Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_35C-173-2012.pdf
PDF · 115.56 KB
Case nature
Subarea
35C/173/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobkyne: T. T., B..: X.X.XXXX, X.: P. XX, XXX XX W., v zastúpení: JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, Pražská 4, 040 11 Košice, proti žalovanému: Y. T., B..: XX.X.XXXX, X.: P. XX, XXX XX W., v zastúpení: JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom, Murgašova 3, 043 21 Košice, o zrušenie členstva v Stavebnom bytovom družstve I. Košice a o určení nájmu bytu
rozhodol:
Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu účastníkov konania k bytu nachádzajúcemu sa v W., B. P. D. Č.. XX, číslo bytu: XX, na X.poschodí, pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva a u r č u j e , že navrhovateľka bude naďalej ako výlučná členka družstva nájomníčkou tohto družstevného bytu.
Odporca j e p o v i n n ý vypratať byt do 15 dní od zabezpečenia náhradného ubytovania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.7.2012 domáhala, aby súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k bytu nachádzajúcemu sa v W., na P. Č.. XX, Č.. X. XX, B. X.L., pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne, príslušenstva a určil, že žalobkyňa bude naďalej ako výlučná členka družstva nájomníčkou družstevného bytu s tým, že žalovaný je povinný byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, bez nároku na zabezpečenie náhradného bytu.
Svoj návrh odôvodnila tým, že Rozhodnutím o pridelení družstevného bytu č. 14418 zo dňa 12.1.1996 bol žalovanému pridelený do nájmu 2-izbový družstevný byt, číslo bytu XX, B. X. L., v bloku č. XXXB, U. N. P. W.. Zmluvou o nájme družstevného bytu zo dňa 7.7.1996 uzavretou s Družstvom združených stavebných bytových družstiev W. N.., P. XX, W. získali počas trvania manželstva nájom bytu č. XX, na X. poschodí obytného domu P. XX, P. W.. Účastníkom konania vzniklo spoločné členstvo v družstve a spoločný nájom družstevného bytu. Po rozvode manželstva účastníci konania neuzavreli žiadnu dohodu o úprave nájomných práv k bytu na čas po rozvode a o ďalšom užívaní bytu. V byte spolu s účastníkmi konania bývajú ich deti N., B..: XX.X.XXXX a L., B..: XX.X.XXXX, obe študujú, maloletá L. bola zverená do osobnej starostlivosti žalobkyne, žalovaný na ich výživu prispieva minimálnou sumou vo výške 26 € mesačne. Náklady spojené s nájmom a užívaním bytu hradí žalobkyňa a žalovaný aj keď v byte býva, nepodieľa sa na úhrade nákladov spojených s užívaním bytu. Žalobkyňa listom zo dňa 18.6.2012 oslovila žalovaného v snahe o mimosúdne vyporiadanie ich spoločne nadobudnutého majetku, no žalovaný na jej list žiadnym spôsobom nereagoval.
Žalovaný sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 5.11.2012, kde uviedol, že manželstvo uzavreté so žalobkyňou dňa 30.1.1993 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Košice I, č.k. 37C/155/2011-114, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.5.2012. Žalovaný vyslovil svoj súhlas so zrušením práva spoločného nájmu bytu, avšak návrh v časti, ktorou sa žalobkyňa domáha vypratania bytu bez nároku na zabezpečenie náhradného bytu považoval za nedôvodný a nemajúci oporu v skutkovom a právnom stave. Domnieval sa, že v jeho prípade neexistuje žiaden dôvod na nepriznanie náhradného bytu a žalobkyňa ani žiadne takéto dôvody pre ich zjavnú neexistenciu vo svojom návrhu neuviedla. Práve naopak, jeho zdravotné pomery (je na čiastočnom invalidnom dôchodku) potrebu pridelenia náhradného bytu, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti len zvýrazňujú. Žalovaný poprel, že by mu žalobkyňa doručila akýkoľvek návrh na mimosúdne vyporiadanie spoločného nájmu bytu a ako žalovaný svojim správaním nedal žiadnu príčinu na podanie návrhu na začatie konania z jej strany.
