Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/95/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobcov: 1/ K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, 2/ B. L., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zast. žalobcom v 4. rade, 3/ T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, 4/ S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zast. žalobcom v 3. rade, 5/ T. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zast. žalobcom v 4. rade, 6/ Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., N. XXX/XX, 7/ N. C., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. 3, 8/ A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., H. mládeže XXX/XX, 9/ Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., H. mládeže XXX/XX, XX/ Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Z. - R. nad T., X. XXX/XX, 11/ Z.. B. E., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. F.- H. F., B. XXX/X, proti žalovaným: 1/ P.. S. Z., narodený XX.XX.XXXX, XXX XX F. pri H. XXX, 2/ Z.. Z. Z., narodená XX.XX.XXXX, XXX XX F. pri H. XXX, zast. žalovaným v 1. rade, 3/ P.. A. C., narodený XX.XX.XXXX, XXX XX F. pri H. XXX, 4/ Z.. B. C., narodená XX.XX.XXXX, XXX XX F. pri H. XXX, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1. - 4. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Pôvodne žalobcovia v 1. až 3. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 16.4.2010 domáhali, aby žalovaní odstránili z pozemku žalobcov oplotenie. Žalobu zdôvodnili tým, že pôvodne žalovaná 1/ má vybudovaný plot, ktorý je umiestnený na parcele, ktorá je vlastníctvom pôvodne žalobcu 2/ a na parcele, ktorá je vlastníctvom pôvodne žalobkyni 1/. Pôvodne žalovaný v 2. a 3. rade majú vybudovaný plot, ktorý je postavený na parcele, ktoré je vo vlastníctve pôvodne žalobkyni 1/ a na parcele, ktorá je vo vlastníctve pôvodne žalobkyne 3/. Pôvodne žalovaný v 4. a 5. rade majú vybudovaný plot, ktorý je umiestnený na parcelách, ktoré sú vo vlastníctve pôvodne žalobkyni 1/. Žalovaní neoprávnene zasiahli do vlastníckych práv žalobcov, ktorí ich vyzvali, aby oplotenie z ich nehnuteľností, ktoré majú umiestnené na ich pozemkoch odstránili. Pôvodne žalovaný v 3. a 4. rade na výzvu reagovali negatívne, pôvodne žalovaná v 1. rade oznámila, že bude situáciu riešiť, avšak do dnešného dňa tak neurobila.

2. Pôvodne žalovaní v 2. a 3. rade k podanej žalobe uviedli, že zástupca žalobcov ich vyzýval na odstránenie nimi vybudovaného oplotenia na nehnuteľnosti žalobcu s odvolaním sa na geodeta A. R.. Tento náčrt však priložený nebol. Dňa 23. januára 2010 reagovali listom, kde skonštatovali rozpor v tvrdení žalobcu s dokumentami, ktoré vlastnia a so skutočnosťami, ktoré sú im známe. Konštatujú, že žiadne oplotenie nevybudovali, to bolo vybudované predtým ako sa stali vlastníkom parcely 1460/16 v roku 1998. Do dnešného dňa užívajú parcelu s umiestnením oplotenia so žalobcom v akom ju nadobudli. Pri rekonštrukcii oplotenia (výmena skorodované pletiva za nové poplastované pletivo) si v roku 2009 dali vyhotoviť kontrolné geodetické zameranie hraníc ich parcely. Toto zameranie preukázalo, že hranice parcely1460/16 definované jestvujúcim oplotením vybudovali pred rokom 1998 súhlasí s aktuálnou

katastrálnou mapou v dovolených toleranciách v rámci technických možností, ktoré katastrálna mapa umožňuje. Priložený vytyčovací náčrt konštatuje že užívajú o 10 metrov štvorcových menej ako je výmera parcely. Žalobu žalobcu vo vzťahu k nim považujú za bezpredmetnú.

3. Zástupca žalobcov na pojednávaní 7.6.2011 uviedol, že jedinou zmenou v tejto veci je to, že pôvodne žalobca v 2.rade vzal späť návrh voči pôvodne žalovanej v 1.rade. Jediný možný návrh dohody je, že by žalovaní boli ochotní a odstránili oplotenie, tak ako je to v petite návrhu.

4. Zástupca pôvodne žalovaných v 4. a 5.rade na pojednávaní 7.6.2011 uviedol, že účastníci sa oboznámili s vytyčovacím náčrtom predloženým zástupcom žalobcov. Okrem jedinej výzvy zasielanej žalovaným, nebola zo strany žalobcov prejavená žiadna iná snaha o vyriešenie veci mimosúdne.

