Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_8C-43-2012.pdf
PDF · 143.61 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/43/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: K. S., narodený X. X. XXXX, bytom E., J., zastúpený: JUDr. Helena Dobosová, advokátka Ružová dolina 10, Bratislava, proti žalovanej: U.. M. S., rodená X., narodená XX. X. XXXX, bytom E., J., zastúpená: JUDr. Adriena Vysudilová, advokátka, Paulínska 15/A, Trnava, o vrátenie daru, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania ako náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2459,60 eur k rukám právnej zástupkyne žalovanej JUDr. Adrieny Vysudilovej a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 17. 4. 2012 domáha voči žalovanej vrátanie daru sumy 7734,18 eur a náhrady trov konania a to titulom vrátania daru, keď žalovanej dňa 12. 12. 2003 odovzdal sumu 52 000 Sk, dňa 9. 2. 2004 sumu 150 000 Sk, dňa 10. 5. 2004 sumu 31 000 Sk.
Žalovaná sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 12. 6. 2012 a navrhla ho zamietnuť. Poprela poskytnutie daru pred uzavretím manželstva. Vznesením obvinenia realizovala žalovaná svoje ústavné právo na súdnu ochranu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov O. W., A. S. a J. S., návrhom zo dňa 13.4.2012 na č.l. 1, zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 18.1.2012 na č.l. 5-13, výzvou na vrátenie daru z 22.2.2012 na č.l. 15, odpoveďou na výzvu na vrátenie daru zo dňa 13.3.2012, Uznesením OS Trnava č.k. 10P/41/2011 zo dňa 30.1.2012 na č.l. 28, rozsudkom č.k. 18C/64/2010-87 zo dňa 24.11.2010 na č.l. 31, vyjadrením odporkyne zo dňa 8.6.2012, výpisom z LV č. XXXX zo dňa 25.10.2011, zmluvou o hypotekárnom úvere č. 88022-2235022/4900 zo dňa 30. 6. 2003, zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 16. 12. 2003, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č.: ZN-Hy 26/022/2003 zo dňa 19. 12. 2003, dohodou o pristúpení k záväzku č. PZ-Hy 05/022/2003, návrhom na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 19. 12. 2003, návrhom na vklad vlastníckeho práva zo dňa 29. 12. 2003, výpisom z účtu žalobcu zo dňa 30. 6. 2004, oznámením VÚB banky, a.s. zo dňa 31. 1. 2013, výpisom z účtu žalobcu za obdobie 1. 4. - 30. 6. 2004, výpisom z účtu žalobcu za obdobie 1. 10. - 31. 12. 2003, výpisom z účtu žalobcu za obdobie 1. 1. - 31. 3. 2004, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že svedkovia zhodne uviedli, že boli na obhliadke bytu so žalovanou, uviedla kúpnu cenu 1.650.000,-Sk. Uvedené má podporný charakter v tejto veci, podstatné
bolo vyjadrenie svedka pána W., ktorý ako predávajúci potvrdil kúpnu cenu 1.650.000,-Sk, pričom žalovaná už vo svojom prvom písomnom vyjadrení uviedla, že celá kúpna cena bola uhradená z hypotéky. Je zrejmé, že rozdiel, ktorý vznikol musel niekto uhradiť, nebola to tretia osoba. Museli to byť účastníci konania vyplýva, že žalobca zaplatil rozdiel kúpnej cene, keď žalovaná nikdy netvrdila, že zaplatila hotovosť mimo kúpnej ceny, ktorá bola uvedená v zmluve o prevode vlastníctva bytu.
Žalobca uviedol, že pred manželstvom žalovanej poskytol peniaze spolu v sume 233.000,-Sk s tým, že to bol dar. Žalovaná vedela, že sa jedná o dar, keďže mu povedala, že po manželstve mu ona ako dar poskytne polovicu bytu. So žalovanou nemá žiadnu písomnú zmluvu, bola to ústna dohoda, o ktorej vedeli jeho rodičia, ktorí boli osobne prítomní tomu, že žalovanej dal na byte sumu 233.000,- Sk a boli osobne prítomní vyjadreniu žalovanej, že ona mu dá polovicu bytu. Tento rozhovor sa uskutočnil v septembri, októbri roku 2003. V decembri 2003 osobne dal finančný dar žalovanej v sume 52.000,- Sk za prítomnosti pána W. v byte Na hlinách 60, ktorý predával. Sumu 50.000,-Sk vybral v banke, zvyšok mal. Sumu 52.000,- Sk v byte odovzdal žalovanej pred pánom W. v obálke, povedal jej, že tu má darované peniaze, ako sa dohodli a odovzdal jej ich. Ona mu na to povedala: “ďakujem.