Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cb/20/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu BRE BANK SPOLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika, identifikačné číslo: 001254524, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike, so sídlom organizačnej zložky Pribinova č. 10, IČO: 36 819 638, práv. zast. advokátskou kanceláriou B & S Legal s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingová č. 5, IČO: 35 929 049, proti žalovanému A. A., N.. XX. XX. XXXX, A. X. W., A. Č.. X, v konaní o zaplatenie 2.579,92 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd zastavuje konanie v časti istiny.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 297,91 Eur za obdobie od 01. 01. 2012 do 15. 08. 2013, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.579,92 Eur, spolu so zmluvným úrokom vo výške 16,50 % od 22. 06. 2012 do zaplatenia a so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 22. 06. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“, číslo zmluvy XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému hotovostný úver. Úver bol úročený úrokovou sadzbou vo výške 16,50 % ročne. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru a ku dňu 21. 06. 2012 bol v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 2.579,92 Eur. Žalovaný bol vyzývaný na zaplatenie dlhu. Z dôvodu nezaplatenia dlhu, žalobca odstúpil od uvedenej zmluvy podľa bodu 2.3.5 Všeobecných obchodných podmienok a v súlade s ust. . Vzhľadom na omeškanie so zaplatením peňažného dlhu, si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.

Vo veci bol vydaný tunajším súdom platobným rozkaz č. k. - 62 zo dňa 15. 04. 2013, proti ktorému v zákonnej lehote podal odpor žalovaný. Odpor odôvodnil tým, že dňa 21. 10. 2012 požiadal žalobcu o odloženie celkovej úhrady. žalobca následne listom zo dňa 19. 12. 2012 navrhol dve možnosti splácania dlhu. Žalovaný si vybral prvú možnosť, na základe ktorej plnil, a to dňa 28. 01. 2013 bola zaplatená čiastka 1.500,- Eur, a to aj napriek tomu, že žalobca neoznámil výšku dlžnej sumy. Dňa 17. 02. 2013 bola zaplatená suma 37,34 Eur. Dňa 20. 02. 2013 bol žalobcom upozornený elektronickou poštou na plnenie z jeho strany, žalovaný nereagoval s poukazom na už vykonané úhrady splátok, ktoré

presahovali dohodnutý rozsah splátok. Následne dňa 18. 03. 2013 vykonal ďalšiu úhradu vo výške 50,- Eur a 19. 04. 2013 vo výške 20,- Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, výsluchom žalovaného, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca v písomnom vyjadrení doplnil žalobu. Uviedol, že žalovaný vyčerpal úver jednorazovo dňa 19. 12. 2008. Žalovaný vykonával čiastočné úhrady, s tým, že ku dňu odstúpenia od zmluvy, bol dlh žalovaného vo výške 2.579,92 Eur. Žalobca podaním zo dňa 24. 07. 2013 potvrdil, že došlo k určitej chybe v systéme žalobcu, ktorá nevykázala čiastočné úhrady. Právny zástupca žalobcu nemal priamy prístup do systému banky a konal len na základe výstupov, ktoré mu žalobca dodával. Pri vzájomnej komunikácii so žalovaným žalobca potvrdil, že žalovaný má vykázané úhrady vo výške 1.607,34 Eur a v tomto rozsahu zobral čiastočne žalobu späť. Naďalej trval na zaplatení sumy 972,58 Eur, spolu s uplatnenými úrokmi z úveru a s úrokmi z omeškania. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby, žalobca žiadal zaplatenie istiny vo výške 972,58 Eur, ďalej zmluvný úrok vo výške 16,50 % ročne od 22. 06. 2012 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 01. 01. 2012 do zaplatenia. Písomným doplnením žaloby zo dňa 07. 08. 2013 žalobca potvrdil, že ku dňu 06. 08. 2013 zaplatil žalovaný svoj dlh celkovo vo výške 3.279,24 (1.500,- Eur + 1.779,24 Eur). Úroky boli pripisované pod označením „záporné úročenie“ z dôvodu, že žalovaný hneď prvú splátku neuhradil v celom rozsahu, uhradil len sumu 80,11 Eur namiesto sumy 81,61 Eur. Po odstúpení od zmluvy, boli úroky pripisované ako „úročenie debetu“. Pôvodný účet v zmysle zmluvy o úvere zrušený nebol, žalovaný mal možnosť vykonávať naďalej úhrady dlhu na uvedený účet. Žalobca uviedol, že okrem upomienok, neobsahuje prehľad plnenia poplatky alebo poistenie. Zriadenie ani vedenie úverového účtu nie je spoplatnené.

