Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/253/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu v právnej veci žalobkyne T. V., X. B. U. Č.. X P. W., zastúpenej JUDr. Jozefom Göblom, advokátom so sídlom na Jantárovej č. 30 v Košiciach, proti žalovanému: X. Y. P., X.S. B. W. XX P. W., zastúpenému JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou so sídlom na Štúrovej 44 v Košiciach, 2. Agrospolu Košice s.r.o., so sídlom v Ždani Č.. XXX, N.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., so sídlom na Špitálskej 10 v Bratislave, v konaní o zaplatenie 1.912,80 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. -256 zo dňa 25.4.2012 takto

rozhodol:

P o t v r d z u je rozsudok.

Z a v ä z u j e žalobkyňu nahradiť žalovanému v 2.rade trovy odvolacieho konania v sume 64,05 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku advokátovi odporcu v 2.rade.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému v 1.rade trovy konania spočívajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 114,50 eur a žalovanému v 2. rade trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 255,89 eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa uplatňovala proti žalovanému v 1. rade právo na náhradu škody spôsobenej na jej motorovom vozidle zn. P. L. Q. Q.. Č.. W. XXX H. pri dopravnej nehode dňa 26. 3. 2008. V tento deň došlo k stretu motorového vozidla,ktorého prevádzkovateľom bola žalobkyňa,a ktoré bolo vedené vodičkou N.. H. Z., s chovným zvieraťom - koňom, ktorý unikol z pozemku určeného pre výbeh koní z dôvodu poškodeného oplotenia tohto priestoru. Za zanedbanie povinnosti pri chove zvieraťa mal byť zodpovedný žalovaný v 1. rade, podľa ustanovenia , . Súd prvého stupňa v priebehu konania zistil, z výpovedí svedkov X., T. i priloženou zmluvou o nájme nebytových priestorov, že žalovaný v 1.rade nemal v nájme výbeh, z ktorého zviera uniklo, ani nebol poverený jeho údržbou, keďže tieto činnosti zabezpečovala spoločnosť žalovaného v 2.rade a žalovaný v 1.rade zabezpečoval chov koní po odbornej stránke. Neboli zistené ani tvrdené žiadne ďalšie okolnosti, na základe ktorých by zodpovednosť za zviera alebo jeho umiestnenie do výbehu, či stav oplotenia prevzal žalovaný v 1.rade. Vychádzajúc z týchto skutočností súd uzavrel, že nie sú splnené predpoklady pre vyvodenie zodpovednosti žalovaného v 1.rade, pretože nie je možné konštatovať porušenie žiadnej jeho povinnosti v príčinnej súvislosti so vznikom škody pri dopravnej nehode dňa 26.3.2008, a to ani titulom zanedbania povinnosti pri chove koňa, ani v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o výbeh, z ktorého zviera uniklo v dôsledku poškodeného oplotenia. Z uvedeného dôvodu bola žaloba proti

žalovanému v 1.rade zamietnutá. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne proti žalovanému v 2.rade súd 1. stupňa sa vysporiadal predovšetkým s námietkou premlčania vznesenou žalovaným v 2.rade podľa až . Právne významný pre začatie plynutia lehoty považoval čas, kedy poškodený získal vedomosť o skutkových okolnostiach, na základe ktorých sa môže dospieť k zisteniu škody a zodpovednému subjektu. Nepovažoval za podstatné, či a kedy si na základe skutkových okolností utvorí právny záver o zodpovednosti určitej osoby, alebo kedy si overí jej identitu, či zaobstará dostatok dôkazov o skutočnostiach, ktoré by mohli vytvoriť pre neho priaznivejšiu procesnú situáciu. Súd prvého stupňa zistil, že preukázateľne ku dňu 7.4.2008 mala žalobkyňa vedomosť o všetkých skutkových okolnostiach potrebných na uplatnenie nároku voči žalovanému v 2.rade a týmto dňom jej začala plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu škody na súde. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že na základe subjektívneho uváženia sa rozhodla podať žalobu na iný subjekt, lebo žalovaný v 2.rade svoju zodpovednosť popieral. Tvrdenie žalovaného žiadnym spôsobom neoverovala a ako vyplynulo z jej výpovede, sporu nevenovala náležitú pozornosť. Subjektívna premlčacia lehota pre uplatnenie nároku na náhradu škody uplynula žalobkyni dňa 7.4.2010. Nárok proti žalovanej v 2.rade bol uplatnený v súdnom konaní až na pojednávaní 2.2.2011, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. Žalobkyňa sa preto už nemôže dovolávať práva proti žalovanému, ani v 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote, ktorá plynie od 26.3.2008, pretože právo sa premlčí, len čo uplynie niektorá z ustanovených lehôt. V tomto prípade skôr uplynula subjektívna premlčacia lehota, preto vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd 1. stupňa nevyhovel návrhu žalobkyne, ani proti žalovanému v 2.rade a aj voči nemu žalobu zamietol.

