Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9C-51-2012.pdf
PDF · 98.8 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/51/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: F. J. I. X.XX.XXXX, G. Z.: W.. G. XX, K. právne zastúpený: JUDr. Petra Rumanová, advokátka so sídlom: Zámocká 5, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi čiastku 1.136,65 euro s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.136,65 eur od 20.11.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 345,70 euro na účet právnej zástupkyne žalobcu č. ú.: XXX XXX XX XX /.; TATRA BANKA, a.s. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.3.2012 domáhal proti žalovanému náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu pri výkone verejnej moci vo výške 1.136,65 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.136,65 euro od 20.11.2011 do zaplatenia, a náhrady trov súdneho konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením zo dňa 28.7.2007 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku vydané uznesenie o začatí trestného stíhania a súčasne začaté trestné stíhanie v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku voči F. J. ako obvinenému za prečin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. l Trestného zákona a za prečin neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. l Trestného zákona Okresným riaditeľstvom PZ v Senici, ÚJKP- ČVS: ORP-381/OVK-SE-2007.
Obvinený F.I. J. X. XX.X.XXXX podal proti Uzneseniu vyšetrovateľa PZ v Senici, ÚJKP, spis. Zn.: ČVS: ORP-381/OVK-SE-2007 sťažnosť. Na podklade tejto sťažnosti bolo prokurátorom Okresnej prokuratúry v Senici vydané Uznesenie zo dňa 07.09.2007; 2Pv 573/07, ktorým zamietol sťažnosť ako nedôvodnú.
Dňa 2.8.2007 si obvinený F. J. zvolil obhajcu JUDr. Petru Rumanovú, advokátku, v tom čase so sídlom Krátka 1, Bratislava.
Dňa 15.7.2008 Okresný súd v Skalici vydal Trestný rozkaz, spis. zn.: 4T/220/2008. Proti tomuto podal obžalovaný dňa 09.08.2008 v mene svojho obhajcu v zákonnej lehote odpor. Okresný súd v Skalici nariadil hlavné pojednávame.
Rozsudkom Okresného súdu v Skalici, spis. zn. 4T/220/2008 bolo dňa 6.10.2010 rozhodnuté o oslobodení obž. F. J., I.. X.XX.XXXX, spod obžaloby a to v zmysle ust. § 285 písm. b) Trestného poriadku, teda skutok nie je trestným činom.
Žalobca po oslobodení spod obžaloby pristúpil k žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci na základe zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorú adresoval Ministerstvu vnútra SR. Dôvodnosť uplatneného nároku spočíva v tom, že orgány činné v trestnom konaní vydali vo veci nezákonné rozhodnutie a to Uznesenie o začatí trestného stíhania v dôsledku čoho si F. J. ako obvinený z trestného činu zvolil obhajcu. V dôsledku tejto skutočnosti mu vznikla škoda z titulu úhrady odmeny a hotových nákladov zvolenému obhajcovi. O tom, že trestné stíhanie bolo nedôvodné svedčí to, že F. J. bol dňa 6.10.2010 oslobodený v plnom rozsahu spod obžaloby Okresným súdom v Skalici. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2010. Teda vznik škody bol v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej moci. Odmenu zvolený obhajca riadne vyúčtoval a obvinený riadne zaplatil.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že poddaný žalobný návrh v časti týkajúcej sa preskúmavania zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov činných v trestnom konaní nepatrí do právomoci civilných súdov, odporca označený v žalobnom návrhu nie je procesné spôsobilým subjektom zastupovať štát v tejto veci a navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v súvislostí s tvrdeniami uvedenými v žalobnom návrhu (existencia údajne nezákonného rozhodnutia, škoda a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a údajnou škodou).
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, obsahom spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 4T 220/2008, žiadosťou o prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 16.5.2011, dokladmi o zaplatení vyúčtovania právnych služieb a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Uznesením zo dňa 28.7.2007 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku vydané uznesenie o začatí trestného stíhania a súčasne začaté trestné stíhanie v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku voči F. J. ako obvinenému za prečin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. l Trestného zákona a za prečin neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. l Trestného zákona Okresným riaditeľstvom PZ v Senici, ÚJKP- ČVS: ORP-381/OVK-SE-2007.
