Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/271/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Mališovou v právnej veci navrhovateľky: O.. R. S., D.. XX.XX.XXXX, N. S. X, Trnava zastúpená Mgr. Miroslavom Michaličkom, advokátom so sídlom Vajslova 11, Trnava proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

Súd konanie v časti zaplatenia sumy vo výške 659,92,- eura zastavuje.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu škody vo výške 1.011,49 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 933,66,- eura na účet právneho zástupcu navrhovateľky Mgr. Miroslava Michaličku, advokáta v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.10.2009 domáhala od odporcu podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len "") náhrady škody vo výške 1.680,36 eura a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 60.000 eur.

Návrh na začatie konania odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu v Senici z 27.07.1999, sp. zn. bola uznaná za vinnú z trestného činu ublíženia na zdraví. Bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dva a pol roka. Súčasne jej bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu dva a pol roka. Taktiež jej bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej L. Z. škodu vo výške 10 623,- Sk. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 28.9.1999 odvolanie navrhovateľky zamietol, čím sa odsúdenie navrhovateľky stalo právoplatným. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal v prospech navrhovateľky sťažnosť pre porušenie zákona generálny prokurátor. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že uznesením Krajského súdu v Trnave z 28.9.1999, sp. zn. , ako aj v predchádzajúcom konaní bol porušený zákon v neprospech navrhovateľky ako obvinenej. Dňa 19.3.2007 bolo uznesením Okresnej prokuratúry Senica trestné stíhanie proti obvinenej navrhovateľke zastavené, pretože obvinená skutok nespáchala. Navrhovateľke nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Senici spojeným s uznesením Krajského súdu v Trnave vznikla škoda. Skutočná škoda pozostáva z odškodnenia, ktoré navrhovateľka

uhradila L. Z. vo výške 352,62 eura(10 623,- Sk), ďalej z odmeny a nákladov obhajoby uhradených JUDr. Ľudovítovi Mrázovi dvakrát vo výške 663,87 eura (20 000,- Sk) a zo súdnych poplatkov vo výške 169,97 eura (5000,- Sk), celkovo teda skutočná škoda predstavuje sumu vo výške 1680,36 eura. Navrhovateľke vznikla nielen skutočná škoda, ale aj nemajetková ujma spôsobená v pocitoch bezmocnosti, zúfalstva a nemožnosti domôcť sa po dobu trvajúcu skoro 9 rokov ochrany svojho práva. Ako zamestnankyňa Okresnej prokuratúry v Trnave v pozícii vedúca správy znášala odsúdenie za trestný čin a výkon trestu veľmi ťažko. Informácie o týchto skutočnostiach pri výkone jej zamestnania vniesli určitý vplyv aj na jej postavenie v zamestnaní a prípadný kariérny rast. Trestné konanie zapríčinilo objektívne značné sociálne odcudzenie od spoločnosti, v ktorej žije.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril tak, že na základe uvedeného skutkového stavu uznáva právny nárok navrhovateľky na náhradu škody za trovy obhajoby v trestom konaní a za zaplatené súdne poplatky v trestnom konaní. Pokiaľ ide o náhradu škody z titulu zaplateného odškodnenia vo výške 352,62 eura, ktoré navrhovateľka uhradila L. Z., namietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie v spore. Náhradu za nemajetkovú ujmu odporca nepovažoval za dôvodnú, lebo náhradu za nemajetkovú ujmu neumožňuje. Preto návrh navrhovateľky o zaplatenie odškodnenia, ktoré uhradila L. Z. a taktiež aj návrh v časti zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy žiadal zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: trestným spisom Okresnej prokuratúry Senica č.1 , vyúčtovanie odmeny zo dňa 12.12.1999, faktúra č.103/2007, príjmový pokladničný doklad 41/99, výpis z UniCredit Bank, a.s. zo dňa 4.9.2007 ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 28.9.1999 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Senici sp. zn. zo dňa 27.7.1999 bola navrhovateľka uznaná vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zákona a odsúdená podľa § 224 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní jeden rok. Podľa § 58 ods. 1 písm. a), § 59 ods. 1 Tr. zák. jej bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dva a pol roka. Podľa , Tr. zák. bol jej uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu dva a pol roka. Podľa bola navrhovateľka ako obžalovaná zaviazaná uhradiť poškodenej L. Z. škodu vo výške 10.623,- Sk.