Listom zo dňa 7.2.2013 Stavebné bytové družstvo I. Košice ako právny nástupca pôvodného bytového družstva uviedlo, že z dôvodu, že maloleté deti boli zverené do opatery žalobkyni, navrhujú prideliť družstevný byt č. XX, na P. D. XX, P. W. do jej výlučného nájmu.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výpoveďami účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozhodnutím Družstva združených stavebných bytových družstiev Košice I č. 14418 o pridelení družstevného bytu zo dňa 12.11.996 bola žalovanému pridelená 2-izbová bytová jednotka v bloku XXXB, U. N.., L. P.., Č.. X. XX., P. W.N., B. P. XX do nájmu na základe zmluvy a podľa stanov družstva. Dňa 7.7.1996 bola medzi Družstvom Združených stavebných bytových družstiev W. N., P. XX a členom družstva - žalovaným uzavretá zmluva o nájme družstevného bytu podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka a stanov družstva, kedy v zmysle § 703 až 704 Občianskeho zákonníka vznikol spoločný nájom manželmi, pričom bolo konštatované, že spolu s členom družstva a jeho manželkou v byte bývajú dcéra N. H. L..
Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k.: 37C/155/2011-114 bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného uzavreté dňa 30.1.1993 rozvedené s tým, že maloletá L., B. XX.X.XXXX bola zverená do osobnej starostlivosti matky s právom zastupovať a spravovať jej majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej L. sumou 50 € mesačne. V odôvodnení rozsudku bolo konštatované, že príčinou, ktorá viedla k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, bola nevera žalovaného, vzájomné citové odcudzenie manželov, ich spôsob rodinného života, ich rozdielne názory na výchovu detí. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.5.2012.
Listom zo dňa 18.6.2012 podaným na poštovú prepravu dňa 19.6.2012 žalobkyňa doručila žalovanému návrh na mimosúdne vyporiadanie BSM, kedy uviedla, že má záujem stať sa výlučnou členkou družstva a nájomníčkou družstevného bytu č. XX, na P. D. XX, P. W.. Uvedená zásielka sa vrátila späť odosielateľovi - právnej zástupkyni žalobkyne po jej uložení dňa 20.6.2012 s dátumom vrátenia 10.7.2012.
Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rozúčtovacie obdobie kalendárneho roku 2011 súd zistil, že na predmetnom byte vznikol preplatok vo výške 155,17 €.
Z mesačných zálohových predpisov - platieb vystavených na meno žalovaného P. XX, XXX XX W., číslo bytu: XXX súd zistil, že mesačný zálohový predpis spolu platný od 1.8.2010 predstavoval sumu 137,75 €, od 1.6.2011 - 150 €, od 1.11.2012 - 170,71 €.
Z potvrdenia o štúdiu zo dňa 13.2.2013 súd zistil, že N. T. je študentkou na Prírodovedeckej fakulte v prezenčnej forme štúdia v druhom semestri študijného programu aplikovaná fyzika na Masarykovej univerzite Prírodovedeckej fakulte v Brne.
Z potvrdenia o návšteve zo dňa 3.9.2012 súd zistil, že L. T. je v školskom roku 2012/2013 žiačkou II.D triedy Obchodnej akadémie, Watsonova 61, v Košiciach.
Z výpisov z účtu za roky 2010-2011-2012 vedených na meno žalobkyne súd zistil, že táto uhrádzala poplatky spojené s bývaním v byte, a to nájomné, inkaso, poplatky za rozhlas, televíziu, Slovak Telekom, stravu pre obe dcéry, poistenie za byt, úhradu internetu. Z uvedených výpisov zároveň súd zistil, že žalovaný na uvedený účet uhrádzal výživné na dcéry L. a N. najskôr vo výške 26 €, počnúc marcom 2012 po 50 €, resp. 40 € mesačne. Zároveň žalovaný uhrádzal na uvedený účet aj sumu 5 € za internet. Počnúc februárom 2013 začal žalovaný uhrádzať aj sumu 40 € mesačne s poznámkou: byt, nájom, inkaso.