“ Sumu 52.000,- Sk doplnila svojimi peniazmi v sume 52.000,-Sk a peniaze odovzdala ako zálohu na byt pánovi W.. Zároveň žalovaná s pánom W. podpísala zmluvu. Iná osoba okrem nás troch v byte nebola. V deň zavkladovania bytu sa stretli pred bankou so žalovanou a pánom W., keď v banke Slovenskej sporiteľni si vyťahoval peniaze 150.000,-Sk. Pán W. trval na tom, že chce peniaze skôr ako pôjdu zavkladovať byt, takže priamo na ulici vytiahol z obálky 150.000,- Sk, podal ich žalovanej do ruky, povedal jej „nech sa páči“, nič iné jej nepovedal. Vedela o tom, už predtým sa dohodli, že to je dar. Dokonca o tom vedel aj pán W., že žalovaná na to peniaze nemá. Žalovaná mu na to povedala: ďakujem“ a odovzdala ich pánovi W.. Do bytu sa mali nasťahovať, načo mu žalovaná povedala, že ešte treba zaplatiť poslednú čiastku, ktorú jej sľúbil darom. Sumu 31.000,- Sk jej neodovzdal v hotovosti, ale poslal ich prevodom na účet, ktorý mu oznámila. Žalovaná potom, ako jej peniaze prišli, mu povedala, že ďakuje a na oplátku mu povedala, že hneď po svadbe mu daruje polku bytu. Prvú sumu 52.000,- Sk mal na mysli zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na byt E.. Vie o tom, že byt mal kúpnu cenu 1.650.000,-Sk, záloha na bytu mala byť 466.000,-Sk a polovicu z tejto sumy 233.000,-Sk daroval žalovanej. Zmluvu, ktorú podpisovala žalovaná s pánom W. v byte pri odovzdávaní sumy 52.000,-Sk, nepodpisoval, nevie, či ju čítal, ale videl, že sa týka kúpny bytu Na hlinách 60. Vedel aká bude kúpna cena a vedel akú hypotéku dostane žalovaná, rozdiel je záloha na byt. Od žalovanej vedel, že záloha má byť odovzdávaná po častiach, bol pri prvej časti zálohy pri podpise zmluvy, následne pri zavkladovaní bytu a potom pri vysťahovaní pána W. z bytu. Darovanie polovice bytu nebolo podmienkou môjho darovania, ale povedala mi to ona sama, preto som sa jej potom na to pýtal. Nedomáhal sa darovania polovice bytu, v podstate až teraz prvýkrát sa domáha vrátenia daru. Nie je pravdou tvrdenie žalovanej, že pred zavkladovaním bytu sa nedávali žiadne peniaze v hotovosti predávajúcemu. So žalovanou išli spolu na obhliadku bytu, prítomní v byte boli pán W., jeho manželka, ich dcéra prišla so psom, možno tam bola prítomná aj žalobcova mama, ktorá s nami chodila na obhliadky, ale nie je si istý. Byt si obhliadli, vedeli cenu 1.650.000,- Sk. So žalovanou sa rozhodli, že byt chcú kúpiť, dohodlo sa ďalšie stretnutie v predmetnom byte. V byte sa stretli obaja s pánom W.. Povedali mu, že o byt majú záujem, ale vysvetlili mu zároveň, že by chceli byt financovať cez hypotéku. Povedal, že v zásade s tým, nemá problém, ale na kúpnu zmluvu žiadal uviesť nižšiu sumu, aj z toho dôvodu, že by nedostali vyššiu hypotéku, resp. tento návrh išiel zo strany žalovanej. Nespomína si už, kedy bola podpísaná zmluva o budúcej kúpnej zmluve, či to bolo pred druhým stretnutím alebo až po tom, ako bol v byte aj znalec, ale zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola roztrhaná, aj exemplár žalovanej aj predávajúcich. Myslí, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola podpísaná vtedy, keď prvýkrát dával čiastkovú platbu z daru žalovanej. Pri obhliadke bolo dohodnuté, že keď sa podpíše zmluva o budúcej kúpnej zmluve predávajúcemu dajú 100.000,- Sk. Pôvodne sa bavili, že z hypotéky pôjde suma 1.150.000,- Sk a záloha bude 500.000,- Sk. Následne však bola poskytnutá vyššia hypotéka 1.184.000,- Sk a záloha bola 466.000,- Sk. Pán W. bol opatrný a mal veľký problém s tým, že najskôr bude zavkladovaný byt na žalovanú, až následne mu prídu na účet peniaze, a preto keď sa išlo na zavkladovanie už nevie, či záložnej zmluvy, najväčšia čiastka, bolo to na ulici, suma 300.000,-Sk, z toho 150.000,- Sk podľa dohody dal žalovanej túto sumu ako dar. Ďalej bolo dohodnuté, že k 1.5.2004 sa pán W. z bytu vysťahuje, vtedy sa mu dá posledná čiastka zo zálohy. Poskytoval zvyšnú čiastku daru v sume 31.000,- Sk, ktorú poslal na účet, ktorý mu označila žalovaná. Posledná čiastková platba zo zálohy bola poskytnutá spolu v sume 66.000,-Sk. Zároveň pán W. povedal, že stavia dom a nemôže sa vysťahovať hneď, ale po určitom čase. Pokiaľ ide o platbu 31.000,- Sk v zmysle založené výpisu z účtu, je to tá istá čiastka, ktorú zaslal na účet pánovi W. Jeho rodičia boli v predmetnom byte:
Najskôr bola žalovaná na obhliadke bytu s jeho mamou, na ďalšej obhliadke bol žalobca, žalovaná a jeho rodičia. Na druhej obhliadke, keď tam boli všetci štyria riešili s pánom W. kúpnu cenu, technické veci bytu. Jeho rodičia neboli prítomní ako svedkovia odovzdávania žiadnej finančnej hotovosti pánovi W., boli svedkami toho, že chcel dať žalovanej finančnú hotovosti, boli proti tomu. Rodičia neboli prítomní, keď finančný dar dával žalovanej, keďže jej ho odovzdával na byte alebo pred bankou. Jeho rodičia boli prítomní toho, že žalovaná prijala ním daný finančný dar. Finančné prostriedky, ktoré daroval žalovanej mu dali rodičia plus, mínus 250.000,- Sk, dávno predtým, ako sa išiel kupovať predmetný byt. Túto čiastku dali aj jeho sestre.
Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že návrh navrhujú zamietnuť. Popierajú vznik darovacej zmluvy a ak by v teoretickej rovine k darovaniu došlo, dôvody uvádzané žalobcom nie sú dôvodom na vrátenie daru.
Žalovaná uviedla, že popiera, že by jej žalobca daroval v hotovosti finančnú čiastku, alebo že jej daroval peniaze poslaním na účet, že by takúto hotovosť prijala ako dar. Žalobcu nežiadala, aby niekomu dával svoje peniaze ako jej peniaze tak ako tvrdil. Nesponíma si, že v byte pána W. jej dal sumu 52.000,- Sk pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Pamätá si, že v decembri 2003 podpisovali zmluvu u notára, kde boli následne overené podpisy a prítomní toho boli okrem nej bol pán W. a jeho manželka. Žalobca jej do ruky na ulici nedal sumu 150.000,-Sk, nikdy neboli debaty o tom, že ho žiadala o dar v sume 233.000,- Sk. Nie je pravdou, že by mu ponúkala podiel na byte po zosobášení. Potom ako bolo dohodnutá kúpna cena, mal pán W. požiadavky ohľadom kúpnej ceny, že sa mu kúpna cena zdá nízka, s týmto sa zdôverila žalobcovi, ktorý jej povedal, že to dojedná s pánom W., Ďalších stretnutí ohľadom dojednávania o byte sa nezúčastnila. V čase, keď kupovala byt, tak sa žalobca odo nej domáhal prevodu polovice bytu. Navrhla mu, že štandardným spôsobom je zobrať si úver na polovicu, čo však odmietol, preto si úver zobrala. Rozhodne pri preberaní bytu v apríli 2004 nebola dohodnutá žiadna čiastka, len prevzatie kľúča. Od roku 2002 - 2004 , pracovala 12- 14 hodín denne, jej príjem bol taký, že nebola finančne závislá od žalobcu. Mala dve zamestnania. Bola podpísaná kúpna zmluva o prevode bytu, zmluva o budúcej kúpnej zmluve podpisovaná nebola. Kúpna cena bytu, bola dohodnutá v zmysle kúpnej zmluvy vo výške poskytnutej z hypotekárneho úveru. S predávajúcimi nedohodla žiadnu zálohu na byt, dohodli sa, že všetky výdavky súvisiace s uzavretím kúpnej ceny uhradí, uhradila aj overenie podpisov predávajúcich na kúpnej zmluve. Dňa 9.2.2004 bol povolený vklad bytu do katastra. Návrh na vklad vlastníckeho práva a záložného práva bol podaný dňa 29.12.2003. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca uviedol, že vystupoval ako spoludlžník, pôvodne si chcela zobrať nižšiu sumu úveru, avšak žalobca navrhol, aby zobrala vyššiu sumu a hotovosť, ktorú mala použila na rekonštrukciu bytu s tým, že bol zohľadnený aj príjem žalobcu, mohla som požiadať o vyšší úver. Nevie v akej výške mala finančnú hotovosť, jednalo sa o finančnú hotovosť z dvoch zamestnaní. Nepamätá si aké mala v tom čase daňové priznania. Nespomína si na to, či bola podpísaná zmluva o budúcej kúpnej zmluve s pánom W. a predmetnou písomnosťou nedisponuje. Nesúhlasí s vyjadrením žalobcu, že bol na prvej obhliadke bytu pána W., a teda nemôže vedieť, čo sa dohodlo a hovorilo na prvej obhliadke. V byte pána W., čo si pamätá boli dve obhliadky. Otázku kúpnej ceny a spôsobu platenia osobne riešila na prvej obhliadke s pánom W. a prítomná bola jeho manželka. Na druhej obhliadke bytu bola so žalobcom, nespomína si, že by sa riešili detaily ohľadom kúpnej ceny bytu, spôsobu platenia. Na tom druhom stretnutí v podstate riešili technický stav bytu. Na prvom stretnutí sme s pánom W. riešili otázku kúpnej ceny vo výške 1.184.000,- Sk, v ktorej boli zohľadnené aj poplatky, ktoré si zarátala. Nikdy na ulici neprevzala od žalobcu žiadne peniaze ani niekde inde. A taktiež nebola dohodnutá žiadna platba pri vysťahovaní.