- 164

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 19.4.2000 rozhodol tak, že uznesením Krajského súdu v Trnave z 28.9.1999, sp. zn. , ako aj v predchádzajúcom konaní bol porušený zákon v neprospech navrhovateľky ako obvinenej. Zrušil uznesenie Krajského súdu v Trnave z 28.9.1999, sp. zn. a rozsudok Okresného súdu v Senici sp. zn. zo dňa 27.7.1999 a ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, pokiaľ so zreteľom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Uznesením Okresnej prokuratúry Senica č. - 54 zo dňa 19.3.2007, právoplatným dňa 31.3.2007 bolo trestné stíhanie proti obvinenej navrhovateľke zastavené, pretože obvinená skutok nespáchala.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že dĺžka trestného konania vrátane právoplatného odsúdenia značne zasiahla do jej života. Pracuje na Krajskej prokuratúre v Trnave, čo v súvislosti s trestným stíhaním negatívne vplývalo na jej osobu. O jej stíhaní vedela nielen laická verejnosť, ale aj profesionálna a nikto už po desiatich rokoch nepočúva, že trestné stíhanie vedené voči jej osobe bolo zastavené. Došlo k výraznej ujme na jej povesti, cti, najmä na pracovisku. Bolo jej naznačené, že " veď si si to vybavila". Počas doby trestného konania bolo jej odňaté oprávnenie viesť akékoľvek motorové vozidlo a keď potrebovala odviesť svojho otca, musela o to požiadať iných ľudí. Na základe rozsudku uhradila súdne poplatky vo výške 5 000,- Sk, odškodnenie L. Z. vo výške 10 623,- Sk a advokátovi uhradila trovy obhajoby.

Navrhovateľka dňa 15.12.1999 uhradila advokátovi JUDr. Ľudovítovi Mrázovi sumu 10 722,- Sk titulom odmeny za obhajobu v trestnom konaní, čo mal súd preukázané z príjmového pokladničného dokladu č.41/99.

Z výpisu z účtu advokáta JUDr. Ľudovíta Mráza vedeného v UniCredit Bank, a.s. zo dňa 31.8.2007 súd zistil, že navrhovateľka dňa 15.08.2007 uhradila na uvedený účet sumu 18 820,- Sk na základe faktúry č.103/2007 zo dňa 2.8.2007.

Z pripojeného trestného spisu Okresnej prokuratúry Senica č. ( č. l. 204 ) súd mal preukázané, že navrhovateľka dňa 10.12.1999 zložila na účet súdu súdny poplatok vo výške 1 200,- Sk.

Odporca vo veci žiadosti navrhovateľky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím zo dňa 02.02.2009, navrhovateľke písomne dňa 15.06.2009 oznámil, že ak jej žiadosť nebude v šesťmesačnej lehote prerokovaná, má možnosť uplatniť si náhradu škody na súde.

Na pojednávaní dňa 12.9.2013 navrhovateľka vzala návrh v časti zaplatenia náhrady škody vo výške 659,92,- eura späť a preto súd konanie v tejto časti v zmysle veta druhá so súhlasom odporcu zastavil.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (1.7.2004).

Podľa , zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa , zákona číslo štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie. Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

Podľa zákona číslo právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa zákona číslo nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť, nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. Podľa ustanovenia , ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Súd na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Nároky navrhovateľky v predmetnej veci súd s poukazom na ustanovenie posudzoval podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánom štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.

