Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_10C-89-2013.pdf
PDF · 102.45 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/89/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka, a. s., so sídlom v Bratislave, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpeného splnomocneným zástupcom HMG & PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459, proti žalovanému Ľ. W., B.. XX. X. XXXX, O. X. Ľ.H. XXX, C. I. T., o zaplatenie 7949,72 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2008,05 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1902,79 eura od 16. 7. 2004 do zaplatenia, ktoré súd p o v o ľ u j e žalovanému splácať v mesačných splátkach vo výške 800 eur, splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 22. 3. 2013, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 7949,72 eura, úroku vo výške 15 % ročne zo sumy 1902,79 eura od 16. 1. 2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 1902,79 eura od 16. 1. 2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 2532,13 eura od 16. 1. 2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 261,22 eura od 1. 1. 2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky. Podľa zmluvy bol dojednaný úrok vo výške 15 % ročne. Nakoľko žalovaný úver nesplácal a bol v omeškaní s vrátením viac než 2 splátok a súčasne jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, oznámil mu zosplatnenie úveru ku dňu 15. 7. 2004. Ku dňu 15. 1. 2013 predstavovala istina 1902,79 eura, úrok 2532,13 eura a úroky z omeškania 3253,58 eura. So žalovaným uzavrel aj zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej mu zriadil a vedie bežný účet. Ku dňu 16. 1. 2013 predstavoval nepovolený zostatok na účte 261,22 eura, ktorý je úročený úrokovou sadzbou vo výške 25 % ročne.
V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 9. 9. 2013, žalobca uviedol, že ku dňu zosplatnenia úveru, t. j. k 15. 7. 2013, predstavovala pohľadávka voči žalovanému 2044,84 eura a pozostávala z nezaplatenej istiny vo výške 1902,79 eura, riadneho úroku vo výške 105,26 eura a úrokov z omeškania vo výške 36,79 eura. Úroky vo výške 105,26 eura boli účtované odo dňa prvého čerpania úveru vo výške 15 % ročne,
pričom základom pre ich výpočet bol aktuálny zostatok na úverovom účte. Úroky z omeškania vo výške 36,79 eura boli počítané z nedoplatkov na splatných splátkach, ktoré boli splatné k 14. dňu mesiaca, pričom prvý krát sa žalovaný dostal do omeškania so splátkou splatnou k 14. 9. 2003. Jednotlivé sumy úrokov z omeškania splatné ku koncu kalendárneho mesiaca, v období ich účtovania, percentuálna sadzba a základ pre ich výpočet vyplýva z predloženej špecifikácie pohľadávky. Použitá úroková sadzba úrokov z omeškania predstavovala v dobe od prvého omeškania do zosplatnenia úveru 15 % ročne.
Žalovaný výhrady voči žalovanej sume nemal.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu, ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Žalobca a jeho splnomocnený zástupca ospravedlnili svoju neúčasť na súdnom pojednávaní a v súlade so zásadou hospodárnosti konania súhlasili s vykonaním súdneho pojednávania v ich neprítomnosti. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že úver vo výške 60.000 Sk od žalobcu prevzal. Nevedel uviesť, koľko na úver zaplatil, možno sa jednalo o 4000-6000 Sk. Žalobca ho vyzýval na úhradu dlžnej sumy asi 5-6 rokov dozadu, odvtedy ho už žiadnym spôsobom nekontaktoval. Úver je schopný splácať po 800 eur mesačne.
Okrem výsluchu žalovaného súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere číslo 38460, zmluvou o bežnom účte, obchodnými podmienkami pre ČSOB spotrebiteľské úvery, úrokovými sadzbami pre úvery - fyzické osoby platnými od 1. 1. 2013, oznámením o zosplatnením úveru vrátane poštovej doručenky, výpisom z počítačového systému žalobcu, prehľadom platieb a pohľadávok žalobcu voči žalovanému, výpisom z obchodného registra žalobcu, zistiac nasledovný skutkový stav:
Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu prevzal žalobca práva a povinnosti Československej obchodní banky, a. s., pobočky zahraničnej banky v SR, vzniknuté do 31. 12. 2007.
