Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cb/221/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v obchodnoprávnej veci žalobcu: Ředitelství silníc a dálnic ČR, so sídlom Praha, Na Pankráci 546/56, IČO 65 993 390, Česká republika, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO 36 864 421, proti žalovanému: Ing.Lubomírovi Bobekovi LAMI s miestom podnikania Turany, Brodzany 884/1, IČO 34 703 063, v konaní o zaplatenie 23,77 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 23,77 eur spolu so 7% úrokom z omeškania ročne zo sumy 23,77 eur od 27.2.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 26,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 58,16 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO 36 864 421.

Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Martine, číslo účtu 7000146415/8180, VS: 5551011913, KS: 0558 vedený v Štátna pokladnica Bratislava, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za elektronické podanie 9,50 eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Martine, číslo účtu 7000146415/8180, VS:5551013113, KS: 0558 vedený v Štátna pokladnica Bratislava, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.12.2012 domáhal zaplatenia sumy 23,77 eur s príslušenstvom. Žalobca svoj návrh uplatnil na tlačive A v súlade s článkom 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 (ďalej len „nariadenie“), ktorým sa ustanovuje Európske konanie s nízkou hodnotou sporu. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný užíval spoplatnené pozemné komunikácie cestnými motorovými vozidlami s registračnými značkami MT 360 BC a MT 737 BZ. Vzhľadom k tomu, že šlo o vozidlá, ktorých najvyššia povolená hmotnosť činila najmenej 12 ton, podliehali tieto vozidlá v súlade s ustanovením § 22 Zákona č. 13/1997 Sb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov úhrade mýtneho. Žalovanému tak na tomto základe vznikla povinnosť zaplatiť mýtne momentom kedy sa dobrovoľne rozhodol využiť na prejazd po území Českej republiky spoplatnenú časť pozemnej komunikácie. Žalovaný svoju

povinnosť úhrady počnúc dňom 12.7.2007 a končiac dňom 12.1.2009 niekoľkokrát porušil. Žalobca uskutočňujúci prevádzku systému elektronického mýtneho a inkasom mýta vyzval doporučeným listom zo dňa 26.1.2012 žalovaného k zaplateniu dlžného mýta, pričom dlh vyčíslil sumou 23,77 eur a stanovil náhradnú lehotu do 26.2.2012. Žalovaný napriek výzve dlh nesplnil.

Podľa čl. 2 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).

Podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 5 bod 1 prvá veta Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné.

Podľa čl. 5 bod 2 druhý odsek Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 13 bod 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ak nemožno vykonať doručenie v súlade s odsekom 1, doručenie sa môže vykonať akýmkoľvek spôsobom ustanoveným v článku 13 alebo 14 nariadenia (ES) č. 805/2004.

Podľa čl. 14 bod 1 písm. c/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky, dokument o začatí súdneho konania alebo rovnocenný dokument a akékoľvek predvolanie na súdne pojednávanie môžu byť uloženie dokumentu do poštovej schránky dlžníka.

Podľa čl. 7 bod 3 druhý odsek Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

Súd po preskúmaní žalobcovho návrhu dospel k záveru, že vec spadá do pôsobnosti článku 2 nariadenia a zároveň, že ide o cezhraničný spor. Okresný súd zaslal žalovanému „tlačivo C“ spolu s návrhom a prílohami na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný tlačivo prevzal dňa 12.4.2013 (podľa ust. , ďalej len „OSP“) spolu s poučením, že v prípade, ak neodpovie vyplnením tlačiva na odpoveď, súd vo veci vydá rozsudok. Žalovaný na výzvu nereagoval.

Vzhľadom na splnenie všetkých podmienok pre vydanie rozsudku podľa článku 7 ods. 3 nariadenia, súd vo veci verejne vyhlásil rozsudok, a to na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä rozpisom nedoplatkov z výpisu mýtneho na žalovaného z obdobia od 12.7.2007 do 12.1.2009, výzvou k úhrade nedoplatkov, výpisom zo živnostenského registra na žalobcu, výpisom z obchodného registra na žalovaného ako aj celým spisovým materiálom.

Z rozpisu nedoplatkov (č.l. 7 súdneho spisu) súd zistil, že žalovaný užíval spoplatnené pozemné komunikácie dvomi motorovými vozidlami a to vozidlami: MT 360BC a MT 373BZ v časovom úseku od 12.7.2007 do 12.1.2009 a celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 23,77 eur.

Z výzvy žalobcu adresovanej žalovanému k úhrade nedoplatku na mýtnom zo dňa 26.1.2012 (č.l. 8 súdneho spisu)súd zistil, že žalovaný bol touto výzvou vyzvaný na uhradenie dlžnej sumy ako nedoplatku na mýtnom 23,82 eur najneskôr do 26.2.2012.