Žalobkyňa v konaní vypovedala, že problémy v manželstve nastali v roku 2009, kedy jej žalovaný oznámil, že si našiel novú životnú lásku. Začali sa hádky a sporadické chodenie, resp. nechodenie domov, čo žalobkyňa psychicky nevydržala a poprosila žalovaného, aby odišiel z bytu, čo urobil v októbri 2009, kedy sa odsťahoval. Od októbra 2009 do septembra 2010 platil žalovaný inkaso a nájomné na byt. Od októbra 2010 do dnešného dňa platí tieto náklady - nájomné a inkaso len žalobkyňa. Naspäť sa žalovaný prisťahoval dňa 4.4.2011. V byte bývajú aj ich dcéry, staršia N., ktorá študuje v Brne a maloletá L. študuje v Košiciach. Po opätovnom prisťahovaní sa žalovaného nastali medzi nimi hádky, ako aj hádky s deťmi, ktoré dňa 29.8.2011 vyvrcholili tým, že žalovaný žalobkyňu fyzicky napadol, strelil jej facku, z čoho nepočula a preto išla na pohotovosť, kde bolo zistené, že má prasknutý, poškodený ušný bubienok. Následne sa musela ambulantne liečiť. Na žalovaného podala aj trestné oznámenie v roku 2011, ktoré skončilo zastavením trestného stíhania, pretože bolo konštatované, že sa jedná len o priestupok. Čo sa týka starostlivosti o obidve deti, všetko financuje len žalobkyňa, ktorá si okrem trvalého pracovného pomeru musí hľadať aj brigády, aby to utiahla. Na deti žalovaný začal platiť výživné až v marci 2012, aj to len účelovo, pretože v tom čase prebiehalo konanie o výživné. Toto začal platiť vo výške životného minima - 26 € na každé dieťa, kedy to splatil spätne od 1.1.2012. Čo sa týka nájomného, žalovaný najskôr neprispieval, povedal, že nemá z čoho a že ona je povinná sa o neho starať a platiť mu. Nájomné začal platiť až v januári 2013, kedy zaslal 40 € ako poplatok za nájomné, čo však urobil účelovo vzhľadom na toto konanie. Spolužitie v byte nie je ideálne, žalobkyňa perie, stará sa aj o veci žalovaného, pretože keby to neurobila, tak jej vypne práčku. Denno-denne sú tu hádky, útoky, niekedy príde žalovaný aj v podnapitom stave a podobne. Čo sa týka jej zdravotného stavu, tak tento má primeraný veku, má opotrebované kĺby, chrbticu, problémy s dýchacími cestami v zime, problém s močovým mechúrom a podobne. Byt nadobudli so žalovaným počas manželstva, najskôr sa spoločne o neho starali, teraz sa stará o byt už len žalobkyňa. Od 1.11.2012 je mesačný zálohový predpis vo výške 170,71 €, avšak ona uhrádza sumu 175 €, aby neboli nedoplatky na vodu. V roku 2011 musela zaviesť novú linku internetu, pretože žalovaný odpojil kábel, zobral počítač a maloletá dcéra ho potrebovala využívať do školy, takže žalobkyňa bola nútená zaviesť nový internet a kúpiť notebook. Po niekoľkých mesiacoch a prosbách žalovaného dovolila mu užívať tento internet, na ktorý prispieva sumou 5 € mesačne. Čo sa týka výživného, sumu 26 € na každú dcéru platil do júna 2012, od júla 2012 začal platiť na každú z dcér po 40 €, aj napriek tomu, že na maloletú L. má stanovené výživné 90 € a na N. výživné 60 € + 20 € dlžné výživné mesačne. V decembri 2012 poslal na každú z dcér po 50 €. Žalovaný prisľúbil vybaviť deťom režijné preukážky na železnicu, pretože tam robil dlhé roky, avšak následne povedal žalobkyni, že to má zaplatiť ona. Poistenie domácnosti platila žalobkyňa v roku 2011, teraz to platí žalovaný, čo považuje tiež za účelové.
