Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/390/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov JUDr. Ota Jurča a JUDr. Miroslava Sogu vo veci žalobcu BL Management s.r.o. Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 44 905 122, zast. Advokátskou kanceláriou Soukeník - Štrpka s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovaným: 1. I. K., V.. XX.X.XXXX, naposledy bytom R., C. XXX/XXX, 2. T. K., V.. XX.X.XXXX, naposledy bytom T. X, t.č. obom na neznámom mieste, zast. opatrovníkom JUDr. Martinom Irchom, pracovníkom Okresného súdu Trebišov, o 522,86 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k. -72 z 11.9.2012, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie 522,86 € s prísl..

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že rozsudkom č.k. -49 z 13.10.2011 žalovaní boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 179 € do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie 522,86 € s prísl. bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.

Vychádzajúc zo záväzného názoru odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení súd prvého stupňa mal za to, že došlo k platnému uzavretiu úverových zmlúv medzi právnym predchodcom žalobcu a právnou predchodkyňou žalovaných.

Na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc z v znení k 2.5.2006 a ,, ods. 4 v znení účinnom k 2.5.2006 s poukazom na Smernicu rady č. 93/13/EHS mal za to, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú spotrebiteľskými úvermi, na ktoré sa vzťahujú ust. a nasl. . Prihliadajúc na skutočnosť, že žalobca so žalobou predložil zmluvu i všeobecné podmienky poskytnutia úveru pre fyzické osoby Citibank (Slovakia) a.s., ktoré sú nečitateľné, a teda v konečnom dôsledku, podľa záveru súdu prvého stupňa, nezrozumiteľné, pričom nečitateľnosť je spôsobená malou veľkosťou písma. Mal za to, že žalobca svoje tvrdenie, že predložené Všeobecné podmienky sú nečitateľné (správne čitateľné) nepreukázal, keďže v podaní z 5.9.2012 oznámil, že zasiela podmienky v čitateľnom zväčšení, teda pokiaľ bol nútený dodatočne pre potreby súdneho konania zväčšiť, aby ich bolo možné prečítať, konštatoval, že v čase podpisovania žiadosti o úver, t.j. 13.4.2006 neboli čitateľné obdobne, ako žiadosť o úver v časti 7 - poistenie. Takéto nečitateľné

nezrozumiteľné, a teda nekalé zmluvné podmienky považoval za neplatné. Vychádzajúc zo záveru, že právna predchodkyňa žalovaných doteraz zaplatila čiastku 650,88 € mal za to, že touto sumou bola zaplatená istina vo výške 25.000,-Sk po prepočítaní konverzným kurzom. Keďže právnej predchodkyni žalovaných bol poskytnutý úver vo výške 829,85 € a žalovaní ako dedičia mali povinnosť uhradiť čiastku 179 € spoločne a nerozdielne, o ktorom nároku bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom z 13.10.2011, pričom ide o sumu predstavujúcu rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a časťou zaplateného úveru, pri zohľadnení, že žalobcom poskytnutý úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov, ďalšie nároky žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Keďže neúspech žalobcu prevýšil úspech žalovaných a žalovaní trovy konania nepožadovali, náhradu trov konania im súd prvého stupňa nepriznal.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním právny predchodca žalobcu. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, aby žalovaným bola uložená povinnosť zaplatiť mu 522,86 € s prísl., alternatívne zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súhlasil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v tej časti, podľa ktorej výška RPMN musí byť v zmluve výslovne číselne uvedená, ak túto náležitosť úverová zmluva nemá, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nestotožnil sa však s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého písomné označenie výšky RPMN musí byť uvedené tak v návrhu na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak i v jeho prijatí. Poukazujúc na to, že zmluva bola v danom prípade uzavretá dvomi jednostrannými právnymi úkonmi, a to návrhom a prijatím návrhu v súlade so Všeobecnými podmienkami s ustanoveniami a ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení sp.zn. . Na základe tejto skutočnosti mal za to, že výška RPMN bola výslovne číselne uvedená v oznámení o schválení úveru, bola zároveň výslovne číselne uvedená aj v zmluve o úvere v súlade s v znení k 2.5.2006. Považoval za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by poručiteľ s výškou RPNM nesúhlasil, mal možnosť odstúpiť od zmluvy o úvere, no neurobil tak. K záveru súdu prvého stupňa o tom, že všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú nečitateľné, a teda v konečnom dôsledku nezrozumiteľné, pričom nečitateľnosť je spôsobená malou veľkosťou písma a takéto nečitateľné, nezrozumiteľné, teda nekalé zmluvné podmienky podľa jeho názoru sú neplatné, uviedol, že toto tvrdenie súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa vyslovil nesprávny právny záver o tom, že všeobecné podmienky sú nečitateľné, nedisponoval originálom všeobecných podmienok, ktorý bol poskytnutý poručiteľovi, nemal možnosť posúdiť, či všeobecné podmienky, ktoré boli ako súčasť zmluvy o úvere predložené poručiteľovi boli čitateľné, resp. nečitateľné. Zdôrazňoval, že poručiteľovi boli poskytnuté riadne čitateľné všeobecné podmienky v originálnom vyhotovení a súdu bola pre potreby súdneho konania zaslaná iba ich kópia vyrobená kopírovacím zariadením právneho zástupcu žalobcu. Úvahu súdu o tom, že pokiaľ žalobca bol nútený pre potreby súdneho konania zaslať súdu všeobecné podmienky vo zväčšenom vyhotovení, tak v čase podpisovania žiadosti o úver boli všeobecné podmienky nečitateľné, považoval za nesprávnu a nemajúcu oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutočný dôvod pre ktorý boli dodatočne zasielané všeobecné podmienky v čitateľnom zväčšení vyplývajú z podania z 5.9.2012 - išlo o chybu kopírovacieho zariadenia právneho zástupcu žalobcu.

