Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/210/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1.Z. Z., nar. XX.X.XXXX , bytom Č. XXX, XXX XX N. H. R. 2. Z. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XXX, XXX XX N. H. R. o zaplatenie 216,49 eur s prísl. t a k t o

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalovaným sa trovy konania nepriznávajú.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 30.7.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 216,49 eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 200,09 eur od 9.12.2006 do zaplatenia a trov konania. V žalobe uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 08.12.2006 uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 (ďalej aj „postupca") a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaný uzatvoril dňa 19.03.2004 Zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka 1419723456, v znení jej dodatkov, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe uvedenej Zmluvy Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla žalovanej produkty a služby súvisiace s vedením účtu v banke. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok Všeobecná úverová banka, a.s. zriadila žalovanej na účte prečerpanie (tzv. kontokorentný úver). Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca vyhlásil, že sa so žalovanou nedohodlo predĺženie konečnej splatnosti úveru. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § až 507 . Vzhľadom na to, že žalovaná využila povolané prečerpanie na účte, prípadne sa dostal do nepovoleného prečerpania na účte, pričom splátky úveru nahradila riadne a včas, žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu jaj postúpenia predstavovalo sumu 216,49 eur (6 521,98 Sk), ktorá pozostávala z istiny 200,09 eur (6 027,91 Sk), riadneho úroku 16,40 eur (494,07 Sk), úroku z omeškania 0,00 eur (0,00 Sk) a ostatného príslušenstva i poplatkov 0,00 eur (0,00 Sk) v súlade a výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým postupca Všeobecné úverová banka, a.s. deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok, resp. k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalovaní ku dňu spísania žaloby neuhradili žiadnu sumu. Žalovaní v 1. a 2. rade uznali vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Žalovaný v 2. rade týmto pristúpil k záväzku podľa a nasl. . Žalovaní zároveň uznali aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca

v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 09.12.2006, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky alebo splatnosti prvej neuhradenej splátky podľa Dohody o uznaní záväzku. Za rozhodujúci dátum pre určenia základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, resp. Európskej centrálnej banky žalobca považuje deň 08.11.2005, t.j. deň nasledujúci po dni „dátum výpovede“, tak ako je uvedený vo Výpise z účtovných kníh peňažného ústavu.

Žalovaní v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania a žiadali žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta VUBasic zo dňa 19.3.2004, všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre depozitné produkty, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2006 spolu s jej prílohami, pokusmi o zmier zo dňa 4.7.2012, výpisom z účtovných kníh k postúpeným pohľadávkam, písomným podaním žalobcu doručeným súdu dňa 28.2.2013 a doručeným súdu dňa 8.3.2013 spolu s prílohami, dohodami o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 5.12.2009, výpoveďami žalovaných v 1. a 2. rade a zistil nasledovný skutkový stav:

Podľa bodu 2. 1 Dohody po uzavretí splátkového kalendára uznaní záväzku zo dňa 5.12.2009 žalovaná v 1. rade uznala, čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči žalobcovi, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo 1419723456 s pôvodným veriteľom. Dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 200,09 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 0,00 eur. Žalovaná v 1. rade sa podľa bodu 3. 1 predmetnej dohody zaviazala k úhrade príslušenstva pohľadávky vyplývajúceho zo zmluvy a narastajúcich úrokov z omeškania počas splácania. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoba uvedená v bode 1.2. vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Dňa 5.12.2009 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaný v 2. rade ako osoba pristupujúca k záväzku podľa 533 a nasl. uvedená v bode 1.3 uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 200,09 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 0,00 eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoba uvedená v bode 1.3 tejto dohody vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Postupca ako VÚB, a.s. a žalovaná v 1. rade ako majiteľ účtu alebo klient uzavreli dňa 19.3.2004 podľa a nasl. a zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta VUBasic, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu a poskytovanie produktov a služieb konta v zmysle Všeobecných obchodných podmienok VÚB,a.s. pre depozitné produkty, prípadne transformácia pôvodnej zmluvy o bežnom účte v zmysle zvoleného konta.

