Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sp/23/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky S. E., N.. U. M. S. XXX, J. V., právne zast. JUDr. Jánom Hupcejom, Sv. Cyrila a Metoda 102, Nový Ruskov, proti odporkyni Obci Nový Ruskov, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Odporkyni sa u k l a d á povinnosť konať a rozhodnutím vydaným podľa s náležitosťami uvedenými v o správnom konaní rozhodnúť o návrhu navrhovateľky o priznaní alebo nepriznaní postavenia účastníčky kolaudačného konania vedeného pred odporkyňou pod sp. zn. , a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaním doručeným súdu dňa 27.05.2013, v zmysle doplnenia návrhu doručeného tunajšiemu súdu dňa 28.06.2013 domáhala, aby súd uložil odporkyni povinnosť predložiť príslušnému odvolaciemu správnemu orgánu jej odvolanie zo dňa 06.12.2012, podanému proti kolaudačnému rozhodnutiu zo dňa 16.10.2012 č. v stanovenej lehote, keďže sa považovala za účastníčku predmetného kolaudačného konania. Svoj návrh odôvodnila nasledovne.

„Rozhodnutím Obce Nový Ruskov, stavebného úradu, zo dňa 16.10.2012 č. bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na novostavbu rodinného domu stavebníka Z. H.. Proti tomuto rozhodnutiu sme dňa 06.12.2012 podali odvolanie a žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť. Odporca tvrdí, že nie sme účastníkmi tohto konania a naše odvolanie označil za obyčajný list. Podaním zo dňa 09.01.2013 sme odporcovi oznámili, že trváme na našom odvolanie a žiadali sme, aby dôsledne postupoval podľa § 57 ods. 2 zákona o správnom konaní a spisový materiál predložil odvolaciemu orgánu. V sťažnosti adresovanej Slovenskej stavebnej inšpekcii - Inšpektorát Košice, zo dňa 04.01.2013, sme poukázali na to, že doposiaľ o našom odvolaní nebolo rozhodnuté a spis na rozhodnutie odvolaciemu orgánu nebol predložený. Žiadali sme prešetrenie tejto sťažnosti a prijatie opatrení na odstránenie uvedených nedostatkov. Táto sťažnosť bola Obvodnému úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky postúpená dňa 23.01.2013. Sťažnosť nám Obvodný úrad Košice vrátil s tým, že na preskúmanie našej sťažnosti máme využiť mimoriadne opravné prostriedky“.

K návrhu navrhovateľky sa odporkyňa vyjadrila podaním doručením súdu dňa 15.07.2013 nasledovne.

„Obec Nový Ruskov, ako miestne a vecne príslušný stavebný úrad podľa zákona číslo o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v

spojení s ust. písmena e) zákona číslo o prechode pôsobnosti z orgánov štátnej správy na obce a VÚC vydala dňa 20.10.2010 pod č. j. stavebné povolenie na novostavbu rodinného domu pre stavebníka Z.M. H., G. XXXX/X, Y.. Stavebné konanie stavebníka Z. H. bolo ukončené právoplatným rozhodnutím. Obec Nový Ruskov, ako miestne a vecne príslušný stavebný úrad podľa zákona číslo o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením písmena e) zákona číslo o prechode pôsobnosti z orgánov štátnej správy na obce a VÚC vydal dňa 16.10.2012 pod č. j. kolaudačné rozhodnutie na novostavbu rodinného domu pre stavebníka Z. H., G. XXXX/ X, Y.. Kolaudačné konanie stavebníka Z. H. bolo ukončené právoplatným rozhodnutím. Na podania Obec Nový Ruskov odpovedala listami č. j. 287/2012 zo dňa 07.01.2013, č. j. zo dňa 06.02.2013, č. j. zo dňa 06.05.2013. Kolaudačné rozhodnutie na základe podnetu bolo preskúmané Obvodným úradom v Košiciach, odborom výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice. Listom č. j. ObU-KE-OVBP2-2013/00251 zo dňa 21.03.2013 Obvodný úrad v Košiciach, odbor výstavby a bytovej politiky odpovedal na podnet na preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní. V momentálnej dobe Obec Nový Ruskov, ako príslušný stavebný úrad nevedie žiadne konanie pre stavebníka Z. H.. Na podanie, ktoré bolo odstúpené Obvodným úradom Košice, odbor organizačný, Komenského 52, Košice zo dňa 09.05.2013 bolo odpovedané listom č. j. zo dňa 11.06.2013. K sťažnosti adresovanej Slovenskej stavebnej inšpekcii - Inšpektorát Košice zo dňa 04.01.2013 sa nevyjadrujeme, nakoľko stavebný úrad obce Nový Ruskov nepozná jej obsah“.