Žalovaný nesúhlasil so zaplatením dlžnej sumy v rozsahu ako si ho uplatnil žalobca. Potvrdil, že úver mu bol poskytnutý, aj ho splácal, niekedy v nižšej výške, ale niekoľkokrát vo vyššej výške, čo je zrejmé aj z prehľadu splátok. Dôvodom nevykonávania splátok bola skutočnosť, že na dobu dvoch mesiacov mu exekútor zablokoval účet, z toho dôvodu nevedel splácať poskytnutý úver. Žalovaný požiadal žalobcu o možnosť zaplatenia úveru v splátkach. Podmienky splácania dlhu boli navrhnuté žalobcom a tieto žalovaný dodržal, pretože po návrhu žalobcu, uhradil sumu 1.500,- Eur. V rámci mimosúdneho riešenia mal dlh zaplatiť v štyroch splátkach, pričom prvá splátka nemala presahovať 30 %, napriek tomu zaplatil sumu 1.500,- Eur, čo presahovalo 50 %. Následne od januára žalovaný splácal sumy, ktoré bol schopný splácať s tým, že očakával v apríli 2013 určitý príjem, z ktorého hodlal doplatiť dlh. Postup žalobcu považoval nie celkom za seriózny, pretože sa snažil dodržiavať mimosúdnu dohodu a v tomto prípade požiadal súd, aby to zohľadnil pri náhrade trov konania, pretože do času podania žaloby, mal vedieť žalobca, že uvedené sumy už boli zaplatené (1.500,- Eur a 37,34 Eur). Po doručení doplnenia žaloby, dňa 15. 08. 2013 žalovaný zaplatil žalobcovi na účet žalobcu sumu 980,- Eur, vychádzajúc z obsahu doplnenia žaloby, pričom mal zaplatiť sumu 972,58 Eur. Z hľadiska uplatneného zmluvného úroku 16,50 % ročne uviedol, že podľa jeho získaných poznatkov, sa mal úrok z úveru platiť do zosplatnenia, z toho dôvodu nesúhlasil so zaplatením úroku aj po období zosplatnenia úveru, tzn. po odstúpení zmluvy o úvere. Súhlasil s uplatneným úrokom z omeškania, a to počas celého obdobia, tak ako bol vyčíslený žalobcom, nakoľko bol skutočne v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu.

Žalobu žalobca písomne doplnil dňa 10. 09. 2013, s tým, že oznámil súdu, že ku dňu 21. 06. 2012 bola pohľadávka žalobcu vo výške 2.579,92 Eur. Po tomto termíne žalovaný vykonal platby, a to dňa 28. 01. 2013 vo výške 1.500,- Eur, dňa 17. 02. 2013 vo výške 37,34 Eur, dňa 18. 03. 2013 vo výške 50, -Eur, dňa 19. 04. 2013 vo výške 20,- Eur a dňa 15. 08. 2013 vo výške 980,- Eur, spolu 2.587,34 Eur. Žalobca si uplatnil súčasne zmluvný úrok vo výške 16,50 % ročne z jednotlivých omeškaných súm tak, že tento vyčíslený úrok z úveru predstavoval spolu za obdobie od 22. 06. 2012 do 15. 08. 2013 sumu 344,41 Eur. Rovnako si žalobca uplatnil úrok z omeškania v kapitalizovanej forme, a to za obdobie, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, tzn. od 01. 01. 2012 do 15. 08. 2013 v sume 297,91 Eur. Keďže žalobca vykonal poslednú úhradu istiny vo výške 980,- Eur, časť z uvedenej sumy, ktorá prevyšovala istinu, 7,42 Eur, žalobca započítal na úroky. Žalobca opätovne zobral žalobu späť čo do výšky istiny v zostávajúcom rozsahu. Na základe tejto úpravy, žaloba trval na zaplatení sumy 634,90 Eur (zmluvný úrok z úveru a úrok z omeškania) a na náhrade trov konania. Uplatnenie zmluvného úroku z úveru až do zaplatenia istiny žalobca odôvodnil tým, že nie je možné súhlasiť s vyjadrením žalovaného, že zmluvný úrok z úveru patrí len do odstúpenia od zmluvy, alebo do zosplatnenia úveru. Poukázal na ust. , v zmysle