5. Pôvodne žalovaný v 1.rade na pojednávaní 7.6.2011 uviedol, že na výzvu Z.. O. reagoval písomne s tým, že tento zaslal návrh na súd skôr, ako dostal od neho odpoveď. Vzhľadom na to, že bol podaný návrh na súd, svoje podanie zaslal priamo súdu.

6. Pôvodne žalovaný v 2.rade na pojednávaní 7.6.2011 uviedol, že žiadne oplotenie nevybudoval, oplotenie len zrekonštruoval, tak ako sa písomne súdu vyjadril. Chce konštatovať, že žalobcovia toto riešia výzvou z r. 2010 a neriešili to s predchádzajúcimi majiteľmi za vlastníctva, ktorých sa oplotenie vybudovalo pred r. 1998, kedy on s manželkou parcelu nadobudol a odvtedy jestvujúce oplotenie je v línii nepohnutej.

7. Uznesením zo dňa 7.2.2012, súd konanie žalobcu v 2. rade proti žalovanému v 1. rade zastavil.

8. Zástupca pôvodne žalobcu v 1. rade na pojednávaní dňa 13.11.2012 uviedol, že účastníci tohto konania za účasti geodetov na mieste samom nedospeli k dohode, pričom každý z geodetov zotrval na svojom pôvodnom stanovisku, to znamená Ing. R. na tom závere, že hranica pozemkov je posunutá do pozemku žalobkyne v l. rade a to na základe siete, z ktorej odvodzoval základné body, pričom geodet Ing. R., vychádzal z rovnakej siete základných bodov avšak tvrdil, že hranica je posnutá do strany žalovaných, a rozdiel bol v uličnej čiare. Zároveň tvrdil, že diferenciácia 50 cm sa nedá postihnúť, čo Ing. R. vyvracal, že nie je pravdou. Záver bol taký, že nedošli znalci k schodnému záveru na vec. Na základe toho navrhuje, aby bol vo veci ustanovený znalec a bol vypracovaný , ktorý by odstránil tieto rozpory. Je skutočne vybudovaný múrik, ale rozhodnutím OÚ č. konania OdÚŽP 715/2/94- FR/Od zo dňa 17.6.1994 bolo rozhodnuté, že p. R. N., ktorý bol vtedajším vlastníkom, ktorý budoval stavbu /rámovú pílu/ sa uznáva vinným zo spáchania správneho deliktu, pretože okrem iného neoprávnene vybudoval oporný múr. I tento múrik bol postavený mimo.

9. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 13.11.2012 uviedol, že geodeti sa nezhodli a súhlasí s PZ žalobkyne v 1. rade, že každý z nich zotrval na svojom stanovisku. Jeho objednaný geodet, ktorý uskutočnil meranie, ktoré je súčasťou súdneho spisu, v rámci tohto podrobne popisuje spôsob merania, metódou merania, presnosť merania vrátane celého popisu, jedná sa pritom o oprávneného geodeta. P. R. vo svojom meraní nepopisuje do takých detailov spôsob ním prevedeného merania. Ním použitá metóda je aktuálne už pre kataster neakceptovateľná, pretože je zastaraná, i keď v tom čase bola použiteľná. Na stretnutí sa zúčastnil iba p. R., ktorý nie je oprávnený geodet a na jeho kontrolnom meraní, ktoré je súčasťou spisu, je pečiatka P.. Q., ktorá sa stretnutia nezúčastnila. S manželkou nadobudli nehnuteľnosť v r. 1998, napriek tomu, že zameranie parcely bolo menšie ako v skutočnosti majú nárok v zmysle LV tento stav akceptovali, takto je to aj v skutočnosti. Akceptovali stav vtedajších oplotení pozemku, na základe toho si dali vypracovať projekt domu s jeho osadením v teréne, s tým, že osadenie domu od hranice pozemkov žalobkyne a jej vtedajšieho manžela, bola definovaná na dva metre, čo si; v zmysle platného stavebného zákona vyžadovalo súhlas dotknutého suseda, s čím vtedy súhlasili, čo je vydokladované v stavebnom konaní pod č. 99/30440-003/F18 a bolo vydané stavebné povolenie dňa 9.9.1999 v ktorom bode 14 je uvedené bez námietok všetkých účastníkov konania, účastníkom konania boli všetci navrhovatelia. Týmto konštatuje, že v r. 1999 zo strany žalobcov nebola žiadna námietka, že dané oplotenie je v nejakom nesúlade a že zasahuje do ich vlastníckych práv a v rámci stavebného konania nedali žiadnu námietku, keďže špeciálne si posúval osadenie stavby bližšie k hranici pozemku žalobcov čo vyžadovalo výnimku s ich súhlasom. Konštatuje teda, aj keby zameraním bolo v rozdiele s tým, ako je daná hranica v teréne a za tie roky nezmenená tak platí, že v zmysle vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti nadobudli vydržaním, tak ako na to poukazuje

vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.11.2012. Až v januári 2010 dostal list od Z.. O. spolu so zameraním P.. R., dovtedy neboli žiadne indície, že by mal existovať nejaký problém s hranicou. Predtým konkrétna požiadavka zo strany žalobkýň týkajúca sa hranice pozemkov prednesená nebola. Ploty sa opravovali priebežne, nie naraz, možno 2-5 rokov dozadu. Pri kolaudačnom konaní bolo vykonané presné zameranie nehnuteľností, tak je to aj dodnes. V rámci kolaudačného konania p. L. na mieste zisťovania neprišla. V strednej časti oplotenia je pôvodné hrdzavé pletivo. Predná časť oplotenia bola rekonštruovaná, stredná časť oplotenia je stále na mieste a dá sa pozrieť. Horné pletivo je vymenené, stĺpiky sú pôvodné. Hranica oplotenia pri rekonštrukcii sa nikdy nepohla, stĺpiky ostali v tej istej línii. Opravovali sa dva stĺpiky, ktoré sa nanovo zabetónovali, všetky ostatné sú v pôvodnom stave. Už presne si nepamätá, či nové stĺpiky, ale tieto sa zabetónovali v jednej línii s pôvodným osadením stĺpikov, tak ako boli a ako pozemok nadobudli v r. 1998. Dolnú tretinu rekonštruovali na jeho požiadanie brigádnici z obce, hornú tretinu vnuk p. L. a krstný sny p. D.. Hranica pozemku je v jednej línii a na základe tvrdení žalovaných v 4. a 5. rade, že ide o kamenný oporný múr, jeho zabetónované stĺpiky sú v jednej línii s týmto múrom čím chce povedať, že tvrdenie PZ žalobcu, že sa hranica posunula je nepravdivé. Tak ako p. R. zameral hranicu medzi parcelami č. 1460/46 a 16, čo je hranica medzi žalovanými 2 a 3 a 4 a 5 a žalobkyňou v 2.rade. Obaja geodeti vytýčili hranicu takú, že by si mali posunúť plot, na čom sa zhodli obaja geodeti a v zmysle ich vyjadrenia žalobkyňa zasahuje do ich vlastníckych práv. V tomto smere rešpektujú hranicu v teréne ako je a ako bola od r. 1998, kedy nehnuteľnosť nadobudli. Z ľudského a susedského pohľadu očakáva rovnaké konanie i od protistrany.

10. Zástupca žalovaných v 3. a 4. rade na pojednávaní dňa 13.11.2012 uviedol, že vo vzťahu k mimosúdnemu konaniu potvrdzuje rozdielne názory oboch geodetov, pričom uvádza, že p. R. geodet objednaný žalobcami vychádzal pri zameraní z tzv. Polárnej metódy. Geodet objednaný jeho klientmi, t.j. žalovaným v 3. a 4. rade využíval metódu GPS. Nie je pravda, že sa geodeti zhodli na základných bodoch, práve naopak, rozpor vznikol aké základné body pred meraním použili, pričom p. R. nespochybnil správnosť metódy GPS alebo jej presnosť, ale naopak p. R., presnosť a aplikovateľnosť polárnej metódy spochybnil. Súčasne dopĺňa, že metóda GPS je súčasne uprednostňovanou metódou na katastri. Opätovne odkazuje na protokol vytýčenej hranici vypracovaný p. R., vypracovaný 10.3.2011, ktorý predložili súdu na pojednávaní zo dňa 7.6.2011 a ktorý potvrdzuje, že v rámci k.ú. Lehota existuje povolená odchýlka 50 cm. Aj keby sa preukázalo, že uvedená odchýlka je nižšia, pričom dopĺňa, že v rámci každého k.ú. vždy možná odchýlka existuje. Rozdielna býva jej výška alebo veľkosť. Nadobudli vlastnícke právo k spornému pozemku vydržaním. V zmysle vypracované znalcom Z. Z. č. 177/98 v rámci ktorého sa hodnotil stav pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalovaných k dátumu 18.12.1998 sa konštatuje, že na danom pozemku stojí oporný múr, ktorého vek je približne 30-ročný, je tam postavený minimálne od r 1995, pričom majú za to, že ten múr je staršieho veku. Uvádza, že v zmysle uvedeného bol tento oporný múr vlastníctvom vtedajšieho predávajúceho p. E. L., čo potvrdzuje, že minimálne od r. 1995 na pozemku žalovaných stojí oporný múr, ktorého vonkajšia hranica určuje hranice parciel 1460/17 a parciel, ktoré vlastní žalobkyňa v 2.rade a to 1460/12 a 1460/13. Zároveň poukazuje na fakt, že žalovaní nadobudli tento múr do vlastníctva v r. 2002, pričom tento rekonštruovali približne v r. 2006. Týmto potvrdzuje, že do januára 2010 nebola žalovaným doručená žiadna výzva ani upozornenie a neexistoval ústny rozpor vo vzťahu k hraniciam pozemkov a umiestneniu oporného múru. Poukazuje na fakt, že žalobkyňa v 2.rade p. D. sa stala ich susedou približne tri roky dozadu, presný dátum nevie určiť. To znamená, že aj keby existovali nejaké námietky z jej strany, aj keď podotýka, že z hľadiska žalovaných nie sú právne relevantné, keďže nie je vlastníčkou susedných parciel, tieto mohla uplatniť najskôr v r. 2009 - 2010. Chce potvrdiť dobré susedské vzťahy, ktoré existovali medzi nimi a p. K. L., Z. L. až do dňa podania návrhu na začatie konania. Súčasne chce potvrdiť, že žalovaní komunikovali s vlastníkom susedných pozemkov, pričom sa dopytoval na možnosť rekonštrukcie oporného múru. Vlastník susedného pozemku umiestnenie oporného múru nerozporoval, práve naopak s rekonštrukciou na náklady žalovaných súhlasil. Uvedené potvrdzuje iba to, že oporný múr je v ich vlastníctve, ktorí ako vlastníci na vlastné náklady realizovali opravu. Má za to, že držba žalovaných vo vzťahu k opornému múru bola oprávnená, dobromyseľná a minimálne do r. 2005 uplynula doba vydržania. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti má za to, že dokazovanie navrhnuté žalobcami by bolo nehospodárne a neúčelné a z tohto dôvodu žiada súd, aby návrh zamietol. Rozhodnutie v zmysle tvrdenia PZ žalobkyne v 1. rade nepreukazuje, že oporný múr bol postavený na cudzom pozemku.