Žalovaný v konaní vypovedal, že v roku 1993 spoločne ako manželia nadobudli so žalobkyňou byt, avšak väčšinu finančných prostriedkov zabezpečil on, zhruba sumu 180 - 200.000 korún, pričom sumu 110.000,- Sk mu požičal otec, žalovaný niečo priložil zo svojich úspor a zvyšok doložila žalobkyňa. Počas manželstva platil náklady + poistky na byt všetko zo svojho príjmu, posledný krát zaplatil 14.9.2010. Jeho posledný príjem bol 14.10.2010 z PN, ktorý poberal z úradu práce. Od 31.12.2010 dostal od bývalého zamestnávateľa kvázi výpoveď, bol nezamestnaný, zhruba rok na PN. Čo sa týka odsťahovania z bytu, žalobkyňa ho vyhnala z neho dňa 3.10.2009 s nožom v ruke, čomu predchádzali aj hádky. Po skončení PN nemal žiaden príjem, pol roka poberal dávku z úradu práce, potom 6 mesiacov nemal žiaden príjem a nebol schopný vôbec nič platiť. Konanie žalobkyne, že najskôr požiadala o zverenie detí do svojej výchovy, až následne podala návrh na rozvod, považuje za účelové. Čo sa týka zásielky - výzvy na usporiadanie ich vzájomných vzťahov, túto neprevzal, pretože nenašiel žiadne oznámenie. Čo
sa týka napadnutia, žalobkyňa klamala pred vyšetrovateľom, zmanipulovala deti, pretože ona ho vlastne napadla a on jej v sebaobrane dal facku. Vtedy bola privolaná hliadka, ktorá dotazovala žalobkyňu, či chce ísť na vyšetrenie, táto uviedla, že nie, že všetko bude v poriadku. Následne sa rozhodla ísť na pohotovosť, čiže aj to považuje žalovaný za účelové. Hádky medzi nimi vznikali najmä kvôli tomu, že deti mu začali nadávať sprostými slovami, čo vyvrcholilo tým, že podal na dcéru trestné oznámenie, ktoré bolo prekvalifikované na občiansko-právne konanie, v ktorom bola dcére uložená dokonca aj sankcia. Okrem iného, rozvod bol právoplatný v roku 2012 a tak má žalovaný za to, že v čase trvania manželstva bola žalobkyňa povinná starať sa o všetko, ak on nemal žiaden príjem a teda starať sa aj oňho tak, aby mal z čoho žiť. Od 1.1.2012 začal platiť po 26 € mesačne na obidve dcéry. Invalidný dôchodok začal poberať vo výške 180 € v roku 2010, neskôr v sume 230 € a od januára 2013 má priznaných 272 € invalidný dôchodok. Po odsťahovaní sa zo spoločného bytu býval u rodičov, u sestry, nebýval u priateľky, s touto vzťah ukončil. Čo sa týka spolužitia so žalobkyňou, prispieva na domácnosť napríklad tým, že kúpi prášok, čistiace potreby. Internet vypínal dcéram kvôli ich správaniu a školským výsledkom. Je pravdou, že žalobkyňa uhrádza väčšinový podiel nájomného a inkasa, pretože on z invalidného dôchodku, si musí hradiť svoje náklady, ktorými sú strava, MHD, mobil a podobne. Práve žalobkyňa ho napadla pred rokom s nožom v ruke, na čo podal trestné oznámenie, toto konanie nie je momentálne skončené, resp. nemá vedomosť, ako je vybavené. Čo sa týka správania detí, tieto kradnú veci z domu, dávajú ich zrejme do záložne a klamú aj žalobkyni. Režijky na ŽSR stoja na každé dieťa po 88 € na celý rok a preto dúfa, že sa so žalobkyňou o tom dohodne. Žalovaný má priznanú 55 %-nú invaliditu, má problémy s artritídou, s pečeňou, tlakom, srdcom. Podľa vyjadrenia lekára má isté obmedzenia, môže pracovať len v administratíve ako kancelárska sila, ale fyzická námaha je uňho vylúčená. Žalovaný špecifikoval svoje náklady ako 5 € životnú poistku na dcéru L., 5 € prispieva na internet žalobkyni, mobil - 10-15 €, cestovné - mesačník - 20 €, strava na mesiac 150 €, pretože má diétu, poistka na byt 18 € ročne, smetie naňho je 44 € ročne, lieky 25 - 30 € mesačne + nejaké poplatky u lekára.
Z oznámenia spoločnosti Libra Services, Kvetinárska 31, Bratislava súd zistil, že so žalovaným rozviazali pracovný pomer na základe jeho žiadosti o rozviazanie pracovného pomeru dohodou k 31.10.2009 bez udania dôvodu.