Súd poznamenáva, že rozdielnosť vo výške pohľadávky uvedenej vo výzve a v návrhu na začatie konania je v tom, že výmenný kurz medzi EUR a CZK v čase podania výzvy bol 25,205 CZK za 1,-eur a v čase podania návrhu 25,256 CZK za 1,-eur. Žalobca, ktorý má sídlo v Českej republike, podal žalobu na súde Slovenskej republiky.

Súd skúmal právomoc slovenských súdov, ktorá je daná v zmysle nižšie citovaných ustanovení. Podľa čl. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel 1), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.

Podľa čl. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach , ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na

súdoch tohto členského štátu.

Podľa čl. 3 „Cezhraničné spory“ bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie s nízkou hodnotou sporu, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 3 „Cezhraničné spory“ bod 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, bydlisko sa určuje v súlade s článkami 59 a 60 nariadenia (ES) č. 44/2001.

Podľa čl. 3 „Cezhraničné spory“ bod 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, relevantným okamihom pre určenie, či ide o cezhraničný spor, je dátum, keď sa príslušnému súdu alebo tribunálu doručilo tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 59 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

Podľa čl. 59 bod 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.

Podľa čl. 60 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, na účely tohto nariadenia obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických osôb alebo právnických osôb má bydlisko v mieste, kde má a) registrované sídlo alebo b) ústrednú správu alebo c) hlavnú prevádzkareň.

Podľa čl. 4 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky podpísaný v Ríme dňa 19.06.1980, v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3 zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je však časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu.

Podľa čl. 4 ods. 2 veta prvá hovoru s výhradou ustanovenia ods. 5 platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby, svoju ústrednú správu.

Súd v prejednávanej veci v rámci skúmania podmienok konania vyhodnotil, že na prejednanie veci má právomoc, ktorá je daná v zmysle čl. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Z hľadiska vyhodnotenia rozhodujúcich skutkových okolností podľa článku 4 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky podpísaný v Ríme dňa 19.06.1980, v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3 zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je však časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu. Podľa článku 4 ods. 2 veta prvá Dohovoru s výhradou ustanovenia ods. 5 platí

domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy lebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby, svoju ústrednú správu.

Súd v prejednávanej veci v rámci skúmania podmienok konania vyhodnotil, že na prejednanie veci má právomoc, ktorá je daná v zmysle čl. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Z hľadiska vyhodnotenia rozhodujúcich skutkových okolností v prejednávanej veci je potrebné na právny vzťah účastníkov s cudzím prvkom aplikovať s ohľadom na hraničný ukazovateľ podľa článku 4 ods. 1 Rímskeho dohovoru hmotné právo Českej republiky, nakoľko najužšia väzba právneho vzťahu účastníkov je k hmotnému právu Českej republiky. Rozhodným právom pre právny vzťah medzi účastníkmi konania je právny poriadok Českej republiky, keďže na jej území došlo k plneniu - k použitiu spoplatnenej pozemnej komunikácie cestným motorovým vozidlom

odporcom. Súd preto na tento vzťah aplikoval príslušné ustanovenia právneho poriadku Českej republiky.

Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 13/1997 Sb., užití zpoplatněné pozemní komunikace silničním motorovým vozidlem nejméně se čtyřmi koly, jehož největší povolená hmotnost činí více než 3,5 tuny (dále jen "vozidlo v systému elektronického mýtného"), podléhá úhradě mýtného.

Podľa § 22 ods. 2 zák. č. 13/1997 Sb. , výše mýtného se zjišťuje pomocí systému elektronického mýtného, jehož součástí je elektronické palubní zařízení schválené podle zvláštního zákona 11j), kterým musí být vybaveno vozidlo v systému elektronického mýtného (dále jen „elektronické zařízení“). Elektronické zařízení je nepřenositelné a jeho užití je vázáno na konkrétní vozidlo zaevidované v systému elektronického mýtného. Výše mýtného se stanoví součinem sazby mýtného a ujeté vzdálenosti po zpoplatněné pozemní komunikaci. Sazby mýtného mohou být rozlišeny podle emisní třídy vozidla, počtu náprav vozidla nebo jízdní soupravy, období dne, dne nebo podle období roku.

Podľa § 22 ods. 3 zák. č. 13/1997 Sb., u vozidel osvobozených od zpoplatnění podle § 20a se mýtné nehradí. Vozidlo v systému elektronického mýtného musí být pro účely kontroly vybaveno elektronickým zařízením, s výjimkou podle § 20a odst. 2.