Svedok O. W. uviedol, že pre siedmymi, ôsmymi rokmi ho telefonicky kontaktovala žalovaná, nepamätá si ročné obdobie, mala záujem o byt a chcela, aby jej ho cez telefón podržal. Nevie, aká bola cena v inzeráte. Určite sa v telefóne bavili o cene. Zdá sa mu, že na prvú obhliadku bytu prišla pani S. sama, či tam bola manželka aj dcéra nevie. Na prvej obhliadke sa pani S. vyjadrila, že sa jej byt páči, ale musí ho vidieť aj pán S.. Na prvej obhliadke sa bavili s pani S. o kúpnej cene, ktorá bola 1.650.000,- Sk. Bavili sa, že v hotovosti nemajú celú sumu, či by mu vadilo, keby časť kúpnej ceny išla cez hypotéku. Zálohu chcel stopercentne. Dostal zálohu stopercentne behom týždňa, nevie v akej výške. Na ďalšiu obhliadku prišla pani S., pán S., jeho rodičia. Nie je si istý, či tam bola aj jeho manželka. Byt sa im páčil, dohodli sa na zálohe. Na obhliadke mu povedali, že byt idú kupovať spoločne, dohodli sa na zálohe 100. 000,- alebo 150.000,- Sk. Na obhliadke sa dohodli na kúpnej cene 1.650.000,- Sk, počul to pán S., pani S.,
s nimi sa na tom dohodol a počuli to aj rodičia pána S.. Nedalo sa vtedy baviť o konkrétnej čiastke, ktorá pôjde cez hypotéku a o konkrétnej čiastke v hotovosti. Pamätá sa, že boli v podstate dve zálohové platby a tretí doplatok za byt, keď odchádzal. Prvá záloha sa určite dovzdávala u neho doma. Najskôr prvú zálohu obdržal na druhej obhliadke. Keď mu odovzdávali prvú zálohu, povedali, že to dávajú napoli, každý rovnou čiastkou. Určite si peniaze spočítal, bol určite papier, že peniaze prevzal, ale ten neexistuje, nedisponuje ním. Viem, že keď pán S. prišiel, nejaké peniaze dal pani S., ona ich dala dokopy a tieto mu odovzdala. Nevie, čo povedal pán S. pani S., keď jej odovzdal nejaké peniaze. Pokiaľ ide o výšku, ktorú mu odovzdala pani S. pri druhej obhliadke, je to rozdiel sumy hypotéky, tretej platby ako doplatku 50.000,- Sk a druhej zálohy 300.000,- Sk. Zdá sa mu, že rodičia pána S. neboli fyzicky prítomní v byte pri odovzdávaní peňazí pani S.. Pri tejto obhliadke sa nepodpisovala žiadna zmluva, podpisovalo sa len to, že prijal peniaze a podpisovali to aj kupujúci, keď všetko podpisovali vždy obidvaja. Nepamätá si, kto bol podpísaný ako kupujúci na kúpno-predajnej zmluve. Došli mu peniaze na účet z hypotéky, nevie už či to bola suma 1.100.000,- Sk alebo 1.200.000,- Sk. Potom išli na kataster spolu s manželkou. Pani S., pán S., mali pripravené podklady, ktoré podpísali. Pri tejto príležitosti dostal doplatok 300.000,- Sk. Vie, že nemali peniaze v hotovosti, banka bola ešte zavretá, pani S. navrhla, aby za ten čas to išli vybaviť na kataster. Odmietol to, pokiaľ nebude mať prepočítané svoje peniaze. Čakali kaviarni asi pol hodinu, kým otvorili banku. Vie, že išli do banky, oni čakali zatiaľ v kaviarni. V kaviarni mu odovzdali peniaze, každý z nich mal svoju čiastku, vytiahli peniaze jeden aj druhý, dali mu ich, on ich zrátal, odsúhlasil, že je to suma 300.000,- Sk. Opravuje, sadli si za stôl, pán S. odovzdal peniaze asi pani S. alebo pani S. odovzdala peniaze pánovi S.. Trvá na tom, že pán S. odovzdal peniaze Pani S., ona ich dala jemu a on ich prepočítal. Nevie do akej banky odišli. Stretli sa asi o 8.30 hod. pred katastrom na parkovisku. Bolo tam povedané iba to, že chýba posledných 50.000,- Sk. Nepotrebovali byt hneď, dali mu dva, tri mesiace na opustenie bytu. Tri mesiace v byte ešte býval a po troch mesiacoch ako byt opustil mu dali 50.000,- Sk v hotovosti. Nevie kto mu ich dal. Vždy, keď jednal o byte, mimo prvej obhliadky, kedy bola prítomná len pani S., vždy o byte jednal s obidvoma. Stopercentne bol v byte znalec, ktorý ohodnocoval byt. Tretia splátka 50.000,- Sk bola už za uvoľnenie bytu, na jar možno koncom marca. Došli obaja prezreli si byt, odovzdal im všetky kľúče, odovzdali mu čiastku 50.000,- Sk, ktorú si prerátal. Nevie už kto fyzicky mu odovzdal sumu 50.000,- Sk. Už si nie istý, či pán S. priniesol 25.000,- Sk, pani Sekerešová 25.000,- Sk a potom ich dali dokopy.
Svedkyňa A. S., uviedla, že so žalovanou bola aj s manželom na obhliadke bytu. Žalobca bol toho času na služobnej ceste. Pri tejto obhliadke majiteľ povedal kúpnu cenu 1.650.000,-Sk, ktorá sa na tejto obhliadke nedohodla. Viackrát v predmetnom byte na obhliadke neboli. Do bytu potom prišli až potom, keď už bol kúpený. Viem o tom, že žalovaná vybavovala hypotéku, ktorá však nebola v takej výške, ako bola cena bytu. Vie, že sa žalobca so žalovanou dohodli, že každý dá rovným dielom rozdiel hypotéky a ceny bytu, syn daroval žalovanej polovicu, ktorá chýbala do ceny bytu. Povedal žalovanej, že jej daruje polovicu na kúpu bytu. Svedkyňa a jej manžel boli pri tom, keď sa žalobca so žalovanou o tom rozprávali. Žalovaná na to povedala, že dobre. Vie, že to bola čiastka niečo vyše 200.000,-Sk. S manželom žalobcovi darovali niečo vyše 200.000,-Sk, bola to čiastka, ktorú mu sporili na stavebnom sporení, bolo to niekedy v roku 2003 alebo 2004. Účastníci hovorili v domácnosti, že finančnú hotovosť dajú majiteľovi a zvyšok pôjde z hypotéky. Vie, že všetko vybavovala nevesta a ona jej hovorila, že má nejakú lepšiu hypotéku z lepším úrokom. Rozhovory medzi žalobcom a žalovanou ohľadom bytu, jeho ceny, darovania sa udiali po tom, ako bola na obhliadke s manželom a žalovanou. Účastníci hovorili, že idú kupovať byt a brala to ako samozrejmosť, že byt bude obidvoch. Bola prítomná rozhovoru žalobcu a žalovanej, pri ktorom sa rozprávali o tom, že byt bude spoločný. So žalobcom aj so žalovanou spoločne bez manžela chodievala aj na obhliadky iných bytov. Mám vedomosť o tom, že žalobca je spoludlžníkom na hypotéke na predmetný byt. Nevie o tom, že by sa žalobca so žalovanou rozprávali o riešení hypotéky a údajného daru.
