Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-77-2013.pdf
PDF · 70.06 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/77/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa F. B., nar. X. X. XXXX, bytom A. Z. F., A. XXXX/XX, do plnoletosti zastúpeného matkou Q. B., nar. X. XX. XXXX, bytom A. Z. F., A. XXXX/XX, v súčasnosti zastúpeného matkou ako splnomocnenou zástupkyňou proti odporcovi F. B., nar. XX. X. XXXX, bytom A. Z. F., E. XXX/X, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom v Žiline, V. Tvrdého 791/17, v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Žiline, č.k. 30P/391/2011-176 zo dňa 15. mája 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi F. B., nar. X. X. XXXX náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline zaviazal otca (odporcu) platiť navrhovateľovi zvýšené výživné vo výške 100,- Eur mesačne, počnúc dňom 1. 12. 2011. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1. 12. 2011 do 31. 5. 2013 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 25,- Eur, splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 21P/200/2008-28 zo dňa 26. 1. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8CoP/22/2009-45 zo dňa 31. 3. 2009) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre navrhovateľa. V prvom rade prihliadol na výraznú zmenu pomerov na strane navrhovateľa, ktorý oproti predchádzajúcej úprave je študentom 3. ročníka strednej školy, čím vzrástli náklady spojené s uspokojovaním jeho potrieb najmä v súvislosti so štúdiom, ako i s fyzickým vyspievaním. Pokiaľ i otec ukončil podnikanie, podľa názoru súdu je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť zvýšené výživné, lebo ako sám uviedol, má možnosť sa zamestnať a v prvom rade je jeho zákonnou povinnosťou plniť si vyživovaciu povinnosť voči deťom.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, odporca (otec). Žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmeniť, návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť dôvodiac tým, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné tak ako to určil prvostupňový súd, nakoľko v dôsledku krízy bol nútený ukončiť podnikanie a z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu musel podstúpiť operáciu. Pokiaľ mu to po skončení rekonvalescencie jeho možnosti dovolia, rád sám z vlastnej iniciatívy zvýši výživné na syna F..
Navrhovateľ prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukazoval na to, že zdravotný stav odporcu mu nebráni v tom, aby mu
znepríjemňoval život, keď naposledy 7. 6. 2013 sa pri ňom zastavil v pracovnom oblečení, z čoho možno vyvodiť, že i naďalej pracuje a oznámil mu, že s ním skončil a že sa s ním už nebude stýkať. Pokiaľ má na to, aby sa v konaní nechal zastupovať právnym zástupcom, je aj v jeho možnostiach a schopnostiach platiť zvýšené výživné.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Zákonná úprava v ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom v prípade ak medzi účastníkmi dôjde k takej zmene pomerov, kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť svoj účel. Musí sa jednať o zmenu trvalého charakteru, ku ktorej môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade navrhovateľa) v dôsledku jeho fyzického vyspievania, zvyšovania nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a pod., ale i na strane povinného (v tomto prípade odporcu) v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného poklesu jeho príjmu, rozšírenia, resp. zúženia okruhu vyživovacích osôb a pod.. Súd rozhodujúci o novej - zmenenej vyživovacej povinnosti už nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo v takomto prípade by išlo o neprípustnú reparáciu už právoplatného rozhodnutia, ale je oprávnený prihliadať len na zmenu, ktorá tu nastala v čase od poslednej úpravy výživného.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia potom prvostupňový súd postupoval správne, keď na základe návrhu navrhovateľa (do plnoletosti zastúpeného matkou) skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre navrhovateľa. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrhu čiastočne vyhovel.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. V situácii, kedy zákon v ust. § 62 ods. 3 ukladá povinnému rodičovi bez ohľadu na jeho schopnosti (t.j. i osobe objektívne nezamestnanej) prispievať výživným na nezaopatrené dieťa minimálne v rozsahu 30 % zo sumy životného minima (bez ohľadu na vek dieťaťa, t.j. i na dieťa bezprostredne po narodení), je výživné v sume 100,- Eur na dospelé nezaopatrené dieťa len minimálnym výživným a postačuje len na pokrytie najzákladnejších potrieb.
Pokiaľ otec poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav v súvislosti s vykonanou operáciou a hospitalizáciou v čase od 17. 5. do 26. 5. 2013, tu je potrebné zdôrazniť, že sa jedná o prechodný stav, z ktorého nemožno vyvodiť trvalú zmenu pomerov po rozhodnutí prvostupňového súdu, a preto na túto okolnosť odvolací súd neprihliadal. V prípade, že by sa jednalo o závažnú zmenu trvalého charakteru, má otec možnosť požiadať z tohto dôvodu o zmenu rozhodnutia do budúcna.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi, i keď mal v odvolacom konaní úspech, náhradu trov konania, lebo si žiadne trovy neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.