11. Žalovaný v 3.rade na pojednávaní dňa 13.11.2012 uviedol, že nehnuteľnosti nadobudol od predošlej majiteľky v. r 2002, ktorá ich vlastnila od r. 1998. Kúpil rozostavaný dom pred kolaudáciou, ktorý dokončil a skolaudoval. Hranice pozemkov, tak ako sú viditeľné aktuálne sú pôvodné, čo videl i PZ žalobkyne v

l. rade. Pokiaľ ide o oporný múr, tento je starší, ako je uvedené v , pretože vplyvom poveternostných podmienok sa rozpadá. Jeho pozemok je v rovine, terén pozemku žalobkyne je svahovitý. Parcela 1460/12 je v rovine. Parcela č. 1460/13 je oproti parcele č. 1460/17 vo vyvýšení. Časť oporného múru, kde je sused vyššie v teréne ako on sa rozpadla tak, že časti tohto múru začali padať na jeho pozemok i hlina z jeho pozemku, začala padať na jeho pozemok. Ako susedov evidoval len p. K. L. a st. pani L., p. D. sa prisťahovala cca 3 roky, presne nevie. So K. L. sa dohodol tak, že plot zrekonštruuje, s čím on súhlasil, pretože by v opačnom prípade prišiel o vinohrad, z ktorého mu prepadávala hlina na jeho pozemok. Oplotenie zrekonštruoval tak, že urobil betón a pôvodné kamene naukladal naspäť. Tu nie je možné ani hranicu reálne posúvať, dorobil len časť oplotenia prevažne v hornej časti. Ešte s pánom L. sa dohodol na tom, že toto oplotenie zrekonštruuje tak, že ho dokončí celé a zvrchu to zakryje s niečím, aby to do budúcna nepadalo. P. L. nemal žiadne výhrady ani jeho mama. Problém vznikol až keď sa nasťahovala p. D. a poslal im výzvu p. O., čo bola prvá výzva na riešenie. S L. nemajú rozpory len s p. D., ktorá nie je ich suseda. Jeho p. D. pred pojednávaním obvinila, že ukradol z jej pozemku vytyčovacie kolíky, ktoré tam osadil p. R.. Je to konfliktná osoba.

12. Uznesením zo dňa 13.9.2019 súd rozhodol o pokračovaní s právnymi nástupcami po pôvodnej žalobkyni v 1. a 2. rade. Na výzvu súdu žalobcovia v 2-11. rade uviedli, že na podanej žalobe netrvajú. Žalobca v 1. rade na podanej žalobe zotrval.

13. Uznesením zo dňa 6.5.2020 súd konanie o žalobe pôvodnej žalobkyni N. D., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX zastavil.

