Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/43/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa PEVA SK, so sídlom Trenčín, Hodžova 1476/7, IČO 46 824 791, v konaní zastúpeného JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou, so sídlom Trenčín, Palackého 85 proti odporcovi W. W., štátnemu občanovi B. republiky, bytom C., M. XXXX/XX o zaplatenie 694,30 eur s príslušenstvom a iné takto

rozhodol:

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 89,41 eur spolu s 7,5 % ročným úrokom z omeškania od 24.12.2012, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľa z a m i e t a.

III. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 694,30 eur spolu s úrokom 18 % ročne od 24.12.2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania 7,75 % ročne od 30.10.2010 do zaplatenia. Uviedol, že odporca uzatvoril so spoločnosťou X. a.s. so sídlom v Českej republike dňa 11.6.2010 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru 1.000,- eur s odplatou / navýšením/ za poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur. Odplata pozostáva z 18 % ročného úroku z úveru a administratívneho poplatku 900,- eur. Celkovú sumu úveru 3.000,- eur sa odporca zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 50,- eur. Odporca si riadne a včas svoj záväzok zo zmluvy o úvere neplnil, dostal sa do omeškania a veriteľ mu odňal výhodu splátok úveru a úver vyhlásil za predčasne splatný dňa 23.12.2012. Odporca ku dňu predčasne splatnosti uhradil celovo 910,59 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.12.2012 veriteľ X. a.s. postúpil pohľadávku z predmetnej zmluvy voči odporcovi navrhovateľovi. Navrhovateľ si od odporcu uplatňuje zaplatenie neuhradenej časti istiny úveru 89,41 eur a časti dojednaného administratívneho poplatku v sume 604,89 eur, ktorý si navrhovateľ neuplatňuje v celej dojednanej výške, keď došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a teda administratívna správa úveru zo strany navrhovateľa netrvala počas celej doby splatnosti úveru. Ďalej si navrhovateľ uplatňuje od odporcu zaplatenie príslušenstva úveru a to úroku v dojednanej výške 18 % ročne a zákonného úroku z omeškania.

Pretože sa jedná o tzv. drobný spor, kedy predmet konania nedosahuje výšku 1.000,- eur, súd v zmysle v spojení s rozhodol v predmetnej právnej veci bez pojednávania.

Z listín, ktoré navrhovateľ k svojmu návrhu na začatie konania pripojil vyplýva nasledovné:

Spoločnosť X. a.s., so sídlom Česká republika, Praha, Pařížska 1067/8 ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili dňa 11.6.2010 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX, podľa obsahu ktorej sa menovaná spoločnosť zaviazala poskytnúť odporcovi úver vo výške 1.000 eur a odporca sa tento zaviazal vrátiť spolu s 18 % ročným úrokom a administratívnym poplatkom 1.100,- eur v 60 mesačných splátkach po 50,- eur. Splatnosť prvej splátky si účastníci zmluvy dojednali na 11.7.2010 a splatnosť poslednej na 11.6.2015. V čl. 14 zmluvy o úvere sa účastníci dojednali, že rozhodným právom je právo Českej republiky. V zmysle čl. 12 všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú predtlačené na druhej strane zmluvy o úver a s ktorými bol odporca ako dlžník podľa obsahu zmluvy o úvere oboznámený a zaviazal sa ich dodržiavať, v prípade, že sa dlžník dostane do omeškania s dvomi po sebe idúcimi splátkami úveru vyzve ho veriteľ na ich zaplatenie v ním určenej lehote a ak dlžník v určenej lehote omeškané splátky nezaplatí, je veriteľ oprávnený vyhlásiť úver za splatný.

Podľa príjmového pokladničného dokladu odporcu zo dňa 11.6.2010 odporca v uvedený deň prevzal od spoločnosti X. a.s. hotovosť 1.000,- eur ako plnenie úveru č. 30000109.

Zo splátkového kalendára, ktorý je prílohou zmluvy a na ktorom veriteľ neskôr vyznačil platby odporcu na poskytnutý úver vyplynulo, že odporca na poskytnutý úver zaplatil celkovo 910,59 eur, naposledy v júli 2012 sumu 10,59 eur, pričom v tom čase bol už v omeškaní so zaplatením piatich splátok úveru.

Listom zo dňa 22.11.2012 veriteľ X. a.s. vyzval odporcu ako dlžníka na úhradu omeškaných splátok úveru v lehote do 22.12.2012 s tým, že ak v tejto lehote nepríde k úhrade vyhlasuje veriteľ predčasnú splatnosť úveru dňom 23.12.2012. Podľa obálky k zásielke tohto listu bol list veriteľa daný pošte na prepravu odporcovi do miesta jeho trvalého bydliska dňa 3.12.2012 a veriteľovi sa vrátil ako nedoručený.

Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi postupcom X. a.s. a postupníkom -navrhovateľom a jej prílohou, ktorá obsahuje špecifikáciu postupovaných pohľadávok bolo preukázané že spoločnosť X. a.s. postúpila svoju pohľadávku proti odporcovi z vyššie uvedenej zmluvy o úvere navrhovateľovi.

Keďže odporca uzatvoril predmetnú zmluvu o úvere s českou právnickou osobou, jedná sa o vec s cudzím prvkom a súd preto musel posúdiť, podľa ktorého rozhodného práva danú vec posúdi. V zmysle čl. 3 ods. 1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Podľa obsahu predmetnej úverovej zmluvy č. 30000109 si zmluvné strany dojednali ako rozhodné právo právo Českej republiky.

Rozhodným právom, podľa ktorého je potrebné posúdiť uplatnený nárok navrhovateľa je preto právny poriadok Českej republiky a konkrétne potom ustanovenia zákona č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru a nižšie citované ustanovenia Obchodního zákoníka - zákon č 513/1991 Sb. a Občanského zákonníku - zákon č. 40/1964 Sb..

Podľa § 497 českého Obchodního zákoníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere odporcom, smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

Podľa § 502 ods. 1 českého Obchodního zákoníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere odporcom, od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné.

V zmysle § 503 ods. 1 a 2 českého Obchodního zákoníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere odporcom, závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky.

Podľa § 504 českého Obchodního zákoníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere odporcom, dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

Podľa českého Obchodního zákoníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere odporcom, dlužník je v prodlení, jestliže nesplní řádně a včas svůj závazek, a to až do doby poskytnutí řádného plnění nebo do doby, kdy závazek zanikne jiným ůsobem. Dlužník však není v prodlení, pokud nemůže plnit svůj závazek v důsledku prodlení věřitele.

Podľa § 369 ods. 1 českého Obchodního zákoníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere odporcom, je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.

Podľa Nařízení vlády č. 142/1994 Sb.,v znení účinnom ku dňu 22.12.2012, výše úroků z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.

Podľa § 39 Občanského zákonníku neplatný je právní úkon, který svým obsahem nebo účelem odporuje zákonu nebo jej obchází anebo se příčí dobrým mravům.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 11.6.2010 v súlade s § 497 Obchodního zákoníka zmluvu o úvere, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver 1.000,- eur, ktorý odporca aj čerpal. Odporca je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy nejednala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a spoločnosť X. a.s., ktorá odporcovi úver poskytla je právnická osoba, ktorá úver poskytla v rámci svojej podnikateľskej činnosti. To znamená, že predmetný úver, ktorý bol poskytnutý odporcovi je spotrebiteľským úverom a preto podmienky predmetnej zmluvy o úvere musia byť v súlade s ustanoveniami zákona č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru. Súd preto preskúmal zmluvu o úvere zo dňa 11.6.2010 podľa ustanovení uvedeného zákona a zistil, že predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 4 uvedeného zákona /roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr, stanovení podmínek, za kterých může být roční procentní sazba nákladů na spotřebitelský úvěr upravena a které nesmí být závislé pouze na vůli věřitele, stanovení maximální výše spotřebitelského úvěru, stanovení výše jednotlivých splátek, jejich počtu a přesného časového rozvržení, stanovení jednotlivých plateb, závazek věřitele informovat spotřebitele v průběhu plnění smlouvy o všech změnách roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr, ustanovení o právu na splacení spotřebitelského úvěru před stanovenou lhůtou, podmínky, za kterých lze předčasně ukončit smluvní vztah/. Z hľadiska dodržania týchto podmienok je tak zmluva o úvere, ktorú odporca uzatvoril dňa 11.6.2010 platným právnym úkonom.

Podľa výsledkov vykonaného dokazovania odporca ešte v deň uzatvorenie zmluvy prevzal od veriteľa peňažnú hotovosť vo výške celého úveru 1.000,- eur. Následne sa odporca pri splácaní úveru dostal do omeškania s platením jednotlivých dojednaných splátok. Veriteľ preto v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami vyhlásil dňom 22.12.2012 predčasnú splatnosť úveru. Do uvedeného dňa splatil odporca z celej istiny úveru 1.000,- eur len 910,59 eur. Žiadne iné platby na istinu úveru, či dojednaných úrokov už odporca nezaplatil. Odporca teda porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a citovaných ustanovení § 502 a nasl. Obchodního zákoníka, keď svojmu veriteľovi nezaplatil všetky

dojednané splátky čerpaného úveru, ani jeho úroky. Návrh navrhovateľa, ktorému bola pohľadávka proti odporcovi z predmetného úveru preukázane postúpená, na zaplatenie zvyšku nesplatenej istiny úveru v sume 89,41 eur /1000-910,59/ je preto dôvodný a súd odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi nesplatenú časť istiny úveru v sume 89,41 eur.

