Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-515-2012.pdf
PDF · 86.49 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/515/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO 35787783, v konaní zastúpeného usadeným euroadvokátom JUDr. Helenou Strachotovou so sídlom Martin, Hviezdoslavova 7 proti odporkyni J. C., štátnej občianke P. republiky, bytom M. R., P. R. W. XX/X o zaplatenie 952,71 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia 952,71 eur spolu s úrokom 23,40 % ročne zo sumy 787,58 eur od 16.12.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 952,71 eur od 1.2.2012 do zaplatenia. Uvedená suma predstavuje 787,58 eur ako dlžné mesačné splátky istiny úveru, 133,33 eur ako dlžné úroky z úveru a poplatky za poistenie úveru a 31,80 eur ako neuhradené náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Navrhovateľ uviedol, že s odporkyňou uzatvoril dňa 17.10.2001 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol odporcovi revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca, z ktorého odporkyňa vyčerpala celkom 2.966,11 eur. Odporkyňa na poskytnutý úver zaplatila iba sumu v celkovej výške 3.182,04 eur a následne prestala splácať dohodnuté splátky. Preto navrhovateľ od úverovej zmluvy odstúpil.
Pretože sa jedná o tzv. drobný spor, kedy predmet konania nedosahuje výšku 1.000,- eur, súd v zmysle § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea O.s.p. rozhodol v predmetnej právnej veci bez pojednávania.
Z listín, ktoré navrhovateľ k svojmu návrhu na začatie konania pripojil vyplýva nasledovné:
Podľa výpisu z obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa je navrhovateľ právnická osoba, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného "poskytovanie úverov z vlastných zdrojov".
Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17.10.2001, ktorá má formu predtlačeného formuláru vyplynulo, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou zmluvu o úvere, ktorou sa navrhovateľ zaviazal odporkyni poskytnúť úver 12.555,- Sk a odporkyňa sa zaviazala tento úver splatiť v 10 mesačných splátkach po 1.395,- Sk splatných v 15. deň v mesiaci /časť A) zmluvy/. V ďalšej časti C) tejto zmluvy zároveň odporkyňa žiada navrhovateľa o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a poskytnutie úverového rámca 20.000,- Sk s tým, že odporca čerpaný úver
sa zaväzuje splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % poskytnutého úverového rámca. Listom zo dňa 21.2.2002 zaslal navrhovateľ odporkyni kreditnú kartu k predmetnému revolvingovému úveru s úverovým rámcom 20.000,- Sk.
Podľa výpisu z revolvingového účtu odporkyne zo dňa 7.5.2013 vyčerpala odporkyňa z účtu revolvingového úveru 2.779,92 eur a v rôznych splátkach zaplatila na tento účet 3.182,04 eur.
Navrhovateľ sa v konaní domáha od odporkyne zaplatenia zostatku čerpaného revolvingového úveru spolu s úrokmi, poplatkami a úrokmi z omeškania, ktorý revolvingový úver mal byť odporkyni poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zo skutočností zistených vykonaným dokazovaním vyplýva, že navrhovateľ vystupoval voči odporkyni ako právnická osoba, ktorá poskytuje úvery v rámci predmetu podnikateľskej činnosti a odporkyňa ako fyzická osoba, ktorá peňažné prostriedky od navrhovateľa nežiadala na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou je potrebné posúdiť ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006, keď v zmysle § 1 ods. 2 a 3 v spojení s § 2 a § 3 ods. 1 a 2 uvedeného zákona je spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru, keď veriteľ je právnickou osobou ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a dlžník, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Je teda nepochybné, že záväzkovoprávny vzťah účastníkov z predmetnej zmluvy o úvere spadá do režimu spotrebiteľských úverov upravených zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006 a preto súd na danú vec aplikoval nasledovné ustanovenia tohto právneho predpisu a Občianskeho zákonníka:
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k vyššie uvedenému dňu, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k vyššie uvedenému dňu, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 46 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa domáhajúceho sa plnenia z revolvingového úveru nie je dôvodný.
V konaní nebolo preukázané, že by medzi odporkyňou a navrhovateľom došlo k uzatvoreniu riadnej zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá by zodpovedala ustanoveniam § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré vyžadujú písomnú formu zmluvy, ktorá obsahuje náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 tohto zákona. Odporkyňa s navrhovateľom preukázane uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere 12.555,- Sk. V časti C) tejto zmluvy odporkyňa v predtlačenom texte žiada aj o poskytnutie revolvingového úveru. V prvom rade je tak potrebné uviesť, že takýto postup navrhovateľa, ktorý pri uzatváraní zmluvy o úvere vnúti spotrebiteľovi v rámci predtlačeného formulára zmluvy aj návrh na uzatvorenie ďalšej zmluvy, o ktorú sa spotrebiteľ nezaujímal a jeho úmysel nesmeroval k jej uzatvoreniu /čo by bol samostatný dôvod neplatnosti takéhoto právneho úkonu/ by bolo nutné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku a preto by zmluva takto uzatvorená bola nutne posúdená ako absolútne neplatný právny úkon pre rozpory s dobrými mravmi /§ 39 Občianskeho zákonníka/. Takémuto záveru však predchádza ešte iný záver, a to ten, že medzi účastníkmi nebola platne uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere z dôvodu nedostatku písomnej formy. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch /§ 4 ods. 1/ vyžaduje pre zmluvy o spotrebiteľských úveroch písomnú formu, pričom v zmysle § 46 Občianskeho zákonníka platí, že pre písomné zmluvy musí byť písomný návrh na uzatvorenie zmluvy aj písomne prijatý. V konaní bolo preukázané, že odporca v predtlačenej formulárovej zmluve požiadal písomne navrhovateľa o poskytnutie revolvingového úveru, teda mu písomne navrhol uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere za tam uvedených podmienok. Navrhovateľ však v konaní nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci, že tento písomný návrh aj písomne prijal. Keďže nebolo preukázané písomné prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy nedošlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu písomnej zmluvy, pričom písomná forma zmluvy je pre platnosť takéhoto právneho úkonu nevyhnutná.
Pri absencii riadnej, platnej zmluvy o revolvingovom úvere tak nemôže byť návrh navrhovateľa dôvodný minimálne pokiaľ ide o uplatnené nároky na zaplatenie úrokov z úveru a poplatkov, pre ktoré nároky by bola titulom len platná zmluva.
Čo sa týka nevrátenej istiny poskytnutého "úveru" tu súd v rámci zásady iura novit curia musel dôvodnosť nároku navrhovateľa posúdiť aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, keď podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať; bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Ani posúdením zisteného skutkového stavu podľa uvedeného zákonného ustanovenia nedospel súd k záveru o dôvodnosti návrhu navrhovateľa. V konaní bolo totiž preukázané, že odporkyňa navrhovateľovi na čerpaný "revolvingový úver" v sume 2.779,92 eur zaplatila v rôznych splátkach až 3.182,04 eur. Odporkyňa tak už navrhovateľovi v plnom rozsahu vydala celé plnenie, ktoré jej bolo poskytnuté bez právneho dôvodu a preto na jej strane niet žiadneho bezdôvodného obohatenia, ktoré by získala na úkor navrhovateľa.
Na základe uvedených záverov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého má v konaní úspešná odporkyňa právo na náhradu trov konania. Odporkyni však žiadne trovy konania nevznikli a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.