Odporkyňa k vyjadreniu pripojila Odvolanie proti kolaudačnému rozhodnutiu zo dňa 07.12.2012 od

- P., E. - podanie (kópia, Odvolanie proti kolaudačnému rozhodnutiu zo dňa 07.01.2013 od - Obec Nový Ruskov, stavebný úrad, stanovisko (originál), Odvolanie proti kolaudačnému rozhodnutiu zo dňa 10.01.2013 od - P., E. - podanie (kópia), Odvolanie proti kolaudačnému rozhodnutiu zo dňa 06.02.2013 od - obec Nový Ruskov, stavebný úrad, stanovisko (originál), Podnet na preskúmanie rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 21.03.2013 od - Obvodný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, oznámenie (kópia), Odstúpenie podania na nečinnosť stavebného úradu - stanovisko zo dňa 11.06.2013 - Obec Nový Ruskov, stavebný úrad, stanovisko (kópia). Odporkyňa poznamenala, že nakoľko stanoviská stavebného úradu neboli podané ako rozhodnutia, nebolo potrebné doručiť listy do vlastných rúk.

Krajský súd v Košiciach, ako súd vecne príslušný na konanie o podanom návrhu na konanie proti nečinnosti orgánov verejnej správy, po oboznámení sa s obsahom návrhu, doplneného návrhu, hodnotiac ich podľa obsahu a s obsahom navrhovateľkou pripojených príloh a vyjadrením odporkyne bez predloženého administratívneho spisu odporkyne, preskúmajúc vec bez nariadenia pojednávania (, veta prvá ) dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne.

Krajský súd z návrhu navrhovateľky, vrátane jeho doplnenia návrhu a navrhovateľkou pripojených príloh zistil, že rozhodnutím odporkyne zo dňa 16.10.2012 č. bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na novostavbu rodinného domu stavebníka Z. H.. Navrhovateľka proti tomuto rozhodnutiu dňa 06.12.2012 podala odvolanie a žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Odporkyňa navrhovateľke oznámila, že nie je účastníkom tohto konania a z toho dôvodu nie je možné list navrhovateľky považovať za odvolanie, a to svojimi listami zo dňa 07.01.2013 a 06.02.2013.

Na sťažnosť navrhovateľky na postup odporkyne zo dňa 04.01.2013 reagoval Obvodný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky svojím listom zo dňa 29.01.2013 tak, že vrátil sťažnosť navrhovateľke, pretože z jej obsahu, ako uvádza, je zrejmé, že smeruje proti rozhodnutiu obce, ako stavebného úradu, na preskúmanie ktorého môže využiť mimoriadne opravné prostriedky podľa zákona č. 71/1067 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

Podľa ust. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu ( ).

Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako 3 mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne ( ).

Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerané, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak ( ).

Podľa ust. o správnom konaní účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Ako z vyššie označených listín, ktoré pripojila navrhovateľka k svojmu návrhu, vyplýva, táto listom zo dňa 09.01.20913 doručeným odporkyni dňa 10.01.2013 podala odvolanie proti kolaudačnému rozhodnutiu Obce Nový Ruskov zo dňa 16.10.2011, číslo rozhodnutia tvrdiac, že bola na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá. Odporkyňa navrhovateľku nepovažovala za účastníčku konania, čo jej oznámila vo svojom stanovisku zo dňa 07.01.2013 a zo dňa 06.02.2013.

Definícia účastníka konania podľa ust. § 14 zákona o správnom konaní priznáva postavenie účastníka konania každému, kto spĺňa procesné predpoklady bez ohľadu na to, či v skutočnosti spĺňa aj materiálne predpoklady. Je to preto, lebo až v samotnom správnom konaní je správny orgán oprávnený rozhodnúť o zákonnom práve, právom chránenom záujme alebo o povinnosti konkrétnej osoby. Ak sa osoba svojím podaním (§ 19 zákona o správnom konaní) domáha vydania rozhodnutia, je preto táto osoba účastníkom konania z procesného dôvodu (pretože podľa zákona o správnom konaní má procesné právo na prejednanie svojho podania) bez ohľadu na to, či je na vydanie rozhodnutia legitimovaná z hmotnoprávneho hľadiska.

Účastníkom správneho konania, ktoré možno začať na návrh (§ 18 ods. 1 zákona o správnom konaní), je ten, kto podal návrh. Takáto osoba je účastníkom konania už len z čisto procesných dôvodov, bez ohľadu na to akým spôsobom správny orgán vo veci rozhodne. Preto za účastníka konania treba považovať nielen každú osobu, o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach ktorej sa koná (to znamená v prípade konania neukončeného právoplatným rozhodnutím je účastníkom táto osoba aj v rámci odvolacieho konania alebo v konaní o rozklade, ale v širšom zmysle slova je to aj osoba, o ktorej sa už rozhodlo právoplatným rozhodnutím (to znamená osoba oprávnená podať návrh na obnovu konania, osoba, ktorá je účastníkom v mimo odvolacom konaní, v konaní rozhodnutí správneho orgánu o proteste prokurátora).