Obvinený F.I. J. X. XX.X.XXXX podal proti Uzneseniu vyšetrovateľa PZ v Senici, ÚJKP, spis. Zn.: ČVS: ORP-381/OVK-SE-2007 sťažnosť. Na podklade tejto sťažnosti bolo prokurátorom Okresnej prokuratúry v Senici vydané Uznesenie zo dňa 7.9.2007; 2Pv 573/07, ktorým zamietol sťažnosť ako nedôvodnú.
Dňa 2.8.2007 si obvinený F. J. zvolil obhajcu JUDr. Petru Rumanovú, advokátku, v tom čase so sídlom Krátka 1, Bratislava.
Dňa 15.7.2008 Okresný súd v Skalici vydal Trestný rozkaz, spis. zn.: 4T/220/2008. Proti tomuto podal obžalovaný dňa 9.8.2008 v mene svojho obhajcu v zákonnej lehote odpor. Okresný súd v Skalici nariadil hlavné pojednávame.
Rozsudkom Okresného súdu v Skalici, spis. zn. 4T/220/2008 bolo dňa 6.10.2010 rozhodnuté o oslobodení obž. F. J., I.. X.XX.XXXX, spod obžaloby a to v zmysle ust. § 285 písm. b) Trestného poriadku, teda skutok nie je trestným činom.
Listom zo dňa 1.5.2011 požiadal žalobca žalovaného o prerokovanie nároku na náhradu škody . Žalovaný listom zo dňa 16.11.2011 oznámil, že žiadosť považuje za nedôvodnú a z tohto dôvodu jej nie je možné vyhovieť.
Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, 3)
c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy,
e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
f) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
g) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
h) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.
(2) Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
(3) Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.
Podľa § 5 zákona č. 514/2003 Z.z.o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(1) Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
(2) Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.
(3) Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.
Podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
(2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
(3) Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
(4) Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.
Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:
1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 2./ nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k uzáveru, že žaloba je dôvodná. Právomoc súdu je daná ust. § 7 O.s.p. a žalovaný je procesne spôsobilým subjektom zastupovať štát v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. b / Zák. č. 514/2003 Z.z. Súd mal tiež preukázané, že žalobca uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení uvedených v žalobnom návrhu.
V tejto veci nezákonným rozhodnutím je uznesenie vyšetrovateľa PZ v Senici, ÚJKP, spis. Zn.: ČVS: ORP-381/OVK-SE-2007 zo dňa 28.7.2007, ktorým bolo začaté trestné stíhanie v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku voči F. J. ako obvinenému za prečin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. l Trestného zákona a za prečin neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. l Trestného zákona . Právne účinky zrušenia tohto rozhodnutia pre nezákonnosť nastali právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu v Skalici, spis. zn. 4T/220/2008 zo dňa 6.10.2010 , ktorým bolo rozhodnuté o oslobodení obž. F. J., nar. 2.12.1980, spod obžaloby a to v zmysle ust. § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom. Z tohto hľadiska je preto splnená aj podmienka zrušenia nezákonného rozhodnutia príslušným orgánom pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.), ako aj podmienka bezvýsledného vyčerpania riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu ( § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. ), nakoľko žalobca podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol ako nedôvodnú.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4 M Cdo 15/2009 „za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného konania ukazujú, že nejde o trestný čin. zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu .sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.“ V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky odkázal na predchádzajúcu stabilnú judikatúru ( rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23. 2. 1990 č.k. 1Cz 6/90 publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.6.1993 č.k. 1 Cdo 53/92, publikovaný pod č. 10 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994).
