Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/65/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletého K. D., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov: E.C., nar. XX.XX.XXXX., št. prísl. SR, bytom K., Y. X.. XXX/XX a V. D., nar. XX.XX.XXXX., , št. prísl. SR, bytom D.. XXX, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody P. X., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e výživné otca pre maloletého K. D., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30% životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona v danom čase mesačne na sumu 80 Eur mesačne, počnúc 01.02.2012, ktoré výživné je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 01.02.2012 do 31.08.2013 vo výške 1.015,94 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č. MA-8P -29 zo dňa 07.02.2006 v časti výroku o výživnom pre maloletého K..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 17.02.2012 sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného pre maloletého K. zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne na sumu 80 Eur mesačne, nakoľko sa pomery od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti u maloletého K. zmenili. Maloletý K. navštevuje druhý stupeň základnej školy. Matke vznikajú zvýšené výdavky spojené s jeho výchovou a výživou.

Otec vzhľadom na jeho výkon trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody P. X. bol dňa 11.06.2013 vypočutý dožiadaným Okresným súdom v Trnave. Uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného súhlasí, avšak nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov, nie je v jeho silách prispievať na výživu maloletého. Uviedol, že pred nástupom do výkonu trestu býval v H. u kamarátky, ktorej prispieval na domácnosť cca 120 Eur mesačne; stabilný príjem nemal, pracoval len brigádne, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, majetok väčšej hodnoty nevlastní.

Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu matky, poukázal na skutočnosť, že návrh je v záujme maloletého dieťaťa, keďže naposledy bolo výživné určené v roku 2006, odkedy potreby maloletého vzhľadom k jeho veku prirodzene vzrástli.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa so zápisnicou o výsluchu otca č. zo dňa 11.06.2013 dožiadaného Okresného súdu Trnava, rodným listom maloletého, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, potvrdením o návšteve školy maloletého, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil, že rodičia maloletých detí nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na príslušnom matričnom úrade.

Práva a povinnosti rodičov k maloletému boli upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV - pracovisko Malacky č. MA-8P 423/2004 zo dňa 07.02.2006, ktorým bol maloletý K. zverený do osobnej starostlivosti matky; otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého výživným stanoveným podľa osobitného predpisu vo výške 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.03.2006.

V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti rodičia maloletého nežili v spoločnej domácnosti, obaja mali inú vyživovaciu povinnosť k spoločnej dcére, R. D., nar. XX.XX.XXXX - táto vyživovacia povinnosť im vzhľadom k osvojeniu dieťaťa odpadla.

Matka bola nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách ako uchádzačka o zamestnanie, poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 2.210 Sk mesačne ( v roku 2004), resp. 2.550 Sk za rok 2005; od septembra 2005 jej boli dávky zvýšené na sumu 2.600 Sk mesačne a prídavky na dieťa vo výške 540 Sk mesačne. Zdravotný stav matky bol dobrý.

Otec bol v tom čase od 25.11.2002 vo výkone trestu odňatia slobody, kde bol pracovne zaradený. Pred nástupom do výkonu trestu bol nezamestnaný.

Maloletý K. bol v tom čase v starostlivosti matky, ktorá s ním mala bežné výdavky primerané jeho veku. Bol v predškolskom veku, bol zdravý.

V súčasnosti je matka naďalej slobodná, spolu s maloletým K. a svojou matkou býva v rodinnom dome; dom je vo vlastníctve jej matky. Je dlhodobo nezamestnaná, v období od 05.01.2011 do 09.07.2012 bola evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách ako uchádzačka o zamestnanie; dňom 10.07.2012 bola z evidencie vyradená pre nespoluprácu.