V zmysle záverečných ustanovení súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu pre depozitné produkty a žalovaná v 1. rade ako majiteľka účtu vyhlásila, že bola s nimi oboznámená a súhlasí s nimi. VÚB, a.s. sa zaväzuje vydať majiteľovi účtu na základe tejto zmluvy debetnú platobnú kartu na vykonávanie bezhotovostných a hotovostných platobných operácií na ťarchu alebo v prospech účtu, ku ktorému bola platobná karta vydaná a oprávnený držiteľ karty sa zaväzuje využívať platobnú kartu v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy. Podľa bodu j) záverečných ustanovení zmluvy právne vzťahy zmluvou neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v SR. Podľa potvrdenia o objednaní platobnej karty zo dňa 19.3.2004 žalovaná v 1. rade si objednala medzinárodnú platobnú kartu k účtu fyzických osôb s denným limitom 10.000 Sk.

Žalobca predložil súdu aj prílohu k zmluve o postúpení pohľadávky voči žalovanej v 1. rade a výpis z účtovných kníh postupcu, podľa ktorých predstavovala ku dňu postúpenia celková výška pohľadávky sumu 6521,83 Sk, z toho istina predstavuje sumu 6.027,88 Sk a úrok z úveru predstavuje 493,95 Sk. Ako dátum výpovede je uvedený deň 7.11.2005.

V zmysle článku I. bodu 1. Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s. pre depozitné produkty, tieto upravujú vzťahy majiteľa účtu na postupcu v súlade s platným právom.

Podľa článku I. bodu 3. Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s. pre depozitné produkty, tieto sú dostupné v priestoroch obchodných miest postupcu a sú súčasťou zmluvy o bežnom účte, zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta, zmluvy o vkladovom účte a vkladnej knižky.

V zmysle článku VIII. bodu 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s. pre depozitné produkty o vydanie karty môže požiadať oprávnený držiteľ karty. Žiadosť o vydanie karty musí byť podpísaná majiteľom účtu. Majiteľ účtu dohodne s VÚB, a.s. výšku maximálneho denného / mesačného limitu, povolenie prístupu k informatívnemu zostatku na účte a bezhotovostným prevodom prostredníctvom bankomatu.

Ako vyplýva z článku VIII. bodu 16 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s. pre depozitné produkty oprávnený držiteľ karty je oprávnený čerpať kartou prostriedky z účtu, ku ktorému bola vydaná, maximálne do výšky povoleného zostatku na účte. Celková suma transakcií vykonaných prostredníctvom karty počas jedného kalendárneho dňa je obmedzená maximálnym denným limitom. Celková suma transakcií vykonaných prostredníctvom virtuálnej karty počas jedného kalendárneho mesiaca je obmedzená maximálnym mesačným limitom.

Podľa článku III. bodu 16 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s. pre depozitné produkty, majiteľ účtu je povinný nepovolené prečerpanie na bežnom účte vyrovnať najneskôr do 15 dní od vzniku nepovoleného prečerpania, v opačnom prípade má VÚB, a.s. právo zmluvu o účte vypovedať.

Ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2006 došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu - Všeobecná úverová banka, a.s. na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Právny zástupca žalobcu listami zo dňa 4.7.2012 vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na uhradenie pohľadávky spolu v sume 395,04 eur a pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške 200,09 eur, zmluvných/zákonných úrokov vo výške 145,02 eur, riadneho úroku vo výške 56,14 eur.

Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojej výpovedi zhodne uviedli, že vznášajú námietku premlčania a žiadajú žalobu zamietnuť. Doposiaľ uhradili minimálne päťkrát na adresu žalobcu po 20 eur. Nevedeli sa bližšie vyjadriť, ako to bolo v súvislosti s podpisom týchto dohôd. Podpisy patria im. Nikdy neboli poučovaní nikým o nejakom premlčaní a o následkoch premlčania, pretože ináč by sme to nepodpísali.

Podľa účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

V zmysle zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( a nasl.).

Ako vyplýva z zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

V zmysle premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Ako vyplýva z právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 110 ods. 1 ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Ako vyplýva , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

V zmysle , kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie tu platí obdobne. Podľa , námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že zmluva bola uzavretá 19.3.2004 teda za účinnosti , ktorý v ustanovení definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia , , podľa

ktorého typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia .

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

V zmysle § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Ako vyplýva z zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( ).