Svedok J. S., uviedol, že raz spolu s manželkou a žalovanou boli na obhliadke bytu Na hlinách niekedy na jar. Nevie, o čom sa na obhliadke rozprávala žalovaná s predávajúcim bytu. Po obhliadke v aute mi žalovaná povedala, že byt stojí 1.650.000,- Sk. Keď sa ešte len rozprávalo o hypotéke, syn so žalovanou chceli od nás, aby im založili byt, čo radikálne odmietli. Nepamätám si, či v predmetnom byte bol niekedy ešte pred jeho kúpou viackrát. Nebol som prítomný rozhovoru žalobcu so žalovanou, v rámci ktorého by bol žalobca žalovanej povedal, že jej daruje nejakú finančnú hotovosť. Vie, o tom, že na predmetný byt dal žalobca minimálne sumu 250.000,-Sk. Žalobca mal stavebné sporenie, ktoré mu otvorili, ďalej mal detské pripoistenie. Čiastku 250.000,- Sk žalobcovi dali, tak ako aj dcére. Nebol prítomný tomu,
keď sa vyplácala kúpna cena predávajúcemu. Od účastníkov z počutia vie, že žalovaná musela zložiť nejaké peniaze na byt, predávajúci tam ešte býval, ale nevie akú sumu. Nevie koľko žalovaná zobrala hypotéku. Nevie čo žalobca spravil s 250 000 Sk. Bol pri tom, keď sa účastníci konania rozprávali o tom, že musí niekto peniaze založiť, keďže žalovaná nemala hypotéku. Zmluvu o hypotéke nevidel. Nevie, kto podpisoval zmluvu o úvere.
Z výzvy na vrátanie daru zo dňa 22. 2. 2012 vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na vrátanie daru 7734,18 eur (233 000 Sk) v lehote 15 dní od doručenia výzvy, keď finančnú hotovosť daroval v decembri 2003 na kúpu bytu č. XX, E. G. v J. na základe ústnej zmluvy z dôvodu, že dňa 18. 1. 2012 podala trestné oznámenie, ktorým krivo obvinila darcu z možného sexuálneho zneužívania maloletých detí, čím hrubo porušila dobré mravy. V poslednej dobe od septembra 2011 pri odovzdávaní detí oplzlo nadáva a oplzlo sa vyjadruje na adresu darcu. Oplzlo sa vyjadruje na adresu ženy, s ktorou sa darca priatelí.
Z odpovede žalovanej zo dňa 13. 3. 2012 vyplýva, že je reakciou na výzvu žalobcu zo dňa 22. 2. 2012. Žalovaná nikdy neodržala ako dar žiadne peňažné prostriedky od žalobcu ani pred uzavretím manželstva, ani po jeho uzavretí. Vzhľadom k tomu, že k žiadnemu darovaniu nedošlo žalobca sa nemôže domáhať navrátenia neexistujúceho daru.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J. zo dňa 25. 10. 2011 vyplýva, že žalovaná je zapísaná ako vlastníčka bytu č. XX, na 6. podlaží, na ulici G., v J..
Zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 88022-2235022/4900 zo dňa 30. 6. 2003 vyplýva, že ISTROBANKA a.s. a U.. M. X. ako klient sa dohodli, že banka poskytne klientovi hypotekárny úver v sume 500 000 Sk na kúpu bytu.
Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 16. 12. 2003 vyplýva, že O. W. a A. W. ako predávajúci a U.. M. X. ako kupujúca sa dohodli na prevode okrem iného bytu č. XX na 6. podlaží, bytového domu s. č. XXXX v J., na ulici E. XX, zapísaný na liste vlastníctva XXXX- čiastočný. V čl. VII vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zaplatení kúpnej ceny nasledovne: kúpnu cenu vo výške 1184000 Sk uhradí kupujúci z hypotekárneho úveru z peňažného ústavu ISTROBANKA a.s. na účet predávajúcich vedený v peňažnom ústave VÚB a.s. Trnava, číslo účtu: XXXXXXX-XXX/XXXX /vklad povolený 9. 2. 2004 Správa katastra Trnava, pod číslo V XXXX/XX/.
Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č.: ZN-Hy 26/022/2003 zo dňa 19. 12. 2003 vyplýva, že ISTROBANKA, a.s. ako záložný veriteľ a U.. M. X. ako záložca vyplýva, že záložný veriteľ na základe zmluvy o hypotekárnom úvere poskytuje záložcovi hypotekárny úver vo výške 1184000 Sk s konečnou splatnosťou 10. 12. 2023.
Z dohody o pristúpení k záväzku č. PZ-Hy 05/022/2003 vyplýva, že ISTROBANKA a.s. a K. S. vyplýva, že K. S. ako pristupujúci dlžník sa zaväzuje, že dňom podpísania tejto dohody sa stála dlžníkom ISTROBANKY a.s. ako veriteľa popri U.. M. X. na splnenie záväzku v zmysle Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 88022-2235022/4900 zo dňa 30. 6. 2003 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 19. 12. 2003 uzatvorenej medzi ISTROBANKOU a.s. ako veriteľom a U.. M. X. ako dlžníkom pohľadávky veriteľa vo výške 1184000 Sk.
