Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-46-2011.pdf
PDF · 79.04 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/46/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Hausleitnerovou, v právnej veci žalobkyne: P.. Q. Q., D. D. XX, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevský rad 4, Bratislava, o 244,17 eur s prísl.,
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 9.3.2011, rozšírenou na pojednávaní dňa 28.5.2013, ktoré rozšírenie súd na pojednávaní pripustil, domáhala zaplatenia 244,17 eur s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy 20 000,-eur z dôvodu bezdôvodného obohatenia, nakoľko 24.2.2008 dostala od súdneho exekútora upovedomenie o vymáhaní pohľadávky - úrokov a trov konania na základe exekučného titulu XRo/XXXX/XXXX. Platobný rozkaz je podvod nakoľko uplatňovanú sumu zaplatila 29.11.2005. Suma 244,17 eur pozostáva zo sumy 202,35 eur, ktoré od žalobkyne vymohol exekútor a zo sumy 41,82 eur tj. 1.260,-Sk, ktoré zaplatila opakovane v roku 2005. Mala dve poistné zmluvy. Obe uhradila. Ďalej žiadala nemajetkovú ujmu 20 000,-eur, nakoľko sa jej znížila dôstojnosť tým, že ju hľadal exekútor.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Poistná zmluva zanikla 11.5.2003 z dôvodu, že žalobkyňa nezaplatila poistné. Podľa § 803 Občianskeho zákonníka mal právo žalovaný na poistné do zániku poistenia t.j. od 7.11.2002 kedy bolo splatné do 7.5.2005. Platbu 1.250,-Sk t.j. 41,49 eur, ktorá mala byť uhradená poštovou poukážkou dňa 15.2.2004 neevidujú. Bolo by potrebné aby žalobkyňa preukázala výpis, nakoľko chyba sa mohla stať aj na strane banky pri zadávaní platobných informácii. Voči platobnému rozkazu žalobkyňa nepodala odpor, platobný rozkaz je právoplatný a vykonateľný. Platobným rozkazom súd priznal istinu 1.260,-Sk, príslušenstvo ako aj trovy konania Žalobkyňa zaplatila istinu, nezaplatila úroky z omeškania a trovy konania. Samotné podanie exekučného návrhu nemôže splňať podmienky na neoprávnený zásah do práv žalobkyne, nakoľko ide o uplatnenie si právoplatného rozhodnutia. Pokiaľ došlo k zásahu do práv žalobkyne výkonom exekúcie alebo jej priebehom, na zaplatenie takejto ujmy nie súd pasívne legitimovaný. Nakoľko za výkon exekúcie zodpovedá poverený exekútor. Nijakým spôsobom nezverejňovali žiadne údaje o žalobkyni ani o výkone exekúcie.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním výsluchom navrhovateľa, svedkami, listinnými dôkazmi založenými v spise, pričom prihliadol na obsah spisového materiálu a všetko čo v konaní inak vyšlo najavo (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Zároveň súd poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať a to v predvolaní na pojednávanie.
Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými žalobcom, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a tvrdení žalovaného z hľadiska skutočnosti uvádzaných na svoju obranu.
Žalobkyňa tvrdila, že mala dve poistné zmluvy a zaplatila dve poistné a to 15.10.2004 1.250,-Sk a 29.11.2005 uhradila 1.260,-Sk. Že zaplatila sumu 1.250,-Sk preukázala len tým, že na poštový ústrižok si dala odtlačiť prezenčnú pečiatku banky o prevzati. Výpisom nepreukázala, že skutočne suma 1.250,- Sk bola aj stiahnutá z účtu žalobkyne a poukázaná na účet žalovaného. (čl. 76) Žalovaný tvrdí, že sumu 1.250,-Sk neobdržali. Sumu 1.260,-Sk dôkazne preukázala výpisom z banky ( čl. 8).
Predmetom sporu je suma 1.260,-Sk v prepočte 41,82 eur ktorú žalobkyňa uhradila tak ako to vyplýva z výpisu z účtu zo dňa 30.11.2005 a suma 202,35 eur, ktoré od žalobkyne vymohol exekútor. Exekútor vymáhal od žalobkyne pohľadávku žalovaného, kde exekučným titulom bol Platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava I, č.k. XRO/XXXX/XXXX-XX zo dňa 20.10.2005, právoplatný a vykonateľný 13.12.2005 a vymohol od žalobkyne sumu 202.35 eur ako úroky a trovy konania rozpísané na čl. 162 Exekútorského spisu G. XXX/XXXX. Teda predmetom exekúcie nebola istina 1.260,-Sk ako sa mýlne domnieva žalobkyňa a preto nie je pravdou, že by žalobkyňa bola uhradila istinu dvakrát po 1.260,-Sk. Žalobkyňa dôkazne nepreukázala, že by sumu 1.260,-Sk zaplatila dvakrát.
Navyše uplatnený nárok istina 1.260,-Sk je v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčaný, nakoľko žalobkyňa podala žalobu až 9.3.2011 po uplynutí premlčacej lehoty a ako tvrdí, čo aj dôkazne preukázala, istinu uhradila 29.11.2005 a nie bez právneho dôvodu ale na základe vydaného Platobného rozkazu XRO/XXXX/XXXX-XX. Tvrdenie žalobkyne, že Platobný rozkaz je podvod, je len tvrdením žalobkyne, keď nebola s Platobným rozkazom spokojná, mala využiť opravného prostriedky a v tom konaní sa mohla domáhať nápravy.
Čo sa týka nemajetkovej ujmy, žalobkyňa tvrdila, že do jej dôstojnosti bolo exekútorom zasiahnuté, tým, že sa na žalobkyňu pýtal exekútor.
Žalovanou stranou nie je exekútor. Občiansky súdny poriadok skutočne priznáva.každému, kto má právnu subjektivitu, právo podať žalobný návrh ( na jej podanie je teda procesne legitimovaná každá fyzická a právnická osoba). K tomu, aby sa niekto stal účastníkom konania, preto nie je potrebné, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí ak podá žalobný návrh ( v takom prípade sa stáva navrhovateľom - žalobcom) alebo aby bol proti nemu podaný žalobný návrh ( v takom prípade sa stáva odporcom- žalovaným). Či ale žalovaný bude v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobným návrhom uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom tej hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
Pre úspešnosť žalobného návrhu je v každom sporovom konaní jednou zo základných povinnosti žalobcu preukázať, že žalovaný je pasívne legitimovaný. V plnom rozsahu to platí aj o uplatnenej nemajetkovej ujme. V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou žalobkyne preukázať, že tým, že exekútor sa pýtal na žalobkyňu, (čím malo byť do dôstojnosti žalobkyne zasiahnuté), práve žalovaná zasiahla do jej dôstojnosti.
Súd s poukazom na vyššie uvedené rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. Žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nepriznal žalovanej náhradu trov konania, nakoľko žiadne trovy žalovanej nevznikli. .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované ( § 42 O.s.p.) V odvolaní sa má uviesť v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie, proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu.