Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-10P/121/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľov: 1. D. O., D.. XX.XX.XXXX, N. V.. W. X, A., P. Z. V. X. W. O., D.. XX.XX.XXXX, N. V.. W. X, A., občan SR, obaja právne zastúpení JUDr. Katarínou Galovou, advokátkou, AK so sídlom E.Belluša 6936/10, Piešťany proti odporcovi: L.. M. O., D.. XX.XX.XXXX, N. V..W. X, A. , občan SR, o návrhu na určenie výživného plnoletým deťom, takto

rozhodol:

Súd určuje výživné odporcovi k navrhovateľke v 1. rade v sume 180 eur mesačne s účinnosťou od 04.09.2012, ktorú sumu je odporca povinný platiť vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky v 1. rade.

Nedoplatok na zročnom výživnom na navrhovateľku v 1. rade za obdobie od 04.09.2012 do 31.08.2013 v celkovej sume 2.142 eur súd povoľuje odporcovi splácať po 60 eur mesačne po dobu 35 mesiacov a 36. mesiac v sume 42 eur, spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

Súd určuje výživné odporcovi k navrhovateľovi v 2. rade v sume 60 eur mesačne s účinnosťou od 04.09.2012, ktorú sumu je odporca povinný platiť vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa v 2. rade.

Nedoplatok na zročnom výživnom na navrhovateľa v 2. rade za obdobie od 04.09.2012 do 31.08.2013 v celkovej sume 717 eur súd povoľuje odporcovi splácať po 20 eur mesačne po dobu 35 mesiacov a 36. mesiac v sume 17 eur, spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka v 1. rade je povinná nahradiť trovy štátu v sume 31,50 eur, a to na účet Okresného súdu Piešťany do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ v 2. rade je povinný nahradiť trovy štátu v sume 31,50 eur, a to na účet Okresného súdu Piešťany do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 4.9.2012 domáhali, aby súd určil odporcovi povinnosť platiť výživné na navrhovateľku v 1. rade v sume 250 eur mesačne a na navrhovateľa v 2. rade vo výške 150 eur, a to s účinnosťou od podania návrhu. Taktiež žiadali uložiť odporcovi zaplatiť im zročné výživné do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, priznať im náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodnými listami navrhovateľov, potvrdeniami o platbách s bývaním navrhovateľov, správami o príjme rodičov navrhovateľov, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Rodičia navrhovateľov sú doposiaľ manželia, žiadny z nich nepodal návrh na rozvod. Odporca je otcom navrhovateľov. Návrh bol odôvodnený tým, že navrhovateľka v 1- rade je študentkou - ročníka vysokej školy a má s tým spojené výdavky. Navrhovateľ v 2. rade bol v 3. ročníku vyššieho odborného štúdia a mal mesačné výdavky na stravu, ošatenie, príspevok do rodičovského združenia 30 eur, na učebnice nemčiny a angličtiny 50 eur. Odporca sa už dlhší čas nezdržiava v ich spoločnej domácnosti, od roku 2008 ničím na domácnosť, ich výživu, vzdelanie neprispieva.

Navrhovatelia bývajú v spoločnej domácnosti v 3- izbovom byte s matkou, pričom byt je ich matky. Podľa ich vyjadrenia sa odporca od nich odsťahoval v máji 2012. S otcom nie sú v žiadnom kontakte.

Navrhovateľka v 1. rade študuje dennou formou na Univerzite Komenského v Bratislave, pedagogickej fakulte, teraz v 3. ročníku. Podľa jej vyjadrení má aj v súvislosti s štúdiom mesačne výdavky : vreckové 50 eur, stravné 160 eur, cestovné 70 eur, ubytovanie 100 eur a ročne na knihy 50 eur, zápis na vysokú školu 150 eur, fotografie na index 4 eurá, overenie dokladov 6 eur, električenka 90 eur, medzinárodný preukaz študenta 20 eur a platnosť karty 5 eur. Navrhovateľka býva počas štúdia u starého otca v Pezinku a na bývanie mu prispieva sumou 100 eur. Nepracuje nikde ani brigádnicky, nemá zdravotné problémy.