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalovanou v 1. rade bola uzavretá zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta VUBasic, predmetom ktorej bolo aj zriadenie povoleného prečerpania na účte, z ktorého sa práva a povinnosti spravovali zmluvou o úvere. Následne bola pohľadávka z tejto zmluvy postúpená zmluvou o postúpení na žalobcu, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Ďalej súd zistil, že zmluva bola uzavretá v zmysle príslušných ustanovení a v zmysle záverečných ustanovení zmluvy sa zmluvné vzťahy neupravené zmluvou medzi žalovanou

v 1. rade a postupcom mali riadiť a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. V danom prípade sa jednalo o zmluvu o v bežnom účte s použitím ustanovení zmluvy o úvere v zmysle , pričom právny vzťah sa mal riadiť príslušnými ustanoveniami . Jedná sa však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. , pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná v 1. Rade ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení minimálne v otázke premlčania.

Žalovaní v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke, úlohou súdu bolo preto sa so vznesenou námietkou vysporiadať.

Vo výpise z účtovných kníh k pohľadávke voči žalovanej v 1. rade je uvedený ako dátum výpovede deň 7.11.2005. Zároveň sa uvádza deň zrušenia limitu 9.6.2005. Zároveň samotný žalobca v žalobe uvádza, že za rozhodujúci dátum pre učenie základnej úrokovej sadzby NBS resp ECB žalobca považuje deň 8.11.2005. Súd na základe uvedeného vychádzal zo skutočnosti, že najneskôr dňom výpovede 7.11.2005 bol splatný celý úver.

Trojročná premlčacia doba podľa ustanovení , ktorý je potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, začala plynúť dňa 8.11.2005 a uplynula dňa 8.11.2008.

Keďže žaloba bola žalobcom podaná dňa 30.7.2012, teda po uplynutí premlčacej doby, súd je toho názoru, že pohľadávka žalobcu je premlčaná a žalovanými v 1. a 2. rade bola vznesená námietka premlčania dôvodne, preto súd žalobu žalobcu voči žalovaným zamietol v celom rozsahu.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa a nie štvorročnej podľa na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení až . Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje proti žalovaným aj z titulu toho, že s nimi uzatvoril dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu a z toho, že žalovaní v tomto dokumente prehlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty ( druhá veta ).

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na

subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu odporcom. Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu je potrebné považovať za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje svoj právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou dlžník uznáva premlčaný dlh, takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval.

Z vykonaného dokazovania a to z dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyplýva, že záväzok žalovaní uznali dňa 5.12.2009. Ako už bolo uvedené vyššie, pohľadávka žalobcu bola premlčaná už ku dňu 8.11.2008. Žalovaní tak podpísali dohodu o uznaní záväzku až po uplynutí premlčacej doby, teda uznali už premlčaný dlh.

V zmysle príslušných ustanovení je uznanie premlčaného dlhu podmienené vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu a vznik právnych následkov uznania.

Súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom ako forma splatenia záväzku a to až v posledných ustanoveniach. V danom prípade totiž ide o predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník si bol vedomý dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle . Aj z výpovede žalovaných vyplýva, že ich nikto v čase podpisu dohody nepoučoval, či sa jedná o premlčanú pohľadávku, alebo nie. Zamestnanec žalobcu naviac sám vyhľadal žalovaných za účelom podpisu dohody, teda iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevychádzala od spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musel podpísať celý formulár, pričom je zrejmé aj z výpovede žalovaných, že význam obsahu formulára, ktorý podpísali im nebol zrejmý. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah a okolnosti podpisu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaných uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

V zmysle § 558 možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznania spomenuté právne následky.

Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na výpoveď žalovaných o tom, že neboli poučení o tom, že pohľadávka, ktorú mali uznať, bola v čase podpisu premlčaná, súd dospel k záveru, že prehlásenie žalovaných o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak, ako bolo vykonané v dohodách o

uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 5.12.2009 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu, ako to vyžaduje citované ustanovenie .

Odhliadnuc od vyššie uvedeného, postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože podpisom takejto formulárovej dohody žalovaní ako spotrebitelia zhoršili svoje zmluvné postavenie dohodnuté v pôvodnej zmluve v rozpore s ustanovením . Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je nelogické, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby. Ide o znevýhodnenie spotrebiteľa výlučne v prospech dodávateľa, predložením vopred pripraveného tlačiva na podpis spotrebiteľovi.

Uznanie záväzku žalovanými bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana

- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi ( ).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely (účinný v čase podpisu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku) sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody ( zák. o ochrane spotrebiteľa).

