Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Cb-65-2013.pdf
PDF · 77.94 KB
Case nature
Subarea
3Cb/65/2013
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v právnej veci navrhovateľa Environmentálny fond so sídlom Bukureštská 4, Bratislava, IČO: 30 796 491, štátny účelový fond proti odporcovi EXPRESSTRANS, spol. s r. o. so sídlom Sobôtka VII/34, Rimavská Sobota, IČO: 36 048 551 o zaplatenie 334,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e a vec p o s t u p u j e Slovenskej inšpekcii životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Banská Bystrica.
Odporcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným dňa 3. 5. 2013 domáhal na odporcovi zaplatenia sumy 334,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 667,- eur od 1. 2. 2010 do 22. 3. 2010 a zo sumy 334,- eur od 23. 3. 2010 do zaplatenia. Skutkovo svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Banská Bystrica zo dňa 29. 10. 2009 č. 1394306509/8859-34988/Riš bol odporca zaviazaný na úhradu pokuty v sume 1.000,-eur za porušenie zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách. Keďže odporca nebol schopný uhradiť pokutu v zmysle rozhodnutia, navrhovateľ s ním uzavrel dňa 12. 1. 2010 dohodu o splátkach podľa § 6a zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Odporca v tejto dohode písomne uznal dlh čo do dôvodu aj výšky. Dňa 27. 11. 2009 uhradil odporca časť pokuty vo výške 333,- eur. Podľa čl. IV dohody sa stal zvyšok dlhu v sume 667,- eur splatným dňa 31. 1. 2010. Následne dňa 22. 3. 2010 odporca uhradil ďalších 333,- eur.
Navrhovateľ na dopyt súdu oznámil, že dňa 9. 12. 2012 sa výkon rozhodnutia na základe rozhodnutia správneho orgánu o uložení pokuty stal prekludovaným. Dohodou zo dňa 12. 1. 2010 však bola premlčacia lehota na uplatnenie práva z uznanej pohľadávky predĺžená o 4 roky, t. j. do 12. 1. 2014. Navrhovateľ preto podal návrh s cieľom, aby súd vydal rozhodnutie, ktoré by bolo riadnym exekučným titulom, na základe ktorého by si navrhovateľ mohol riadne a zákonne uspokojiť svoje nároky voči žalovanému.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 7 ods. 1 O. s. p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.
Podľa § 62 ods. 6 písm. c) zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) inšpekcia okrem úloh podľa odsekov 1 až 5 v rámci výkonu štátnej vodnej správy ukladá pokuty (§ 74 ods. 3).
Podľa § 73 ods. 1 vodného zákona na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len "vodoprávne konanie") podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá porušuje povinnosti ustanovené v § 39 pri zaobchádzaní so škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia inšpekcia ukladá pokuty za porušenie povinností ustanovených v odseku 1 v tých prípadoch, v ktorých má pôsobnosť na výkon štátneho vodoochranného dozoru.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia výnosy pokút uložených podľa tohto zákona sú príjmom Environmentálneho fondu.
Podľa § 6a ods. 1 zák. č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ak osobitný zákon neustanovuje inak, správca pohľadávky štátu môže na písomné požiadanie dlžníka, ktorý nemôže svoj dlh riadne a včas plniť, uzavrieť s dlžníkom dohodu o splátkach alebo o odklade platenia. Správca pohľadávky štátu, ktorá vznikla na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu, nesmie uzavrieť dohodu o splátkach na dobu dlhšiu ako tri roky po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti uloženej týmto rozhodnutím.
Jednou zo základných podmienok konania je právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. Právomoc súdu je vymedzená v ustanoveniach § 7 ods. 1 až 3 O. s. p. Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd popri správnom súdnictve vykonáva svoju právomoc zásadne v oblasti súkromnoprávnych vzťahov. Charakteristickým znakom týchto vzťahov je, že subjekty práva a povinnosti sú v rovnovážnom postavení. Vo verejnoprávnych vzťahoch oproti tomu vystupuje na jednej strane štát chrániaci verejný záujem a na druhej strane fyzická alebo právnická osoba. V týchto vzťahoch je zreteľná určitá hierarchická nadriadenosť štátu, keďže o spornej otázke rozhoduje v administratívnom konaní príslušný orgán štátu a nie nezávislý tretí subjekt (súd). Právny vzťah, z ktorého navrhovateľ odvodzuje svoje právo na zaplatenie sumy 334,- eur s príslušenstvom sa skutkovo zakladá na tom, že odporca sa dopustil porušenia povinnosti podľa vodného zákona. Citovaný zákon právomoc na ukladanie sankcií za porušenie takejto právnej povinnosti prisudzuje Slovenskej inšpekcii životného prostredia (§ 74 ods. 1, 3 zákona). Inšpekcia svoju právomoc aj vykonala tým, že rozhodnutím zo dňa 29. 10. 2009, č. 1394306509/8859-34988/Riš rozhodla o uložení pokuty odporcovi vo výške spolu 1.000,- eur. Vzniknutý právny vzťah patrí evidentne do kategórie verejného práva.
Právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutia o uložení pokuty vzniklo Environmentálnemu fondu právo žiadať vymoženie uloženej pokuty v exekučnom konaní. Z predloženej dohody o splátkach zo dňa 12. 1. 2010 súd zistil, že odporca touto dohodou uznal svoju povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 1.000,- eur na základe vyššie uvedeného rozhodnutia a zaviazal sa dlh splatiť v troch splátkach.
Pre posúdenie otázky, či súd disponuje rozhodovacou právomocou o žalobe navrhovateľa, je potrebné ustáliť, či uzavretím dohody o splátkach dochádza k premene pôvodného verejnoprávneho vzťahu na vzťah súkromnoprávny. Podľa právneho názoru súdu k takejto prekvalifikácii nemôže dôjsť. Charakter práva sa odvodzuje vždy od skutkového stavu, na ktorom sa nárok pôvodne zakladal. Ak aj v danom prípade došlo k uzavretiu dohody o splátkach v súlade s § 6a zákona zákon o správe majetku štátu, bol tým len využitý inštitút, ktorý mal napomáhať účelnejšiemu a úspešnejšiemu vymáhaniu nárokov štátu. Uznanie dlhu (resp. záväzku) považujú predpisy súkromného práva za prostriedok zabezpečenia pohľadávky (§ 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 558 Občianskeho zákonníka). Rovnako aj dohodu o plnení dlhu v splátkach možno chápať len ako dobrozdanie, ktoré poskytuje veriteľ dlžníkovi tým, že nepodá ihneď návrh na vykonanie exekúcie, ale umožní dlžníkovi splniť svoj dlh postupne. Uzavretie dohody o splátkach, pokiaľ v nej nie je uvedené inak, nemá vplyv na omeškanie dlžníka s platením jeho záväzku. Uzavretie dohody podľa § 6a zákona o správe majetku štátu nezakladá nový zaväzovací dôvod. Nedošlo k zániku pôvodného a vzniku nového právneho vzťahu. Práve z tohto dôvodu zákonodarca v ustanovení § 6 ods. 1 zákona o správe majetku štátu určil, že správca pohľadávky štátu, ktorá vznikla na základe rozhodnutia vydaného podľa Správneho poriadku nesmie uzavrieť dohodu o splátkach na dobu dlhšiu ako tri roky po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti uloženej týmto rozhodnutím. Aj v prípade nedodržania dohody o splátkach totiž má štát nárok žiadať vymoženie svojho nároku pred uplynutím prekluzívnej lehoty vyplývajúcej z ustanovenia § 71 ods. 3 Správneho poriadku.
Keďže verejnoprávny charakter nároku žiadaného navrhovateľom ostáva zachovaný a nejde o občianskoprávny, pracovný, rodinný, obchodný a hospodársky vzťah, súd nemá právomoc konať a rozhodnúť vo veci podľa § 7 ods. 1 O. s. p. Právomoc súdu nezakladá ani ustanovenie § 7 ods. 2 O. s. p. Neexistuje ani osobitný právny predpis, ktorý by právomoc súdu založil podľa § 7 ods. 3 O. s. p. Z tohto dôvodu bol súd nútený konanie zastaviť a postúpiť Slovenskej inšpekcii životného prostredia.
Vzhľadom na absenciu právomoci súd nezaujíma stanovisko k otázke, či v časti istiny nebráni rozhodovaniu aj prekážka právoplatne skončenej veci, ani k otázke, či navrhovateľovi prislúchajú úroky z omeškania pri omeškaní s platením peňažného nároku verejnoprávnej povahy. Vyriešenie týchto otázok prislúcha Slovenskej inšpekcii životného prostredia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., v zmysle ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Súd je toho názoru, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ tým, že podal návrh vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu. Odporcovi však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu súd právo na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach cestou tunajšieho súdu na Krajský Súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).