Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/156/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Katarína Šťastná, v právnej veci navrhovateľky Y. L., W.. XX.XX.XXXX, F. L. W. U., M. X. Y. X/XX, právne zastúpená JUDr. Ivetou Fabianovou, advokátkou, Spišská Nová Ves, Štefánikovo nám. 5 proti odporcovi R. L., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Y. F., L. XXX, M..Č.. Y. F., R. XX, Č. C., o určenie výživného pre rozvedenú manželku takto

rozhodol:

Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 30€ mesačne, počnúc od 29.10.2012, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky po dobu piatich rokov od právoplatnosti rozvodu manželstva t. j. do 29.09.2017.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

Dlžné výživné za obdobie od 29.10.2012 do 31.08.2013 vo výške 240,-€ je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach po 20€ spolu s bežným výživným počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Súd nezaväzuje odporcu zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh.

odôvodnenie:

Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 29.10.2012 návrh, ktorým žiadala, aby bol odporca zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100,-€ mesačne titulom príspevku na výživu rozvedenej manželky. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo s odporcom bolo právoplatne dňa 19.9.2012 rozvedené, toho času je starobná dôchodkyňa a okrem dôchodku iný príjem nemá. V mesiaci október 2012 si požiadala o dávku v hmotnej núdzi a príspevku k dávke.

Dňa 03.01.2013 doručila navrhovateľka písomné doplnenie k návrhu kde uviedla, že návrh na rozvod bol podaný odporcom a príčinou rozvratu bolo vzájomné odcudzenie sa manželov z dôvodu, že odporca v roku 1997 odišiel pracovať do Č. C. a na L. sa už vracal len na občasné návštevy, ktoré skončili cca. 3 roky pred rozvodom. Pred rozvodom, po dobu 3 rokov spätne aj napriek tomu, že účastníci nežili v spoločnej domácnosti, odporca prispieval navrhovateľke sumou 100,-€ mesačne. Po rozvode jej odporca

uviedol, že jej nijako prispievať nebude. Uviedla, že je poberateľkou starobného dôchodku v sume 221,80€ mesačne a v sume 802,-Kč mesačne, spolu 253,66€ a iný príjem nemá. Býva v byte , ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a nemá nezaopatrené deti. Jej mesačné náklady predstavujú sumu 30,-€ za elektriku, 2,32€ za RTVS, 16,-€ za plyn a 127,04€ za nájomné, spolu tak náklady na bývanie sú vo výške 175,36€ mesačne. Podľa lekárskych správ je dlhodobo chorá, ambulantne liečená na psychickú poruchu a mesačne vynakladá na lieky sumu 11,45€. Po odpočítaní nákladov na byt a lieky jej tak zostáva suma cca. 66,-€ mesačne , čo činí cca. 2,20€ denne, ktorá nie je postačujúca ani na náklady spojené so stravou a nevyhnutným ošatením . Uviedla, že podľa jej informácii, odporca poberá v sume 370,-€ na L. a v Č. v sume 2.700,-Kč, čo je cca. 107,25€ a taktiež pracuje ako strážnik v spoločnosti C.+L. L..C..I.. , avšak nie je jej známe s akým príjmom a taktiež nevie, aké má odporca v Č. majetkové pomery. Na L. je odporca bezpodielovým spoluvlastníkom bytu, v ktorom býva navrhovateľka. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka sa s odporcom po rozvode nedohodla, akou výškou jej bude prispievať na jej primeranú výživu, navrhuje sumu 100,-€ mesačne a túto sumu považuje za primeranú, pretože s takto určeným výživným by jej po odpočítaní nákladov na bývanie a lieky ostala suma 166,-€ mesačne, t.j. 5,53€ denne na stravu a ošatenie. Navrhovateľka si zároveň uplatnila aj náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

