Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/104/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: , IČO: 35 855 673 proti žalovanej P. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXXX/ XX, I., o zaplatenie 329,17 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi 8,60 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 20.01.2012 do zaplatenia a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca podal dňa 20. 6. 2013 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 329,17 eur, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou dve zmluvy o pripojení, na základe ktorých jej zapožičal dve SIM karty a poskytoval telekomunikačné služby, za ktoré sa žalovaná zaviazala uhradiť dohodnutú cenu. Žalovaná porušila podmienky zmluvy tým, že riadne a včas nezaplatila mesačné úhrady za poskytnuté služby vyfakturované faktúrami za obdobie 10/2011 - 11/2011 vo výške 128,60 eur, z ktorých na základe pokusu o pokonávku uhradila 120 eur. Ďalej z podanej žaloby vyplýva, že medzi účastníkmi konania boli uzatvorené aj dodatky k uvedeným zmluvám o pripojení, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej dve telekomunikačné zariadenia za zvýhodnené akciové ceny a žalovaná sa zaviazala užívať služby žalobcu po dohodnutú dobu a v prípade nedodržania tohto záväzku, uhradiť dohodnuté zmluvné pokuty. Tieto zmluvné pokuty mali plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmlúv, ktorá by žalobcovi mohla vzniknúť tým, že žalobca žalovanej síce poskytol telekomunikačné zariadenia za akciové ceny, avšak žalovaná si svoju povinnosť nesplnila. V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody (ktorá bola v súdnych konaniach vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku), žalobca sa domáha nároku titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že poskytol žalovanej telekomunikačné zariadenia za zvýhodnenú akciovú cenu. Výšku tejto škody vyčíslil ako rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačných zariadení a akciovou cenou, za ktorú boli odpredané žalovanej.

Na základe uvedeného žalobca podal na súd žalobu a žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 8,60 eur za neuhradené poskytnuté služby a sumy 117,54 eur a 203,03 eur titulom náhrady škody, ako aj úroku z omeškania z uvedených súm a náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a svedka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so zmluvami o pripojení, dodatkami k zmluvám o pripojení, prílohami č. 1 Dodatku k zmluve, dokladmi o cene telekomunikačných zariadení, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., dokladmi o predĺžení viazanosti, faktúrami a pokusom o pokonávku a zistil tento skutkový stav.

Medzi účastníkmi konania boli dňa 11. 8. 2009 uzatvorené dve Zmluvy o pripojení č. Q. a č. Q., na základe ktorých žalovanej boli zapožičané dve mikroprocesorové SIM karty, ku ktorým boli priradené účastnícke čísla XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a ktorých predmetom bolo poskytovanie v zmluve špecifikovaných programov a služieb.

Dňa 11. 8. 2008 k zmluve o pripojení č. Q. a k zmluve o pripojení č. Q., boli uzatvorené aj Dodatky, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej telekomunikačné zariadenie zn. Toshiba G450 za kúpnu cenu so zľavou vo výške 14,90 eur a telekomunikačné zariadenie zn. Huawei B260 Flybox 3G Router za kúpnu cenu so zľavou vo výške 29 eur s tým, že žalovaná je si vedomá toho, že táto akciová cena telekomunikačných zariadení, je vo výške rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou telekomunikačných zariadení a žalobcom poskytnutou zľavou a táto zľava je jej poskytnutá len z dôvodu, že sa zaviazala užívať služby po dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo podniku vznik škody minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačných zariadení (čl. 3.7 Dodatku).

Podľa čl. 2.2. Dodatkov, žalovaná sa zaviazala, že počas doby viazanosti, bude mať na SIM karte taký účastnícky program alebo jeho variant, u ktorého je výška mesačného poplatku vrátane DPH stanovená prinajmenšom na sumu 6 eur (pri Dodatku č. Q.) a prinajmenšom na sumu 9,90 eur (pri Dodatku č. Q.).

Žalovaná sa v čl. 2.3. Dodatkov zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom nepretržite po dobu 24mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku, t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom, po celú túto dobu bez prerušenia, užívať dohodnuté služby, neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, nepožiadať o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty a ani sa nedopustiť iného konania, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo vypovedať zmluvu z dôvodu neplnenia povinností a bude mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program alebo taký variant účastníckeho programu, že nedôjde k porušeniu záväzku uvedeného v bode 2.2. Dodatku.

Podľa čl. 2.5 Dodatkov, v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku dodatku (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur (pri Dodatku č. Q.) a vo výške 331,94 eur (pri Dodatku č. Q.). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo porušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.

Podľa Dokladu o cene telekomunikačného zariadenia zn. Toshiba G450, predajná cena tohto telekomunikačného zariadenia bola 132,44 eur a akciová cena 14,90 eur. Predajná cena telekomunikačného zariadenia zn. Huawei B260 Flybox 3G Router bola 232,03 eur a jeho akciová cena 29 eur.

Neoddeliteľnou súčasťou uvedených zmlúv o pripojení sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s..