Navrhovateľ v 2. rade bol študentom trojročného nadstavbového štúdia na Hotelovej akadémii v Piešťanoch so zameraním manažment cestovných kancelárií. Počas štúdia sa v škole nestravoval. Na začiatku školského roku štúdia mal výdavky: príspevok na rodičovské združenie 30 eur , ročne na učebnice na anglického jazyka a nemeckého jazyka spolu 50 eur. Od detstva nosí okuliare. K dátumu 30.08.2013 ukončil nadstavbové štúdium a od septembra 2013 je evidovaný ako nezamestnaný. Nepoberá žiadne sociálne dávky ani podporu v nezamestnanosti.

Matka oboch navrhovateľov má netto mesačný príjem cca 796,43 eur a poberá na nich rodinné prídavky po 46,20 eur mesačne ( v r. 2012 po 45,08 eur mesačne). Ich matka má mesačné výdavky s bývaním: bytový fond 140 eur mes., plyn + rozhlas + TV spolu v sume 44,64 eur, telefón a internet spolu vo výške 29,78 eur, elektrina 6,60 eur; ročne platí: poistenie domácnosti 19,42 eur, daň z nehnuteľnosti v sume 20,01 eur, komunálny odpad vo výške 128,10 eur - platí to na 4 osoby. Nemá zdravotné problémy.

Súd mal z listinných dôkazov i tvrdeniami odporcu preukázané, že pracoval v Slovak Telekom, a. s. v období od 1997 do 2004, kedy ho prepustili pre reorganizáciu. Následne u toho istého zamestnávateľa pracoval od 1.1.2007 do 4.12.2011, kedy s ním zamestnávateľ skončil pracovný pomer dohodou z organizačných dôvodov podľa - b) . Za obdobie 1-11/20111 mal netto mesačný príjem vo výške 1.115,90 eur. V decembri 2011 mu bolo vyplatené ešte odstupné 9.295,71 eur. V období od 05.12.2011 do 05.03.2012 pracoval vo firme RHENUS Logistics, s. r. o. ako správca informačných systémov na základne riadnej pracovnej zmluvy a za toto obdobie mal netto mesačný príjem 492,48 eur. Pracovný pomer bol s ním skončený v zmysle v skúšobnej dobe. Podľa vyjadrenia odporcu bol so zamestnávateľom dohodnutý na hrubej mesačnej mzde 800 eur. Odporca je evidovaný ako nezamestnaný od 06.03.2012, nepoberal žiadne sociálne dávky. Poberal podporu v nezamestnanosti v období 3-9/2012, a to od marca do augusta po cca 720 eur a v septembri 2012 už len za časť mesiaca sumu 121.10 eur. V súčasnosti nemá žiadny príjem z pracovného pomeru či obdobného pracovného vzťahu. Odporca sa informoval na možnosť poberania sociálnych dávok, ale bolo mu povedané, že pre príjem manželky cca 700 eur nič nedostane. Podľa jeho vyjadrenia dôvod poberania sociálnych dávok nie je dôvod na rozvod manželstva.

Podľa vyjadrenia odporcu tento opustil spoločnú domácnosť v roku 2008, kedy vznikol medzi ním a manželkou spor pre rozdielny názor týkajúci sa vzdelávania navrhovateľky v 1. rade, vtedy študentky 3. ročníka gymnázia. Po odchode v roku 2008 chodieval ale ešte domov 2 x za mesiac, keď potreboval vyprať. Podľa jeho slov bol úplne vyhodený z bytu, cca 1,5 roka dozadu. Od septembra 2012 určite

nebýva v spoločnej domácnosti s navrhovateľmi a ich matkou. Prespáva u kamarátov a podľa jeho slov má výdavky s bývaním cca od 300 eur do 500 eur mesačne. Nemá žiadny príjem mesačne, jedine ide pomôcť kamarátovi na stavbu za stravu či bývanie. Za bývanie teda platí brigádou či peniazmi. Odporca nemá zdravotné problémy. Má vysokú školu, vyštudoval tepelné a jadrové stroje. Okrem navrhovateľov iné deti nemá. S deťmi sa nestretáva. Prácu si hľadá cez kamarátov, prejavuje záujem o prácu i vo vzdialenejších lokalitách, ale neprišla mu doposiaľ žiadna odpoveď. Aj keď nepracuje, snaží sa udržať si obraz, študuje veci ohľadom počítačov a bezpečnostných sietí, jazyky.