- 165

Cieľom zákonnej úpravy je odčiniť každú zákonom predpokladanú majetkovú ujmu spôsobenú nezákonným či nesprávnym zásahom štátu. V konaní bolo nesporné, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 19.04.2000 rozhodol tak, že uznesením Krajského súdu v Trnave z 28.09.1999, sp. zn. , ako aj v predchádzajúcom konaní bol porušený zákon v neprospech navrhovateľky ako obvinenej. Zrušil uznesenie Krajského súdu v Trnave z 28.09.1999, sp. zn. a rozsudok Okresného súdu v Senici sp. zn. zo dňa 27.7.1999 a ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, pokiaľ so zreteľom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Následne uznesením Okresnej prokuratúry Senica č. -54 zo dňa 19.3.2007, právoplatným dňa 31.3.2007 bolo trestné stíhanie proti obvinenej navrhovateľke zastavené, pretože skutok nespáchala. Ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby, a to bez zreteľa na to, či mu bol obhajca ustanovený alebo si ho zvolil sám. V konaní bolo preukázané, že boli splnené všetky Navrhovateľka sa podaním doručeným dňa 02.02.2009 príslušnému ústrednému orgánu - Ministerstvo spravodlivosti SR domáhala uspokojenia nároku v rámci predbežného prerokovania nároku, ale jej žiadosti v stanovenej lehote nebolo vyhovené. Navrhovateľka sa voči odporcovi po čiastočnom späťvzatí návrhu vo výške 659,92,-eura domáhala zaplatenia náhrady škody, ktorá predstavuje náklady jej obhajoby v trestnom konaní a zaplatenie súdneho poplatku. Náklady na obhajobu navrhovateľky v trestnom konaní boli bezprostredne vyvolané nezákonným rozhodnutím, teda úkony obhajcu v trestnom konaní boli vykonané a cielené na zmenu nezákonného stavu. Uznesením prokurátor Okresnej prokuratúry v Senici zo dňa 19.03.2007 zastavil trestné stíhanie voči navrhovateľke. V prípade obhajoby navrhovateľky v trestnom konaní boli jednotlivé úkony vykonané na účelnú ochranu navrhovateľky ako obvinenej podmienené úkonmi a rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní. Nezákonné rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní vyvolali zo strany obhajoby procesné úkony smerujúce k odstráneniu nežiadúcich právnych dôsledkov pre navrhovateľku, ktoré by v prípade správneho rozhodnutia neboli potrebné. Nezákonné rozhodnutia boli teda príčinou vzniku trov za úkon obhajoby v záujme navrhovateľky. Náklady vynaložené na takéto úkony obhajoby sú v príčinnej súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami, lebo boli nimi vyvolané. Súd priznal navrhovateľke náhradu škody, ktorá jej vznikla zaplatením náhrady trov obhajoby v uplatnenej výške 980,61,- eura, teda nákladov spojených výlučne s výkonom obhajoby obhajcom JUDr. Ľudovítom Mrázom v súvislosti s predmetným trestným konaním, pričom odporca výšku náhrady trov právneho zastúpenia nenamietal. Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za obhajobu v trestnom konaní po ich vyčíslení v zmysle Vyhlášky č. a Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

V súvislosti s vedením trestného konania voči navrhovateľke podľa Vyhl. č. bola tarifná odmena za obhajobu v trestnom konaní 400,- Sk/úkon, paušálna suma do 31.01.1999 bola 30,- Sk a od 1.02.1999 bola 60,- Sk

Vo vyúčtovaní trov obhajoby advokátom JUDr. Ľudovítom Mrázom v trestnom konaní si menovaný advokát vyúčtoval dňa 12.12.1999 nasledovné vykonané úkony : prevzatie a príprava obhajoby navrhovateľky, účasť na výsluchu navrhovateľky, účasť na výsluchu svedkov O. V. O.P., R. F., oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania, vypracovanie odporu proti TR, účasť na hlavnom pojednávaní dňa 15.12.1998 ( v dĺžke zodpovedajúcej trom úkonom ), účasť na hlavnom pojednávaní dňa 25.5.1999, ( v dĺžke zodpovedajúcej dvom úkonom ), účasť na hlavnom pojednávaní dňa 27.7.1999, vypracovanie odvolania, účasť na verejnom zasadnutí na krajskom súde, vypracovanie podnetu k SPZ, t.j. spolu 17 úkonov vo výške 6 400,- Sk, plus paušálna suma náhrad za 10 úkonov po 30,- Sk a za 6 úkonov po 60,- Sk, spolu odmena predstavuje 7 060,- Sk.