Na preukázanie svojich tvrdení predložila navrhovateľka listinné dôkazy , a to rozsudok o rozvode manželstva, potvrdenie o výške dôchodku, doklady SIPO, potvrdenie o zdravotnom stave a pokladničné doklady z lekárne.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu namietal miestnu príslušnosť tunajšieho súdu s poukazom, že jeho trvalé bydlisko je od 18.05.2010 v Č. C., Y. F., Y. XXXX, M. Č. R. XX. Ďalej uviedol, že navrhovateľka od rozvodu býva v byte 3+1, ktorý majú v spoločnom vlastníctve manželov a doposiaľ si tento majetok nevyporiadali. Na fond opráv mesačne prispieva sumou 30,-€, ktorú pravidelne zasiela na účet navrhovateľky. Je mu známe, že navrhovateľka byt predať nechce a pokiaľ by ho predali, tak z polovice výťažku by si mohla kúpiť malý byt. Uviedol, že poberá starobný dôchodok v sume 11.327,- Kč, nikde nepracuje a zo zdravotných dôvodov ani nie je schopný pracovať. Poukázal, že okrem výživy a ošatenia má bežné náklady na bývanie v sume 4.500,-Kč, telefónne poplatky cca. 1.400,-Kč, životné poistenie AXA 500,-Kč, spláca pôžičku v celkovej výške 80.000,-Kč, pričom výška mesačnej splátky je . Má za to, že zo svojho príjmu nie je schopný na výživu bývalej manželky prispievať, túto jej požiadavku považuje za bezdôvodnú a navrhol, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Na preukázanie svojich tvrdení odporca predložil listinné dôkazy, a to potvrdenie o výške dôchodku, o splátkach pôžičky, platbách za bývanie a telefón.

Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi o ich osobných a majetkových pomeroch a oboznámil sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. . Odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil zo zdravotných a finančných dôvodov, jeho výsluch vykonal súd prostredníctvom dožiadaného súdu v Č. C. a oboznámil sa s jeho výpoveďou. Na základe uvedeného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav :

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozsudkom zo dňa 15.8.2012, právoplatným dňa 29.09.2012 rozvedené z dôvodu, že od roku 1994 nežili manželia v spoločnej domácnosti a minimálne tri roky ich manželstvo neplnilo žiadnu zo spoločenských funkcií. Z manželstva maloleté deti nepochádzajú, a keďže nie je v záujme spoločnosti podporovať existenciu formálnych manželstiev, súd manželstvo rozviedol.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi trvala na podanom návrhu nakoľko má za to, že odporca pracuje a môže jej prispievať na výživu a na doplnenie uviedla, že všetky náklady na domácnosť si musí hradiť sama, navštevuje ju jej plnoletý syn, avšak nebýva s ňou v spoločnej domácnosti. Okrem bytu, ktorý má s odporcom v BSM, iný majetok nevlastní, nemá ani úspory. Potvrdila, že odporca jej za mesiace

október 2012, november 2012 a december 2012 platil sumu 30,-€, ale od januára 2013 jej už nezaplatil nič. Dávku v hmotnej núdzi jej vyplatili raz v sume 6,70€ a následne jej bola zrušená.