Z návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 19. 12. 2003 vyplýva, že navrhovatelia U.. M. X. ako záložca a ISTROBANKA, a.s. ako záložný veriteľ navrhujú zriadiť záložné právo podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. ZN-Hy26/022/2003 zo dňa 19. 12. 2003 v prospech záložného veriteľa doručené Správe katastra Trnava dňa 29. 12. 2003/.
Z návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 29. 12. 2003 vyplýva, že predávajúci O. W. a A. W. ako predávajúci a U.. M. X. ako kupujúca žiadajú o vklad vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľností, ktoré
bude zapísané na liste vlastníctva č. XXXX - čiastočný v súvislosti s kúpnou zmluvou zo dňa 16. 12. 2003 týkajúca sa bytu č. XX na G. XX, J. /doručené Správe katastra Trnava dňa 29. 12. 2003/.
Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 30. 6. 2004 vyplýva, že dňa 5. 5. 2004 bol vložený vklad 41 464,40 Sk a dňa 10. 5. 2004 bol realizovaný prevodný príkaz na úhradu sumy 31 000 Sk v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX.
Z oznámenia VÚB banky, a.s. zo dňa 31. 1. 2013 vyplýva, že vedie účet č. XXXXXXXXXX subjektu FENESTRA SK SPOL. S R.O.
Z výpisu z účtu žalobcu za obdobie 1. 4. - 30. 6. 2004 vyplýva, že dňa bola vložená suma 41 464,40 Sk, dňa 10. 5. 2004 daný prevodný príkaz v sume 31 000 Sk na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, dňa vložená suma 92 068,70 Sk.
Z výpisu z účtu žalobcu za obdobie 1. 10. - 31. 12. 2003 vyplýva, že dňa 28. 10. 2003 bola na účet vložená suma 54 235,70 Sk, dňa 4. 12. 2003 suma 24 644 Sk, dňa 12. 12. 2003 bol vykonaný výber hotovosti v sume 50 000 Sk.
Z výpisu z účtu žalobcu za obdobie 1. 1. - 31. 3. 2004 vyplýva, že dňa 15. 12. 2004 na účet vložená suma 10 638 Sk, dňa 9. 2. 2004 bol vykonaný výber hotovosti v sume 150 000 Sk v SLSP Metro/Bratislava
- Ivánka.
Z rozsudku č. k. 18C/54/2010-87 zo dňa 24. 11. 2010, že manželstvo účastníkov uzavreté dňa 12. 6. 2004 sa rozvádza.
Podľa ustanovenia § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma, ods. 2 darovacia zmluvy musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
Darovacia zmluva vzniká spravidla reálne, t. j. prejavom vôle oboch účastníkov spojeným s faktickým odovzdaním a prevzatím daru. V takom prípade môže byť prejav vôle urobený akýmkoľvek spôsobom, teda i konkludentne odovzdaním a prevzatím daru. Druhou formou darovacej zmluvy je konsenzuálna zmluva, ktorou darca sľubuje poskytnúť určitý majetkový prospech obdarovanému, ktorý tento sľub prijíma. K odovzdaniu a prevzatiu predmetu daru tu dochádza neskoršie. Pre takého darovanie zákon vyžaduje písomnú formu. Nedodržanie tejto formy má za následok absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy; nezakladá však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 455 ods. 1), ak sa už na základe zmluvy plnilo.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi nebola uzavretá písomná darovacia zmluva na sumu 233 000 Sk, ktorá podľa tvrdenia žalobcu bol ním žalovanej darovaná, ktorej predmetnom by bolo darovanie. Spornou zostala skutočnosť, či došlo zo strany žalobcu ako darcu k sľubu poskytnúť sumu 233 000 Sk žalovanej a v tejto súvislosti bolo sporné, či došlo k odovzdaniu a prevzatiu sumy 233 000 Sk. Zároveň spornou zostala skutočnosť, či bola uzavretá prípadne ústna zmluva o darovaní sumy 233 000 Sk medzi účastníkmi. Žalobca v konaní preukazoval, že žalovanej pred uzavretím manželstva, ktoré bolo uzavreté dňa 12. 6. 2004 daroval sumu 233 000 Sk, ktorú je postupne odovzdal a to v sumách 52 000 Sk, 150 000 Sk a 31 000 Sk, v súvislosti s kúpou bytu č. XX, E. XX, v J.. Žalovaná poprela akékoľvek darovanie sumy 233 000 Sk žalobcom, tiež že by jej žalobca vôbec v súvislosti s kúpou predmetného bytu jej odovzdal a poskytol z vlastných finančných prostriedkom sumu 233 000 Sk. Žalobca tvrdil, že dohoda medzi účastníkmi o darovaní sumy 233 000 Sk bola v septembri, októbri 2003, a prítomní dohode boli jeho rodičia, ktorí zároveň boli pri tom, keď žalovaná sa vyjadrila, že žalobcovi dá polovicu bytu. Túto skutočnosť potvrdila svedkyňa A. S., avšak nepotvrdil ju svedok J. S.. S ohľadom na