Odporca má vedomosť, že navrhovateľka v 1. rade bola prijatá na vysokú školu. Povedala mu to, keď bol u nich doma. Podľa vyjadrenia odporcu jej povedal, že jeho systém financovania rodiny sa nezmení, pokiaľ nebude mať navrhovateľka v 1. rade známky nezmenia na vysvedčení na 3 od vrchu dole. Pôvodne dával peniaze do ruky, ale od septembra 2012 im peniaze do ruky už nedal ( ani deťom ani manželke). Podľa tvrdenia odporcu po dozvedení sa o prijatá navrhovateľky v 1. rade na vysokú školu jej povedal, aby si založila účet a bude jej posielať peniaze v dohodnutej sume za dvoch podmienok: 1/ aby boli peniaze účelovo viazané; 2/ pokiaľ v riadnom termíne nedokončí školu, tak mu peniaze vráti. Za týchto podmienok navrhovateľka v 1. rade odmietla jeho návrh na zriadenie si účtu a odmietla uviesť mu presne položky a sumy, ktoré bude s štúdiom na vysokej škole potrebovať.

Svedkyňa L.. D. O. je manželkou odporcu a matkou navrhovateľkou. S odporcom nie je rozvedená, nepodala návrh na rozvod ani návrh na výživné od manžela. Táto k veci uviedla, že od septembra 2012 jej každé 2 týždne volala matka odporcu zisťujúc, či nemá vedomosť, kde sa odporca nachádza. Popri tom sa pýtala na deti a či odporca platí deťom nejaké peniaze. V decembri 2012 jej svedkyňa opísala svoju finančnú situáciu a následne jej svokra poslala jej usporené peniaze vo výške 1000 eur na dlhy a prípadné nedoplatky v domácnosti. Podľa vyjadrenia svedkyne tieto peniaze použila na nedoplatky za energie. Svedkyňa uviedla, že počas obdobia čo s nimi odporca v domácnosti nebýval, neposielal žiadne peniaze na domácnosť, a určite nie od 4.9. 2012, kedy si navrhovatelia podali návrh na súd na určenie výživného. Záverom dodala, že odporca nemal s nimi žiadny kontakt 16 mesiacov. Ako dôvod opustenia spoločnej domácnosti odporcom v roku 2012 uviedla, že navrhovateľka v 1. rade bola pred psychickým zrútením, ale po odchode odporcu sa jej zlepšil aj prospech. Svedkyňa nevládala všetko sama v domácnosti ďalej ťahať, preto odporcovi ona povedala, aby opustil spoločnú domácnosť.

V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa navrhovateľov konštatovala, že vzťah účastníkov je vzťah rodiča a detí, vyživovacia povinnosť je daná zákonom. Uplatnila si náhradu trov konania. V záverečnom vyjadrení odporca uviedol, že sa nikdy nebránil prispievať na domácnosť a na deti. Navrhovateľa v 2. rade sa pýtal po nástupe na nadstavbové štúdium či potrebuje peniaze, ale ten mu povedal, že nie a že má dávať peniaze matke. Odporca s tým nesúhlasil.

Podľa o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná priamo zákonom a nie až na základe rozhodnutia súdom či rozhodnutia rodičia pri splnení kladených podmienok. právo na výživu vzniká dieťaťu už jeho narodením a plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy, kým nie sú schopné samy sa živiť. Nadobudnutie plnoletosti pre trvanie vyživovacej povinnosti nemá význam.

Podľa , veta prvá o rodine, (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Schopnosti a možnosti rodičov súd hodnotil najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia.

