Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/38/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. B., narodeného XX.XX.XXXX, C. B., narodenú XX.XX.XXXX, obe maloleté deti bytom ako matka, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Prievidza, deti rodičov: matky: A. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom B., XX. D. X/X, zastúpenej JUDr. Ingrid Novákovou, advokátkou, so sídlom Handlová, ČSA 12, otca: E. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom B., t.č. bytom B., F. G. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. januára 2023, č.k.4P/25/2022-189, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh zamietol a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že matka sa návrhom podaným dňa 07.06.2022 domáhala, aby súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k mal. A. a k mal. C., u každého dieťaťa na sumu 200,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu (07.06.2022), naposledy ustálenej rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. zo dňa 23.10.2017. Návrh odôvodnila tým, že vo veci sp. zn. bolo jej manželstvo s otcom maloletých detí rozvedené a na čas po rozvode na základe dohody rodičov boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Otcovi detí bola určená povinnosť platiť na ich výživu sumou 130,- eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Od rozvodu rodičov prešlo dlhšie obdobie a na strane detí došlo k podstatnej zmene pomerov. Mal. A. začal v školskom roku 2021/2022 navštevovať SOŠ v B. a mal. C. je žiačkou 9. triedy ZŠ. Otec mal. detí okrem výživného inak na výdavky maloletých neprispieval a maloleté deti nenavštevoval. Matka v návrhu ďalej uviedla, že otec nemá iné vyživovacie povinnosti a býva s priateľkou v rodinnom dome, ktorá má príjem vo výške 700,- eur mesačne. Otec mal. detí pracuje ako taxikár, jeho príjem odhadla na sumu 1.000,- eur mesačne. Zároveň poberá výsluhový dôchodok. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol nedôvodný. Súd prvej inštancie zisťoval, či došlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane oprávneného (maloletého A. a maloletej C.), povinného (otca detí), ale aj matky detí, ktorej boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, ktorá by odôvodňovala zmenu ostatného rozhodnutia súdu o výživnom pre obe maloleté deti (vo veci sp. zn. súdu prvej inštancie), a to porovnaním podstatných okolností na strane rodičov a detí pri poslednej úprave výživného s okolnosťami, ktoré boli dané v čase tohto rozhodnutia.