Dňa 13. 5. 2003 uzatvorili Československá obchodní banka, a. s., pobočka zahraničnej banky v SR a žalovaný zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej sa zaviazala banka otvoriť a spravovať pre žalovaného bežný účet číslo XXXXXXXX. Podľa čl. III. zmluvy sa žalovaný zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne dohodnutého úveru. V prípade zmluvne nedohodnutého prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte, úročí banka vzniknutý debetný zostatok úrokom z omeškania, ktorý stanovuje banka.
Dňa 14. 5. 2003 uzatvorila Československá obchodní banka, a. s., pobočka zahraničnej banky v SR, ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 38460, na základe ktorej banka poskytla žalovanému úver vo výške 60.000 Sk, pri dojednanej výške úroku 15 % ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 36-tich mesačných splátkach vo výške 2080 Sk, počnúc uplynutím jedného mesiaca odo dňa podpisu zmluvy. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 8,2 %.
Dňa 15. 7. 2004 oznámila banka žalovanému, že vzhľadom na trvanie omeškania s plnením záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyhlasuje úver dňom 15. 7. 2004 za splatný a súčasne vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá predstavuje 61.949,99 Sk, do 25. 7. 2004.
Podľa čl. 9.1 písm. d) Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, v prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená či vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola zmluva uzatvorená a ktorá môže podľa posúdenia ČSOB ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov klienta, najmä klient bude
s omeškaním so splatením akejkoľvek sumy voči ČSOB, resp. inému subjektu, ktorý mu poskytol úver, je ČSOB oprávnená kedykoľvek potom oznámením odoslaným klientovi písomne vyhlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého úveru sú splatné ku dňu uvedenému vo vyhlásení (oznámení).
Podľa prehľadu záväzkov a platieb žalovaného bol žalovanému účtovaný z nezaplatených splátok úrok z omeškania vo výške 15 % ročne.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o bežnom účte ( § 708).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 6. 2006 (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 12. 2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 13. 5. 2003 zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej právny predchodca žalobcu žalovanému zriadil a viedol bežný účet v slovenských korunách. Dňa 14. 5. 2003 uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalovaný zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 60.000 Sk, pri úrokovej sadzbe 15 % ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 36-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 2080 Sk. Zmluva obsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Keďže zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na obsah zmluvy, sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Uzavretie zmluvy o úvere, poskytnutie úveru žalovanému, jeho výška, dojednaný spôsob splácania, spôsob a dátum mimoriadnej splatnosti úveru, ani výška žalovanej sumy, neboli medzi účastníkmi sporné. V dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného platiť dojednané splátky úveru riadne a včas, vyhlásil žalobca, v súlade s ustanovením § 9.1 písm. d/ obchodných podmienok, mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15. 7. 2004 a súčasne vyzval žalovaného na vrátenie poskytnutého úveru. Keďže povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je poskytnutý úver veriteľovi vrátiť a zaplatiť dojednaný úrok, súd uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi nesplatenú časť istiny úveru vo výške 1902,79 eura, ktorej výška nebola medzi účastníkmi sporná. Taktiež súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z poskytnutého úveru, splatné ku dňu zosplatnenia úveru, t. j. ku dňu 15. 7. 2013, vo výške 105,26 eura, spolu 2008,05 eura.
Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré súd priznal žalobcovi vo výške úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným sa jednalo o spotrebiteľský právny vzťah. Preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením dlhu, t. j. ku dňu 16. 7. 2004, kedy sa stal splatným celý dlh žalobcu voči žalovanému, t. j. vo výške 9 % ročne, a to zo sumy nezaplatenej istiny, t. j. zo sumy 1902,79 eura.