V záverečnom prednese navrhovateľka uviedla, že v konaní boli vykonaným dokazovaním preukázané jednak jej odôvodnené potreby a rovnako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery odporcu. Mala za to, že potvrdenia o príjme, ktoré predložil odporca, sú len účelové údaje a nepravdivé, nakoľko má vedomosť o tom, že odporca zarábal viac a vyplýva to aj z toho, že podľa dohody mal odporca pracovať 20 hod/týždenne za mzdu 56,70 Kč/hod., čo mesačne v hrubom predstavuje sumu 4.536,-Kč. Rovnako odporca predložil dohodu o vykonaní práce na podklade ktorej pracuje od 01.05.2013 do 31.12.2013, má pracovať 300hod. ročne za sumu nižšiu ako v predchádzajúcej spoločnosti a v podstate v nižšom počte hodín ako v predchádzajúcej spoločnosti. Navrhovateľka má za to, že odporcu pozná a vie, že nikdy by nešiel do pre neho nevýhodnejšieho zamestnania, preto má za to, že jeho príjem je omnoho vyšší ako deklaroval súdu. Navrhovala, aby súd neprihliadol na odporcove výdavky na lieky, ktoré podľa jej názoru dostatočne nepreukázal, ako aj na splácanie pôžičky. Trvala na tom, že majetkové pomery odporcu, jeho možnosti a schopnosti sú omnoho vyššie a prevyšujú jej majetkové pomery. Poukázala, že býva sama v 3-izbovom byte, ktorý je stále v BSM oboch účastníkov konania, nemôže sama tento byt predať, prenajať, prípadne zameniť za iný byt a tak tieto náklady, ktoré má spojené s bývaním, ponížiť. Je dôchodkyňou a jej zlý zdravotný stav neodôvodňuje, aby si prilepšila. Svoj návrh považovala za odôvodnený v celom rozsahu, na základe čoho navrhovala, aby súd návrhu vyhovel a rozhodol tak, že odporca bude povinný prispievať na jej výživu sumou 100€ mesačne od 29.10.2012 po dobu 5- tich rokov od právoplatnosti rozvodového rozsudku k jej rukám vždy k 15. dňu mesiaca. Taktiež navrhovala, aby sú zameškaný príspevok na výživné vyčíslený od novembra 2012 do augusta 2013 v sume 1000€ povolil odporcovi splácať v splátkach v sume 100€/mes. spolu s bežným príspevkom na výživu.

Odporca vo svojej výpovedi trval na písomnom vyjadrení a na doplnenie uviedol, že do rozvodu bol manželom, a tak navrhovateľke prispieval sumou 100,-€ mesačne. V tej dobe však mal prácu , ktorú vykonával pri plnom zdraví. V roku 2011 mal úraz, v dôsledku čoho stratil zamestnanie a vždy trvalo, kým si našiel brigádu. Keď nepracoval, získal dlhy, ktoré bolo potrebné následne splácať, o čom aj navrhovateľku informoval. Tiež ju informoval, že po rozvode bude prispievať sumou 30,-€ do fondu opráv a túto čiastku sa rozhodol platiť dobrovoľne a platí ju ako spolumajiteľ bytu, tiež bude platiť daň z nehnuteľnosti za tento byt. Namietal, že navrhovateľka nemôže platiť nájom za byt, pretože byt je v ich spoločnom vlastníctve a pokiaľ jej dôchodok nestačí na pokrytie nákladov na bývanie, má si požiadať sociálny úrad o príspevok na bývanie. Poukázal, že on s predajom bytu súhlasí a pokiaľ navrhovateľka predaj nechce, má dať izbu v byte do podnájmu študentkám. Má za to, že príjem z dôchodku, ktorý navrhovateľka poberá, jej postačuje na náklady na stravu a lieky. Nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľky, že poberá dôchodok v sume 2.700,-Kč, nakoľko v zmysle predloženého potvrdenia ho má vo výške 2.132,-Kč. Zo Slovenska poberá dôchodok vo výške 356,-€. Jeho zdravotný stav mu nedovoľuje byť zamestnaný a z tohto dôvodu už od 03.12.2012 nepracuje ani v spoločnosti C. L. L..C..I.. , príjem má len z brigádnickej práce v spoločnosti O. A. L..C..I.., s ktorou má uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti od 10.12.2012 a v decembri mal z tejto práce príjem 2.386,-Kč. V Č. žiaden majetok nevlastní a na Slovensku je spoluvlastníkom bytu spolu s navrhovateľkou. K svojim výdavkom sa vyjadril tak, ako v písomnom vyjadrení s tým, že k faktúre za telefón v sume 2.254,-Kč uviedol, že to bolo v dobe, keď si hľadal brigádu. Za lieky platí mesačne 620,-Kč. Uviedol, že má priateľku, avšak nežije s ňou v spoločnej domácnosti.