14. Žalobca v 1. rade na pojednávaní dňa 2.7.2020 uviedol, že nemôže obrábať svoj vinohrad, keďže žalovaný v 1. rade si prihradil 80 cm z pozemku. Určite aj žalovaný v 3. rade a 4. rade. Aj tam býva aj obrába vinohrad, ktorý tam je. Jeho sestre sa žalovaný v 1. rade vyhrážal, že má políciu a súdy pod palcom, že mu vytkne 2 rady vinohradu a zahradí ich, že si to môže dovoliť. Žalovaný v 1. rade klame v plnom rozsahu. Ten plot prekladal asi 4 roky dozadu. Zavolal si pracovníkov z roboty, videl to osobne. Tie chýbajúce metre nech si hľadá zo strany cesty. Chce, aby bol ustanovený v konaní znalec - geodet, ktorý to posúdi. A to konkrétne danú hranicu pozemkov. Sporný múr bol prejednávaní ešte na MNV. Bola tam postavená píla vajdom, ktorý to mal odstrániť, to sa ale nestalo. Naviezol tam hlinu, aby vyrovnal terén. Pozemok ide svahovito, pozemok žalovaného je vyššie cca 2 metre. Tam, kde má pán C. postavený dom, to ide zarovno.

15. Žalobkyňa v 7. rade na pojednávaní dňa 2.7.2020 uviedla, vie len to, čo jej hovorila mama, ktorá bola dcérou Z. L.. Matka to dala zamerať a zaplatila to meranie. Doma má od toho všetky papiere, teraz nevie povedať, ktoré pozemky sa merali a o aké parcelné čísla ide. Ani to, kedy to bolo zamerané, ani kým bolo robené. Prihradil si to žalovaný v 1. rade. Ozvala sa z toho dôvodu, pretože má za to, že súd vystupoval voči žalobcovi v 1. rade zaujato a nerozumel tomu, čo hovorí. Jej strýko je osoba vyššieho veku, nepočuje dobre. Nemá zuby a nezrozumiteľne rozpráva. Mala potrebu sa ho zastať. Nevie sa vyjadriť k tejto veci. Žije tam jej strýko. Bola v tom, že sa toho celého zriekla na základe svojho stanoviska, ktoré súdu zaslala. Naozaj nechápe prečo tu musí teraz byť, keďže sa vyjadrila k tomuto celému. Nechce tu viac počúvať o žiadnych 50 cm, že sa to nedá dokázať. Vie, že spravodlivosti sa nedočká, preto s tým nič nechce mať.

16. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 2.7.2020 uviedol, to čo doznelo zo strany žalobcu v 1. rade, k tomu sa vyjadrovať nebude, nie je to meritom veci. Meritom konania je hranica parcely č. 1460/12 vo vlastníctve žalobcov a hranica parcely č. 1460/16 v jeho a manželkinom vlastníctve. Zotrváva na všetkých písomných a ústnych vyjadreniach, najmä z pojednávania zo dňa 13.11.2012. Hranica pozemku je daná v katastri katastrálnou mapou, definovaná geodetickými podmienkami. Dokladal do konania vytyčovací náčrt zo dňa 10.01.2010, kde tak, ako bola daná hranica v čase, keď nehnuteľnosť nadobudol v roku 1998, tak taká je do súčasnosti. Hranica je jedna priamka. Bola vykonaná obhliadka aj za účasti A.. K. aj za účasti N. D., kde sa konštatovalo, že hranica je v jednej priamke, v jednej línii. Oplotenie bolo realizované tak, ako ho nadobudol okrem drobných opráv. Na dĺžke hranice s jeho pozemkom je 10 - 15 oceľových stĺpov a pletivo. 2 alebo 3 boli menené, ostatné sú pôvodné. Stredná časť oplotenia je pôvodná, tvorí ju pôvodné hrdzavé pletivo. Horná časť oplotenia pôvodných stĺpikov bola natretá farbou a v dolnej časti boli vymenené v čase, keď dostavili RD. Po výstavbe RD sa venovali oploteniu. Rovnako tak ich pozemkom susedí s pozemkom žalovaných v 3. rade a 4. rade, medzi ich pozemkami je výškový rozdiel necelé 2 metre. Tie 2 - 3 stĺpy na hornej hranici sa nanovo vybetónovali,