ktorého ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Skutočnosť, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú začlenené v ust. -62 , však automaticky neznamená, že sa na všetky právne úkony týkajúce sa spotrebiteľskej zmluvy majú aplikovať výlučne ustanovenia . Pokiaľ by tomu bolo tak, jednalo by sa o interpretáciu zákona nad rámec ochrany, ktorá má byť spotrebiteľom poskytnutá. Poukázal súčasne na ust. .) , v zmysle ktorého sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iných, zo zmluvy o úvere (). Z toho dôvodu sa žalobca domnieva, že všetky práva a povinnosti z uvedenej zmluvy sa majú riadiť . Žalobca si uplatnil aj nárok na zmluvný úrok odo dňa nasledujúceho po poslednom zázname na výpise do zaplatenia. Uplatnenie nároku aj na zaplatenie úroku z omeškania vo vzťahu k zmluve o úvere nevylučuje ani žiadne ustanovenie , ani o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Práve uvedený zákon vyslovene pripúšťa možnosť existencie úrokov z omeškania pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch. Nárok na úroky z omeškania si žalobca uplatnil odo dňa nasledujúceho po poslednom stave na výpise z úverového účtu.

Žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby do výšky istiny a súhlasil aj so zaplatením úroku z omeškania vo výške 297,91 Eur. Naďalej nesúhlasil so zaplatením kapitalizovaného zmluvného úroku z úveru za čas od 22. 06. 2012, tzn. po období, kedy už zmluva zanikla v dôsledku odstúpenia a úver sa stal splatným.

Zmluva o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 18. 12. 2008. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý hotovostný úver vo výške 100.000,- Eur (3.319,39 Eur), s tým, že žalovaný mal uvedený úver zaplatiť v 60. mesačných splátkach, počnúc dňom pripísania peňažných prostriedkov na účet žalovaného. Úver mal byť splácaný na účet číslo XXXXXXXXX XXXX XXX/XXXX. Podľa článku 1 bodu 1.8 písm. b.), celkové náklady úveru vypočítané podľa platných predpisov predstavovali výšku 147.587,- Sk (4.898,99 Eur). Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bola vo výške 17,81 %. Podľa článku 5 bodu 5.1 bol úver úročený úrokovou sadzbou vo výške 16,50 % ročne, s tým, že úroková sadzba sa počas doby platnosti úveru mohla meniť. Podľa bodu 5.4 uvedeného článku, výška a typy úrokových sadzieb úveru mali byť uvedené v Úrokovej tabuľke pre produkty Mbank a oznamované prostredníctvom mLinky a internetovej siete na informačných stránkach mBank. O každej zmene úročenia úverov, mal byť klient informovaný písomne. Podľa článku 7 bodu 7.1 sa klient zaviazal vrátiť úver spolu s poplatkami a úrokmi najneskôr v deň poslednej splátky, ktorá podľa článku 1 bodu 1.4 bola do 18. 12. 2013. V súvislosti s omeškaním dlžníka, mal žalobca podľa článku 8 bodu 8.2 písm. b.) právo odstúpiť od zmluvy aj s poukazom na článok 9, s tým, že nesplácanie úveru v dôsledku odstúpenia od zmluvy má za následok vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. K zmluve bol pripojený pre účely konania Harmonogram splátok, z ktorého vyplynulo, že od 16. 01. 2009 do 18. 11. 2013 mal žalovaný splácať úver v splátkach vo výške 2.458,45 Sk (81,61 Eur) a poslednú 60. splátku vo výške 2.565,98 Sk (85,17 Eur).