Matka poberá od 01.03.2011 dávku v hmotnej núdzi vo výške cca 110 Eur mesačne (v období od 01.03.2011 do 30.06.2011 vo výške 110,92 Eur mesačne, v období od 01.07.2011 do 30.06.2012 vo výške 110,31 Eur, v období od 01.07.2012 do 30.06.2013 vo výške 109,66 Eur mesačne, od 01.07.2013 vo výške 109,18 Eur mesačne). Matka je od 01.12.2000 poberateľkou prídavku na dieťa (v súčasnosti vo výške 23,10 Eur mesačne).

Otec je od 06.11.2012 vo výkone trestu odňatia slobody, predpokladaný deň ukončenia trestu je určený na 02.01.2014. Vo výkone trestu odňatia slobody nie je pracovne zaradený.

V období od 09.03.2011 do 15.02.2012 bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách ako uchádzač o zamestnanie. Od 16.02.2012 do 28.02.2012 bol zamestnaný ako montážnik u spoločnosti Y., s.r.o. s príjmom za uvedené obdobie vo výške 101,32 Eur netto. V období marec 2012 až máj 2012 pracoval v spoločnosti V. R., a.s. na základe Dohody o vykonaní práce; u tohto zamestnávateľa odpracoval 37,50 hodiny; v uvedenom období dosiahol jeho priemerný mesačný zárobok sumu vo výške 32,37 Eur netto.

Pred nástupom do výkonu trestu pracoval na základe Dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti K., k.s., v tejto spoločnosti odpracoval 7 mesiacov ( od 12.04.2012 do 30.10.2012) , jeho príjem za toto obdobie predstavoval sumu 44,43 Eur netto mesačne.

Otec sa počas svojho výkonu trestu odňatia slobody s maloletým nestretáva, pred nástupom do výkonu trestu boli v kontakte. Vyživovaciu povinnosť k maloletému si riadne neplní - na výživu maloletého prispieval pred nástupom do výkonu trestu nepravidelne, cca 20 Eur mesačne. Majetok väčšej hodnoty nevlastní.

Maloletý K. je žiakom šiesteho ročníka základnej školy, stravuje sa v škole, záujmové krúžky nenavštevuje. Jeho zdravotný stav je dobrý, matka s ním má výdavky primerané jeho veku. Vzhľadom k veku je fyzicky vyspelý.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo

vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990). Pri hodnotení schopností a možností rodičov prispievať na výživu detí, pokiaľ došlo ku zmene zamestnania niektorého z rodičov znamenajúcej pokles jeho zárobku, treba zistiť aj dôvody takejto zmeny (R 3/1967).

Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá , starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenie Spojených národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.

Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého je dôvodný - od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako 7 rokov, za toto obdobie prišlo u maloletého k výraznej zmene pomerov- toho času je maloletý K. žiakom šiesteho ročníka základnej školy, čím jeho potreby vzhľadom na vyšší stupeň vzdelávania vzrástli. Potreby dieťaťa vzrastajú nielen v súvislosti s jeho prechodom na vyšší stupeň vzdelávania, ale aj vzhľadom na jeho primeraný rast. Za dobu 7 rokov je maloletý starší, vyspelejší, jeho potreby sa primerane veku a záujmom prirodzene zvýšili.

Čo sa týka počiatku zvýšenia výživného, súd vychádzal zo zmeny pomerov u maloletého K. ( tento v septembri 2012 nastúpil na druhý stupeň základnej školy), zohľadnil dobu podania návrhu ako aj dobu, ktorá prešla od posledného určenia výživného a dospel k záveru, že síce k výraznej zmene pomerov prišlo nástupom maloletého K. na druhý stupeň základnej školy, avšak vzhľadom k dobe, ktorá uplynula o posledného rozhodnutia vo veci súd vyhovel návrhu matky a zvýšil výživné od podania návrhu matkou

- t- j- od februára 2012 - bolo by nespravodlivé vzhľadom na uplynulú dobu výživné zvýšiť ešte o ďalších sedem mesiacov neskôr. Zároveň matka nežiadala zvýšiť výživné spätne ( i keď je možné výživné pre maloleté dieťa zmeniť i spätne, najviac však na dobu 3 rokov od podania návrhu - § 77 ods. 1 ZR), preto sa súd nezaoberal predchádzajúcou zmenou pomerov už ďalej nezaoberal. Výživné tak zvýšil od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom matka podala návrh- t. j. od 01.02.2012, keď mal za to, že matka už v tomto čase mala zvýšené výdavky v súvislosti so zabezpečením výživy a starostlivosti o maloletého a jeho potrieb.