lebo keď chodili stroje počas výstavby domu, bolo potrebné to opraviť. Dali to do jednej línie. To, že zásah je 80 cm nie je pravda. Pokiaľ súd prizve do konania geodeta, je možné to všetko overiť a zistiť. Z protokolu, ktorý vyhotovil oslovený geodet, ktorý je súčasťou spisu vyplýva, že „ak sa jedná o spornú hranicu do 50 cm nie je možné z doterajších dokladov zo správy katastra v Nitre jednoznačne určiť jej polohou.“ Čo sa týka výmery parc. č. 1460/16, tá je o 10 m2 menšia ako je výmera podľa LV. č. 1544 kat. úz. Lehota. Z toho vyplýva, že jeho parcela je v nižšej výmere, ako mu patrí. Stĺpiky oplotenia sú pôvodné a na pozemku sa nachádzali už v tou 1998, keď pozemok nadobudol. Nezabral ani cm navyše. Je zaujímavé, že žalobcovia vec 12 rokov neriešili a žalobu podali na súd až v roku 2010. Geodet, ktorý vypracoval na základe jeho objednávky vytyčovací náčrt a zameral hranice, konštatoval, že tých chýbajúcich 10 m2 by mal mať z parcely č.1460/46, ktorú v tom čase vlastnila pôvodná žalobkyňa N. D.. jeho úmyslom nie je hľadať chýbajúcich 10m2. Vie svedeckými výpoveďami preukázať, že s plotom nepohol ani o cm. Vytyčovací náčrt, ktorý si dala objednať pôvodná žalobkyňa v 3. rade N. D., bol vypracovaný geodetom R., v ktorom hovorí o posune hraníc, avšak tento geodet postupoval polárnou metódou, pričom táto je zastaraná a nepresná. Geodet, ktorý vypracoval vytyčovací náčrt na základe jeho objednávky použil GPS metódu, ktorá je presnejšou a vyhovuje aj katastru. Metóda P.. R. je podľa jeho názoru nepresnejšia. Nie je pravda, že by čokoľvek robil s oplotením na hranici pozemku, ktorá je meritom sporu pred 4 rokmi. Vie to dokázať svedeckými výpoveďami. Nepochybuje o tom, že aj žalobcovia to potvrdia, ak navrhne ich výsluch resp. niektorý z nich. Teraz ešte nebude uvádzať, ktorých zo žalobcov navrhne. Navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a nevykonával znalecké dokazovanie.

17. Žalovaný v 3. rade na pojednávaní dňa 2.7.2020 uviedol, že on s manželkou - žalovanou v 4. rade sú vlastníkmi parc. č. 1460/17. Na tejto parcele majú postavený RD. Tento pozemok s rozostavanou stavbou som kúpil od pani M. v roku 2002. Tá ho predtým kúpila od predchádzajúceho vlastníka v roku 1998, o čom má aj doklady. Aj tento pozemok s rozostavanou stavbou kúpil už aj s oporným múrom, ktorý tam v roku 1998 stál. Ku stavebnému konaniu bol potrebný súhlas od suseda. Tento súhlas bol daný ešte stavebníkovi pani M.. Nikto nenamietal zo strany či už žalobcov alebo ich predchodcov, že je problém s hranicou pozemku. Až do roku 2010 nebol žiadny problém, niekto nepovedal ani pol slova. V roku 2002, keď kupoval pozemok, v susedstve žil aj žalobca v 1. rade, pričom sa ešte bavili o tom, že múr je potrebné opraviť. Hovoril mu, že ho doopravuje a dobetónuje sa vyššie. Vtedy nebola žiadna námietka. Výškový rozdiel medzi jeho pozemkom na parc. č. 1460/17 a pozemkom na parc. č. 1460/12 je 2 metre. Ich pozemok je o 2 metre vyššie ako pozemok vo vlastníctve žalobcov. Od bočnej steny jeho domu po sporný múr je vzdialenosť 2,2 m. Keď bude potrebné odstrániť oporný múr, tak technicky to bude znamenať problém pre stabilitu ich nehnuteľnosti, a takisto aj nehnuteľnosti žalobcov. Na pozemku žalobcov pri hranici s jeho pozemkom je vinohrad. Má za to, že spornú časť nadobudli vydržaní.

18. Žalobca v 10. rade Q. L., na pojednávaní dňa 2.7.2020 uviedol, že nevie, o čo ide v tomto konaní. Zaslal súdu svoje stanovisko, že netrvá na žiadnej žalobe, ktorá bola podaná.

19. Súd uznesením zo dňa 12.11.2020 ustanovil do konania znalca. Uznesením zo dňa 26.1.2022 súd zrušil uznesenie zo dňa 12.11.2020 a do konania ustanovil nového znalca, ktorého úlohou bolo vypracovať písomný znalecký posudok, v ktorom bude predmetom zameranie oplotenia jednotlivých pozemkov: p.č. 1460/17 LV č. 1448, p.č. 1460/16 LV č. 1544 voči pozemkom: p.č. 1460/46 LV č. 1039, p.č. 1460/44 LV č. 576, p.č. 1460/12, 1460/13 LV č. 489 k.ú. Lehota. V prípade potreby vykonať aj ďalšie nevyhnutné úlohy pre znalca: - prešetrenie vlastníckej hranice vrátane všetkých zmien , ak nastali, od jej prvotného vzniku, - vyhodnotenie, či vlastnícka hranica je v operáte KN evidovaná správne a - určenie priebehu vlastníckej hranice.

