Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_18C-80-2013.pdf
PDF · 101.54 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/80/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, právne zast. URBÁNI & Partners s.r.o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, proti odporcovi: O. C., L.. XX.XX.XXXX, J. X. Q. XXXX/X, Ž., o zaplatenie 258,92 Eur prísl.,
rozhodol:
Súd konanie o zaplatenie sumy 210,10 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 210,10 Eur od 10.06.2011 do zaplatenia, zastavuje.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 48,82 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 48,82 Eur od 10.06.2011 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 2,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 eur, všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 07.01.2013, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 31.01.2013, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 258,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom uzavrel zmluvu č. S. spolu s dodatkom. Na základe dodatku k zmluve navrhovateľ odpredal odporcovi mobilný telefón. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, čím porušil zmluvné povinnosti.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu Zmluvu o pripojení č. S. spolu s dodatkom, pokus o pokonávku zo dňa 26.05.2011, faktúry; všeobecné podmienky poskytovania služieb navrhovateľa; doklad o akciovej a predajnej cene MT.
Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávania. Na pojednávanie sa dostavil iba právny zástupca navrhovateľa, preto súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to vyjadrením sa právneho zástupcu navrhovateľa a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.
Z pripojenej zmluvy o pripojení č. S. (l.č. 5 obsahu spisu) mal súd zistené, že danú zmluvu platne uzatvorili účastníci konania ako zmluvné strany dňa 03.11.2003, predmet ktorej bol v zmluve riadne špecifikovaný. K zmluve bol uzavretý aj dodatok dňa 28.04.2009, ktorým bol odporcovi odpredaný mobilný telefón Nokia 6500 slide za kúpnu cenu 29,90 Eur s viazanosťou 24 mesiacov.
Zo zmlúv vyplývajú poskytnuté bonusy.
Dané zmluvy obsahujú, že neoddeliteľnou súčasťou sú okrem iného aj Všeobecné podmienky a cenník služieb.
Súdu boli spolu s návrhom predložené všeobecné podmienky s platnosťou a účinnosťou od 01.10.2006. (l.č.21)
Súd posúdil, že predmetná zmluva je zmluva spotrebiteľská podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia zmluvy na tento typ zmluvy sa nevzťahujú, ale na dodatok sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z., a je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom porušené.
Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii.
S poukazom na to, že je daná zvýšená zákonná ochrana spotrebiteľa, je nepochybné, že odporca svoje povinnosti neplnil a taktiež mal vedomosť o zmluvnom ujednaní, že v prípade porušenia jeho povinnosti je navrhovateľ oprávnený požadovať aj zmluvnú pokutu.
Odporca aj napriek tomu svoje povinnosti bez uvedenia riadneho dôvodu neplnil.
V zmysle § 43 ods.1 zák.č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods.2 zák.č. 610/2003 Z.z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 77 ods. 9 zák.č. 351/2011 Z.z. zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 44 ods.1 zák.č. 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Súd mal z predložených listín zistené, že danými zmluvami sa odporca zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby, pričom odporcovi bol odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie.
Pred začatím pojednávania navrhovateľ zobral návrh o zaplatenie sumy 210,10 Eur s príslušenstvom, späť, teda v časti zmluvnej pokuty/náhrady škody.
Podľa § 96 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu nesúhlasí z vážnych dôvodov, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenie pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa, ktorým zobral návrh späť v danej časti, súd konanie v danej časti zastavil, a to bez ohľadu na súhlas, či nesúhlas odporcu, keďže k čiastočnému späťvzatiu došlo pred začatím prvého pojednávania.
Predmetom konania tak zostala suma 48,82 Eur s príslušenstvom.
Z predložených listín mal súd preukázané vystavenie faktúr za poskytnuté služby za jednotlivé obdobia:
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.03.2011 na sumu 19,86 Eur splatnú dňa 12.04.2011;
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.05.2011 na sumu 3,98 Eur splatnú dňa 15.05.2011 za služby;
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.01.2011 na sumu 23,65 Eur splatnú dňa 10.02.2011;
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.03.2011 na sumu 1,33 Eur splatnú dňa 12.04.2011.
Súd mal preukázané, že listom označeným ako pokus o pokonávku zo dňa 26.05.2011 (l.č.14) navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy za zúčtovacie obdobie 2011/01-2011/04, a to do 09.06.2011. Spolu s daným listom bola súdu predložená aj fotokópia doručenky. (l.č. 15)
Čo sa týka neplnenia povinností odporcom, a to neuhrádzanie faktúr, odporca toto nespochybňoval. Odporca bol v konaní nečinný.