Od ostatného rozhodovania o výživnom pre maloleté deti do podania návrhu, resp. do rozhodnutia v tejto veci uplynula doba viac ako 4 a pol roka, resp. viac ako 5 rokov, pričom nastala podstatná zmena pomerov na strane rodičov i maloletých detí. Maloletý A. mal viac ako 12 rokov, bol žiakom 6. ročníka základnej školy. Výdavky spojené so školskou dochádzkou mal v danom školskom roku vo výške 45,- eur, chodil na gymnastiku, nosil okuliare, v tom čase s aktuálnym výdavkom v septembri 2017 vo výške 85,- eur. V súčasnosti má maloletý A. viac ako 17 a pol roka, je študentom 2. ročníka strednej odbornej školy v mieste svojho bydliska a blíži sa k veku dosiahnutia svojej plnoletosti. Jeho výdavky na stravu, oblečenie súd prvej inštancie považoval za výdavky rovnajúcimi sa výdavkom dospelého človeka. Matka udala výdavky maloletého na stravu, oblečenie a drogériu spolu vo výške 220,- eur, ktorých výšku súd prvej inštancie považoval za primeranú. Podľa potvrdenia školy boli jeho výdavky v minulom školskom roku vo výške 41,- eur ročne a v tomto školskom roku vo výške 20,- eur ročne. Súd prvej inštancie ďalej zobral do úvahy, že maloletý sa nestravuje v škole, od 8. ročníka základnej školy už nechodí na gymnastiku a futbal už nehrá. V prípade maloletého A. súd prvej inštancie však nemohol nezohľadniť skutočnosť, že maloletý podľa vyjadrenia matky má všetky školské pracovné pomôcky, pracovné oblečenie i študijnú literatúru zadarmo. Taktiež maloletý A. študuje v rámci duálneho vzdelávania, z čoho vyplynuli pre maloletého určité benefity. Na základe Učebnej zmluvy č. XX/XXXX/ XX uzatvorenou medzi C. C. ako zamestnávateľom a maloletým A. ako žiakom, má podľa tejto zmluvy nárok na hmotné a finančné zabezpečenie aj formou podnikového štipendia žiaka v systéme duálneho vzdelávania, a to v 1. ročníku vo výške 40,- eur mesačne, v 2. ročníku vo výške 60,- eur mesačne a v 3. ročníku vo výške 80,- eur mesačne, a tiež nárok na odmenu za produktívnu prácu, a to v 1. ročníku vo výške 1,67 eur/hodina, v 2. ročníku vo výške 1,77 eur/hodina a v 3. ročníku vo výške 2,17 eur/hodina. Podľa potvrdenia o výške príjmu bol v období od septembra 2021 do augusta 2022 príjem maloletého A. v priemere vo výške 102,09 eur mesačne netto s tým, že maloletý vykonával práce nielen v čase školských prázdnin, ale aj v čase školskej dochádzky. V období od septembra 2021 do júna 2022 (počas školského roka) bola netto mzda mal. A. v priemere vo výške 80,49 eur mesačne netto a ostatný nezdaniteľný príjem v období od 2/2022 do 6/2022 v priemere vo výške 56,40 eur mesačne, resp. v období celého školského roka v priemere vo výške 28,20 eur. Aktuálny príjem (netto mzda) mal. A. bol v septembri 2022 vo výške 12,81 eur a v októbri 2022 vo výške 32,01 eur, čo je v priemere 22,41 eur mesačne a ostatný nezdaniteľný príjem bol v septembri 2022 vo výške 87,- eur a v októbri 2022 vo výške 75,- eur, čo je v priemere vo výške 81,- eur mesačne. Súd prvej inštancie uzavrel, že tento príjem maloletému dovoľuje, aby si aspoň sčasti hradil svoje náklady na uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb z vlastných finančných prostriedkov. Zároveň nejde o krátkodobý príjem maloletého, ale o príjem vyplývajúci zo zmluvného záväzku. V školskom roku 2021/2022 bol tento príjem vo výške spolu 136,89 eur, resp. 108,69 eur mesačne (80,49 eur + 56,40 eur, resp. 80,49 eur + 28,20 eur) a v tomto školskom roku v priemere spolu vo výške 103,41 eur (22,41 eur + 81,- eur). Súd prvej inštancie skúmal pomery na strane maloletej C., ktorá mala v čase ostatného rozhodovania o výživnom viac ako 10 rokov a bola žiačkou 5. ročníka základnej školy. Výdavky spojené so školskou dochádzkou mala v danom školskom roku vo výške 46,- eur. V súčasnosti má maloletá C. 15 a pol roka, je (v školskom roku 2022/2023) študentkou 1. ročníka strednej odbornej školy, odbor kaderník, mimo miesta svojho bydliska. Ako u mal. A., tak aj na strane mal. C. sú jej výdavky na stravu, oblečenie vyššie, zodpovedajúce dospievajúcej osobe. Matka udala výdavky maloletej na stravu, oblečenie a drogériu spolu vo výške 220,- eur, ktorých výšku súd prvej inštancie považoval za primeranú. V 9. ročníku základnej školy boli jej výdavky na školu vo výške 35,60 eur ročne. V tomto školskom roku jej pribudli výdavky na cestovné vo výške 40,- eur mesačne, na zošity vo výške 25,- eur, na pracovné zošity z AJ vo výške 11,- eur, na jednorazový poplatok na preukážku na cestovné 5,- eur, na zdravotný preukaz 5,- eur, na sadu pracovného oblečenia vo výške 24,- eur, na predpísané platby na kadernícke pomôcky vo výške 50,- eur a poplatok za ZRŠ vo výške 20,- eur. Matka preukázala, že maloletej kúpila biele rifle 2x, biele ponožky (na prax) za 65,95 eur, ortopedickú obuv za 31,38 eur. Od tohto školského roka už maloletá nechodí na aerobik. Pred štyrmi rokmi začala nosiť okuliare s výdavkom 94,- eur. Maloletá sa nestravuje v škole. V kontexte uvedeného porovnania pomerov aj na strane otca či matky detí a vzhľadom na uvedené pomery týkajúce sa mal. A. a mal. C. súd prvej inštancie uzavrel, že návrh matky na zvýšenie výživného u maloletého A. a mal. C. nebol dôvodný, preto ho zamietol. Konštatoval, že pomery sa zmenili aj na strane matky detí. Jej výdavky na bývanie sa zvýšili z 239,20 eur mesačne na 297,84 eur mesačne a na elektrinu 35,- eur mesačne. Pribudla jej platba na životnú poistku vo výške 39,13 eur mesačne (súd tento výdavok nepovažoval za nevyhnutný výdavok), zvýšili sa jej platby na telekomunikačné služby z 58,99 eur na 115,- až 118,- eur mesačne, a to v súvislosti so splátkami za mobilné telefóny detí. Medzičasom splatila dlhy. Platí vyššiu daň z nehnuteľnosti vo výške 76,17 eur ročne, za komunálny odpad vo výške 87,- eur ročne. Nepribudol jej žiaden majetok. Predala záhradu a z výťažku predaja vo výške 35.000,- eur (aj s podielom svojho brata) spotrebovala celkom sumu 30.317,35 eur. Podstatnou zmenou pomerov na strane matky detí bolo aj podstatné zvýšenie jej príjmu z pôvodnej výšky 505,90 eur mesačne netto (podľa potvrdenia zamestnávateľa), resp. 600,- eur mesačne (uvádzanej matkou detí) na súčasný príjem v priemere vo výške 804,69 eur mesačne netto (podľa potvrdenia zamestnávateľa), čo predstavovalo zvýšenie o 298,79 eur, resp. o 204,69 eur mesačne. Matke síce odbudol majetok (spoluvlastnícky podiel v záhrade), ale získala zaň finančnú náhradu, z ktorej mohla uspokojovať svoje potreby i potreby maloletých detí. Matka detí poberá prídavky na dve deti vo výške po 30,- eur mesačne, zvýšené od 01.01.2023 na 60,- eur mesačne, ktoré sú