O trovách vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2.rade súd rozhodol podľa ustanovenia , v spojení s ust. . V tomto prípade vzal na zreteľ, že žalobkyňa je invalidnou dôchodkyňou, preto priznal zástupcovi žalovaného v 2.rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 60 % preukázaných trov, čo zodpovedalo sume 255,89 €, pričom žalovaný v 2.rade je právnickou osobou a nepriznanie náhrady trov v celom rozsahu neznamená oproti pomerom žalobkyne neprimeranú ujmu na jeho právach.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Žiadala zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť, príp. ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnila právo na náhradu trov odvolacieho konania.

V dôvodoch odvolania poukázala na to, že žalovaný P. svoju zodpovednosť za škodu uznal, nespochybnil, že o koňa sa riadne staral a užíval ho spôsobom, ktorý zodpovedá oprávnenej držbe koňa. Žalovaný neustále mení svoju výpoveď s cieľom vyviniť sa zodpovednosti. Žalovaný v 2.rade potvrdil, že Valenta mal v nájme nehnuteľnosť a výbeh, pričom mal plnú zodpovednosť za chov koní a ich výbeh. Žalovaný v 1.rade sa vždy choval a správal ako osoba zodpovedná za danú haváriu, bol pri spísaní protokolu políciou, jednal so žalobkyňou a jej synom o náhrade škody, podal odpor vo veci, ale namietal len výšku škody, nie pasívnu legitimáciu, ani nie vlastníctvo koňa. Pokiaľ išlo o trovy konania, poukázala na to, že s ohľadom žalovaného v 1. a 2.rade nemal súd priznať trovy. Žalovaný v 1.rade dal svojím prístupom dôvod k tomu, že konanie smerovalo voči nemu a stále sa tak správal a konal, ako keby on bol pasívne legitimovaný. Podľa žalobkyne by bolo navyše v rozpore s dobrými mravmi, ak by poškodený v danom prípade musel znášať ešte aj trovy konania žalovaného v 1.rade, ktorý bol spoluzodpovedným za únik zvierat.

Žalovaný v 2.rade vo vyjadrení poukázal na to, že žalobkyňa sa zaoberá v odvolaní výlučne zodpovednosťou žalovaného v 1.rade a žiadnym spôsobom nerozporuje závery v odôvodnení rozsudku vo vzťahu k žalovanému v 2.rade a nenamieta ani premlčanie svojich prípadných práv vo vzťahu k žalovanému v 2.rade. Pokiaľ ide o použitie ust. § 150 o trovách konania podľa žalovaného v 2.rade nie sú dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa plynúce zo správania sa alebo úkonov žalovaného v 2.rade, preto navrhol potvrdiť prvostupňový rozsudok ako vecne správny a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 106,75 €.

Žalovaný v 1.rade sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd podľa v spojení ust. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že neboli dôvody ani pre zmenu, ani pre zrušenie rozsudku.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia uvádza len to, že žalovaný v 1.rade ani podľa odvolacieho súdu nebol pasívne legitimovaný, pretože z lekárskeho potvrdenia zverolekára bolo zistiteľné, že kobyla Ardia De Charlote bola vo vlastníctve žalovaného v 2.rade a žriebä tejto kobyly bolo ošetrené v súvislosti s dopravnou nehodou. Aj zmluvou o nájme nebytových priestorov bolo preukázané, že žalovaný v 1.rade nemal v nájme výbeh, z ktorého uniklo zviera a nebol poverený ani jeho údržbou a zviera, ktoré spôsobilo škodu žalobkyni nebolo jeho vlastníctvom.

Pokiaľ ide o vzťah k žalovanému v 2.rade správne súd prvého stupňa vychádzal z premlčania uplatneného nároku a aj podľa odvolacieho súdu premlčacia lehota najneskôr uplynula dňa 7.4.2010 a žaloba na súde vo vzťahu voči žalovanému v 2.rade bola uplatnená až 2.2.2011 na pojednávaní, teda po uplynutí uvedenej subjektívnej dvojročnej lehoty podľa . Zo záznamu o dopravnej nehode z 26.9.2008 vyplynulo, že účastníkom dopravnej nehody bolo domáce zviera a vlastníkom tohto zvieraťa bola právnická osoba Agrospol s.r.o. Košice Ždaňa č. 336 Slovenská republika. Preto je nepochybné, že už po nehode žalobkyňa vedela o možnosti uplatniť žalobu aj voči žalovanému v 2.rade, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Z uvedeného dôvodu správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách prvostupňového konania, keď nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré ba mali spočívať v správaní sa účastníkov v tomto konaní. Správne podľa odvolacieho súdu však rozhodol, keď trovy, ktoré vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním žalovaného znížil na 60 % a len do tejto sumy zaviazal žalobkyňu nahradiť trovy, pretože sú u nej dôvody hodné osobitného zreteľa, pokiaľ ide o jej zdravotný stav a sociálne pomery, preto aj odvolací súd v odvolacom konaní, v ktorom žalobkyňa nemala úspech ju zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania, ktoré vznikli žalovanému v 2.rade, len v rozsahu 60 %, takže zo sumy uplatnenej žalovaným v 2.rade za 1 úkon, a to vyjadrenie k odvolaniu vo výške 106,75 € priznal len 60 %, teda sumu 64,05 €, vychádzajúc z ust. v spojení s ust. a ods. 1 .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.