príbuzenský vzťah svedkyne k žalobcovi, súd jej vyjadrenie nepovažoval za hodnoverné. Sumu 52 000 Sk žalobca tvrdil, že žalovanej odovzdal v decembri 2003 za prítomnosti pána O. W. v predmetom byte, ktorý predával. Zároveň vo svojej výpovede uviedol, že pri odovzdávaní sumy 52 000 Sk túto odovzdal žalovanej so slovami „že tu má darované peniaze, ako sa dohodli“. Z vyjadrenia žalobcu mal súd za to, že v prípade, že aj bolo preukázané odovzdanie sumy 52 000 Sk žalovanej titulom darovania, takáto darovacia zmluva trpí vadou, ktorá spôsobuje jej absolútnu neplatnosť pre nedostatok formy právneho úkonu a to jej písomnej formy. Nakoľko mal súd z vyjadrenia žalobcu preukázané, že samotné darovanie malo predchádzať odovzdaniu darovanej sumy 52 000 Sk. Sumu 150 000 Sk mal žalobca odovzdať žalovanej v deň zavkladovania bytu, podľa jeho vyjadrenia odovzdaním žalovanej priamo na ulici, s tým, že žalovanej pri odovzdávaní povedal len „nech sa páči“, a žalovaná povedala „ďakujem“. Ohľadom sumy 150 000 Sk resp. zálohy 300 000 Sk svedok O. W. uviedol, že spolu s manželkou išli na kataster a pri tejto príležitosti dostal doplatok 300.000,- Sk v kaviarni od účastníkov. Ohľadom skutočnosti kto mu túto čiastku odovzdal menil svoju výpoveď, a preto súd vzhľadom na časový odstup tvrdenia svedka nepovažoval za hodnoverné ohľadom konkrétnej osoby odovzdávajúcej mu sumu 300 000 Sk a okolnostiam, za ktorým tomu malo dôjsť. Svedok sa nevyjadril ani k bližším okolnostiam, konkrétne či si účastníci medzi sebou niečo povedali, predtým ako čiastku 300 000 Sk dostal. Súd má za to, že žalobca nepreukázal, že žalovanej odovzdal sumu 150 000 Sk pri zavkladovaní zmluvy tak ako to tvrdil. Keď bolo preukázané, že návrh na vklad predmetného bytu bol povolený Správou katastra dňa 9. 2. 2004 a v tento deň tak ako to vyplýva z výpisu z účtu žalobcu č. XXXXXXXXX/XXXX dňa 9. 2. 2004 bol vykonaný síce výber v hotovosti sumy 150 000 Sk v Slovenskej sporiteľni, a.s. Metro-Bratislava - Ivánka, a nie tak to tvrdil žalobca a svedok O. W., podľa ktorých odovzdaniu sumy 300 000 Sk predchádzal výber hotovosti žalobcom dňa 9. 2. 2004, ktorý mal vykonať v pobočke Slovenskej sporiteľne, a.s. v Trnave. Aj ohľadom sumy 150 000 Sk mal súd za to, že v prípade, že bolo preukázané odovzdanie tejto sumy žalovanej titulom darovania, čo však preukázané žalobcom nebolo, takáto darovacia zmluva trpí vadou taktiež vadou, ktorá spôsobuje jej absolútnu neplatnosť pre nedostatok formy právneho úkonu a to jej písomnej formy. Súd má za to, že darovanie sumy 31 000 Sk žalobca nepreukázal, keď nepreukázal ani odovzdanie tejto finančnej čiastky žalovanej, nakoľko tvrdil, že k odovzdaniu došlo tak, že čiastku poukázal na účet, ktorý mu označila žalovaná a to č. XXXXXXXXXX vedený vo VÚB. Čiastka 31 000 Sk mala byť podľa tvrdenia žalobcu treťou platbou predávajúcemu predmetného bytu pánovi O. W.. V konaní však bolo preukázané, že účet označený žalobcom č. XXXXXXXXXX vedený vo VÚB, a.s. patrí spoločnosti FENESTRA SK spol. s r.o., IČO 36521451 a teda tento účet nijakým spôsobom nemá vzťah k žalovanej a ani ku kúpe predmetného bytu. Tvrdenie žalobcu ohľadom darovania sumy 31 000 Sk žalovanej nepotvrdili ani svedkovia, keď svedok O. W. uviedol, že po troch mesiacoch ako byt opustil mu účastníci dali v hotovosti sumu 50 000 Sk, nevedel už kto konkrétne. Aj ohľadom sumy 31 000 Sk mal súd za to, že v prípade, že by bolo preukázané odovzdanie sumy 31 000 Sk žalovanej titulom darovania, čo však nebolo preukázané, takáto darovacia zmluva trpí vadou, ktorá spôsobuje jej absolútnu neplatnosť pre nedostatok formy právneho úkonu a to jej písomnej formy.
Pokiaľ ide predmetný byt č. XX, ako jeho vlastníčka je zapísaná žalovaná na liste vlastníctva č. XXXX a ako vyplýva zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 16. 12. 2003 predávajúcimi boli O. W. /svedok/ a A. W., ktorí sa so žalovanou ako kupujúcou dohodli na kúpnej cene vo výške 1184000 Sk, ktorú uhradí kupujúci z hypotekárneho úveru z peňažného ústavu ISTROBANKA a.s. na účet predávajúcich vedený v peňažnom ústave VÚB a.s. Trnava, číslo účtu: XXXXXXX-XXX/XXXX. Dňa 29. 12. 2003 boli doručené na Správu katastra Trnava návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 19. 12. 2003 a návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 29. 12. 2003. Vklad zmluvy o prevode vlastníctva bytu bol povolený dňa 9. 2. 2004. Žalovaná uzavrela dňa 30. 6. 2003 zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXX- XXXXXXX/XXXX a Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č.: ZN-Hy 26/022/2003 zo dňa 19. 12. 2003, ktorou ISTROBANKA, a.s. ako záložný veriteľ na základe zmluvy o hypotekárnom úvere poskytuje záložcovi-kupujúcej hypotekárny úver vo výške 1184000 Sk s konečnou splatnosťou 10. 12. 2023. Žalobca dohodou o pristúpení k záväzku č. PZ-Hy 05/022/2003 ako pristupujúci dlžník sa zaviazal, že dňom podpísania tejto dohody sa stála dlžníkom ISTROBANKY a.s. ako veriteľa popri Ing. M. X. na splnenie záväzku v zmysle Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX zo dňa 30. 6. 2003 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 19. 12. 2003 uzatvorenej medzi ISTROBANKOU a.s. ako veriteľom a U.. M. X. ako dlžníkom pohľadávky veriteľa vo výške 1184000 Sk.