Účastníkom konania je podľa § 14 ods. 1 zákona o správnom konaní zo zákona aj tá osoba, ktorej práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Táto časť definície sa vzťahuje na prípady, keď rozhodovanie o právnych pomeroch určitej osoby sa môže priamo dotknúť právnej pozície inej osoby (napríklad suseda v stavebnom konaní). Vždy teda pôjde o situáciu, keď rozhodovanie správneho orgánu môže ovplyvniť právnu pozíciu tejto osoby, to znamená jej hmotnoprávne postavenie bude po vydaní rozhodnutia iné ako pred jeho vydaním. V právnej praxi teda nebude stačiť, ak sa vydané rozhodnutie dotkne konkrétnej osoby len nepriamo, napríklad ekonomicky, nie však právne. Nepostačí ani sprostredkovaný vplyv alebo vplyv zasahujúci fakticky záujem osoby. Takýmto osobám treba umožniť ich účasť na konaní, aby v ňom mohli obhajovať svoje práva alebo právom chránené záujmy. Použitie tejto druhej definície prichádza do úvahy tak v konaní začatom na návrh, ako aj v konaní začatom na podnet správneho orgánu. Len čo sa konanie začalo, vzniká takýmto osobám procesný právny nárok, aby boli pribratí do konania. Text ustanovenia odseku 1 za bodkočiarkou je časťou zákonnej definície účastníka konania, ktorá je doplnkom uvedených dvoch definícií. Prakticky prichádza do úvahy najmä v prípadoch, keď sa konanie vo veci už začalo a osoba doň vstupuje (bez ohľadu na štádium správneho konania). Správny orgán má povinnosť, aby každému kto sa sa naň obráti s tvrdením, že rozhodnutie sa môže priamo dotýkať jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností, priznal postavenie účastníka konania, a takto s ním zaobchádzal až dovtedy, kým sa preukáže opak (ak sa napríklad zistí, že jeho právna pozícia sa rozhodnutím vo veci nezmení, a preto nespĺňa podmienky vyplývajúce z odseku 1).

O nepriznaní postavenia účastníka konania musí správny orgán rozhodnúť rozhodnutím v zmysle ust. § 46 zákona o správnom konaní. Vydané rozhodnutie musí mať obsahové náležitosti v súlade s ust. § 47 zákona o správnom konaní. Jeho adresát sa môže proti rozhodnutiu odvolať. Až nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia prestane byť osoba účastníkom konania vo veci samej. Právna teória považuje takéto rozhodnutie za rozhodnutie procesnej povahy, ktoré rozhodnutie správneho orgánu, že určitá osoba nie je účastníkom správneho konania, je z tohto dôvodu vylúčené zo súdneho prieskumu. Tunajší súd je však toho názoru, že aj takéto rozhodnutie je preskúmateľné súdom.

Správny orgán v zmysle odseku 2 citovaného § 14 zákona o správnom konaní si musí vždy všimnúť či osobitný zákon, ktorý upravuje procesný postup správneho orgánu v konkrétnom druhu správneho konania priznáva postavenie účastníka konania i ďalšej osobe. Osobitné zákony, na ktoré zákon o správnom konaní v odseku 2 § 14 odkazuje môžu totiž vymedziť účastníkov konania odlišným spôsobom a priznajú postavenie účastníka konania i osobám, ktoré by účastníkmi konania podľa odseku 1 neboli. Svojou dikciou (účastníkom konania je aj ten) zákon o správnom konaní súčasne zabezpečuje, aby osobitné zákony neustanovovali okruh účastníkov konania užšie, než vymedzuje v § 14 ods. 1 zákona o správnom konaní. Nepribratie takýchto osôb do konania by bolo porušením zákona, na základe ktorého správny orgán rozhoduje v správnom konaní.

Ako z výkladu vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 14 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní vyplýva, v danom konkrétnom prípade bolo nesprávnym postupom odporkyne to, že vo veci navrhovateľky nerozhodla rozhodnutím podľa § 46 zákona o správnom konaní s náležitosťami uvedenými v § 47 zákona o správnom konaní o nepriznaní alebo priznaní jej postavenia ako účastníčky konania, ale tak urobila len listami - stanoviskom zo dňa 07.01.2013 a zo dňa 06.02.2013.

Na základe vyššie uvedeného súd považoval návrh navrhovateľky, ktorá vyčerpala prostriedky , ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (sťažnosť na postup odporkyne) za dôvodný, a preto jej návrhu vyhovel tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok ( ).