Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20CoP-11-2013.pdf
PDF · 71.41 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/11/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. E. E., nar. X.XX.XXXX, a mal. M. E., nar. XX.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pracovisko Sabinov, pochádzajúcich z matky T. E., nar. XX.X.XXXX, bytom A. č. XXX, a z otca A. O., nar. X.X.XXXX, bytom A. č. XXX, pozbaveného spôsobilosti na právne úkony, zastúpeného opatrovníkom P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom A. č. XXX, o úpravu práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P 408/2012-33 zo dňa 5.3.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o výživnom a vo výroku o trovách konania.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) zveril mal. E. E. a mal. M. E. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok. Ďalej vyslovil, že otec maloletých detí je povinný prispievať na ich výživu každému sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.10.2012, opakovane do budúcna. V ďalšom výroku súd prvého stupňa povolil otcovi splácať dlžné výživné za obdobie od 1.10.2012 do 28.2.2013 pre mal. E. vo výške 133,50 Eur a mal. M. vo výške 133,50 Eur v 10 euro mesačných splátkach na každé dieťa spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania. Posledným výrokom súd prvého stupňa rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že rodičia mal. E. a mal. M. nežijú v spoločnej domácnosti. Na základe správy kolízneho opatrovníka o rodinných a výchovných pomeroch súd zistil, že matka zabezpečuje výchovu detí po každej stránke a má všetky predpoklady na zverenie maloletých detí do svojej starostlivosti, nakoľko v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. V súlade s ustanoveniami Zákona o rodine určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí v minimálnej výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté dieťa mesačne, keď zohľadnil zdravotný stav otca, ktorý vyžaduje opateru inej osoby a jeho jediným príjmom je iba invalidný dôchodok. Zároveň súd priznal dlžné výživné počnúc od 1.10.2012 tak, ako to požadovala matka vo svojom návrhu, keďže otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 1.10.2012 do 28.2.2013 na mal. E. vo výške 132,50 Eur a na mal. M. vo výške 132,50 Eur. Súd povolil otcovi splácať dlžné výživné v 10 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1
písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), keďže ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie otec maloletých detí uvádzajúc že je zdravotne postihnutý, potrebuje množstvo finančných výdavkov na lieky, poberá iba invalidný dôchodok, z ktorého je mu už zrážaná určitá suma. Z peňazí, ktoré mu ostanú, nie je jeho opatrovník schopný pokryť všetky výdavky, ktoré sú spojené s jeho opatrovaním a zdravotným stavom a musí jeho potreby pokryť aj z peňazí, ktoré sú určené na chod jeho domácnosti. V odvolaní žiadal o prešetrenie tejto situácie.
K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletých detí, ktorá nesúhlasila s odvolaním a žiadala, aby otec platil výživné tak, ako mu bolo určené súdom prvého stupňa.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ako aj vec správne právne posúdil (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.). Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V zmysle ust. § 62 ods. 3 ZoR neexistuje výnimka z vyživovacej povinnosti rodiča vo vzťahu k dieťaťu plniť výživné aspoň v minimálnej miere danej Zákonom o rodine. Rodičovi maloletého dieťaťa, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, sa ukladá povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnej miere, ktorou je 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne, v súčasnosti 27,13 Eur. Každá povinná osoba teda musí vždy, aj keď na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa.
Na základe ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine má každý rodič povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne môže využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča k deťom je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi.
Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o výroku o dlžnom výživnom za obdobie od 1.10.2012 do 28.2.2013 pre mal. E. vo výške 133,50 Eur a mal. M. vo výške 133,50 Eur. Rovnako tak správne povolil otcovi dlžné výživné splácať v 10 euro mesačných splátkach na každé dieťa spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o výživnom a vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení § 146 ods. písm. a) O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých je podľa § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.