Z pripojeného Výpisu z účtu s opisom transakcií od 18. 12. 2008 do 21. 06. 2012 vyplynulo, že dňa 19. 12. 2008 bol vykonaný v prospech žalovaného hotovostný prevod vo výške 3.319,39 Eur. Následne žalovaný splácal úver v iných výškach, ako vo výškach dohodnutých, pretože časť splátok bola platená v nižšej výške, niektoré splátky boli zaplatené vo vyššej výške, napr. 18. 11. 2009 vo výške 102,36 Eur, v dňoch 16. 11. 2011 , 15. 12. 2011, 17. 01. 2012, 20. 02. 2012, 21. 03. 2012, 22. 04. 2012, 17. 05. 2012a 21. 06. 2012 v sume po 100,- Eur. Účtovný zostatok na základe týchto transakcií bol ku dňu 21. 06. 2012 v sume 2.579,92 Eur.

Žalovaný predložil pre účely konania elektronickú komunikáciu, z ktorej vyplynulo, že vo veci omeškania so splátkami komunikoval so žalobcom. Dňa 21. 10. 2012 požiadal o mimosúdne riešenie, s tým, že dňa 19. 12. 2012 žalobca doručil tiež elektronicky návrh na mimosúdne riešenie, kde predložil dva spôsoby riešenia. Prvý spôsob je splatenie celého dlhu v najbližších max. 4 mesiacoch, s tým, že pokiaľ žalovaný oznámi do 7 dní od doručenia návrhu, že súhlasí s týmto riešením, žalobca oznámil, že nepodnikne žiadne kroky smerujúce k uplatneniu práva na zaplatenie dlžnej sumy prostredníctvom súdu. Podmienkou bola však úhrada min. 30 % istiny dlžnej čiastky do 7 dní. Dňa 24. 12. 2012 žalovaný reagoval opäť elektronicky a súčasne predložil pre účely konania prehľad pohybov na účte od 01. 01. 2013 do 29. 04. 2013, z ktorého vyplýva že dňa 28. 01. 2013 zaplatil na účet žalobcu sumu 1.500,- Eur a 37,34 Eur. Dňa 17. 02. 2013 zaplatil sumu 50,- Eur, dňa 18. 03. 2013 sumu 20,-

Eur. Celkove teda bola zaplatená suma 1.607,34 Eur. Dňa 18. 04. 2013 opäť elektronicky požiadal žalovaný o preverenie vykonaných platieb, vzhľadom k tomu, že mu bol doručený platobný rozkaz na zaplatenie sumy 2.579,92 Eur, pričom už k uvedenému dátumu zaplatil sumu 1.607,34 Eur. Z toho dôvodu nemalo postupovať ani úročenie. Dlžná suma predstavovala 979,- Eur. Preto uviedol, že vec nemala byť predmetom súdneho konania, pretože v januári 2013 zaplatil vyššiu splátku ako 50 %. V následnej komunikácii medzi žalobcom a žalovaným vyplynulo, že žalobca preveroval od 18. 04. 2013 do 22. 04. 2013 vykonané úhrady, s tým, že zistil v evidencii žalobcu len úhrady vo výške 37,34 Eur a 50,- Eur a nemal zidentifikovanú úhradu 1.500,- Eur.

Na výzvu súdu doplnil žalobca prehľad platobnej histórie, z ktorej vyplynulo, že žalovaný zaplatil za obdobie od 19. 01. 2009 do 19. 04. 2013 celkovo sumu na splátky úveru 3.279,24 Eur, s tým, že do 21. 06. 2012 bola zaplatená suma 1.671,90 Eur, následne od 28. 01. 2013 (po zosplatnení) suma 1.607,34 Eur. Zostatok k 19. 04. 2013 bol 972,58 Eur. Ku dňu podania žaloby žalovaný zaplatil sumu 3.209,24 Eur.

Z potvrdenia uskutočnenia prevodu zo dňa 15. 08. 2013 bolo zistené, že v tento deň vykonal žalovaný v prospech žalobcu prevod vo výške 980,- Eur, tzn. že celkom zaplatil žalobcovi sumu 4.227,85 Eur.