20. Dňa 24.3.2023 bol súdu predložený znalecký posudok P.. I. K..

21. Žalovaný v 1. rade uvádza: v znalkyňa konštatovala, že nehnuteľnosti v mojom vlastníctve sú užívané korektne. Tieto hranice užívam od nadobudnutia nehnuteľnosti t. j. od roku 1998 a rešpektujem ich tak, ako sú. Vzhľadom na to, čo konštatovala znalkyňa, považujem žalobu za bezpredmetnú a navrhujem ju zamietnuť v celom rozsahu.

22. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, vyjadrením zástupcu žalobcov a žalovaných, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový a právny stav.

23. Právni nástupcovia pôvodných žalobcov sa domáhajú od žalovaných ako susedov odstránenia oplotenia, ktoré má zasahovať na jednotlivé parcely vo vlastníctve žalobcov, konkr. žalovaní v 1. a 2 rade majú odstrániť z parcely č. 1460/13 a 1460/12 na LV č. 489, k. ú. Lehota oplotenie a žalovaní v 3. a 4. rade majú odstrániť oplotenie z parcely č. 1460/12 na LV č. 489, k. ú. Lehota.

24. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

25. Susedské vzťahy sú právne vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi (nájomníkmi) susediacich nehnuteľností. Môžu nimi byť vlastníci nehnuteľností s bezprostrednou spoločnou hranicou, ale aj vzdialenejší vlastníci nehnuteľností s ohľadom na určitú miestnu súvislosť, v rámci ktorých výkon práv jedného vlastníka môže zasahovať do práv iných vlastníkov. Susedské práva sú súčasťou vecných práv. Pozostávajú zo súhrnu právnych noriem, ktoré obmedzujú základné právo vlastníka naložiť so svojou vecou podľa svojej ľubovôle a každého z tohto práva vylúčiť s ohľadom na vlastnícke právo susedného vlastníka a zabrániť zásahom medzi nimi navzájom. tu vychádza zo zásady, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (I. Fekete: , Veľký komentár, 2.zväzok, s. 69).

26. Každý vlastník má podľa právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Výkon vlastníckeho práva však nesmie prekročiť zákonom stanovené medze. Musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Tolerancia však nesmie byť zneužívaná v prospech jedného vlastníka na úkor jeho ostatných susedov. Vždy by malo ísť o určitú vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa nejakého konania alebo niečo vykonajú a to tak, aby predišli vzniku rozporom. Tzv. „reciprocita" medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, kedy jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti tomu druhému. Mohlo by tak dochádzať k zneužívaniu vlastníckeho práva na ujmu práv iných vlastníkov, prípadne iných osôb.

27. Na to, aby sa vlastník úspešne domohol ochrany poskytovanej vindikačnou žalobou musia byť splnené nasledovné predpoklady: a) preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu, t. j. k veci, ktorá je predmetom zapieracej žaloby (aktívna legitimácia), b) preukázanie, že tretia osoba neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva (pasívna legitimácia) a c) existencia neoprávneného zásahu, ktorý spočíva v inom konaní ako v zadržiavaní veci.

28. Zásah do vlastníckeho práva musí byť neoprávnený, t. j. v rozpore so zákonom, prípadne obligačným vzťahom a pod. Pokiaľ ide o zásahy, ktoré sú právom aprobované v ich rozsahu sa vlastník nemôže domáhať účelnej ochrany zapieracou žalobou. Zásah do vlastníckeho práva musí byť faktický. Neoprávnený zásah musí byť v zapieracej žalobe jednoznačne a presne identifikovaný. V súvislosti s neoprávnenými zásahmi a ich špecifikáciou sa kladú aj zvýšené požiadavky na formuláciu žalobného petitu. Vlastník sa tak môže domáhať predovšetkým zdržania sa konania, ktorým tretia osoba neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva, rovnako ako sa môže domáhať aj odstránenia závadného stavu, ktorý bol takýmto neoprávneným zásahom spôsobený. Neoprávnený zásah, ktorým tretia osoba zasahuje do vlastníckeho práva, musí v čase konania trvať. Z hľadiska neoprávneného zásahu nepôjde spravidla o jednorazový úkon (zásah), avšak nie je vylúčené, aby čo i len jeden protiprávny zásah vyvolal nežiaduci stav (napr. zvedenie odpadovej šachty na pozemok žalobcu (navrhovateľa) (k tomu porovnaj R 3/1971). Samotná hrozba zásahom pre úspech žaloby ešte nepostačuje (k tomu porovnaj Najvyšší súd ČR, sp. zn. ).