Podľa o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

R 27/1970: Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 zákona o rodine <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3486785&FragmentId2=3486785> (poznámka: teraz § 75 ods. 1 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4719543&FragmentId2=4719543>) nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové prípadne i majetkové pomery, ale jeho reálne zárobkové prípadne majetkové možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod.

Podľa o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkového uplatnenia v spoločenskom živote, od hodnoty jeho majetku a výnosov z neho, ako aj od výšky prípadných vlastných príjmov dieťaťa a pod. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda plnoletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru, vzdelanie, príprava na budúce povolanie, a pod. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k právnemu záveru, že návrh oboch navrhovateľov na určenie výživného odporcovi voči nim bol podaný dôvodne. Súd vychádzal z toho, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd mal preukázané, že navrhovatelia bývajú v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá zabezpečuje ich starostlivosť ( vzhľadom na ich vek hlavne so vzdelávaním, stravou, bývaním) a odporca s nimi nebýva vôbec cca od mája 2012. Odporca nie je s matkou navrhovateľov rozvedený, ale ničím na chod domácnosti neprispieva. Zhodným tvrdením účastníkov súd zistil, že od jeho definitívneho odchodu z domácnosti ničím neprispieva ani len na výživu navrhovateľov i keď mal vedomosť, že stále študujú a všetko financuje len ich matka. Navrhovateľka v 1. rade je študentkou denného štúdia na vysokej škole v Bratislave, býva u starého otca v Pezinku. V súčasnosti je v 3. ročníku. Z toho vyplýva, že má zvýšené výdavky nie len so samotným štúdiom ( kúpa literatúry do školy, kopírovanie,...), ale i cestovaním do Bratislavy i po Bratislave, bývaním u starého otca ( prispievať mu na bývanie). Navrhovateľ v 2. rade v čase podania návrhu na súd bol študentom 3. ročného nadstavbového štúdia v Piešťanoch, ktoré toho času dokončil a od septembra 2013 je evidovaný ako nezamestnaný. Okrem nosenia okuliarov nemá žiadne vážne zdravotné problémy, s ktorými by mal osobitné výdavky. Počas štúdia mal tiež zvýšené výdavky so štúdiom, deklaroval hlavne kúpu jazykových učebníc. Nakoľko ale chodil na školu v mieste svojho bydliska, súd má za to, že nemal také vysoké výdavky so štúdiom ako