Vo svojom písomnom podaní zo dňa 24.5.2013 odporca uviedol, že do fondu opráv neplatil navrhovateľke od 1.1.2013 s tým, že po ukončení tohto konania zaplatí sumu 30,-€ spätne od 1.1.2013 a ide o jeho dobrovoľnú výpomoc a na viac nemá, jeho príjem je 11.307,-Kč z dôchodkov a výdavky 11.600,-Kč za nájom, splátku pôžičky, stravu a telefón, a na pokrytie svojich výdavkov brigádnicky pracuje, i keď má zlý zdravotný stav.

Odporca trval na tom, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, navrhoval ho zamietnuť a nesúhlasil ani s tým, aby nahradil navrhovateľke trovy konania, a to náklady právneho zastúpenia.

Zo správy Sociálnej poisťovne súd zistil, že navrhovateľka poberá starobný dôchodok v sume 221,80€ mesačne a odporca vo výške 367,80€ mesačne. Od januára 2013 je podľa správy výška dôchodku u navrhovateľky 233,-€ mesačne a u odporcu vo výške 379,-€ mesačne.

Zo správy Českej správy sociálneho zabezpečenia súd zistil, že navrhovateľka i odporca poberajú starobný dôchodok , ktorého výška od januára 2012 je v sume 802,-Kč mesačne u navrhovateľky a suma 2.105,-Kč mesačne u odporcu.

Z platobných dokladov SIPO súd zistil, že mesiaci 10/2012 platila navrhovateľka za byt na M. X. Y. X U. L. W. U. plyn v sume 16,-€, elektrinu v sume 30,-€, rozhlas a TV v sume 2,32€ a nájomné v sume 127,04€, spolu v sume 175,36€. Za obdobie 11/2012 platila za elektrinu sumu 30,-€, za rozhlas a TV sumu 2,32€, za nájomné sumu 127,04€, spolu sumu 159,36€. Za obdobie 11/2012 platila za elektrinu sumu 30,-€, za rozhlas a TV sumu 2,32€ a nájomné sumu 127,04€, spolu sumu 159,36€.

Z lekárskeho potvrdenia MUDr. U. Z. zo dňa 30.07.2012 súd zistil, že navrhovateľka je dlhodobo chorá, viac ako 15 rokov, trpí vážnymi chorobami, ktoré ju výrazne invalidizujú a obmedzujú v samoobslužnosti. Je dispenzarizovaná v ambulanciách špecialistov, liečbu užíva pravidelne, prognóza chorôb je zlá, neistá, progresiu možno očakávať kedykoľvek. Je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím.

Z lekárskeho potvrdenia MUDr. A. V. zo dňa 20.08.2012 súd zistil, že navrhovateľka je v psychiatrickej ambulantnej starostlivosti pre psychickú poruchu.

Z pokladničných dokladov z lekární súd zistil, že za lieky bola zaplatená dňa 9.7.2012 suma 20,98€, dňa 20.08.2012 suma 2,66€, dňa 29.9.2011 suma 6,08€, dňa 12.10.2012 suma 11,96€, dňa 05.10.2012 suma 1,15€, dňa 06.10.2012 suma 1,53€, dňa 12.11.2012 suma 3,70€ a suma 9,20€.

Z faktúry spoločnosti M.-Y. súd zistil, že odporcovi bola za obdobie od 6.9.2012 do 5.10.2012 vystavená faktúra na sumu 2.254,-Kč.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 1.12.2012 súd zistil, že odporca uhradil sumu 4.500,-Kč za ubytovanie v ubytovni v Y. F., R. XX za obdobie od 1.12. 2012 do 30.12.2012.

Zo správy S. Z. - L. A. zo dňa 29.11.2012 súd zistil, že odporca zaplatil dňa 14.11.2012 sumu 3.300,-Kč na úhradu splátok E. Ž. T. vo výške 500,-Kč, T. Z. E..L.. vo výške 723,-Kč, J. - Y. E..L.. vo výške 569,- Kč, Deptis Z. E..L.. vo výške 994,-Kč a Y. L..C..I.. vo výške 100,-Kč.