Trovy právneho zastúpenia pozostávali aj z vyúčtovania cestovných nákladov firemným vozidlom z Bratislavy do Senice a späť, čo predstavuje 190 km, náhrada za 1 km - 4,10 Sk, pri troch cestách spolu 2 337,- Sk, náhrada PHM : dňa 15.12.1998 - 291,30,- Sk, dňa 25.5.1999 - 311,30,- Sk, dňa 27.7.1999

- 362,10,- Sk spolu náhrada PHM : 964,70,- Sk zaokrúhlene 965,- Sk. Advokát si ďalej uplatnil náhradu za stratu času, pri troch cestách spolu 9 hodín a pri náhrade 20,- Sk/ polhodina celkom 360,- Sk. Náhrady spolu predstavujú 3.662,- Sk plus odmena 7.060,- Sk to je spolu 10.722,- Sk.

Vo faktúre č.103/2007 zo dňa 02.08.2007 si advokát JUDr. Ľudovít Mráz vyúčtoval odmenu za právne úkony spojené s obhajobou navrhovateľky v trestnom konaní za obdobie od 13.12.1999 do skončenia trestného stíhania nasledovne:

V uvedenom období poskytol právnu pomoc 10 úkonmi obhajoby: sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ dňa 8.11.2002, žiadosť o preskúmanie postupu dozorujúceho prokurátora OP dňa 27.12.2002, účasť na výsluchoch resp. konfrontácii svedkov dňa 8.10.2003, účasť na vyšetrovacom pokuse dňa 22.10.2003 v Šelpiciach, sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ o pribratí znalcov dňa 7.8.2006, preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 8.11.2006. Odmena za úkony obhajoby je spolu 10.792,- Sk plus paušálna suma náhrad je 1.080,- Sk, odmena spolu predstavuje sumu 11.872,- Sk.

Náhrada za čas na ceste na miesto úkonov ( 2x Trnava, 1x Šelpice ) po 2 hod. za cestu z Bratislavy do miesta úkonu je v roku 2003 - 534,- Sk za každú aj začatú polhodinu, spolu za 4 hod. je 4.272,- Sk, v roku 2006 za 2 hod. po 273,- Sk za každú aj začatú polhodinu, spolu 1.092,- Sk, celkom náhrada 5.364,- Sk.

Náhrada za použitie firemného motorového vozidla v roku 2003 je 4,10 Sk/km, pri ceste do Trnavy a do Šelpíc a späť je 226 km x 4,10 Sk = 926,60 Sk, pri ceste do Trnavy a späť v roku 2006 je 106 km x 6,20 = 657,20 Sk, spolu po zaokrúhlení 1.584 Sk.

Odmeny a náhrady advokáta sú celkom vo výške 18.820,- Sk. - 166 Súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu škody, ktorá jej vznikla v súvislosti s nezákonným rozhodnutím a ktorá pozostáva z náhrady nákladov spojených s výkonom obhajoby v trestnom konaní vo výške 980,61,- eura, pretože túto sumu zaplatila navrhovateľka obhajcovi v trestnom konaní, čo vyplynulo z príjmového pokladničného dokladu a z výpisu z účtu advokáta. Náhrada škody ďalej pozostáva zo sumy 39.83,- eura, ktorú navrhovateľka zaplatila na základe nezákonného rozhodnutia na účet súdu titulom súdneho poplatku.

Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa , pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Ďalším nárokom uplatneným navrhovateľkou bola náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá jej vznikla v dôsledku trestného konania.

V predmetnej veci bol aplikovaný , ktorý výslovne náhradu nemajetkovej ujmy pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím neumožňuje. Napriek tomu, však na danú vec treba aplikovať aj príslušné články o ľudských právach a základných slobodách, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.