Podľa § 22 ods. 4 zák. č. 13/1997 Sb., výši sazeb mýtného a rozlišení sazeb mýtného podle kritérií uvedených v odstavci 2 stanoví prováděcí právní předpis.

Podľa § 22 ods. 5 zák. č. 13/1997 Sb., při stanovení sazeb mýtného nesmí celkový výnos z uloženého mýtného za období kalendářního roku překročit poměrnou část nákladů vynaložených na zpoplatněné pozemní komunikace. Náklady vynaloženými na zpoplatněné pozemní komunikace jsou

a) náklady na výstavbu zpoplatněných pozemních komunikací,

b) náklady na údržbu a opravu zpoplatněných pozemních komunikací,

c) náklady na správu související s provozem zpoplatněných pozemních komunikací a

d) náklady na výstavbu a provoz systému elektronického mýtného.

Podľa § 22 ods. 6 zák. č. 13/1997 Sb., překročí-li v kalendářním roce celkový příjem z uloženého mýtného poměrnou část nákladů vynaložených na zpoplatněné pozemní komunikace podle odstavce 5, sazby mýtného se upraví do dvou let od zjištění tohoto překročení tak, aby celkový výnos z uloženého mýtného nepřesáhl výši těchto nákladů.

Podľa zák. č. 13/1997 Sb., strukturu, popis, ůsob výpočtu nákladů

uvedených v odstavci 5 a ůsob stanovení sazeb mýtného stanoví prováděcí právní předpis.

Podľa § 22e zák. č. 13/1997 Sb., nezaplatí-li dlužné mýtné provozovatel vozidla v systému elektronického mýtného ani na základě výzvy provozovatele systému elektronického mýtného, ve kterém bude stanovena přiměřená lhůta k úhradě, je provozovatel elektronického mýtného oprávněn domáhat se svého práva u soudu včetně zaplacení úroku z prodlení určeného předpisy práva občanského.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodního zákoníka ČR, je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.

Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníka ČR, jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.

Podľa nariadenia vlády ČR č. , výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný použil spoplatnené pozemné komunikácie v Českej republike dvomi motorovými vozidlami ŠPZ: MT 360BC a MT 373BZ. Následne mu vznikla povinnosť uhradiť mýto s poukazom na citované ustanovenie § 22 zák. č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích. Žalovaný si dobrovoľne svoju povinnosť nesplnil, a preto bol výzvou zo dňa 26.01.2012 vyzvaný na úhradu dlžného mýtneho. V tejto výzve bola žalovanému uložená lehota na zaplatenie najneskôr do 26.02.2012. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný dlžnú sumu žalobcovi uhradil, súd žalobnému návrhu ako skutkovo a právne dôvodnému vyhovel. Zároveň, keďže žalovaný neuhradil dlžnú sumu v lehote na zaplatenie určenej vo výzve zo dňa 26.01.2012 a to najneskôr do 26.02.2012, vzniklo žalobcovi právo požadovať aj úroky z omeškania vo výške 7% z dlžnej sumy a to nasledujúci deň po tejto lehote, teda od 27.02.2012 do zaplatenia v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2

Občanského zákonníku a § 1 Nařízení vlády č. 142/1994 Sb. a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, pretože jeho návrhu súd v celom rozsahu vyhovel, preto je žalovaný povinný nahradiť mu trovy konania titulom súdnych poplatkov v sume 26,- eur (16,50 eur a 9,50 eur) a titulom trov právneho zastúpenia v sume 58,16 eur za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava veci a podanie návrhu na súd podľa a vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je určená podľa vyhlášky za každý úkon 16, eur + 20% DPH podľa vyhlášky a náhrada hotových výdavkov za každý úkon 7, eur + 20% DPH (, ). Súd preto zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi v súlade s citovaným zákonným ustanovením na účet právneho zástupcu

žalobcu v súlade s ustanovením .

Súd vyrubil žalobcovi súdny poplatok za návrh v sume 16,50 eur podľa pol. 1. písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis registra trestov. Pričom súd zo žalovanej sumy 23,77 eur stanovil minimálny poplatok 16,50 Eur.

Ďalej súd vyrubil žalobcovi súdny poplatok 9,50 eur (6,50 eur + 1,50 eur + 1,50 eur) podľa položky č. 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení - za vyhotovenie rovnopisu žaloby a ďalších podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis (žaloba zo dňa 19.12.2012, podanie - doplnenie plnej moci a osvedčenia o DPH zo dňa 20.12.2012 a 22.1.2013 - predloženie výpisu z verejnej časti živnostenského registra žalobcu), a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

V zmysle ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V zmysle ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.