U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa). Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 5.12.2009 žalovanými, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovanými súd považuje za právne neúčinné, pretože, ako už súd uviedol vyššie, žalovaní nemali vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaných uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaní uvedenú dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísali. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti žalovaných nepoučil o následkoch podpisu dohody a uznania, naviac sám iniciatívne vyhľadal žalovaných, ktorí v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v splátkach, podpísali formulár, obsah ktorého im nebol úplne zrejmý. Skutočnosť, že žalobca sám vyhľadal žalovaných v mieste ich trvalého bydliska je nepochybná, keď ako miesto uzavretia dohody je uvedená adresa trvalého bydliska žalovaných. V dôsledku takéhoto konania mohli byť žalovaní konfrontovaní rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi spolubývajúcimi a aj pôsobenie tohto prostredia mohlo ovplyvniť žalovaných v jeho správaní, výsledkom ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára s cieľom čo najskoršieho odchodu pracovníka žalobcu a nevyvolávania akýchkoľvek domnienok v súvislosti s jeho zotrvaním v domácom prostredí žalovaných, ktorý úkon pod vplyvom uvedených faktorov mohol byť žalovanými vykonaný bez náležitého oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami dohody, a tak v konečnom dôsledku k ich zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, ako je napr. predĺženie premlčacej doby na uplatnenie práva žalobcu, o ktorých žalovaní nemali vedomosť.

Zo samotného znenia dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach je zrejmé, že sa jedná o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanej strane vo forme povolenia splátok dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku. Zo samotného textu predmetnej dohody vyplýva, že ide o formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov a údaje o dlžníkoch sú následne do formulára dopisované rukou. Ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol možnosť uhrádzať svoj dlh v splátkach. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný žalobcom, nie však žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť.

Taktiež súd poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť a to, že ak mal žalobca skutočne eminentný záujem na úhrade záväzku žalovanými, ktorý možno vyvodiť práve z jeho iniciatívy vyhľadať ich osobne za účelom uzavretia splátkového kalendára a dojednania splátok, a tým akéhosi aktu ústretovosti z jeho strany voči žalovaným, no za súčasného dojednania straty výhody splátok v prípade ich nesplácania podľa splátkového kalendára, za stavu, keď žalovaní splátkový kalendár nedodržiavali, a tým sa stal splatným celý žalovanými uznaný dlh, podal žalobu po skoro troch rokoch s uplatnením úroku z omeškania za celé obdobie od účinnosti postúpenia predmetnej pohľadávky. Celé toto konanie vrátane zabezpečenia uznania záväzku možno potom hodnotiť ako konanie prinajmenšom špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie voči žalovaným na pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou ku dňu postúpenia, no príslušenstvom pohľadávky spočívajúcom jednak v úrokoch z omeškania za niekoľko rokov omeškania, ako aj v trovách konania, a to najmä trovách právneho zastúpenia, ktorá suma môže v konečnom dôsledku niekoľkonásobne prevýšiť dlžnú sumu, ktorú v konečnom dôsledku budú musieť žalovaní uhradiť.

Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa . Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.

Je možné konštatovať, že ide o nekalú praktiku zo strany žalobcu, ak pri dohodách o uzavretí splátkového kalendára navádza vo formulároch dlžníka k uznaniu premlčaného dlhu. Naviac vyhlásenie o tom, že ide o premlčaný dlh a rovnako o jeho následkoch bolo žalobcom dopredu pripraveným textom

v podobe formulára, ktorý bol vytlačený drobným písmom. Text vyhlásenia o premlčanom dlhu splýva a stráca sa v ďalšom texte formulára, čo spôsobuje, že bežný priemerne informovaný spotrebiteľ si ho nemusí všimnúť, prehliadne ho a neprečíta si ho. Aj v prípade, že by uvedený text prečítal a nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby.

Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 5.12.2009 vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, lebo pri uzavretí predmetných dohôd neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa nimi súd zaoberal a uviedol vyššie a ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne neplatný, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ako už bolo uvedené vyššie, žalobcom uplatnená pohľadávka bola splatná najneskôr dňa 7.11.2005. Žalobca podal žalobu na súde dňa 30.07.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Námietka premlčania tak bola žalovanými vznesená dôvodne, preto súdu neostávalo iné, ako žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa ( v platnom znení, ďalej len „“), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle žalovaní, ktorí boli vo veci plne úspešní, sa zriekli práva na náhradu trov konania, preto im súd ani náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.