Čo sa týka výšky výživného, pri jej ustálení súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil dlhodobú osobnú starostlivosť matky (resp. iba jej starostlivosť, keďže otec sa o dieťa dlhodobo nezaujíma a dlhodobo výživné riadne neplatí ) o dieťa, zohľadnil vek dieťaťa, jeho potreby nielen školského charakteru ale i osobnostného - potrebu všestranného rozvoja osobnosti, zohľadnil vyjadrenie otca o súhlase so zvýšením výživného a stanovil výživné vo výške tak, ako matka žiadala a otec súhlasil.

I keď otec uviedol, že vzhľadom na výkon trestu odňatia slobody nemôže vyššie výživného ( s ktorým však súhlasil) platiť, súd poukazuje na skutočnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody v dôsledku spáchania ďalšieho úmyselného trestného činu v skúšobnej lehote - nastúpil na zvyšok výkonu trestu odňatia slobody . Okrem toho súd mal preukázané, že pokiaľ bol otec na slobode ( od roku 2001 sa jedná už o štvrté odsúdenie otca za spáchanie úmyselného trestného činu), dokázal si vždy nájsť prácu - ak by pracoval v riadnom pracovnom pomere s dosahovaným hodinovým príjmom, bol by schopný takto určené výživného platiť : v období pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody bol zamestnaný v rámci Dohody o pracovnej činnosti u spoločnosti K., k.s., pričom odpracoval 7 mesiacov; po zhodnotení jeho mzdy za odpracované obdobie - 311,03 Eur netto, súd dospel k záveru, že pri riadnom pracovnom výkone v trvaní 8,5 hod. denného pracovného času pri priemernom pracovnom fonde odpracovaných dní mesačne by otec zarobil 289,17 Eur mesačne netto. Pred spoločnosťou K., k.s. bol otec zamestnaný v spoločnosti V. R., a.s., kde odpracoval v priebehu 3 mesiacov 37,5 hodiny; jeho príjem za uvedené obdobie dosiahol sumu 97,33 Eur netto. Pri riadnom pracovnom výkone v trvaní 8,5 hod. denného pracovného času pri priemernom pracovnom fonde odpracovaných dní mesačne by otec zarobil 464

Eur mesačne netto. Napriek tomu, že otec pred nástupom do výkonu trestu pracoval len brigádne a jeho zárobok sa pohyboval v sumách okolo 40 Eur netto mesačne, bol podľa jeho vlastných v tomto období schopný platiť za náklady spojené s bývaním vo výške 120 Eur mesačne - ani v tomto období však výživné matke neplatil.

Nie je možné poškodiť záujmy maloletého na úkor jeho otca, ktorý si má byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti k dieťaťa a zároveň vedomý toho, že je v skúšobnej dobe a teda sa vyhýbať ďalšiemu spáchaniu trestného činu.

Okrem toho vzhľadom k svojej situácia matka môže požiadať o priznanie náhradného výživného a z takto plateného výživného uspokojovať potreby maloletého.

.

Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi za obdobie od 01.02.2012 do 31.08.2013 zročné (zmeškané) výživné vo výške 1.015,94 Eur (rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným a novozvýšeným výživným krát počet mesiacov od zvýšenia výživného do dňa rozhodnutia), na úhradu ktorého súd otca zaviazal v zákonnej lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ustanovenia .

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O. s .p., nakoľko sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Malacky na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ):

a. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona /Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v platnom znení/.