navrhovateľka v 1. rade. Navrhovateľ v 2. rade býval naďalej u matky, ktorá doma varila a teda nebol odkázaný napr. sám sa stravovať ako navrhovateľka v 1. rade. Súd mal ďalej preukázané, že rodičia nemajú žiadne zdravotné problémy, ktoré by im bránili pracovať. Matka má netto mesačný príjem cca 796,43 eur. Nakoľko odporca jej na domácnosť ako manželke ničím neprispieva a ani neprispieva len samotným navrhovateľom, matka z svojho príjmu pokrýva celý chod domácnosti, výživu, vzdelanie a ostatné potreby navrhovateľov - ich spoločných detí. Nakoľko je odporca od 06.03.2012 evidovaný ako nezamestnaný, poberal podporu v nezamestnanosti len v období od marca 2012 do augusta2012 po cca 720 eur mesačne a v septembri 2012 vo výške 121.10 eur, následne je bez akéhokoľvek príjmu, súd skúmal príjmy odporcu a dôvody skončenia pracovného pomeru u jeho posledných zamestnávateľov. Súd mal preukázané, že od októbra 2012 nepracuje v pracovnom pomere ani obdobnom pracovnom vzťahu a privyrába si len brigádnicky u kamarátov za stravu a bývanie. Naposledy bol dlhšie obdobie zamestnaný v spoločnosti Slovak Telekom, a. s. a to od 1.1.2007 do 4.12.2011, kedy s ním zamestnávateľ skončil pracovný pomer dohodou z organizačných dôvodov. U tohto zamestnávateľa mal za posledný rok, za január 2011 až november 20111 netto mesačný príjem vo výške 1.115,90 eur. V decembri 2011 mu bolo vyplatené ešte odstupné 9.295,71 eur. Súd má za to, že odporca nie svojou vinou stratil toto zamestnanie, keďže išlo o organizačné zmeny. Súd sa ďalej zaoberal úvahou, že pokiaľ by si odporca odstupné 9.295,71 eur rozdelil mesačne na sumy, v akej výške poberal netto mzdu, ďalej mohol z odstupného žiť cca 8-9 mesiacov ( 9.295,71 eur / 1.115,90 eur = 8,3 ), t.j. do augusta až septembra 2012. Vo firme RHENUS Logistics, s. r. o. pracoval ako správca informačných systémov na základne riadnej pracovnej zmluvy od 05.12.2011 do 05.03.2012, kedy s ním bol skončený pracovný pomer v skúšobnej dobe. Za toto obdobie mal netto mesačný príjem 492,48 eur. Súd prihliadal na to, že sám odporcu súdu uviedol, že u tohto zamestnávateľa bol dohodnutý na hrubej mesačnej mzde 800 eur. Súd si z toho ustálil, že to by mala byť mzda po uplynutí skúšobnej doby. Následne poberal ešte podporu v nezamestnanosti od 3/2012 do 8/ po cca 720 eur mesačne a v 9/ 2012 vo výške 121.10 eur. Súd prihliadal na to, aký druh vysokej školy má odporca ukončený, že nemá žiadne zdravotné problémy brániace mu pracovať a ani žiadne obmedzenia, ktoré by mu mohli brániť v nájdení si aspoň nejakého zamestnania, čím by si zabezpečil pravidelný mesačný príjem. Z týchto dôvod si súd musel ustáliť určitý mesačný príjem odporcu, z ktorého bude pri určovaní výšky výživného vychádzať. Síce mal odporca v období od januára 2012 do začiatku septembra 2012 podporu v nezamestnanosti a mal možnosť žiť aj s odstupného, ale navrhovatelia doručili návrh na súd až 4.9.2012, pritom odporca už v období od polovice septembra 2012 nepoberal žiadnu podporu v nezamestnanosti, sociálne dávky a nemal pravidelný mesačný príjem. Z týchto dôvodov súd pri výpočte vychádzal z jeho reálneho netto mesačného príjmu u Slovak Telekom, a. s. vo výške 1.115,90 eur a u firmy RHENUS Logistics, s. r. o. vo výške 492,48 eur a po spriemerovaní zistil, že bol jeho netto mesačný príjem 800 eur ( výpočet: 1.115,90+492,48/2 = 804,19, zaokrúhlene 800 eur). Aj napriek tomu, že je odporca v súčasnosti bez riadneho príjmu, ale vzhľadom na jeho vzdelanie a na to, že nemá žiadne zdravotné problémy brániace mu pracovať si súd ustálil, že je v možnostiach odporcu i v súčasnosti dosahovať aspoň netto mesačný príjem 800 eur. Z tejto sumy súd pri určovaní výživného aj vychádzal. Súd ďalej vychádzal z zaužívanej súdnej praxe postupujúcej v intenciách Krajského súdu v Trnave a pri určovaní výšky výživného vychádzal z 30% sumy čistej mzdy odporcu, lebo navrhovateľka v 1. rade je naďalej študentkou denného štúdia na vysokej škole a navrhovateľ v 2. rade bol do augusta 2013 študentom nadstavbového štúdia. Výpočtom súd zistil, že 30% z sumy 800 eur predstavuje sumu 240 eur, z ktorej sumy súd vychádzal. Prihliadal na to, že navrhovateľka i v súčasnosti pokračuje v štúdiu na vysokej škole v Bratislave, s čím má zvýšené výdavky nie len so samotným štúdiom ( kúpa kníh, tvorba seminárnych prác, t.j. výdavky na papier a toner resp. tlač v na to určených zariadeniach), ale i s dochádzkou do Bratislavy či po Bratislave, bývaním a podstatne vyššími výdavkami i na stravu oproti navrhovateľovi v 2. rade. Vychádzajúc z navrhovateľkou v 1. rade uvádzaných mesačných výdavkov a na to, že dieťa má znášať životnú úroveň rodičov má súd za to, že výživné vo výške 180 eur je objektívne ( tobôž, keď odporca doposiaľ finančne na jej vysokoškolské štúdium neprispel). Keďže mal súd určenú sumu 240 eur, z ktorej pri určovaní výživného vychádzal a na to, že od septembra je navrhovateľ v 2. rade evidovaný ako nezamestnaný, určil mu výživné vo výške 60 eur. Súd pri ňom určil výživné v takejto sume tiež z dôvodu, že počas nadstavbového štúdia študoval v mieste bydliska, býval doma, doma sa stravoval, t.j. nemal zvýšené výdavky s cestovaním či stravou ako navrhovateľka v 1. rade. Súd navrhovateľovi v 2. rade neupravil výšku výživného 60 eur (smerom dolu) ani po septembri 2012, i keď sa stal nezamestnaným. Výživné mu neznížil od septembra z dôvodu, že rodičia sú povinní prispievať na výživu detí ( hoc i plnoletých) , pokiaľ nie sú schopné samé sa živiť. Súd zároveň dodáva, že ide o zákonnú povinnosť, ktorú si rodičia nemôže podmieňovať vlastnými podmienkami a vôbec už nie takými, že pokiaľ dieťa neukončí štúdium, musí rodičovi výživné vrátiť. No a u navrhvoaetľabvb1, rade