Z lekárskej správy zo dňa 29.8.2011 súd zistil, že žalobkyňa bola ošetrená potom, čo bola udretá otvorenou rukou do tváre manželom, od ktorého dátumu horšie počuje. Taktiež z ďalších potvrdení lekára súd zistil, že žalobkyňa bola liečená na ORL ambulancii v mesiacoch august - september 2011.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 6505276668 zo dňa 2.11.2011 súd zistil, že žalovaný bol uznaný za invalidného s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % s tým, že od 1.1.2011 mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 232,20 € mesačne. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 8.1.2013 súd zistil, že od 1.1.2013 bol žalovanému zvýšený invalidný dôchodok na sumu 272,60 € mesačne.
Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ W.-Ť. zo dňa 21.12.2011 súd zistil, že žalobkyňa vykonala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb..
Z lekárskej správy zo dňa 23.11.2012 vystavenej posudkovým lekárom sociálneho poistenia T.. Y. I. súd zistil, že bol posudzovaný nepriaznivý zdravotný stav žalovaného na účely invalidného dôchodku na základe kontrolnej lekárskej prehliadky v júni 2012 ošetrujúcim lekárom T.. V. J., z ktorého bol konštatovaný posudok žalovaného, kedy mu bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55 % od 22.5.2012 s prognózou ochorenia nepriaznivou, bez predpokladu podstatného zlepšenia stavu. Pracovná rekomandácia: navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku na trhu práce - áno, obmedzenie schopnosti - môže vykonávať prácu len v prostredí bez zvýšenej fyzickej záťaže, chladu, vlhka, môže vykonávať prácu podľa vzdelania.
Podľa § 685 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania.
Podľa § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
Podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Podľa § 712 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
Podľa § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka, náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.
Podľa § 712 ods. 3 Občianskeho zákonníka, náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.
Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva v spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
Podľa § 712c ods.1 Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.
Podľa § 712c ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenie osobitného zákona o zabezpečení bytovej náhrady a prístrešia platia primerane (§ 5 z. č. 189/1992 Zb.).
Podľa § 5 ods.1 zákona č.189/1992 Zb. z. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami, bytovú náhradu alebo prístrešie zabezpečí ten, v prospech koho sa byt vypratáva.
Súd vykonaným dokazovaním zistil, že medzi účastníkmi konania vzniklo spoločné členstvo v družstve i právo spoločného nájmu bytu nachádzajúceho sa v W., na ulici P. XX, č. bytu: XX, pozostávajúceho z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva a zároveň zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 10.2.2012 č.k. 37C/155/2011-114, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.5.2012 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a na čas po rozvode manželstva bola maloletá L. zverená do osobnej starostlivosti žalobkyne.
Súd na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zrušil právo spoločného nájmu bytu účastníkov konania, pretože mal za preukázané, že vzniklo právo spoločného nájmu bytu a taktiež aj spoločné členstvo v družstve a zároveň medzi účastníkmi konania po rozvode manželstva nedošlo k uzavretiu žiadnej dohody o ďalšom nájme predmetného bytu, čo mal súd preukázané zo zhodných výpovedí účastníkov konania.
Pri rozhodovaní o výlučnom nájomcovi bytu a členovi družstva vychádzal súd zo súhlasných vyjadrení účastníkov konania, kedy títo súhlasili s tým, aby po zrušení práva spoločného nájmu účastníkov k predmetnému bytu zostala žalobkyňa ako výlučná členka družstva a nájomníčka tohto družstevného bytu. Zároveň súd prihliadal aj na to, že maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva účastníkov konania bolo na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne. Naviac v byte býva aj plnoletá dcéra účastníkov konania, pričom súd mal na zreteli to, aby sa či už maloleté alebo plnoleté deti účastníkov konania nedostali v dôsledku zrušenia spoločného nájmu bytu do ťažko riešiteľnej bytovej tiesne.
V zmysle ust. § 712 ods. 8 veta prvá Občianskeho zákonníka, môže súd v prípadoch § 705 ods. 1,2 druhej vety Občianskeho zákonníka rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradné ubytovanie, alebo na prístrešie, avšak len za predpokladu, že sú na to dôvody vhodné osobitného zreteľa.