Podľa žalobcom predložených dokladov, viazanosť žalovanej pri oboch zmluvách o pripojení bola predlžená do 20. 5. 2013, pričom pôvodná viazanosť bola do 11. 8. 2011.

Žalobca vyfakturoval žalovanej poskytnuté služby predloženými faktúrami v celkovej výške 18,21 eur a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. 10. 2011 splatnou dňa 23. 10. 2011 sumu 9,98 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. 11. 2011 splatnou dňa 23. 11. 2011 sumu 4,25 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. 11. 2011 splatnou dňa 23. 11. 2011 sumu 3,98 eur. Z tejto sumy podanou žalobou žiadal žalovanú zaviazať na zaplatenie sumy 8,60 eur.

Pokusom o pokonávku zo dňa 5. 1. 2012 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 128,60 eur.

Pri výsluchu žalovanej súd zistil, že táto je hluchonemá a neovláda posunkovú reč, preto nie je možné jej zabezpečiť tlmočenie tlmočníkom z oblasti posunkovej reči. Dostavila sa však na súd spolu so svojím manželom, ktorého súd vypočul ako svedka. Žalovaná prikývnutím potvrdila, že podpísala obe zmluvy o pripojení, na základe ktorých jej boli poskytnuté telekomunikačné zariadenia, za ktoré však nezaplatila.

Súd vypočul ako svedka Y. W., manžela žalovanej. Tento uviedol, že žalovanú zobral do spoločnosti Orange jeden ich známy, kde žalovaná podpísala dve zmluvy. Na základe týchto zmlúv jej bol odovzdaný jeden mobilný telefón a jeden notebook. Tento ich známy im potom z Anglicka posielal peniaze, ktoré platili žalobcovi na meno žalovanej. Následne prišla od žalobcu výzva na zaplatenie sumy 120 eur za oneskorené platby, ktorú po tom, čo im ich známy poslal peniaze z Anglicka, aj zaplatili. Pracovníčka žalobcu im oznámila, že je všetko vyrovnané, preto nevedia, akým titulom žalobca žiada zaplatenie sumy cez 300 eur.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.

Podľa ustanovenia o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba (ďalej len "") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami. Verejná je verejne dostupná , o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna je verejná na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené prostredníctvom verejnej telefónnej , ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov , pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim prostredníctvom technologicky rôznych sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej . Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje

verejne dostupnú a túto ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie . Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné zmluvu o pripojení.

Podľa ustanovenia , o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace . Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej , miesto jej poskytovania a cena za . Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platných zmlúv o pripojení, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej .

Na základe uzatvorených zmlúv žalobca dodal žalovanej a s poukazom na č.l. 6.2 písm. b/ Všeobecných podmienok, je táto povinná platiť cenu za poskytnuté . Súd nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci ex offo súd nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané 8,60 eur vyhovel, pretože žalovaná ako dlžníčka má povinnosť z platných záväzkov zaplatiť cenu ( ).

Podľa ustanovenia veta prvá , dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 8,60 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia , úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 117,54 eur a 203,03 eur, t.j. rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaných telekomunikačných zariadení a ich akciovou cenou.

Žalovaná v Dodatkoch k zmluvám o pripojení vyhlásila, že je si vedomá, že telekomunikačné zariadenia, sú jej predávané za zvýhodnenú akciovú cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazala užívať dohodnuté počas dohodnutej doby, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla

škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia).

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa ustanovenia , podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa ustanovenia je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno, nebolo preukázané už splnenie predpokladu - protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľa čl. 4.1 týchto Všeobecných podmienok, platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej všeobecné podmienky upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov.

Podľa čl. 2 Všeobecných podmienok (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bod 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa čl. 2 bod 2.6 Všeobecných podmienok, zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa ustanovenia , písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzavretých zmlúv o pripojení nepreukázal a ani zo strany žalovanej súd nemal preukázané, že by takúto listinu od žalobcu obdŕžala. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmlúv so žalovanou preukázané nebolo a teda žalovaná svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila (na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je daný predpoklad vzniku škody - protiprávny úkon.

Čo sa týka samotného vzniku škody, k tomu je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia , sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným

ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkový hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí ( R 55/1971, s. 152 ).

Podľa žalobcu, vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačných zariadení a ich akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu, za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu, tento predáva telekomunikačné zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telekomunikačných zariadení, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za tieto telekomunikačné zariadenia obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovanou s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.

Na základe uvedeného súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške škody vo výške 117,54 eur a 203,03 eur a to aj spolu s úrokom z omeškania.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou sa opiera o ustanovenie , podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Žalovaná bola v konaní neúspešná len v nepatrnej časti 8,60 eur (2,61%). V prevyšujúcej časti 320,57 eur (97,39%) bola voči nej žaloba zamietnutá. Preto by jej patrila náhrada trov konania v celom rozsahu. Žiadne trovy konania jej však nevznikli a teda si náhradu trov konania neuplatnila. Preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. V prevažnej miere neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o

lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).