Žalovaní ani opatrovník žalovaných sa k odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil.

V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu k uzavretiu zmluvy o úvere došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a právnou predchodkyňou žalovaných, na základe žiadosti o úver právnej predchodkyne žalovaných z 13.4.2006 a oznámení právneho predchodcu žalobcu o schválení úveru z 2.5.2006, teda dňom 2.5.2006. Súdu prvého stupňa bola predložená kópia žiadosti o úver z 13.4.2006, z obsahu ktorej vyplýva, že bola požadovaná výška úveru 25.000,-Sk, predpokladaná mesačná splátka

bola 1.612,-Sk, označený bol typ úveru C s uvedením poplatku za poskytnutie úveru vo výške 12,5 %. V oznámení z 2.5.2006 o prijatí žiadosti o úver, pričom v tomto oznámení bola špecifikovaná financovaná čiastka vo výške 28.838,46 Sk, pozostávajúcej zo schválenej výšky úveru poplatku za poskytnutie úveru, poplatku za poistenie s upozornením, že z tejto čiastky je dlžník povinný splácať úroky vypočítané použitím základnej úrokovej sadzby vo výške 29,99 % p.a. pri uvedení ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 15,82 % a iné poplatky aktuálne stanovené v platnom cenníku.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa jednoznačným spôsobom vyplynulo, že ročná percentuálna miera nákladov nebola uvedená v žiadosti o úver, ale bola súčasťou všeobecných podmienok poskytovania úverov pre fyzické osoby Citibank (Slovakia) a.s..

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom do 30.6.2006, t.j. v čase uzatvárania zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa , v platnom a účinnom v čase uzatvárania zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1,2 v znení platnom a účinnom v čase uzatvárania zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení odvolací súd mal za to, že rozhodujúcou otázkou pre posúdenie (ne) dôvodnosti uplatneného nároku bolo zistenie, či podpisom žiadosti o poskytnutie úveru, Všeobecné podmienky poskytovania úverov pre fyzické osoby Citibank (Slovakia) a.s. stali súčasťou zmluvy a tým záväzné pre zmluvné strany.

v ust. uvádza, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Úprava obsiahnutá v však podobné ustanovenie ako v neobsahuje, okrem ust. v prípade poistnej zmluvy. Časť zmluvy, uzavretá podľa , preto (okrem poistnej zmluvy) nemôže byť určená púhym odkazom na VOP. Rovnako tento záver platí aj o zmluve spotrebiteľskej, ktorá je svojou povahou zmluvou občiansko-právnou.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v ostatných prípadoch zmlúv uzavretých podľa (vrátane spotrebiteľskej zmluvy) je vylúčené, aby sa všeobecné zmluvné podmienky bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Z toho preto plynie, že v prípade, pokiaľ zmluvné strany sa dohodnú na tom, že pre daný zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania obsiahnuté vo VOP, tieto sa nemôžu bez ich podpísania zmluvnými stranami stať súčasťou zmluvy, preto pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby takéto VOP boli účastníkmi zmluvného vzťahu podpísané.

V prejednávanej veci Všeobecné podmienky poskytovania úverov pre fyzické osoby Citibank (Slovakia) a.s. neboli zmluvnými stranami, a teda ani právnou predchodkyňou žalovaných osobitne podpísané, preto sa nestali súčasťou zmluvy.

Za takýchto okolností je potrebné mať za to, že ročná percentuálna miera nákladov nebola uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere, preto sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Za takýchto okolností záver súdu prvého stupňa o tom, že nárok žalobcu na zaplatenie čiastky 522,86 € s prísl. je nedôvodný, odvolací súd považuje za vecne správny, pretože žalobca má nárok iba na vrátenie výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a v danom prípade časť poskytnutého úveru vo výške 650,85 € bola vrátená a o zostatku (rozdiel medzi výškou úveru a výškou splatenej časti úveru), t.j. 179 € už bolo právoplatne rozhodnuté.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako už bolo vyššie uvedené, i keď z iného dôvodu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má účastník, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. V danom prípade žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným v súvislosti s odvolacím konaním žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto im nemohli byť priznané.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.