sociálnou dávkou štátu určenou na uspokojovanie potrieb detí. Otec maloletých detí v čase posledného rozhodovania o výživnom mal ako taxikár príjem zo zamestnania (podľa potvrdenia zamestnávateľa) od januára 2017 do septembra 2017 spolu vo výške 296,76 eur netto, čo mesačne činilo 32,97 eur mesačne. V čase rozhodovania o výživnom súdom udával príjem ako osoby SZČO z výkonu taxislužby vo výške cca 400,- až 500,- eur mesačne netto. Bol tiež poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 254,- eur mesačne. Otec detí naďalej býva v rodinnom dome svojej priateľky s úhradou príspevku na bývanie naturálnou formou. V konaní bolo listinnými dôkazmi preukázané, že otec je aktuálne (od 05.12.2019) zamestnancom spoločnosti C. - F. H. C. s pôvodne dohodnutým pracovným časom v rozsahu 16 hodín v týždni, aktuálne na základe Dohody o zmene pracovnej zmluvy od 01.09.2021 v rozsahu 4 pracovné hodiny/týždeň. Otcov príjem do 31.08.2021 (od januára do augusta 2021, pri rozsahu prác 16 hodín týždenne) bol v priemere vo výške 212,58 eur mesačne netto a od 01.09.2021 spolu s dávkami PN v priemere vo výške 108,06 eur mesačne netto. Svedok F. I. vylúčil, že by spoločnosť dávala otcovi detí načierno ďalšie peniaze, teda vo väčšom rozsahu ako bolo uvedené v potvrdeniach. Ku zníženiu pracovného úväzku otca došlo z podnetu otca zo zdravotných dôvodov. Tvrdenie otca o jeho zdravotných problémoch a pracovných obmedzeniach bolo preukázané rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 02.04.2020, ktorým bola zamietnutá žiadosť otca detí o invalidný dôchodok. Žiadosť o priznaní invalidného dôchodku bola zamietnutá z dôvodu, že otec mal. detí nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, pričom v odôvodnení tohto rozhodnutia sa okrem iného uvádza, že za invalidného bol otec detí uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 27.08.2019, z ktorého vyplynulo, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u otca mal. detí je na hornej hranici normy, t.j. 45 %. Zhodnotením zdravotného stavu bol uznaný otec mal. detí naďalej za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % a tiež u otca sa nenavrhlo pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku. Bolo konštatované, že otec detí môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej záťaže, bez preťažovania axiálneho skeletu, s možnosťou zmeny polohy tela, bez dlhšieho státia, sedenia, chôdze, bez prác vo vynútených polohách, bez nosenia a dvíhania ťažkých bremien, bez nočných zmien, nie na úkol. Podľa odborného posudku otec môže vykonávať prácu vo VDI, chránenej dielni - opravára v dielni, údržbára, vrátnika. Podľa posudku jeho invalidita trvá naďalej a vznikla z dôvodu v posudku uvedenej choroby: Poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou, stav po operácii LS chrbtice. Otec naďalej poberá výsluhový dôchodok, aktuálne vo výške 292,36 eur mesačne. Daný zdravotný stav u otca detí objektívne znížil jeho schopnosť a možnosť uplatnenia sa na trhu práce a dosahovať tak príjem zodpovedajúci príjmu pri výkone práce zdravotne neobmedzenou osobou. Súd prvej inštancie ustálil, že ide o výraznú, podstatnú zmenu pomerov na strane otca detí. Vzhľadom k zachovanej čiastočnej schopnosti otca vykonávať zárobkovú činnosť, súd prvej inštancie skúmal, aký príjem by mohol dosahovať s prihliadnutím na jeho vzdelanie a prax (vyučený mechanik strojov a zariadení s učňovským vzdelaním, v minulosti pracoval ako baník v podzemí, neskôr bol vojak z povolania), odbornosť a zdravotný stav. Súd vlastnou činnosťou zisťoval existenciu voľných pracovných miest vhodných pre fyzickú osobu s učňovským vzdelaním a invalidnou v chránených dielňach - opravár v dielni, údržbár, vrátnik, s mierou poklesu schopnosti pracovať v rozsahu 45 %, evidovaných na ÚPSVaR, a to v období od januára 2022. ÚPSVaR Prievidza evidoval voľné pracovné miesta u zamestnávateľa: J. C. C.. - informátorka a údržbár. Pre obidva druhy práce sa požadovalo nižšie stredné odborné vzdelanie, v oboch prípadoch bol dátum voľného miesta nahlásený 26.08.2022 a uvedená mzda za mesiac v prvom prípade od 700,- eur mesačne, v druhom prípade od 646,- eur mesačne. K vyššie uvedeným pracovným miestam otec detí uviedol, že ak by v prípade informátora nešlo o nočné zmeny, tak túto prácu by mohol vykonávať, prácu údržbára by nemohol vykonávať, pretože nemôže chodiť. Spoločnosť J. C. C. oznámila, že pracovné miesto údržbára by mohol vykonávať invalid, ale konkrétne vyjadrenie k tomu podáva všeobecný lekár. Výška mzdy 646,- eur je pri plnom úväzku, v prípade čiastočného úväzku by bol plat úmerne k úväzku. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo podľa názoru súdu prvej inštancie v schopnostiach otca detí dosahovať príjem vo výške 275,- eur až 300,- eur netto, resp. vo výške 350,- eur brutto, resp. vo výške 323,- eur mesačne brutto. V takom prípade by bol príjem otca detí spolu s poberaným výsluhovým dôchodkom vo výške 292,- eur mesačne celkom spolu vo výške 567,- eur, resp. 592,- eur mesačne, resp. do 642,- eur mesačne. Porovnaním príjmu otca detí v čase ostatného rozhodovania o výživnom (plat vo výške 500,- eur + výsluhový dôchodok vo výške 254,- eur, spolu 754,- eur) s príjmom, ktorý by bol otec schopný dosahovať v tomto čase (plat vo výške 372,58 eur + výsluhový dôchodok vo výške 292,- eur, spolu 664,58 eur) vychádza pokles príjmu na strane otca detí. Súd prvej inštancie dodal, že ak by vychádzal z potenciálneho príjmu otca detí, ktorý môže pri svojom zdravotnom obmedzení dosahovať spolu s výsluhovým dôchodkom, po odpočítaní sumy 260,- eur mesačne (plnenie vyživovacej povinnosti otca), zostáva otcovi suma 404,58 eur (372,58 eur + 292,- eur mínus 260,- eur). Pri spočítaní príjmu matky detí z príjmu zo zamestnania, rodinných prídavkov a výživného pre mal. deti vychádza suma 1.124,69 eur (804,69 eur + 60,- eur + 260,- eur), ktorá suma predstavuje pre tri osoby (pre matku a dve deti) sumu 374,90 eur mesačne pre každého. Bolo potrebné zohľadniť aj príjem maloletého A., ktorý príslušný rozdiel vo výške 29,68 eur stiera a aj zvýšené prídavky na deti od 01.01.2023 na sumu 60,- eur mesačne (spolu o 60,- eur) na každé dieťa. Vzhľadom na podstatne zvýšený príjem matky detí a naopak na znížený príjem otca detí (aj pri zohľadnení jeho schopnosti dosahovať vyšší príjem ako ho reálne dosahuje) a vzhľadom na § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, súd prvej inštancie uzavrel, že návrh matky na zvýšenie výživného nebol dôvodný, preto ho zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa .

2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletých detí. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby rozhodnutie zmenil a výživné na mal. A. a mal. C. primerane zvýšil, uplatňujúc dôvody na odvolanie podľa . S rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasila s tým, že toto nie je v záujme maloletých detí. Súdu prvej inštancie vytýkala, že nezobral do úvahy konštatovanie matky prednesené počas pojednávania, ale zobral na zreteľ len otcom deklarovaný príjem. K svojmu príjmu zo zamestnania uviedla, že zvýšenie jej príjmu spočíva, okrem príspevku štátu od januára 2023, v tom, že matka sa v maximálnej miere snaží zvýšiť si príjem nadčasmi počas víkendov, teda na úkor svojho voľna, ktoré má slúžiť na jej regeneráciu, nakoľko tiež trpí zdravotnými problémami. Okrem toho musí zvládať aj osobnú starostlivosť o domácnosť a o deti, denne im varí obedy. Pokiaľ súdom prvej inštancie bolo poukázané na to, že svoje potreby a potreby detí môže matka uspokojovať aj príjmom z predaja záhrady, mala za to, že súd prvej inštancie v tejto súvislosti nezobral do úvahy tvrdenie matky, že záhradu predala spolu s jej bratom a že brat jej prenechal aj jeho časť kúpnej ceny za účelom zaplatenia všetkých dlhov, ktoré pochádzali ešte z manželstva s otcom detí, pričom ich spoločné dlhy otec nesplácal (ako aj sám vypovedal na súde). Matka spochybnila uvedený príjem otca ako taxikára. Dôvodila, že je všeobecne známe, že príjem v tomto obore je podstatne vyšší, čo dokladovala inzerátmi zo stránky Profesia.sk a takýto príjem bol spochybnený len na základe vyjadrenia otca. Poukázala aj na to, že otec požiadal svojho zamestnávateľa o zníženie pracovného času až na 4 hodiny týždenne sám, bez dokladovania svojho zdravotného stavu zamestnávateľovi. U otca je znížená jeho pracovná schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o 45 %, t. j. má schopnosť vykonávať prácu na 55 %, čo nezodpovedá 4 hodinám týždenne. Matka konštatovala, že otec je pri zabezpečení svojho príjmu pasívny, nehľadá možnosť zamestnať sa s lepším príjmom. Na prácu sa pýtal len u kamarátov, resp. na vrátnici firmy, nie na personálnych oddeleniach, resp. u zodpovedného zamestnanca. Preto vyjadrenia otca považuje za účelové, smerujúce k tomu, aby k zvýšeniu výživného na deti nedošlo. Bola toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol prísne formalisticky, nezobral do úvahy všetky skutočnosti, na ktoré bolo v konaní poukazované, nezobral do úvahy, že matka sa denne osobne o deti stará, otec detí sa o ne nezaujíma. Otec údajne svojej priateľke neprispieva na jeho bývanie finančne, ale len naturálne, nejakými opravami na plote, zábradlí, kosením trávy, čo je ťažko uveriteľné, keď jeho priateľka je tiež matka dcéry stredoškoláčky, študujúcej mimo mesta trvalého bydliska. Vo svojich vyjadreniach otec nevedel presvedčivo na otázky súdu vypovedať, čo robí celé dni, keď pracuje len 1 hodinu denne od pondelka do štvrtka. Matka mala za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Matka bola presvedčená, že je v záujem maloletých detí, aby bolo výživné zvýšené o primeranú sumu. Tiež poukazovala na to, že pokiaľ súd prvej inštancie pri posudzovaní jej príjmu bral do úvahy aj daňový bonus, bolo by potrebné zohľadniť, že bonus jej bol prvýkrát vyplatený až od januára 2023, návrh na zvýšenie výživného bol podaný dňa 06.06.2022 s tým návrhom, aby súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení výživného na mal. deti počnúc dňom podania návrhu na súd.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že nakoľko matke od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca v roku 2017 vzrástli náklady súvisiace so starostlivosťou o maloleté deti, vzhľadom k ich veku a v súvislosti s nástupom na strednú školu, považuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca v záujme maloletých detí.

4. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odvolanie matky voči rozsudku súdu prvej inštancie považuje za neopodstatnené. So zvýšením výživného na maloleté deti nesúhlasil. Mal za to, že matka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by pred súdom prvej inštancie už neboli prešetrené. Prekrúcala len skutočnosti a fakty, ktoré boli na pojednávaniach súdom už riadne preverené, doložené dôkazmi a výpoveďou svedka rovnako ako na strane matky, tak aj na strane otca. K tvrdeniu matky, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy, že sa denne osobne o deti stará a že otec sa o deti nezaujíma, otec zdôraznil, že o deti sa vždy zaujímal a urobil maximum pre to, aby sa im mohol venovať a podieľať sa na ich výchove. Naopak, matka detí robila maximum pre to, aby sa deti s ním nestýkali. O všetkom sú aj dôkazy vo forme niekoľkých jeho podaní ohľadom starostlivosti o deti, či na súde prvej inštancie, alebo na kuratele. Konštatoval, že matka pristupuje k starostlivosti a výchove detí veľmi pasívne, nedohliada na ich prospech v škole, na ich správanie. Deti nemajú žiadne mimoškolské aktivity, matka ich nikdy nepodporovala v ich záujmoch. Matka sa nezaujíma, kde deti trávia svoj voľný čas, s kým sa stretávajú a čo vo svojom voľnom čase robia. Otec disponuje informáciami, čo počas svojho voľna robia, avšak na výchovu svojich detí nemá žiaden dosah, čo ho mrzí a má veľké obavy, aby deti vôbec riadne a úspešne ukončili svoje štúdium. Podľa matky je v záujme maloletých detí, aby bolo výživné zvýšené, avšak otec bol toho názoru, že nakoľko deti navštevujú len stredné školy bez maturity v mieste svojho bydliska, nevznikli matke žiadne podstatne vyššie náklady ako mala doteraz. Doterajšie výživné, ktoré bol otec povinný platiť na obe deti, je podľa neho dostačujúce, asi aj nadštandardné, nakoľko sa z neho platí deťom alkohol, či cigarety. K tvrdeniu matky, že je pri zabezpečení svojho príjmu pasívny uviedol, že toto môže tvrdiť len človek, ktorý nemal nikdy vážne zdravotné problémy. K svojmu zdravotnému stavu dodal, že ho v máji čaká operácia jedného bedrového kĺbu a druhého o ďalších pár mesiacov. Ako dôkaz priložil lekársku správu. K tomuto podotkol, že v najbližších mesiacoch bude z dôvodu operácie práceneschopný, čiže jeho príjem bude ešte nižší ako doteraz.

5. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedol, že zotrváva na svojom písomnom stanovisku k odvolaniu matky.

6. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka súhlasila s vyjadrením kolízneho opatrovníka, nakoľko zvýšenie vyživovacej povinnosti otca je v záujme mal. detí. Uviedla, že otec mal. detí sa vo svojom vyjadrení bránil obdobne ako aj v prebiehajúcom konaní na súde, poukazom na svoj nízky príjem, na zdravotný stav a hlavne opakujúcimi sa útokmi proti nej, ako aj proti deťom. Uviedla, že v období, keď deti boli menšie, styk otca s deťmi umožňovala, v staršom veku samé deti začali styk s otcom obmedzovať, a to najmä z dôvodu, že otec sa pravidelne vyjadroval pred nimi na adresu ich matky nevhodne až vulgárne, čo oni nechceli počúvať a vadilo im to, resp. sa im v čase, keď boli u neho v rodinnom dome jeho priateľky, vôbec nevenoval. Pokiaľ sa ho v SMS pýtali, či majú k nemu prísť, viackrát sa stalo, že im odpovedal, že bude v práci. Následne deťom sám oznámil, že ak sa im nechce k nemu chodiť, tak nemusia. Otec nejavil záujem o výchovu detí, všetky záležitosti týkajúce sa detí vybavovala matka. Bola v pravidelnom kontakte s triednymi učiteľmi v škole, v prípade potreby spolupracovala s oddelením sociálnoprávnej ochrany detí ÚPSVaR Prievidza. Otec sa konzultácií na tomto úrade nezúčastnil. Matka sa prospechom detí zaoberala, pokiaľ boli deti na základnej škole venovali sa aj mimoškolským aktivitám. V súčasnosti deti navštevujú odbory na strednej škole, o ktoré mali záujem. Konzultovala ich ďalšie vzdelávanie s výchovným poradcom na základnej škole. Taktiež uviedla, že práve ona okrem dennej starostlivosti o deti a domácnosť, v prevažujúcej miere zabezpečuje deti aj finančne, snaží sa zvýšiť svoj zárobok nadčasmi v práci, a to aj nadčasmi počas soboty. Tým je prirodzené, že nemá toľko času, aby mala deti sústavne pod kontrolou, čo už vzhľadom aj na ich vek ani nie je možné. Opätovne poukazovala na otcov nezáujem o maloleté deti, napr. o akú školu majú deti záujem po skončení ZŠ, dokonca ani nevie presne, kde študujú, keď vo svojom vyjadrení uviedol, že obe deti navštevujú stredné školy v B., čo je nepravdivý údaj, pretože dcéra dochádza na vyučovanie denne do J. a syn na pravidelnú prax tiež dochádza do J., čo bolo zdokladované. Matka uviedla, že v súčasnej dobe je výživné platené otcom v sume 130,- eur na každé dieťa postačujúce len na úhradu stravy na dieťa za mesiac, všetky ostatné nemalé výdavky na deti musí uhrádzať výlučne matka a z tohto dôvodu bola toho názoru, že aj s prihliadnutím na zhoršený zdravotný stav otca mal. detí mal súd prvej inštancie zvýšiť výživné na ne aspoň primeranou sumou. Vzhľadom na uvedené zotrvala na dôvodoch uvedených vo svojom odvolaní.

7. Kolízny opatrovník opätovne zotrvával na svojom písomnom stanovisku k odvolaniu matky.

8. Otec v následnom písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka trval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Uviedol, že matka nepreukázala dôvodnosť výživného v požadovanej výške, ktoré by bolo použité v záujem maloletých detí. Matka neustále znevažuje lekárske správy o jeho zdravotnom stave, či dôkazy o jeho príjme. Tvrdenie matky, že kvôli nadčasom nemá čas venovať sa maloletým deťom, považoval za nepravdivé, nakoľko matka chodí každý deň z práce o 14:30 hod. Matka sama uviedla, že deti nemá pod kontrolou, s čím otec súhlasil. Poukazoval na nevhodné správanie a nedostatočný prospech maloletého A., ako aj na správanie maloletej C..

9. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

10. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z až . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle .

11. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).

12. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery účastníkov.

13. Zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie výživného je predovšetkým podrobne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane maloletých detí vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so štúdiom, ako aj ich kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov detí, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu, a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

14. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre jeho zmenu. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním

tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi tak, ako boli zistené vo vzťahu k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Či príslušná zmena dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, je na posúdení súdu.

15. V danom prípade sa matka maloletých detí domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany otca v prospech maloletého A. a maloletej C. (z doposiaľ určenej sumy výživného na maloletého A. a maloletú C. v sume 130,- eur mesačne na každé dieťa, na sumu 200,- eur mesačne na každé dieťa ), od dňa podania návrhu, t.j. 07.06.2022 dôvodiac skutočnosťami, že naposledy bola upravená vyživovacia povinnosť pre maloleté deti pred viac ako 5 rokmi, čím došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oboch maloletých detí v podobe zvýšenia nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb daných plynutím času, keď v čase rozhodovania súdu prvej inštancie obe maloleté deti navštevovali strednú školu, sú blízke veku dospelosti, pričom ich potreby je potrebné považovať za potreby dospelého človeka, navýšené o potreby na prípravu na budúce vzdelávanie.

