Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6P/9/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci navrhovateľky: H.. F. X., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX. XXX XX , právne zastúpená: SK Legal Cases s.r.o., Ružová 265, 929 01 Dunajská Streda, proti odporcovi: C. X.F., X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. F. XXX, XXX XX F. F., právne zastúpený: Advokátka JUDr. Helena Buzgóová, Alžbetínske nám. 2 , Dunajská Streda o rozvod manželstva , úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k malol. L. X. , nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda na čas po rozvode manželstva takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 26.02.2011 na Matričnom úrade Mesta Šamorín r o z v á d z a.

Súd malol. L. X., nar. XX.XX.XXXX zveruje na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená malol. zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Otec je povinný platiť výživné na malol. L. na čas po rozvode manželstva mesačne 100 Eur, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku.

Súd upravuje styk otca s malol. L. nasledovne:

Otec je oprávnený stýkať sa s malol. L. utorok a štvrtok v každom týždni od 15:00 hod. do 18:00 hod., kedy si dieťa vyzdvihne v určený čas v mieste bydliska matky a v určený čas dieťa vráti matke v mieste jej bydliska.

Otec je oprávnený stýkať sa s malol. L. každú párnu sobotu v čase od 15:00 hod. do 19:00 hod. a každú párnu nedeľu v čase od 15:00 hod. do 19:00 hod., kedy si dieťa vyzdvihne v mieste bydliska matky a v určený čas dieťa vráti matke v mieste jej bydliska.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom zo dňa 30.01.2013 sa domáhala na tunajšom súde rozvodu manželstva. Poukázala na tú skutočnosť, že jej manželstvo s odporcom už dlhodobo nie je usporiadané. Hlavnú príčinu rozvratu vidí v tom, že svokra im neustále zasahovala i do bežného života, neustále ju

podrobovala útokom a kritike či už v súvislosti s výchovou dieťaťa ako aj chodom ich domácnosti. Odporca ani raz nepožiadal svoju matku, aby do ich vzťahu a spolužitia nezasahovala. Na jeseň minulého roku prerušili manželské spolužitie a odsťahovala sa k svojim rodičom. Od uvedenej doby spolu nežijú a ich manželstvo neplní ani jednu z funkcií danú Zákonom o rodina a vzhľadom na vážny rozvrat ich vzťahov nie je predpoklad, že toto manželstvo by niekedy v budúcnosti svoju funkciu mohlo plniť.

Odporca s návrhom manželstva zo zásady súhlasil ako aj s tým, aby malol. dieťa bolo zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Žiadal, aby súd určil výživné vo výške 70 Eur mesačne, pretože väčšou sumou nie je schopný prispievať na výživu malol. dieťaťa, pretože spláca úver, okrem toho prispieva na režijné náklady v domácnosti rodičov. Z výplaty mu zostáva iba 200 Eur. Žiadal, aby súd upravil jeho styk s malol. L. tak, že je oprávnený s dcérou sa stretávať každý týždeň v utorok a štvrtok v čase od 05:00 hod. do 18:00 hod. a zároveň aj každú párnu sobotu v čase od 09:00 hod. do 18:00 hod., prípadne aj párnu nedeľu v tom istom čase. Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva malol. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky , otca zaviazať na platenie výživného podľa jeho zárobkových možností a schopností a odôvodnených potrieb dieťaťa. Styk navrhli upraviť takým spôsobom, aby otec mal právo sa stretávať s malol. dieťaťom každý utorok a štvrtok v týždni od 15:00 hod. do 18:00 hod. a aspoň každú párnu sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä sobášnym listom, rodným listom malol. dieťaťa, potvrdením o zárobku otca , správou zo šetrenia východného prostredia u matky malol. dieťaťa ako aj u otca malol. dieťaťa a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Účastníci konania uzavreli manželstvo 26.02.2011 pred Matričným úradom Mesta Šamorín, u oboch sa jedná o prvé manželstvo. Z manželstva pochádza jedno malol. dieťa L. X., X.. XX.XX.XXXX. Miestom posledného spoločného bydliska manželov boli J. F. XXX, F. F. , čím pre konanie o rozvode manželstva je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Dunajská Streda. Účastníci konania uzavreli manželstvo po trojročnej známosti. Napriek tejto skutočnosti po narodení malol. L. začali vznikať medzi účastníkmi konania nedorozumenia. Navrhovateľka tvrdila, že svokra zasahovala do ich spolužitia a ona pre odporcu bola tá posledná, nikdy sa jej pred matkou nezastal, odporca naopak tvrdil, že on bol pre navrhovateľku posledný, pretože navrhovateľka taktiež bola závislá na svojich rodičoch. Účastníci konania jednoznačne majú rozdielne názory na ich vzájomný vzťah, manželstvo, výchovu dieťaťa a chod spoločnej domácnosti . V dôsledku nezhôd na jeseň minulého roka prerušili manželské spolužitie, odvtedy spolu nežijú. V podstate nežijú spolu od štyroch mesiacov veku spoločného dieťaťa. Odvtedy o dieťa osobne sa stará matka, otec prispieva na jeho výživu sumou 70 Eur mesačne, poberá však rodinné prídavky ako dávky štátu na malol. dieťa, preto v podstate sumou 50 Eur mesačne prispieva na výživu malol. L..