Ak má byť určitá okolnosť dôvodom vhodného osobitného zreteľa, pre ktorý v zmysle citovaného zákonného ustanovenia postačuje priznať vypratávanému manželovi náhradné ubytovanie alebo prístrešie, musí mať táto okolnosť na strane toho z účastníkov, ktorému je priznaním práva na bytovú náhradu poskytovaná ochrana charakter výnimočnosti a týka sa takých osobných alebo vecných aspektov uspokojovania jeho bytových potrieb, ktoré opodstatňujú odchýlenie sa len od inak zásadnej priznávanej formy bytovej náhrady a teda musí na daný právny vzťah dopadať takou intenzitou a takým spôsobom, že súd využije zákonnú možnosť a prizná právo len na náhradné ubytovanie alebo prístrešie tam, kde inak patrí právo na náhradný byt.
Vzhľadom na túto právnu úpravu, ktorá vychádza z rozmanitosti vzťahu medzi rozvedenými manželmi a sama počíta aj s dôvodmi vhodnými osobitného zreteľa, pre ktorú umožňuje priznať rozvedenému manželovi, ktorý sa nestal nájomcom bytu namiesto náhradného bytu náhradné ubytovanie alebo prístrešie, odopretie práva na náhradný byt s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len v mimoriadnych situáciách a ojedinele.
Súd v tomto prípade zhodnotil všetky aspekty týkajúce sa bytu, t.j. kto a akou mierou sa o jeho nadobudnutie pričinil, kto ho užíva, obýva, kto sa o byt stará, platí s tým súvisiace poplatky, komu boli zverené maloleté deti po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti, atď. a dospel k záveru, že v tomto prípade nemožno odoprieť poskytnutie bytovej náhrady odporcovi a nepriznať mu ju (tak ako sa domáhala v konaní žalobkyňa) a zároveň však nie je možné priznať tzv. „klasickú“ bytovú náhradu v podobe náhradného bytu (tak ako sa domáhal žalovaný).
V konaní preukázané, že v rámci užívania bytu dochádza medzi žalobkyňou prípadne dcérami pochádzajúcimi z tohto manželstva a žalovaným k veľmi problematickým a vyhroteným situáciám, ktoré dokonca vyústili vo fyzické napadnutie žalobkyne a ktoré predstavujú dennodenné slovné útoky. Neustále hádky vyplývajúce z dennodenného z takéhoto spolužitia rozvedených účastníkov konania a ich dcér, mnohé konfliktné situácie vytvárajú stresujúce prostredie, ktoré nadobúda znaky psychického týrania. Zároveň je nutné poukázať na skutočnosť, že takmer celé bremeno starostlivosti o byt a výživu a výchovu detí účastníkov konania je na pleciach žalobkyne, kedy žalovaný prispieva len minimálnou čiastkou. Z tohto dôvodu súd nevidel dôvod priznať žalovanému náhradný byt. Na druhej strane však je nutné konštatovať, že žalovaný sa zapríčinil o nadobudnutie tohto bytu väčšou mierou než žalobkyňa a v neposlednom rade jeho zdravotný stav, kedy je uznaný za čiastočne invalidného s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 55 % je okolnosťou, ktorá determinuje absolútne vylúčenie priznania náhradného bývania. Na základe týchto skutočností mal súd za to, že žalovanému je potrebné priznať bytovú náhradu vo forme náhradného ubytovania.
V zmysle vyššie uvedeného s poukazom na citované zákonné ustanovenie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 150 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 ako aj s poukazom na § 150 Občianskeho súdneho poriadku, a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko čo sa týka výroku o zrušení práva spoločného nájmu a určení ďalšieho člena družstva a nájomcu tam došlo k dohode účastníkov, pričom vyriešenie otázky k ďalšiemu nájmu bytu bolo v záujme obidvoch účastníkov konania. Čo sa však týka nadväzujúceho výroku o bytovej náhrade, súd v konaní vlastne nevyhovel ani jednému z účastníkov konania, pretože žalobkyňa sa domáhala nepriznať žalovanému žiadnu bytovú náhradu a žalovaný sa domáhal priznať mu zas náhradný byt. Keďže súd nakoniec priznal žalovanému právo len na náhradné ubytovanie, pomer úspechu a neúspechu žalobkyne a žalovaného je teda rovnaký.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.