Čo sa týka vystavených faktúr za poskytnuté služby, súd nemal ničím a nikým tieto spochybnené, pričom navrhovateľ riadne svoje tvrdenia preukázal.
V konaní nebolo nikým a ničím spochybnené tvrdenie navrhovateľa, že odporca neplnil svoje povinnosti za poskytnuté služby za predmetné obdobie.
Súd dospel k záveru, že odporca skutočne porušil svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, a to dokonca aj v dobe viazanosti, avšak navrhovateľ v tomto konaní nepožadoval zmluvnú pokutu, ani náhradu škody..
V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca bol v omeškaní so splatením predmetných vyššie uvedených faktúr za služby, nakoľko ich neuhradil riadne a včas, teda v lehote ich splatnosti.
Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 9,25 % ročne v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to od 10.06.2011, teda tak, ako si navrhovateľ uplatnil, hoci odporca sa dostal do omeškania už pred týmto dátumom, a to vždy nasledujúcim dňom po splatnosti jednotlivých nezaplatených faktúr. Úroky si navrhovateľ uplatnil od nasledujúceho dňa určeného v pokuse o pokonávke zo dňa 26.05.2011.
Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, na základe čoho súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti.
Navrhovateľ si uplatnil trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh a titulom trov právneho zastúpenia.
Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý účastník konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku). Zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 210,10 eur s príslušenstvom zavinil navrhovateľ, keďže návrh v tejto časti zobral späť s tým, že si navrhovateľ v ďalšom náhradu škody neuplatňuje. V tejto časti by bol navrhovateľ povinný vzhľadom na procesné zavinenie hradiť trovy konania odporcovi. Odporca si však v uvedenej časti náhradu trov konania neuplatnil, preto súd odporcovi náhradu trov v tejto časti konania nepriznal.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Nakoľko súd návrhu navrhovateľa o zaplatenie sumy 48,82 eur s príslušenstvom vyhovel, navrhovateľ bol úspešným účastníkom v tomto konaní a prináleží mu náhrada trov konania voči neúspešnému účastníkovi t.j. odporcovi s poukazom na cit. ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
Navrhovateľ si v podaní zo dňa 16.09.2013 uplatnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 61,08 eur spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh v sume 2,50 eur (6% zo súdom priznanej sumy 48,82 eur) a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 eur za
úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia v sume 16,60 eur, 2/ účasť na pojednávaní dňa 13.09.2013 v sume 16,60 eur + 2 x režijný paušál v sume 7,81 eur + DPH.
Ohľadom trov konania o zaplatenie sumy 48,82 eur s príslušenstvom súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V danej veci súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi o návrhu navrhovateľa 48,82 eur s príslušenstvom nepriznal náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkom, t.j. odporcovi.
V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom súdneho poplatku za návrh na začatie konania - uplatnenú sumu 2,50 eur s poukazom na ust. § 153 ods. 2 O.s.p. a titulom trov právneho zastúpenia sumu 58,58 eur pozostávajúce:
1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 10 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. sumu 16,60 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur + 20% DPH v sume 4,88 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma 29,29 eur,
2. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 13.09.2013 podľa § 10 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl. sumu 16,60 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur + 20% DPH v sume 4,88 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma 29,29 eur.
Zároveň súd poznamenáva navrhovateľovi, že predmetom konania bola spolu suma o zaplatenie 258,92 eur s príslušenstvom, čomu zodpovedá súdny poplatok v sume 16,50 eur. Nakoľko navrhovateľ zobral návrh čiastočne späť čo do sumy 210,10 eur s príslušenstvom pred prvým pojednávaním vo veci samej a ďalej predmetom konania zostala suma 48,82 eur s príslušenstvom, čomu zodpovedá súdny poplatok vo výške 16,50 eur (keďže minimálna výška súdneho poplatku je 16,50 eur), súd s poukazom na uvedené nebude navrhovateľovi vracať krátený súdny poplatok za čiastočné späťvzatie návrhu.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi podľa § 149 ods. 1 O.s.p. trovy konania spolu v sume 61,08 eur (titulom súdneho poplatku za návrh na začatie konania uplatnená suma 2,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia suma 58,58 eur) a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.