Úverová zmluva je upravená ako právny inštitút v , ale vzhľadom k tomu, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, tento záväzkový vzťah sa riadi osobitným predpisom, o spotrebiteľskom úvere a ustanovením a nasl. . Zmluvné podmienky dohodnuté medzi účastníkmi konania, na základe zmluvy zo dňa 18. 12. 2008, súd skúmal v zmysle ust. Zákona o spotrebiteľskom úvere a ustanovení §, 53 , ktoré boli účinné v čase uzavretia uvedenej zmluvy.

K námietke žalobcu, že v danom prípade je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia vzťahujúce sa k zmluve o úvere (ust. ), aj s poukazom na ust. , súd konštatuje, že úprava spotrebiteľských zmlúv bola zmenená , kde na rozdiel od predchádzajúcej úpravy, sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje taká zmluva, pri ktorej nemal možnosť spotrebiteľ ovplyvniť jej obsah, čo je nepochybne dané aj v tomto prípade, pretože predmetom dohody medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bola výška úveru, počet a výška splátok, zmluvný úrok z úveru, RPMN, ostatné podmienky boli súčasťou zmluvy formulárového typu, ktoré podľa názoru súdu, žalovaný nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, z toho dôvodu súd uvedenú zmluvu posudzuje ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle príslušných ustanovení a zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré boli účinné v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ žalobca odkazuje na úpravu spotrebiteľských úverov podľa , súd konštatuje , že v čase uzavretia zmluvy o úvere, táto právna úprava nebola ešte účinná (účinnosť nadobudla od 02. 04. 2010).

Podľa ust. , , o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. (ďalej len „“), účinného v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa odseku 6 uvedeného ustanovenia, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Z úpravy v odsekoch 1 ust. § a 53 vyplýva zásada, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah návrhu zmluvy.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 Eur), ktorý čerpal počnúc dňom 19. 12. 2008. Bolo nesporne povinnosťou žalovaného poskytnutý úver splácať v dohodnutých splátkach, vrátane zmluvného úroku. Žalobca dňa 26. 02. 2013 podal žalobu na zaplatenie sumy 2.579,92 Eur, pričom v priebehu vykonávaného dokazovania bolo zistené, že ku dňu podania žaloby žalovaný zaplatil sumu 3.209,24 Eur. Nezaplatená ostala suma vo výške 972,58 Eur, čo vyplynulo aj z písomného podania žalobcu z 24. 07. 2013, kedy žalobca čiastočne zobral žalobu späť do výšky sumy zaplatenej 1.607,34 Eur. Dňa 15. 08. 2013 žalovaný vykonal úhradu vo výške 980,- Eur a z toho dôvodu žalobca zobral žalobu späť do výšky istiny, naďalej trval na zaplatení úroku z omeškania a zmluvného úroku z úveru v kapitalizovanej výške 634,90 Eur, pričom úrok z omeškania tvoril sumu 297,91 Eur za čas od 01. 01. 2012 do 15. 08. 2013. Z takto vypočítaným uplatneným úrokom žalovaný súhlasil, akceptoval obdobie omeškania a tiež aj výšku vypočítaného úroku. Okrem toho si žalobca uplatnil aj zmluvný úrok z úveru za čas od 22. 06. 2012, tzn. od nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru v dôsledku odstúpenia, do 15. 08. 2013 v sume 344,41 Eur. Časť z poslednej splátky úveru vykonanej žalovaným na splátku istiny, ktorá prevyšovala sumu istiny, započítal na uvedené úroky vo výške 7,42 Eur a z toho dôvodu konečná suma kapitalizovaných zmluvných úrokov predstavovala sumu 336,99 Eur.

Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu späť do výšky istiny v rozsahu späťvzatia, súd konanie zastavil v zmysle ust. , , so súhlasom žalovaného.

Súd žalovaného zaviazal na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania, pretože žalovaný sa dostal do omeškania v zmysle ust. , . Podľa ust. Nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania, k 01. 01. 2012, bola výška zákonného úroku z omeškania 9 %, ktorá bola vypočítaná v zmysle ust. Nariadenia vlády č. , a pozostávala z 1 % základnej sadzby Európskej centrálnej banky a 8 percentuálnych bodov.