Z Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 10.12.2012 súd zistil, že odporca bude pre spoločnosť O. A. L..C..I.. vykonávať činnosť bezpečnostného technika s rozsahom pracovnej doby 20 hodín týždenne a dohodnutou odmenou 56,70Kč / hod.. Taktiež je odporcovi poskytnutá aj náhrada výdavkov súvisiacich s údržbou a čistením uniformy do max. výšky 200,-Kč /mesiac. Dohoda bola uzavretá na neurčitú dobu od 10.12.2012. Z výplatnej pásky za obdobie 12/2012 súd zistil, že odporcovi bola vyplatená na účet mzda 2.132,-Kč. Spoločnosť prípisom zo dňa 17.5.2012 potvrdila, že Dohoda o pracovnej činnosti bola s odporcom ukončená po vzájomnej dohode k 30.04.2013, pričom podľa pracovného posudku odporca vykonával prácu presne podľa pokynov zamestnávateľa, bol spoľahlivý a svedomitý a jeho priemerná čistá mesačná mzda za obdobie trvania pracovného vzťahu t.j. od 10.12.2012 do 30.04.2013 bola vo výške 2.056,00Kč.

Z Dohody o vykonaní práce zo dňa 01.05.2013 súd zistil, že odporca bude pre spoločnosť XBS J. L..C..I.. vykonávať prácu od 01.05.2013 do 31.12.2013 v rozsahu max. 300 hodín za rok s hodinovou odmenou 51,30Kč.

Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX k.ú. L. W. U. súd zistil, že účastníci konania sú spoluvlastníkmi nehnuteľností - bytu č. 14, vchod X obytného domu M. X. Y. v spoluvlastníckom podiele 1/1.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa veta prvá ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

Podľa na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje ( odporca ), ak nie je ustanovené inak.

Podľa súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa . Súd skúma miestnu prślšnosť prv, než začne konať vo veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.

Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 právomoc vo veciach výživného je daná na súdoch podľa bydliska alebo obvyklého pobytu osoby oprávnenej na výživné alebo ak je vec spojená s konaním o právnom stave osoby, na súde, ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc vo veci konať, ak sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnom občianstve niektorého z účastníkov.

Podľa článku 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo súdu, podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov alebo súdu, ktorý má podľa právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním , pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

Vzhľadom k tomu, že odporca vo svojom prvom písomnom vyjadrení k návrhu, teda pri prvom úkone, ktorý mu ako účastníkovi patril, namietal miestnu nepríslušnosť tunajšieho súdu, súd skúmal, či má právomoc vo veci konať a či je daná aj miestna príslušnosť. S poukazom na vyššie citované právne ustanovenia mal za to, že navrhovateľka je osobou oprávnenou na výživné, jej obvyklý pobyt je v L.L. W. U., preto je podľa názoru súdu daná právomoc aj miestna príslušnosť vo veci konať.