16. Súd prvej inštancie porovnal pomery účastníkov konania od poslednej úpravy s aktuálnymi pomermi rodičov a maloletých detí a vzhľadom na podstatne zvýšený príjem matky a znížený príjem otca rozhodol tak, že návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol.

17. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na zvýšenie výživného zamietnutý. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní matkou maloletých detí vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle .

18. V danej veci súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal a vyhodnotil okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Ako vyplýva z obsahu spisu, vyživovacia povinnosť otca bola určená pôvodne v rozvodovom konaní, rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. -51 zo dňa 23.10.2017, v ktorom na čas po rozvode súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej mal. deti A. a C. zostali v osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na výživu mal. A. i mal. C. sumou po 130,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti (dňa 06.11.2017) rozsudku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletými deťmi nebol súdom upravený. V tomto čase bol maloletý A. žiakom 6. ročníka základnej školy, mal viac ako 12 rokov a maloletá C. bola žiačkou 5. ročníka základnej školy, mala viac ako 10 rokov. Výdavky na maloletého A. spojené so školou boli v sume 45,- eur a na maloletú C. v danom školskom roku 46,- eur (v sume 35,60 eur ročne v 9. ročníku základnej školy). Matka v tom čase dosahovala príjem vo výške 505,90 eur mesačne, otcom čistý príjem predstavoval v období od januára 2017 do septembra 2017 sumu vo výške 296,76 eur netto, mesačne 32,97 eur a zároveň poberal výsluhový dôchodok vo výške 254,- eur mesačne. V čase ostatného rozhodovania pracoval na živnosť ako taxikár a deklaroval čistý príjem z podnikania 300,- eur, resp. do 500,- eur mesačne. Ani jeden z rodičov nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. K zmene pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo na strane všetkých účastníkov konania. V súčasnosti má maloletý A. viac ako 17 a pol roka, navštevuje 2. ročník strednej odbornej školy v mieste svojho bydliska. Maloletá C. má viac ako 15 a pol roka a v školskom roku 2022/2023 je študentkou 1. ročníka strednej K. G. L. J., odbor kaderník. Nad rámec uvedeného odvolací súd obdobne ako súd prvej inštancie poukázal na to, že maloletý A. sa pripravuje na svoje budúce povolanie na strednej odbornej škole formou duálneho vzdelávania. Maloletý pred vstupom na SOŠ uzavrel Učebnú zmluvu č. XX/XXXX/XX so zamestnávateľom C. C., u ktorého získava odborné zručnosti. Súčasťou učebnej zmluvy sú aj podmienky vyplácania podnikového štipendia a ostatného finančného a hmotného zabezpečenia maloletého počas štúdia (finančné príspevky vo forme podnikového štipendia predstavujú sumu od 40,- eur mesačne v 1. ročníku, 60,- eur mesačne v 2. ročníku a 80,- eur mesačne v 3. ročníku). Odvolací súd sa priklonil k stanovisku súdu prvej inštancie v bode 33, že ide o pravidelný príjem maloletého (v školskom roku 2021/2022 vo výške spolu 136,89 eur, resp. 108,69 eur mesačne a v tomto školskom roku v priemere spolu vo výške 103,41 eur), ktorý má z výkonu praktickej prípravy na budúce povolanie vykonávanej na pôde zamestnávateľa ako súčasť štúdia, ktorý dovoľuje maloletému, aby si aspoň sčasti hradil svoje náklady na uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb z vlastných finančných prostriedkov. Odvolací súd identicky ako súd prvej inštancie zároveň vychádzal z veku maloletých detí, celkových životných nákladov a odôvodnených

potrieb maloletých detí (z výdavkov na stravu, ošatenie, cestovné, na dioptrické okuliare pre obe maloleté deti), ktoré sa za obdobie viac ako 5. rokov nepochybne zvýšili. Odvolací súd zároveň zobral do úvahy, že maloleté deti sa v škole nestravujú. Maloletý A. má všetky pracovné pomôcky, oblečenie a študijnú literatúru zdarma. Od poslednej úpravy výživného sa značne nezvýšili výdavky spojené s mimoškolské aktivity, práve naopak, maloletý A. od 8. ročníka základnej školy prestal navštevovať gymnastiku a hrávať futbal, maloletá C. od školského roka 2022/2023 nenavštevuje aerobik. V súvislosti so zvýšeným vekom maloletých detí a prechodom na vyšší stupeň školského systému, ktorý by odôvodňoval zvýšenie výživného (t.j. výdavkov spojených so vzdelávaním a odôvodnenými potrebami maloletých detí) na strane oboch maloletých detí, však nebolo dôvodné zvýšenie výživného prihliadnuc na (zmenené) pomery na strane rodičov maloletých detí.