Pri výklade tak, aby bol tento výklad konformný s treba prijať záver, že pod pojmom náhrada škody treba rozumieť aj škodu vo forme nemajetkovej ujmy. už tento pojem výslovne upravuje, pričom jeho cieľom je to isté ako u a to odškodniť osoby za škodu, ktorá im vznikla nezákonným rozhodnutím prípadne nesprávnym úradným postupom orgánov štátnej moci. Keby sme nepripustili možnosť odškodnenia nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla ne, tak by poškodené osoby, ktorým škoda vznikla z tohto dôvodu pred účinnosťou , boli oproti osobám, ktorým škoda vznikla z toho istého dôvodu, avšak už za účinnosti , znevýhodnené a nedošlo by u nich k odškodneniu nemajetkovej ujmy, ktorá im preukázateľne vznikla. Každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Za zásah do tohto práva je považované každé konanie ale aj opomenutie, ktoré je objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnosti fyzickej osoby. Zásah do práva na ochranu osobnosti je konanie smerujúce k určitej zmene oproti súčasnému stavu. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je každé konanie či opomenutie, ktoré zasahuje do práv fyzickej osoby chránených zákonom a je v rozpore s povinnosťou zdržať sa zásahu stanovenou právnym poriadkom. Pri skúmaní predpokladov zodpovednosti za na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím za zásah do osobnostných práv je treba postupovať podľa ustanovení . Účelom poskytnutia primeraného zadosťučinenia je poskytnúť fyzickej osobe za neoprávnený zásah do jej osobných práv primerané zadosťučinenie. Navrhovateľkou označené dlhotrvajúce trestné konanie - a následné zastavenie trestného stíhania navrhovateľky, podľa názoru súdu možno považovať za konanie objektívne spôsobilé privodiť ujmu na právach navrhovateľky. V prejednávanom prípade bolo nesporné, že došlo k porušeniu práva navrhovateľky. Navrhovateľka však v priebehu konania nepreukázala, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia jej bola spôsobená nemajetková ujma. Navrhovateľka v konaní tvrdila, že celú záležitosť veľmi zle psychicky znášala, mala problémy v práci a v dôsledku trestného stíhania sa zhoršili medziľudské vzťahy. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia predpokladá splnenie zákonom určených podmienok, t.j. ak a) morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúcim, a b) neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch. Právne relevantná je len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom v značnej miere znižujúcim dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne za následok zníženie dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej osoby v spoločnosti v značnej miere. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje postihnutú fyzickú osobu. Nemajetkovú ujmu možno priznať len v prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami. Navrhovateľka v súvislosti s nárokom na priznanie nemajetkovej ujmy nepreukázala, že v dôsledku trestného konania došlo v značnej miere k zníženiu jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. Navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala, že pociťovala následky v odlišnom správaní príbuzných resp. osôb v jej okruhu blízkom či širšom okruhu. Iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere, môže byť výnimočne fyzickej osobe priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Navrhovateľka nárok na priznanie nemajetkovej ujmy odôvodnila iba tvrdením o tom, že zle psychicky celú záležitosť znášala, zhoršenou povesťou na pracovisku, sociálnym odcudzením od spoločnosti. Navrhovateľka nepreukázala dôvody, pre ktoré sa voči odporcovi domáhala nemajetkovej ujmy, teda nepreukázala rozsah nepriaznivých následkov, ktoré jej v súvislosti s trestným konaním

vznikli. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľkou v návrhu, ktorými odôvodňovala svoj žalobný návrh a prednesu na pojednávaní s tým, že nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy musel ako nepreukázaný zamietnuť. - 167 Súd vzhľadom na vyššie uvedené návrh navrhovateľky vo zvyšku ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , navrhovateľka mala v konaní úspech len čiastočný, pričom rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Navrhovateľke bola súdom priznaná suma v celkovej výške 1.011,49,- eura (základ pre výpočet odmeny).