29. V ustanovení poskytuje zákonodarca vlastníkovi ochranu pred akýmkoľvek neoprávneným zásahom. V danom prípade ide o tzv. zapieraciu (negatórnu) žalobu, podstatou ktorej je, že vlastník sa domáha ochrany proti zásahom do jeho vlastníckeho práva, ktoré spočívajú v inom rušení než v neoprávnenom zadržovaní jeho veci (ochranu proti neoprávnenému zadržovaniu veci poskytuje iná vlastnícka žaloba ? žaloba vindikačná). Zákonodarca v ustanovení nežiada, aby pri neoprávnenom zásahu, proti ktorému žaloba smeruje, išlo o zásah „nad mieru primeranú pomerom“. Rozhodujúca je už samotná protiprávnosť (nedovolenosť) zásahu.

30. Dokazovanie je jeden zo základných inštitútov civilného procesu. Aby súd vedel spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. Podľa stále platnej právnej úpravy nie je súd viazaný len tými dôkazmi, ktoré navrhli účastníci konania. Zákonodarca do ustanovenia zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

31. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že kúpnu cenu zaplatil, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ kúpnu cenu v požadovanom rozsahu, v žalovanom rozsahu, nezaplatil, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. )

32. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že predmetnú žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť, pričom súd vychádzal z toho, že v konaní nebolo preukázané, že by došlo k porušeniu vlastníckeho práva žalobcov, keď žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia a preukázania, že oplotenie žalovaných zasahuje do pozemkov vo vlastníctve žalobcov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr. v spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul. Ak tieto skutočnosti budú preukázané, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe tvrdením svojho vlastníckeho práva, musí tvrdiť svoj nadobúdací titul a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného. Nakoľko výsledok sporu závisel od odborných znalostí, keď v spore stáli proti sebe vyjadrenia geodetov p. R. a Ing. R. (protokol o vytýčení hranice pozemku) súd do konania ustanovil na návrh žalobcu v 1. rade znalca, ktorého úlohou bolo vypracovať písomný znalecký posudok, v ktorom

bude predmetom zameranie oplotenia jednotlivých pozemkov: p.č. 1460/17 LV č. 1448, p.č. 1460/16 LV č. 1544 voči pozemkom: p.č. 1460/46 LV č. 1039, p.č. 1460/44 LV č. 576, p.č. 1460/12, 1460/13 LV č. 489 k.ú. Lehota a v prípade potreby vykonať aj ďalšie nevyhnutné úlohy pre znalca: - prešetrenie vlastníckej hranice vrátane všetkých zmien, ak nastali, od jej prvotného vzniku, - vyhodnotenie, či vlastnícka hranica je v operáte KN evidovaná správne, - určenie priebehu vlastníckej hranice. Zo záverov znaleckého posudku, ktorý zo strany žalobcov a žalovaných spochybnený nebol vyplýva, že vlastnícka hranica medzi parcelami reg. C KN č. 1460/12, 1460/44 a 1460/16 určená v mape SPM bodmi č. 1050-12, 1238-3, 1050-13, 1050-14 bola prešetrená a v SPM je určená správne (zapísaná pod číslom zmeny 205/2020 ). Oplotenie na mieste samom je v zmysle dovolených odchýlok (kritérií na posudzovanie presnosti) na vlastníckej hranici. Hranice medzi parcelami reg. C KN č. 1460/12, 1460/44 a 1460/16 určené podľa geometrických plánov č. 762-215-76 - príloha č. 19 a č. GOK-94-145 - príloha č. 16 boli stotožnené so stavom katastra ( mapa SPM ) po bodoch č. 1050-12, 1238-3, 1050-13, 1050-14. Vlastnícka hranica medzi parcelami reg. C KN č. 1460/12, 1460/13 a 1460/17 určená pri tomto znaleckom posudku má priebeh po zameranom nízkom múre v zmysle dovolených odchýlok, s tým, že tento nízky múr patrí k parcele reg. C KN č. 1460/17. Z uvedených záverov je teda zrejmé, že žalovaní svojím oplotením nezasiahli do vlastníctva žalobcov a teda žalobcovia existenciu neoprávneného zásahu nepreukázali a z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil podanú žalobu ako podanú nedôvodne. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcov zamietol.

33. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , tak, že aj keď v konaní boli plne úspešní žalovaní, a z uvedeného dôvodu by im súd mal priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, zo spisu vyplýva, že im žiadne trovy nevznikli, tie si neuplatňovali a preto súd rozhodol tak, že im nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( , ďalej ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (CSP)

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.