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dna 28.6.1990 sp. zn. 1Cz 41/90 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v trestnom konaní ( pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste ) vydal štátny orgán. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Je podmienkou priznania nároku, aby nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil (§ 1 ods. I a 2, § 4 ods. I zákona č. 58/1969 Zb.). Pravda, rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je závislé i na úvahe o príčinnej súvislosti medzi týmto rozhodnutím a vzniknutou škodou. Nezákonné rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, môže vyvolať zo strany obhajoby procesné úkony smerujúce na odstránenie nežiaducich právnych dôsledkov na obvineného, ktoré by v prípade správneho rozhodnutia neboli potrebné. Takéto rozhodnutia môžu byť samé príčinou vzniku trov za úkon obhajoby v záujme obvineného a takéto trovy sú vynaložené v príčinnej súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami lebo boli týmito rozhodnutiami vyvolané. V danom prípade je úlohou súdu diferencovať ako jednotlivé rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní podmienili úkony obhajoby, a určiť rozsah tých úkonov ktoré boli vyvolané nezákonnými rozhodnutiami Trovy žalobcu za úkony, ktoré boli urobené v súvislosti s uvedenými nezákonnými rozhodnutiami súdov na odvrátenie ich nepriaznivých dôsledkov pre obvineného, predstavujú škodu, za ktorú je zodpovedný štát.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 4 T 220/2008, súd zistil, že žalobcu obhajovala v konaní Mgr. Petra Rumanová, advokátka zapísaná v zozname SAK 5577 na základe plnomocenstva udeleného žalobcom dňa 2.8.2007.
Z listinných dôkazov predložených žalobcom - faktúry č. 03/2008, zo dňa 3.6.2008 a faktúry č. 26.08.2009 zo dňa 26.8.2009, súd zistil, že žalobcom zaplatená odmena obhajkyne Mgr. Petry Rumanovej bola 1.136,65 euro ( 10.000,- Sk a 500,- euro). Z predloženého výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca zaplatil obhajkyni trovy obhajoby v sume 1.136,65 euro.
Škoda, ktorá žalobcovi vznikla ako trovy obhajoby zaplatené advokátke, ktorej výšku preukázal listinnými dôkazmi, je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím - uznesením vyšetrovateľa PZ v Senici, ÚJKP, spis. Zn.: ČVS: ORP-381/OVK-SE-2007 zo dňa 28.7.2007. Súd preto s poukazom na vyššieuvedené zistenia žalobe vyhovel a priznal žalobcovi titulom náhrady škody sumu 1.136,65 euro proti žalovanému, nakoľko dospel k záveru, že žalobcom označený žalovaný je pasívne legitimovanými účastníkom vo veci náhrady škody spôsobenej žalobcovi nezákonným rozhodnutím.
Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto ho súd zaviazal podľa § 517 ods. 2/ Obč. zákonníka na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.136,65 od 20.11.2012 t.j. od doručenia zamietavého stanoviska žalovaného k podanej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody do zaplatenia podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1/ O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške 345,70 eur. Trovy vznikli ako náhrada trov právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z., za úkony právnej služby nasledovne:
1. Príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 14.03.2011 61,41+7,41€ režijný paušál, (výpočtový základ pre rok 2011 predstavuje čiastku 741,- € podľa § 1 ods. 3 a § 14 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.),
2. Účasť na pojednávaní 12.03.2013 61,41 € +7,81 € režijný paušál (výpočtový základ pre rok 2013 predstavuje čiastku 781,- € podľa § 1 ods. 3 a § 14 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.)
3. Účasť na pojednávaní 12.09.2013 61,41 € + 7,81 € režijný paušál ( výpočtový základ pre rok 2013 predstavuje čiastku 781,- € podľa § 1 ods. 3 a § 14 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.)
4. Vyjadrenie zo dňa 08.04.2013 61,41 € + 7,81 € režijný paušál ( výpočtový základ pre rok 2013 predstavuje čiastku 781,- € podľa § 1 ods. 3 a § 14 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.)
5. Vyjadrenie zo dňa 10.05.2013 61,41 € + 7,81 € režijný paušál ( výpočtový základ pre rok 2013 predstavuje čiastku 781,- € podľa § 1 ods. 3 a § 14 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.)
Právna zástupkyňa navrhovateľa nie je platcom DPH. Trovy právneho zastúpenia žiadame uhradiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľa - č.ú.: 262 480 36 44/1100, TATRA BANKA, a.s.
Úkony právnej pomoci bez DPH: 345,70 € Spolu: 345,70 €
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť dôvodmi uvedenými v § 205, ods. 2 O.s.p.
V Bratislave dňa 12.9.2013 JUDr. Viera Hadrbulcová Sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Jarmila Janíková