Trovy konania navrhovateľky pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v zmysle vyhl. č. nasledovne :

- príprava a prevzatie veci (14.11.2008)..........................61,41,- eura plus rež. paušál 6,33,- eura

- preštudovanie trestného spisu ČVS: ORP-175/OVK-1998 dňa(17.12.2008).........61,41,- eura plus rež. paušál 6,33,- eura

- skutočné náklady - fotokópie vyššie uvedeného spisu na základe potvrdenia Okresnej prokuratúry Senica zo dňa 16.1.2009 ...........................................11,04,- eura

- žiadosť o predbežné prerokovanie nároku (5.9.2009)...... 61,41,- eura plus rež. paušál 6,95,- eura

- žalobný návrh (5.10.2009)........................................ 61,41,- eura plus rež.paušál 6,95,- eura

doplnenie dôkazov (22.11.2010 a 11.4.2011)........................61,41,- eura(2 x) plus rež. paušál 1 x 7,21,- eura plus 1 x 7,41,- eura

- účasť na pojednávaní dňa 21.10.2010, 12.9.2013............... 61,41,- eura(2 x) plus rež. paušál 1 x 7,21,- eura plus 1 x 7,81,- eura

Titulom náhrady za premeškaný čas v zmysle v spojení s ust. vyhlášky č. za cestu z Trnavy do Bratislavy na pojednávania uvedené vyššie, cesta z Trnavy do Bratislavy a späť trvá cca 1 hodinu pri vzdialenosti cca 57 km a za cestu z Trnavy do Senice( štúdium spisu ) späť, cesta trvá cca 45 min. pri vzdialenosti cca 41 km prislúcha právnemu zástupcovi navrhovateľky 1/60 výpočtového základu čo je 10,54,- eura ( 2008 ), 12,02,- eura (rok 2010), a 13,01,- eura ( rok 2013 ) za každú aj začatú polhodinu, ( právny zástupca si uplatnil za rok 2013 nižšiu sumu a to vo výške 12,02,- eura za každú aj začatú polhodinu ) nasledovne: štúdium spisu v r.2008 (2 hod.), 1 pojednávanie v roku 2010( 2 hod.) a 1 pojednávanie v roku 2013( 2 hod.), 4 polhodiny x 10,54,- eura plus 4 polhodiny x 12,02,- eura plus 4 polhodiny x 12,02,- eura ( v zmysle vyčíslenia ) t.j. spolu 138,32,- eura.

Súd stanovil cestovné náhrady nasledovne:

Štúdium trestného spisu (Trnava -Senica) dňa 14.11.2008: cena PHL 1,07,- eura /liter x priemerná spotreba 7,3 na 1 km / 100 plus 0,183,- eura x 82,- km, t.j. vo výške 21,41,- eura, práv. zástupca si uplatnil v nižšej výške 20,53,- eura pojednávanie dňa 21.10.2010: cena PHL 1,268,- eura /liter x priemerná spotreba 7,3 na 1 km /100 plus 0,183,- eura x 115,2,- km, t.j. vo výške 31,74,- eura práv. zástupca si uplatnil v nižšej výške 29,74,- eura pojednávanie dňa 12.9.2013: cena PHL 1,405,- eura /liter x priemerná spotreba 7,1 na 1 km /100 plus 0,183,- eura x 115.20,- km, t.j. vo výške 32,57,- eura práv. zástupca si uplatnil v nižšej výške 30,94,- eura

Súd priznal cestovné náklady vo výške uplatnenej právnym zástupcom navrhovateľky spolu vo výške 81,21,- eura.

Spolu trovy právneho zastúpenia s DPH: 778,05,- eura + 155,61,- eura (DPH) = 933,66,- eura.

Právny zástupca navrhovateľky si uplatnil trovy právneho zastúpenia v nižšej výške, ako by mu prináležali a preto mu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške 933,66,- eura, pretože súd nemá možnosť priznať titulom náhrady trov právneho zastúpenia viac, ako si účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyčísli.

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákon

Právne neúčinné je odvolanie účastníka, ktorý sa práva podať opravný prostriedok vzdal po vyhlásení rozhodnutia do zápisnice tunajšieho súdu o pojednávaní.