od zaevidovania sa v septembri do dňa rozhodnutia súdu uplynul veľmi krátky čas na to, aby mal súd objektívne preukázané, či je navrhovateľ v 2. rade schopný sám sa živiť. Odporcovi nič nebráni v tom následne v samostatnom konaní domáhať sa zníženia či zrušenia výživného na navrhovateľa v 2. rade od určitého obdobia.

Keďže výživné bolo určené spätne od podania návrhu ( t.j. od 4.9.2012) a preukázateľne odporca od tohto času na navrhovateľov žiadne výživné neposielal, vznikol mu za obdobie od 4.9.2012 do 31.8.2013 ( ďalej len „rozhodné obdobie“) nedoplatok na výživnom u každého navrhovateľa. Súd ohraničil obdobie do 31.8.2013 z dôvodu, že rozsudok vyhlasoval dňa 12. 9., t.j. do 15. dňa v mesiaci.

Odporcovi vznikol nedoplatok u navrhovateľky v 1. rade za rozhodné obdobie v sume 2.142 eur (Výpočet nedoplatku: za obdobie:4.9.-30.9:27 dní/30dní x 180 eur=162 +za 10-12/2012:3 x 180 eur=540 eur +1-8/2013:8 x 180 eur=1440 eur. ), ktorý mu súd povolil zaplatiť v 35 mesačných splátkach po 60 eur a 36. splátke v sume 42 eur splatných spolu s bežný výživným z dôvodu, aby nebolo ohrozené bežné výživné.

Odporcovi vznikol nedoplatok u navrhovateľa v 2. rade za rozhodné obdobie v sume 717 eur (Výpočet nedoplatku: za obdobie:4.9.-30.9:27 dní/30dní x 60 eur=54 eur +za 10-12/2012:3 x 60 eur=180 eur +1-8/2013:8 x 60 eur=480 eur. ), ktorý mu súd povolil zaplatiť v 35 mesačných splátkach po 20 eur a 36. splátke v sume 17 eur splatných spolu s bežný výživným z dôvodu, aby nebolo ohrozené bežné výživné.

