Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_28P-82-2013.pdf
PDF · 80.72 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/82/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletú J. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky T. E. - Z.Š., bytom Q. XX, B. a otca V. Q., bytom Č. XX, B., zastúpeného P.. X. I., B. XX, B., o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletej takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 9.5.2013 žiadal otec o zníženie vyživovacej povinnosti k maloletej J. zo sumy zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 70,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane otca a to v dôsledku prijatia plnoletého syna na denne štúdium na G. G. R. V. B., v dôsledku čoho otcovi opäť vznikla povinnosť prispievať na jeho výživu. Nakoľko nedošlo k dohode syn V. podal dňa 3.11.2012 návrh na Okresný súd Bratislava II o určenie výživného, vo veci prebieha súdne konanie.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletého, oboznámil sa s príjmom matky, aj s ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav:
O vyživovacej povinnosti otca k maloletej deťom rozhodoval naposledy Okresný súd Bratislava II v konaní č. k. 27P/168/2010- zo dňa 23.8.2010, v ktorom bola maloletá J. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 120,- eur mesačne. Proti rozhodnutiu o výživnom sa odvolala matka , rozhodnutie prvostupňového súdu bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/318/2010-58 zo dňa 25.1.2011.
V čase rozhodovania bola maloletá J. žiačkou 8-ročného U. G..U.. E. na O. R.. V. B.. Aktuálne sa chystala na ročný študijný pobyt do V. B., ktorý matka s otcom nekonzultovala; otca o ňom informovala J.. Priemerné mesačné výdavky na pobyt v zahraničí vyčíslila matka čiastkou 919 € (760 libier). Matka bola slobodná, bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Ako živnostníčka (manikúra-pedikúra) dosiahla v roku daňový základ XXXX,XX €, daň činila XXX €. Bývala s priateľom a dcérou, vlastnila rekreačnú chatu v P., kúpenú v decembri 2009 za 20.000 €. Úver poskytnutý v rovnakej výške splácala po 134 € mesačne. Vlastnila 10-ročné osobné motorové vozidlo zn. Mazda ( v tom čase 10 ročné) . Otec J. bol rozvedený, aktuálne sa končili jeho dve ďalšie vyživovacie povinnosti k dcére T., nar. XXXX a synovi V., nar. XXXX. Žije sám vo vlastnom 3-izbovom byte, zdedenom po matke. Na vyplatenie dedičského podielu svojho
brata (120 000.- Sk) si zobral úver vo výške 80.000.- Sk, ktorý splácal po 47 € mesačne. Vlastnil osobné motorové vozidlo - 11-ročný VW Passat. Za rok 2009 dosiahol priemerný netto mesačný príjem XXX € a za prvých 6 mesiacov v roku 2010 - 493 €. Za byt a energie uhrádzal mesačne 176 €.
V súčasnosti študuje maloletá vo V. B., využila možnosť, že môže bývať u svojej starej mamy. Náklady na jej pobyt predstavujú mesačne 450,- eur, tieto uhrádza matka, okrem toho J. podľa vyjadrenia matky brigáduje.
Otec uviedol, že v roku 2012 mal znížený príjem v dôsledku práceneschopnosti. Pracuje ako automechanik, za obdobie od júna 2012 do mája 2013 dosiahol priemerný mesačný príjem 400,- eur netto. V tom období bol aj práceneschopný, čo sa zrejme odrazilo na priemernej mzde, v mesiacoch kedy riadne pracoval dosahoval mesačný príjem 456,- eur netto. Od 15.6.2013 bol otec práceneschopný, podľa vyjadrenia otca práceneschopnosť má trvať do konca októbra 2013, výživné uhrádzal, požičiaval si peniaze od brata a čerpal z úspor. Za obdobie od 5.6.2013 do 9.9.2013 mu bola vyplatená nemocenská dávka vo výške 514,80 eur. Otec býva v trojizbovom byte, náklady na bývanie dosahujú mesačne výšku 189,73 eur, za elektrinu uhrádza 20,- eur mesačne, za plyn a koncesionárske poplatky 10,- eur mesačne. S dcérou sa stretáva každý druhý mesiac, v čase keď navštívi Slovensko. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi V.J., ktorá bola súdny rozhodnutím určená vo výške 100,- eur mesačne a 20,- eur mesačné splátky zročného výživného, rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.
Matka nesúhlasila so znížením vyživovacej povinnosti. Podľa jej názoru práve naopak, by bol dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti ale vzhľadom na situáciu, v akej sa otec nachádza, nežiadala o zvýšenie vyživovacej povinnosti. Matka je vydatá, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Je živnostníčka, dosahuje mesačný príjem cca 1.000,- eur. Vlastní motorové vozidlo zn. Mazda, rok výroby 2000. Je vlastníčkou rodinného domu v P., ktorý je podľa vyjadrenia matky neobývateľný, nie je tam ústredné kúrenie a kúpeľňa, využíva len záhradu. Matka býva s manželom v dvojgarsónke, náklady na bývanie dosahujú výšku 200,- eur mesačne.
Kolízny opatrovník uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 63 ods.3 Zákona o rodine Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý časť spotrebované výživné sa nevracia.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovali zníženie vyživovacej povinnosti. Otcovi síce pribudla vyživovacia povinnosť, na druhej strane zvýšili sa aj náklady maloletej J.. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynuli 3 roky, J. má potreby dospelej ženy ( v decembri 2013 nadobudne plnoletosť), je náklady sa zvýšili aj v dôsledku vývoja životných nákladov. Súd pripúšťa, že v čase práceneschopnosti sa výrazne znížili príjmy otca bez jeho zavinenia a pre toto obdobie existovali dôvody pre zníženie vyživovacej povinnosti. Nakoľko však otec v tomto čase výživné uhrádzal a to za pomoci svojho brata, bolo by zníženie za toto obdobie len formálnym, nakoľko sa spostrebované výživné nevracia.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.
Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.