Podľa § 23 odsek 1 Zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa odseku 2 súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa odseku 3 súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Zákon o rodine teda neviaže možnosť rozvodu manželstva na jednotlivé konkrétne dôvody vypočítané v zákone, ale ako dôvod uvádza vážne narušenie a trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku a najmä u starších manželov treba tiež skúmať mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú, mravnú a materiálnu pomoc. Intenzitu narušenia a rozvratu treba skúmať aj z hľadiska, či manželstvo môže splniť svoj spoločenský účel. Tým sa zdôrazňuje objektivita hodnotenia dôsledkov narušenia vzťahov medzi manželmi a vážneho rozvratu manželstva, lebo v každom prípade treba skúmať, aký

vplyv majú tieto okolnosti na možnosť splnenia spoločenského účelu manželstva ako aj na obnovenie manželského spolužitia. Príčiny rozvratu môžu spočívať v objektívnych okolnostiach, ktoré sú mimo vôle manželov ako napríklad choroba, neplodnosť, nepriaznivé bytové pomery a podobne, alebo spočívajú v subjektívnom správaní manželov vo vedomom porušovaní manželských práv a povinností tak ako ich uvádza § 18 a 19 zákona o rodine.

Podľa § 24 ods. 1 Zák. o rodine v rozhodnutí , ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov malol. dieťaťa , súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k malol. dieťaťu na čas po rozvode , najmä určí komu malol. dieťa zverí do osobnej starostlivosti , kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok . Súčasne určí , ako má rodič , ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti , prispievať na jeho výživu , alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného .

Podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem , tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov , ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa , tak súd musí skúmať , či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa .

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov . Dohoda musí byť schválená súdom , inak je nevykonateľná .

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností , alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa , najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia , a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom . Súd dbá , aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi .

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča , ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti , na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati . Rodič , ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti , môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

.

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané samotným výsluchom oboch účastníkov , že manželstvo je vážne a dlhodobo narušené a toto manželstvo v budúcnosti už nemôže plniť svoj účel, preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel. Z manželstva účastníkov konania pochádza jedno malol. dieťa L., X.. XX.XX.XXXX , teda s konaním o rozvode manželstva zo zákona bolo spojené aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k malol. L. na čas po rozvode manželstva. Rodičia malol. dieťaťa v podstate od štyroch mesiacov jej veku spolu nežijú, o malol. sa osobne stará matka. Matka s malol. býva u svojich rodičov, kde má vytvorené všetky podmienky na zdravý vývoj malol. Taktiež šetrením výchovného prostredia bolo zistené, že aj otec má vytvorené dobré podmienky pre výchovu malol. dieťaťa. Obaja rodičia sa zhodli na tom, že na čas po rozvode manželstva malol. dieťa zostane v osobnej starostlivosti matky.

Podľa § 62 odsek 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V súvislosti s ust. § 62 odsek 5 je nevyhnutné podotknúť, že aj toto ustanovenie Zákona o rodine v právnej úprave je nové. Jeho cieľom je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Pritom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo iné potreby. Ak sa však povinný rodič bude odvolávať na svoju životnú úroveň s odkazom na výdavky, ktoré mu vznikajú, potom sa súd bude musieť zaoberať aj otázkou nevyhnutnosti vynakladania týchto výdavkov. Tie z nich, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, nesmie zohľadniť pri výpočte výšky vyživovacej povinnosti voči dieťaťu. Posúdenie nutnosti konkrétnych výdavkov, resp. ich nevyhnutnosť závisia od úvahy súdu a sú odvodené od skutkových okolností prípadu. Ojedinelý príjem dieťaťa napríklad v dobe školských prázdnin, ktoré sa inak pripravuje na štúdium, na budúce povolanie, neovplyvňuje spravidla vyživovaciu povinnosť rodičov.