Súd sa osobitne vyporiadal s tým, kto posielal matke detí sumu 1000 eur, na aký účel a od koho to boli peniaze. Bolo to nutné z dôvodu možnosti započítania predmetnej sumy na vzniknutý nedoplatok odporcu na výživnom. Podľa vyjadrenia odporcu na pojednávaní dňa z 13.8.2013 on navrhovateľom na výživu žiadne peniaze neposlal, lebo o peniaze nežiadali. On peniaze nemal, preto jeho matka poslala na účet jeho manželky (matka detí) sumu 1.000 eur. Predložil súdu doklad preukazujúci, že jeho matka poslala dňa 12.12.2012 sumu 1.000 eur matke navrhovateľov. Na pojednávaní dňa 2.9.2013 už odporca uviedol, že on dal svojej matke ešte na Vianoce v roku 2012 obratom sumu 1.000 eur, čo posielala. K sume 1000 eur navrhovateľka 1. rade uviedla, že babka jej telefonovala, že tých 1000 eur posiela ona. Z vyjadrení účastníkov konania i výpovede svedkyne si súd ustálil, že v skutočnosti sumu 1000 eur poslala matke navrhovateľov matka odporcu. Odporca sprvu tvrdil, že deťom neposlal od septembra 2012 žiadne peniaze, lebo nemal peniaze. Až následne na ďalšom pojednávaní súdu tvrdil, že svojej matke sumu 1000 eur vrátil. Súd si z toho ustálil, že posielaná suma 1000 eur bola v skutočnosti od babky navrhovateľov a bola posielaná ich matke, lebo odporca ako prvé tvrdil, že nemal peniaze. Nakoľko rodičia účastníkov doposiaľ nie sú rozvedení, súd má za to, že predmetná suma nebola určená len priamo na výživné detí ale na pokrytie všetkých nutných výdavkov na domácnosť. Preto i súd túto sumu nepovažuje za peniaze posielané odporcom na výživu detí a preto sumu ani nezapočítal do nedoplatku na výživnom.

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Pri rozhodovaní o uplatnených trovách konania zo strany navrhovateľov súd prihliadal na pomer úspechu a neúspechu účastníkov v konaní. Obaja navrhovatelia žiadali určiť povinnosť odporcovi platiť výživné, navrhovateľka v 1. rade vo výške 250 eur a navrhovateľ v 2. rade vo výške 150 eur mesačne. Súd určil výživné na navrhovateľku v 1.rade 180 eur a navrhovateľa v 2. rade v sume 60 eur, t.j. z celkovo žiadanej sumy 400 eur je odporca povinný mesačne zaplatiť výživné po 240 eur. Súd má za to, že navrhovatelia mali v konaní úspech len čiastočný a preto i v zmysle rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa , Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Súd na opakovanú žiadosť navrhovateľov vykonal dokazovanie žiadaním výpisov z účtov z Č., V..Z.. V. H. N., V..Z.. vedených na meno odporcu k 31.12.2011 a k 4.9.2012. Návrh odôvodnili tým, že odporca opustil

spoločnú domácnosť definitívne až v máji 2012, ale už dlhší čas pred tým sa zdržoval doma sporadicky a mohol sa stať, že odporca disponoval spoločnými finančnými prostriedkami bez vedomia ich matky. Týmito výpismi chceli zistiť, či na účte odporcu pred odchodom z domácnosti neexistovala vyššia suma, ktorá by bola vybratá. Banky si oprávnene uplatnili náhradu za poskytnuté služby ( poskytnutie informácií) a súd im priznal náhradu vecných nákladov, pre Č., V..Z.. sumu 30 eur ( uznesením č. k. -87 z 9.9.2013) a pre H. N., V..Z.. sumu 33 eur (uznesením č. k. -88 z 9.9.2013). Predmetné sumy ( spolu 66 eur) boli uhradené zo štátnych prostriedkov. Peňažné prostriedky súdu, z ktorých sa platia vecné náklady účtované od bánk sú výdavkom štátneho rozpočtu, teda štátu, preto vzniká v zmysle právo štátu na ich náhradu, a to podľa výsledku konania. Navrhovateľka v 1. rade žiadala určiť výživné 250 eur mesačne a súd ho určil v sume 180 eur mesačne, navrhovateľ žiadal určiť výživné v sume 150 eur mesačne a súd ho určil v sume 60 eur mesačne. Súd má za to, že každý z navrhovateľov mal úspech len čiastočný. Súd prihladil taktiež na to, že dôkaz vykonaný na ich výslovnú žiadosť (výpisy z účtu odporcu ) nijakým spôsobom nemali vplyv na spôsob rozhodnutia súdu. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že je spravodlivé zaviazať každého z navrhovateľov nahradiť trovy štátu v sume 31,50 eur ( 66 eur /2).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.