Žalobca v konaní preukazoval skutočnosť, že mal k dispozícii finančnú hotovosť okrem výpovede svedkov svojich rodičov aj výpismi zo svojho účtu za obdobie od 1. 10. 2003 do 30. 6. 2004, pričom
v rozhodnom období boli na tento účet vložené finančné prostriedky poukázané z účtu č. XXXXXXXX/ XXXX spolu vo výške 223 050,80 Sk. Uvedené bolo v konaní preukázané, avšak táto skutočnosť sama osobe nepreukazuje tvrdenie žalobcu, že predmetná finančná hotovosť bola darovaná a odovzdaná žalovanej a to podľa tvrdenia žalobcu titulom darovania. V tejto súvislosti súd zároveň konštatuje, že považoval výpoveď svedka O. W. ohľadom výšky kúpnej ceny za predmetný byt v sume 1 650 000 Sk za hodnovernú, keď svedok nemal dôvod uviesť nepravdivé tvrdenie, napriek tomu, že na zmluve o prevode vlastníctva bytu je uvedená iná suma vo výške 1 184 000 Sk, ktorá je vo výške hypotekárneho úveru, ktorý bol poskytnutý žalovanej. Ale ani toto tvrdenie svedka nemá vplyv na záver súdu o tom, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho návrhu na vrátenie žalovanej sumy. Ak by aj žalobca preukázal odovzdanie sumy 233 000 Sk, čo však podľa názoru nebolo preukázané, uvedené by nezakladalo jeho nárok na vydanie ani bezdôvodného obohatenia, keď sa už na základe zmluvy, ktorá by však pre nedostatok formy bola absolútne neplatná, plnilo.
Podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu, alebo členom rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu citovaného ustanovenia dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach a) hrubého porušovania dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi, alebo členom jeho rodiny a b) jednostranného právneho úkonu adresovaného obdarovanému. Teda predpokladom úspešného uplatnenia takéhoto práva darcu na vrátenie daru, nie je len akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.
Dobré mravy nie sú zákonom definované, ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy závisí od konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu a patrí sudcovi.
Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom vrátenia daru je len také správanie obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nestačí len subjektívny pocit a úsudok darcu.
V danom prípade súd z dôvodu hospodárnosti neviedol vo veci dokazovanie ohľadom prípadného správania sa žalovanej ako obdarovanej, ktoré by bolo možno považovať za hrubé porušovanie dobrých mravov voči žalobcovi alebo k členom jeho rodiny, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené žalobca v konaní nepreukázal, že došlo k darovaniu žalovanej sumy žalovanej. Súd má za preukázané, že žalobca vyzval žalovanú výzvou zo dňa 22. 2. 2013 na vrátenie daru sumy 233 000 Sk, ktorá bola žalovanej doručená najneskôr dňa 13. 3. 3013, keďže dňa 13. 3. 2013 odpovedala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na výzvu žalobcu. Nakoľko súd však neskúmal prvú podmienku hrubého porušovania dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi, alebo členom jeho rodiny, je splnenie druhej podmienky s ohľadom na závery súdu nepostačujúce na to, aby súd mohol návrhu vyhovieť, keďže žalobca nepreukázal darovanie žalovanej sumy. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav súd návrh zamietol, keď mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, že žalovanú sumu, ktorej vrátania ako daru od žalovanej sa domáha, nadobudla žalovaná do vlastníckeho práva titulom darovania.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Žalobca vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a
ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd upustil od vykonania ďalšieho dokazovania zo strany žalobcu a to dopytom do Istrobanky, a.s. toho času ČSOB, a.s. ohľadom zistenia výšky poskytnutého hypotekárneho úveru, dopytom do Slovenskej sporiteľne, a.s. a Tatrabanky, a.s. ohľadom účtov žalovanej, pohyboch a zostatkov v rozhodnom období, keď skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, s ohľadom aj na výpovede účastníkov konania a svedkov, keď navrhnuté dopyty neboli potrebné s ohľadom aj na hospodárnosť konania. Zároveň súd uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ), existencia ďalších dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania ani zo samotného návrhu žalobcu.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ustanovenia § 150 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď vo veci plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 2450,60 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci
príprava a prevzatie zo dňa 31. 5. 2012
písomné podanie vyjadrenie k návrhu zo dňa 8. 6. 2012
ďalšia porada s klientom dňa 3. 9. 2012
účasť na pojednávaní dňa 2. 10. 2012
účasť na pojednávaní dňa 20. 11. 2012
účasť na pojednávaní dňa 22. 1. 2013
účasť na pojednávaní dňa 19. 3. 2013
účasť na pojednávaní dňa 7. 5. 2013
písomné podanie zo dňa 11. 9. 2013
účasť na pojednávaní dňa 12. 9. 2013
10 úkonov právnej pomoci á 237,34 eur, 5 x režijný paušál á 7,63 eur, 5 x režijný paušál á 7,81 eur v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1, § 14, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ktorú zaviazal zaplatiť k rukám právnej zástupkyne žalovanej JUDr. Adrieny Vysudilovej v zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.