V zostávajúcej časti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Súd žalobu zamietol v časti úroku, vyčísleného za obdobie po zosplatnení úveru, t. j. od 16. 7. 2004 do 15. 1. 2013, čo činí 2426,87 eura (2532,13 eura - 105,26 eura) ako aj úroku vo výške 15 % ročne zo sumy 1902,79 eura od 16. 1. 2013 do zaplatenia, nakoľko nemal preukázanú dôvodnosť žaloby v uvedenej časti. Zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha len za dojednanú dobu poskytnutia úveru, čo vyplýva aj z ustanovenia § 503 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok platiť úrok je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Keďže ku splatnosti úveru došlo dňom 15. 7. 2004, uvedeným dňom boli splatné aj úroky z istiny úveru a od 16. 7. 2004 už žalobcovi
zmluvné úroky neprislúchajú. Súd taktiež žalobu zamietol v časti vyčísleného úroku z omeškania do splatnosti úveru, t. j. do 15. 7. 2004 vo výške 36,79 eura, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Z priloženého prehľadu platieb a záväzkov žalovaného súd zistil, a žalobca aj v podanej žalobe tvrdil, že žalovanému bol účtovaný úrok z omeškania vo výške 15 % ročne. Nakoľko však medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, nebolo možné sankcionovať nesplnenie povinnosti plniť peňažný záväzok vyšším úrokom z omeškania ako úrokom z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov. Keďže žalobca netvrdil, ani nepreukázal, s plnením ktorej splátky a kedy sa dostal žalovaný do omeškania, nebolo možné priznať žalobcovi za dobu do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ani úrok z omeškania v súlade s občianskoprávnymi predpismi. Taktiež súd zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania za obdobie po splatnosti úveru, t. j. od 16. 7. 2004 do zaplatenia zo sumy istiny vo výške 1902,79 eura v časti prevyšujúcej priznaný úrok z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, nakoľko žalobcovi, vzhľadom na charakter právneho vzťahu so žalovaným (spotrebiteľský vzťah) prislúcha úrok z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov. Taktiež súd zamietol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 15 % ročne z vyčísleného úroku 2532,13 eura od 16. 1. 2013 do zaplatenia, nakoľko podľa ustálenej judikatúry oneskoreným zaplatením úrokov nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania, keďže nie je možné požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky, ktorým zmluvné úroky sú. Súd taktiež žalobu zamietol v časti zaplatenia istiny vo výške 261,22 eura, o ktorej žalobca v podanej žalobe tvrdil, že sa jedná o nepovolený debetný zostatok na účte. Žalobca si však v konaní nesplnil povinnosť tvrdenia vo vzťahu k uvedenej žalovanej sume, napriek výzve súdu zo dňa 23. 7. 2013 žalovanú sumu v uvedenej časti nešpecifikoval uvedením jej jednotlivých položiek tak, aby bolo možné preskúmať jej dôvodnosť. Povinnosťou žalobcu v konaní je relevantné skutočnosti tvrdiť a následne ich preukázať listinnými dôkazmi. Keďže žalobca si uvedenú povinnosť nesplnil, netvrdil, ani nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, súd žalobu v uvedenej časti žalovanej istiny zamietol. Nakoľko súd zamietol žalobu v časti istiny, nebolo možné priznať žalobcovi ani uplatnené príslušenstvo (úrok z omeškania vo výške 25 % ročne, od 1. 1. 2013 do zaplatenia) z uvedenej istiny.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd žalovanému povolil zaplatiť priznanú sumu s príslušenstvom v splátkach, vo výške 800 eur mesačne, tak, ako si to navrhol žalovaný, nakoľko mal za to, že prihliadajúc k výške priznanej sumy, výške navrhnutej splátky, osobe žalobcu a žalovaného, sú uvedené splátky primerané a povolením splátok nedôjde k neprimeranému ohrozeniu práva žalobcu.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vzniklo právo na náhradu trov konania v konaní úspešnejšiemu žalovanému. Nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.