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod

manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela je dôvodný, nakoľko manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené, navrhovateľka je starobnou dôchodkyňou, pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopná zlepšiť si svoju finančnú situáciu aspoň príležitostnou brigádnickou prácou a výška jej starobného dôchodku, ako jediného príjmu, jej neumožňuje v plnej miere pokryť svoje odôvodnené potreby. Účastníci konania sa nedohodli na určení výšky príspevku, preto o výške rozhodoval súd a bral pri tom do úvahy skutočnosť, že výška príspevku má primeranou mierou prispievať na výživu navrhovateľky s poukazom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu. Navrhovateľka žiadala, aby jej odporca prispieval na výživu sumou 100,-€ mesačne a poukázala, že touto sumou jej prispieval odporca počas trvania ich manželstva. Súd však poukazuje na to, že kým manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, aby ich životná úroveň bola rovnaká, príspevok na výživu rozvedeného manžela má zabezpečiť výživu primeranú. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odporca je taktiež ako navrhovateľka starobný dôchodca a jeho dôchodok je vyšší ako dôchodok navrhovateľkin, a taktiež to, že svoju finančnú situáciu si dokáže zlepšiť aj brigádnickou prácou. Súd však nemal preukázané také príjmové a majetkové možnosti odporcu, aby mohol prispievať na primeranú výživu navrhovateľky sumou 100,-€ mesačne. Tvrdenia navrhovateľky, že odporca dokáže zarobiť viac a že doklady o príjme, ktoré predložil súdu, sú len účelové a nepravdivé, súd považoval za irelevantné, pretože príjem odporcu mal preukázaný a potvrdený správami od zamestnávateľov, ktoré považoval za hodnoverné a tvrdenia navrhovateľky považoval len za jej subjektívne tvrdenia a dohady, ktoré nijako nepreukázala. Súd prihliadol aj na príčiny rozvratu manželstva účastníkov a nezistil, že by sa len jeden z účastníkov významnou mierou podieľal na rozvrate, nakoľko z rozvodového rozsudku mal preukázané, že manželstvo bolo dlhodobo už len formálnym zväzkom a pred rozvodom manželia už viac ako tri roky nežili manželským životom. Maloleté deti z manželstva už nepochádzali. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že suma 30,- € mesačne titulom príspevku na výživu rozvedeného manžela je sumou primeranou, zohľadňuje mieru, akou má v zmysle zákona o rodine bývalý manžel prispievať primerane na výživu a zohľadňuje jednak odôvodnené potreby navrhovateľky ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery odporcu. Súd taktiež poukazuje na to, že aj keď vyživovacia povinnosť medzi bývalými manželmi má v zmysle zákona o rodine prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí k rodičom, majú aj deti, ktoré sú schopné samé sa živiť, povinnosť prispievať na primeranú výživu svojim rodičom ak to potrebujú , podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Aj keď odporca navrhoval návrh v celom rozsahu zamietnuť, z jeho vyjadrení a výpovede mal súd preukázané, že sumou 30,-€ bude mesačne dobrovoľne prispievať do fondu opráv a túto sumu aj platil na účet navrhovateľky v mesiacoch október až december 2012. Vzhľadom k tomu, že príspevok na výživu obsahuje aj príspevok na náklady spojené s bývaním, mal súd za to, že uvedenou sumou je odporca ochotný prispievať na výživu navrhovateľky a touto sumou aj súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu, nakoľko túto sumu súd, s poukazom na vyššie uvedené, považoval za primeranú a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol. Ako začiatok plynutia vyživovacej povinnosti určil súd dátum, kedy bol návrh doručený súdu, a teda kedy sa začalo súdne konanie a v zmysle zákona o rodine určil dobu trvania 5 rokov od právoplatnosti rozvodu. V prípade, že

medzičasom dôjde k podstatnej zmene pomerov u účastníkov, je možné následne žiadať zmenu tohto rozhodnutia.

Vzhľadom k tomu, že súd určil výživné spätne od podania návrhu, vznikol odporcovi ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku dlh na výživnom, pričom do určenia dlžného výživného súd započítal sumy 30,-€ , ktoré odporca uhradil v mesiacoch október až december 2012 a tieto úhrady neboli medzi účastníkmi sporné. Dlžné výživné tak je suma 30,-€ x 8 mesiacov ( január až august 2013 ) spolu suma 240,-€, ktorú súd umožnil odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach s bežným výživným, s ohľadom na jeho majetkové a sociálne pomery.

Navrhovateľke bol rozhodnutím Centra právnej pomoci priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a bol jej určený advokát na zastupovanie v konaní s tým, že navrhovateľka si uplatnila priznať náhradu trov konania od odporcu spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v celovej výške 1.251,78€. Odporca si trovy konania neuplatnil žiadne.

O trovách konania rozhodol súd podľa a keďže mal za to, že obaja účastníci mali v konaní úspech len čiastočný, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov.

Keďže navrhovateľka bola v zmysle oslobodená od platenia súdneho poplatku za podaný návrh, súd v zmysle nezaviazal odporcu zaplatiť tento súdny poplatok za podaný návrh s poukazom na výsledok konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.