19. Súd prvej inštancie správne vychádzal pri posúdení zmeny výšky výživného jednak z osobných a materiálnych pomerov oboch rodičov, príjmov oboch rodičov, ako aj zo životnej úrovne, ktorá by mala byť pre dieťa a rodiča rovnaká. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní konštatoval, že sa síce zvýšili výdavky na maloleté deti, ale tiež zohľadnil skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného nastala na strane matky zmena jej príjmových pomerov, a to v tom smere, že sa jej zvýšil príjem z pôvodnej výšky uvádzanej zamestnávateľom v sume 505,90 eur mesačne netto, resp. 600,- eur mesačne uvádzanej matkou, na súčasný príjem v priemere vo výške 804,69 eur mesačne netto, čo predstavuje zvýšenie o 298,79 eur, resp. 204,69 eur. Zároveň je poberateľkou prídavkov na dieťa vo výške 30,- eur mesačne na každé dieťa, zvýšené na sumu 60,- eur na každé dieťa od 01.01.2023. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania nastala zmena jej celkových majetkových pomerov v tom, že predala záhradu a výťažok z predaja v sume 35.000,- eur spolu s podielom svojho brata (spotrebovala 30.317,35 eur) použila na splatenie svojich dlhov, opravu (úpravu a kúpa veci do domácnosti) bytu a časť použila na potreby svojich maloletých detí. U matky nenastala zmena jej osobných pomerov, neuzavrela manželstvo a nepribudla jej žiadna vyživovacia povinnosť. Podstatnú zmenu pomerov však súd prvej inštancie zistil u otca maloletých detí, ktorému sa príjem od času predchádzajúcej úpravy pomerov k maloletým deťom znížil, konkrétne od 01.09.2021 spolu s dávkami PN v priemere na sumu 108,06 eur mesačne netto. Zároveň poberá výsluhový dôchodok vo výške 292,36 eur mesačne (od poslednej úpravy zvýšený o 38,36 eur mesačne). Z listinných dôkazov bolo preukázané, že otec maloletých detí od 05.12.2019 pracuje v spoločnosti C. - F. H. C. s dohodnutým pracovným časom 16 hodín mesačne, na základe Dohody o zmene pracovnej zmluvy od 01.09.2021 v rozsahu 4 pracovných hodín/týždenne. V konaní pred súdom prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že otec trpí zdravotnými problémami zapríčinenými poškodením driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou (stav po operácii LS chrbtice), ktoré z objektívnych dôvodov znižujú jeho schopnosť plne využívať jeho možnosti a schopnosti, v dôsledku čoho je namieste akceptovať u neho nižší príjem, než u zdravého rodiča. Zhoršený zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje vykonávať prácu ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného preukázal odborným posudkom o invalidite zo dňa 27.08.2019, z ktorého vyplynulo, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u otca mal. detí je na hornej hranici normy, t.j. 45 %. Otcovi nebolo navrhnuté pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku, ale môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej záťaže, bez preťažovania axiálneho skeletu, s možnosťou zmeny polohy tela, bez dlhšieho státia, sedenia, chôdze, bez prác vo vynútených polohách, bez nosenia a dvíhania ťažkých bremien, bez nočných zmien, nie na úkol. Výkon práce bol odporučený vo VDI, chránenej dielni ako opravár, údržbár, vrátnik. Podľa posudku jeho invalidita stále trvá. Súd prvej inštancie následne v rámci zisťovania skutočného stavu vychádzal z priemerného mesačného zárobku matky vo výške 804,69 eur netto, ale najmä sa zameral a vyhodnocoval aj otázku potencionality príjmu otca, pričom túto kvantifikoval na základe jeho predchádzajúcich pracovných skúseností/zamestnaní a vzdelania. Ak by aj otec využil z dôvodu obmedzení spôsobených nepriaznivým zdravotným stavom svoje schopnosti a možnosti čo len na 55 %, pri jeho poklese schopnosti pracovať v rozsahu 45 %, jeho potencionálny príjem by pri existencii voľných pracovných miest v mieste bydliska dosahoval sumu vo výške 664,58 eur spolu s výsluhovým dôchodkom (372,58 eur mesačne netto plus 292,- eur ) a po odpočítaní vyživovacej povinnosť v sume 260,- eur by mu zostala čiastka v sume 404,58 eur. V komparácii s aktuálne dosahovaným príjmom matky v sume 804,69 eur mesačne netto s pričítaním rodinných prídavkov 60,- eur a výživného 260,- eur, by suma na každého (pre matku a dve deti) predstavovala 374,90 eur mesačne.

20. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že uvedený podstatný pokles príjmu na strane otca ovplyvnil situáciu na jeho strane, a to nielen na krátky čas, a preto nemožno spravodlivo požadovať, aby otec na maloleté deti platil výživné vo výške navrhovanej matkou vzhľadom na tieto zmenené pomery na strane oboch rodičov maloletých detí.

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd podľa napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Odvolací súd nevidel dôvody na odklon od všeobecnej zásady nepriznávania nároku na náhradu trov konania v mimosporovom konaní.

23. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).