaľ ide o vzájomný návrh žalovaného proti žalobcovi v sume 305.108,60 Sk, tento nárok bol vylúčený na samostatné konanie rozsudkom Okresného súdu Košice II z 28.11.2006 č.k. -317, ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť.

K námietke žalovaného, ktorá sa týka zahrnutia motorových vozidiel do majetku združenia, uvádza odvolací súd, že bola nepochybne preukázaná skutočnosť, že motorové vozidlo Š. N., Š. G. J. F. U. boli nadobudnuté za trvania zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, preto podľa sa stal tento

majetok spoluvlastníctvom oboch účastníkov konania. V tejto súvislosti nie je významná tá skutočnosť, kto je ako držiteľ vozidla zapísaný v technickom preukaze.

K námietke o vlastníctve hnuteľných vecí v skladoch na T. A. Č.. XX odvolací súd uvádza, že ak v zmluve o prevzatí skladu ovocia a zeleniny je uvedené, že sa dohoda o riešení hmotného a nehmotného investičného majetku a zásob má riešiť osobitnými kúpnopredajnými zmluvami, to neznamená, že tento majetok nepatril do majetku združenia. Pokiaľ žalovaný chcel vylúčiť niektorý majetok z vyporiadavania združenia, spočíva dôkazné bremeno na ňom.

V ďalších častiach odvolania žalovaný namieta spôsob platby jednotlivých záväzkov, ktoré malo združenie voči tretím osobám. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal každým záväzkom združenia, v odôvodnení rozsudku presne uviedol, ktoré záväzky boli predmetom vyporiadania a kto ich uhradil.

V ďalšej časti odvolania žalovaný opäť poukazuje na skutočnosť, že sa súd nezoberal protinárokom žalovaného proti žalobcovi. Odvolací súd opakovane uvádza, že o tomto nároku sa bude konať v samostatnom konaní.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti je vecne správne, preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Súd prvého stupňa si vyhradil rozhodnutie o trovách konania samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. V tomto rozhodnutí bude rozhodnuté aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.