Podľa § 75 odsek 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že matka malol. momentálne je na rodičovskej dovolenke a poberá materský príspevok okolo 220 Eur, otec je zamestnaný v spoločnosti NAY a.s., Tuhovská 15, Bratislava ako poradca pre predaj bielej a čiernej techniky. Podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa za posledných 12 kalendárnych mesiacov jeho čistý mesačný príjem predstavoval 561,20 Eur. Ani jeden z rodičov nemá inú vyživovaciu povinnosť.

Čo sa týka výšky výživného, súd sumu 100 Eur tak, ako požadovala výživné matka považoval v súčasnej dobe vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti za primerané. Súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že matka je na materskej dovolenke, nemá iný príjem , ani ho mať nemôže, pretože osobne zabezpečuje starostlivosť o malol. dieťa. Otec z čistého mesačného príjmu tak, ako je vykázaný jeho zamestnávateľom vo výške 561,20 Eur momentálne je schopný sumou 100 Eur prispievať na výživu malol. L., pretože okrem tohto dieťaťa inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Rodičia sa zhodli na tom, že otec je oprávnený sa stretávať s malol. L. každý týždeň v utorok a štvrtok v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. Nevedeli sa zhodnúť však na styku otca s dieťaťom počas víkendov. Otec žiadal upraviť styk počas každých párnych sobôt od 09:00 hod. do 18:00 hod., prípadne aj párnu nedeľu v čase od 09:00 hod. do 18:00 hod. Matka nesúhlasila s tým, aby si otec dieťa zobral k sebe počas víkendov od 09:00 hod. do 18:00 hod. Poukázala na to, že dieťa je útleho veku, má svoj režim, ktorý je potrebné dodržiavať, momentálne si odvyká od plienok, zvyká si na tuhú stravu. Vzhľadom na to, že otec s nimi nežije od štyroch mesiacov veku dieťaťa je potrebné, aby jednotne pristupovali k týmto návykom. Otec od štyroch mesiacov veku dieťaťa s nimi nežije v spoločnej domácnosti, obáva sa , že tieto činnosti nezvládne.

Súd upravil styk otca s malol. L. tak, že otec si môže dieťa zobrať k sebe každý utorok a štvrtok v týždni v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. Čo sa týka víkendov, otec je oprávnený stýkať sa s malol. L. každú párnu sobotu v čase od 15:00 hod. do 19:00 hod. a každú párnu nedeľu v čase od 15:00 hod. do 19:00 hod. Súd momentálne takýto styk otca s dieťaťom považoval za vhodný, pričom do úvahy zobral útly vek dieťaťa, tú skutočnosť, že od štyroch mesiacov veku dieťa žije iba so svojou matkou, je potrebné aby si na otca postupne zvyklo. V neposlednej miere zobral súd do úvahy aj tú skutočnosť, že dieťa momentálne tak ako uviedla matka si odvyká od plienok, prechádza na tuhú stravu a je potrebné, aby dieťa presne dodržiavalo svoj režim za predpokladu, že by si ho otec zobral od 09:00 hod. ráno, dieťa by muselo u otca v priebehu dňa aj spať, hoci dieťa u otca nikdy nespalo, resp. nikdy nespalo niekde inde ako u matky, preto by nebolo vhodné, aby styk bol určený v takej miere, aby otec si mohol dieťa zobrať k sebe od 09:00 hod. do 18:00 hod. Za dostatočný považoval súd styk otca s dieťaťom počas víkendov tak, že si ho môže zobrať k sebe každú párnu sobotu v čase od 15:00 hod. do 19:00 hod., kedy dieťa sa prebudí po poobedňajšom spánku a otec s ním môže stráviť 4 hodiny, kedy ho opätovne vráti matke.

Podľa o náhrade trov konania súd rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave ( / ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( / ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( / ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( / ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( / ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.