K uplatnenému nároku žalobcu v časti zmluvného úroku z úveru, súd konštatuje, že v danom prípade nešlo o individuálne dojednanie zmluvných podmienok. Uvedené zmluvy boli nesporne uzatvárané s rovnakým obsahom aj s ďalšími spotrebiteľmi a teda žalovaný mohol len pristúpiť na podmienky uvedené v zmluve. Zmluvné úroky boli v zmluve upravené v článku 5 vo výške 16,50 % ročne a tiež v článku 7, z ktorých vyplynulo, že úver mal byť splatným spolu s úrokom najneskôr do dňa poslednej splátky (bod 7.1), pričom posledná splátka v zmysle vykonaného dokazovania bola realizovaná 15. 08. 2013. K zosplatneniu úveru však došlo ešte pred týmto obdobím, a to ku dňu 21. 06. 2012, kedy

žalobca podľa jeho vyjadrenia odstúpil od zmluvy o úvere. K tomuto dňu sa stal splatný celý zvyšok nezaplateného úveru. V prípade, že boli takouto formou dohodnuté zmluvné podmienky, čo do výšky úroku z úveru, ktorý mal žalovaný zaplatiť až do úplného zaplatenia, tzn. aj po zosplatnení, ide o prejav nerovnováhy práv a povinností v neprospech spotrebiteľa - žalovaného, čo súd považuje za neprijateľné podmienky. Je bez akýchkoľvek pochybností, že úver je odplatným úkonom a odplatu predstavujú spravidla úroky, čo je zrejmé aj zo samotnej úverovej zmluvy. Úverový právny vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov, pričom povinnosťou dlžníka je platiť úroky z úveru. Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, si môžu dohodnúť účastníci úveru. Povinnosť klienta splácať úver až do zaplatenia úveru vrátane príslušenstva, nie je možné akceptovať, a to z dôvodu, že pokiaľ dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po zosplatnení úveru, už len úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút ako úroky z úveru, pretože úrok z omeškania má sankčnú povahu. Z toho vyplýva, že za čas od splatnosti úveru, v tomto prípade od 21. 06. 2012, má žalobca právo na úroky z omeškania v zákonnej výške. Akékoľvek navyšovanie úroku z omeškania formou uplatňovania si úrokov z úveru po čase zosplatnenia úveru, sa javí ako neprípustné navyšovanie úrokov z omeškania. Z týchto dôvodov súd konštatuje, že pokiaľ sa žalobca takýmto spôsobom domáha zaplatenia ďalších úrokov z úveru po splatnosti úveru, jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku a aj o rozpor so zákonom, s ust. , pretože v takomto prípade dochádza k neprípustnému zvýšeniu zákonného limitu. Takto dojednaná zmluva je v tejto časti neplatná, v zmysle ust. a súčasne sa jedná o rozpor aj v zmysle ust. .

Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Na základe zhodnotenia vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia sumy 297,91 Eur, titulom nezaplateného úroku z omeškania a vo zvyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca úspech v konaní do výšky 49 %, žalovaný 51 %, pričom súd vychádzal z pôvodne uplatňovanej sumy 2.579,92 Eur, ku ktorej bol pripočítaný kapitalizovaný úrok z omeškania a zmluvný úrok z úveru, táto suma celkovo predstavovala sumu 3.222,44 Eur. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia sumy 1.270,69 Eur, pričom súd zohľadnil tú skutočnosť, že konanie do výške 1.607,34 Eur bolo zastavené pre zavinenie žalobcu, ktorý napriek zaplateniu sumy žalovaným pred podaním žaloby, naďalej sumu žaloval. Pre pomer úspechu a neúspechu, súd hodnotil sumu, ktorú súd priznal žalobcovi vo vzťahu k celkovo uplatnenej sume, a na základe toho dospel k pomernému úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného. Súd konštatuje, že úspech a neúspech oboch účastníkov konania je takmer vyvážený a z týchto dôvodov nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.