Keďže odporca nezaplatil navrhovateľovi dlžnú časť istiny úveru v lehote predčasnej splatnosti dňa 22.12.2012, dostal sa so splnením svojej povinnosti nasledujúceho dňa, teda od 23.12.2012, do omeškania a podľa § 365 v spojení s § 369 ods. 1 Obchodního zákoníka je preto povinný zaplatiť svojmu veriteľovi i úroky z omeškania a to v zákonnej výške, keď ich výška nebola v zmluve o úvere dojednaná. V zmysle citovaných ustanovení nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb., výška úrokov z omeškania ku dňu 23.12.2012 bola 7,5 % /repo sadzba Českej národnej banky platná k 29.6.2012 bola 0,5 % + 7 % podľa nariadenia vlády/. Súd preto odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navfrhovateľovi popri dlžnej nesplatenej časti istiny úveru 89,41 eur aj 7,5 % ročný úrok z omeškania od 23.12.2012 do zaplatenia.

Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnený úrok z úveru, 18 % ročne zo sumy 694,30 eur od 24.12.2012 do zaplatenia, v tejto časti súd posúdil návrh navrhovateľa ako nedôvodný. V prvom rade nie je žiadny právny dôvod pre to, aby odporca platil úrok zo sumy tzv. administratívneho poplatku resp. jeho časti v sume 604,89 eur. V zmysle § 502 Obchodního zákonníku platí dlžník úroky len z peňažných prostriedkov úveru. Zmluva o úvere č. 30000109 nič iné ani nestanovuje a ak by aj jej úprava úročenia bola iná, jednalo by sa v tom prípade o rozpor právneho úkonu so zákonom v zmysle § 39 Občanského zákonníku. Pokiaľ ide o zostávajúce úročenie nesplatenej istiny úveru 89,41 eur, ani tu návrh navrhovateľa nebol dôvodný. Z obsahu predmetnej zmluvy o úvere vyplynulo, že strany zmluvy si dojednali úročenie úveru na 18 % ročne, pričom tento úrok aj vyčíslili za dobu splatnosti úveru na 900,- eur /suma zahrnutá v celkových nákladoch úveru - navýšení spolu s istinou úveru 1.000,- eur a administratívnym poplatkom 1.100,- eur/. Tieto úroky sa stali v zmysle § 503 ods. 1 a 2 v spojení s § 504 Obchodního zákonníku splatné spolu s istinou úveru dňa 22.12.2012, kedy bola vyhlásená v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami predčasná splatnosť úveru. Po uvedenom dni splatnosti úveru už veriteľovi v zásade úroky z úveru nepatria, úver sa ďalej neúročí, ibaže by si zmluvné strany v zmluve o úvere výslovne dojednali, že úrok z úveru sa platí až do faktického vrátenia úverovej istiny. Takéto dojednania z obsahu predmetnej zmluvy o úvere nevyplýva a preto platí, že úroky z úveru patria navrhovateľovi len za dobu splatnosti úveru a len v dojednanej výške. Návrh navrhovateľa na zaplatenie úroku 18 % ročne z úverovej istiny 89,41 eur za dobu od 23.12.2012do zaplatenia je preto nedôvodný. Skutočnosť, že navrhovateľ si v konaní neuplatnil právo na zaplatenie dojednaného úroku z úveru v sume 900,- eur, ktorý úrok podľa vykonaného dokazovania nebol doposiaľ odporcom zaplatený, na uvedenom závere nič nemení.

Nakoniec bol návrh navrhovateľa nedôvodný aj pokiaľ ide o zaplatenie 604,89 eur s príslušným úrokom z omeškania, ako časti dojednaného administratívneho poplatku. Z obsahu zmluvy o úvere č. 30000109 vyplynulo, že účastníci zmluvy si dojednali popri úrokoch z úveru i zaplatenie administratívneho poplatku 1.100,- eur, avšak toto dojednanie musí súd vyhodnotiť ako v rozpore s dobrými mravmi a preto podľa § 39 Občanského zákonníku absolútne neplatné. Aj keď český Občanský zákoník /rovnako ako slovenský/ neobsahuje legálnu definíciu pojmu dobré mravy, právne teória a ustálená súdna prax, tak česká ako aj slovenská, pod pojmom dobré mravy rozumie pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie, pričom tieto pravidlá ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem v spoločnosti sú všeobecne uznávané a je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Dojednanie administratívneho poplatku 1.100,- eur pri úvere 1.000,- eur, pričom z obsahu zmluvy nie je ani zrejmé aké protiplnenie poskytuje veriteľ odporcovi za takúto odplatu, teda či takéto plnenie má aj nejakú reálnu kauzu, porušuje podľa súdu uvedené pravidlá morálneho charakteru, teda je v rozpore s dobrými mravmi.

Na základe uvedeného preto súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 89,41 eur spolu so 7,5 % ročným úrokom z omeškania od 24.12.2012 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Odporca bol v konaní pomerene úspešnejší, keď súd zamietol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 604, eur a vyhovel mu len v časti o zaplatenie 89,41 eur. Odporcovi však žiadne trovy konania doposiaľ nevznikli a preto súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.