Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CoCsp-21-2023.pdf
PDF · 94.7 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoCsp/21/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 3.000 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 21.09.2022, takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol následne:
,,I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške, o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.“
2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že na základe zrušujúceho rozsudku krajského súdu pristúpil k opätovnému skúmaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že postupovaná pohľadávka vyplývala zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 10.11.2016. Považoval vzťah vzniknutý zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.11.2016 za spotrebiteľský vzťah. Podľa Prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok bol dátum zosplatnenia uvedený dňa 04.03.2019. Podmienkou pre platné postúpenie predmetnej pohľadávky je jej splatnosť v čase postúpenia. Bez ohľadu na dátum splatnosti nemal súd prvej inštancie preukázané v danej veci splnenie podmienky predchádzajúcej písomnej výzvy žalovanému pred uplynutím 90 dní omeškania v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý aplikoval. Výzva na úhradu pohľadávky datovaná dňom 26.03.2019 bola na poštovú prepravu podľa predloženého dokladu podaná dňa 28.03.2019, žalobca však doručenie výzvy súdu nepreukázal. Preto súd prvej inštancie pri posúdení aktívnej vecnej legitimácie vychádzal z nedodržania zákonom stanovenej 90-dňovej lehoty na postúpenie pohľadávky, ku ktorej malo dôjsť 24.06.2019. Poukázal na to, že spolu s úverovou zmluvou boli žalobcom predložené aj Všeobecné obchodné podmienky, ako aj Obchodné podmienky pre osobný účet a balíky produktov a služieb pre fyzické osoby, z ktorých však nevyplýva, že si pôvodný veriteľ s
klientom, teda žalovaným individuálne dojednal možnosť zosplatnenia pohľadávky veriteľa kedykoľvek s odkazom na ustanovenie § 89 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Pokiaľ táto podmienka nebola individuálne dojednaná, ide o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda ide o neprijateľnú podmienku. V tomto smere súd prvej inštancie odkázal aj na bod 22. zrušujúceho rozsudku krajského súdu, podľa ktorého je navyše dojednanie bodu 12.4 Všeobecných obchodných podmienok neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z dôvodu, že nie je preukázané platné postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu (nepreukázané doručenie výzvy banky), teda z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, keď zmluva o postúpení je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, žalobu v celom rozsahu zamietol. Keďže je samotné postúpenie pohľadávky neplatné, nesvedčí žalobcovi aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby.
3. Súd prvej inštancie vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (100 %) podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), pretože bol plne úspešný.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že v konaní bolo celkom nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ - právny predchodca žalobcu spoločnosť E. E., C. dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej aj ako ,,ZoB“) ukladá. V konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný bol ku dňu 01.02.2019 v nepretržitom omeškaní so splácaním svojho peňažného záväzku vo výške 4.885,14 eura, pričom po zohľadnení výšky mesačnej splátky je zrejmé, že nepochybne išlo o podstatne dlhšie omeškanie ako vyžaduje ust. § 92 ods. 8 ZoB, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo až dňa 24.06.2019. Žalobca má za to, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB a pohľadávku postupca postúpil po vyhlásení úveru za predčasne splatný (ku dňu 04.03.2019, čomu predchádzala výzva zo dňa 01.02.2019) po (opätovnom) vyzvaní žalovaného na úhradu dlžnej sumy s výslovným upozornením, že pri nesplnení záväzku v stanovenej lehote je banka oprávnená pohľadávku postúpiť na tretiu osobu (výzva zo dňa 26.03.2019). K všetkým trom písomnostiam žalobca predložil podacie hárky (alebo doručenku v prípade oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti) a preto má žalobca za to, že predmetné výzvy sa nepochybne dostali do dispozičnej sféry žalovaného a žalovaný sa s výzvami mal (a zároveň mohol) oboznámiť. Ust. § 92 ods. 8 ZoB vôbec nehovorí o tom, že na platné postúpenie by bola potrebná „osobitná“ výzva (a rovnako neurčuje ani žiadne jej osobitné náležitosti). Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že k uplatneniu práva podľa § 565 OZ došlo podaním zo dňa 06.03.2019 – a v zmysle platnej právnej úpravy (§ 565 OZ) tak mohlo dôjsť len v prípade, ak to bolo medzi stranami dojednané (čo bolo zrozumiteľne dojednané v čl. II ods. 7. Zmluvy) a zároveň pre nesplnenie splátky splatnej dňa 28.02.2019 (nakoľko pre skôr splatné splátky toto oprávnenie zaniklo). K uplatneniu práva podľa § 565 OZ došlo zároveň v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v dlhšom ako 3 mesačnom omeškaní s platením splátok a súčasne bol upozornený na možnosť uplatnenia tohto práva. Žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie dojednanie čl. 12.4. VOP vyhodnotil ako neprijateľné, nakoľko možnosť postúpenia pohľadávky na tretiu osobu postupcovi vyplýva priamo zo zákona (konkrétne z ust. § 92 ods. 8 ZoB, ktoré zároveň aj určuje podmienky pre platné postúpenie pohľadávky.) Žalobca má za to, že možnosť postúpenia pohľadávky veriteľom na tretí subjekt nemá za priamy následok zhoršenie postavenia spotrebiteľa v danom vzťahu, nakoľko obsah záväzku sa postúpením pohľadávky z postupcu na nového veriteľa nemení. Žalobca záverom poukázal aj na nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko súd prvej inštancie v bode 16. svojho rozhodnutia uviedol, že zmluva o postúpení je absolútne neplatná pre rozpor z ust. § 37 OZ. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd žalobe vyhovie alternatívne navrhol zrušiť rozsudok a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby. V tejto súvislosti poukázal na iné možné porušenia spotrebiteľského práva zo strany žalobcu.
6. V replike žalobca uviedol, že pred poskytnutím úveru žalovanému jeho právny predchodca postupoval s odbornou starostlivosťou v súlade s § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zobral do úvahy všetky informácie, ktoré mu toto ustanovenie ukladá vziať do úvahy.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnymi skutkovými zisteniami, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej E. E., C., dňa 10.11.2016 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. 5121657255, ktorého predmetom bolo poskytnutie spotrebného úveru vo výške 13.000 eur (ďalej len ,,Zmluva o úvere“) (č.l. 19-21 spisu). Išlo o úver spotrebiteľský, ktorého úprava v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10. V danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2019 právny predchodca žalobcu E. E., C., postúpila na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti upravuje Občiansky zákonník v ust. § 524 a nasl.
11. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť, je otázka, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty.
12. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.
13. Odvolací súd konštatuje, zhodne so súdom prvej inštancie, že z obsahu spisu je zrejmé, že postupca nepostupoval v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB, keď nezaslal žalovanému výzvu. Výzva v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB musí byť kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením lehoty 90 dní a upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt, bez súhlasu dlžníka. Žalobca tvrdí, že banka pred postúpením mu pohľadávky si splnila povinnosť podľa § 92 ods. 8 ZoB, avšak nepreukázal, žeby banka skutočne dlžníkom zaslala výzvu v zmysle označeného ustanovenia ZoB, poskytujúcej spotrebiteľovi (žalovanej) ochranu resp. možnosť takejto ochrany pred porušením bankového tajomstva, ktorá skutočnosť musí byť v tejto osobitnej výzve explicitne uvedená a tak daná spotrebiteľovi (žalovanej) na vedomie s možnosťou rozhodnúť sa či bude alebo nebude banke plniť. Výzva zo dňa 26.03.2019 (č.l. 48 spisu) síce upozorňuje, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy, je banka oprávnená postúpiť pohľadávku, avšak nespĺňa vyššie uvedené kvalifikované požiadavky výzvy podľa § 92 ods. 8 ZoB.
14. Z uvedeného dôvodu taktiež neobstojí tvrdenie žalobcu, že za takúto výzvu možno považovať aj výzvu banky zo dňa 01.02.2019 (č.l. 49 spisu). Tato bola voči žalovanému bankou realizovaná síce pred postúpením pohľadávky (24.06.2019), avšak na úplne inom právnom základe a to na podklade § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a nie na podklade § 92 ods. 8 ZoB, pretože jedná sa o výzvu na plnenie s následkom zosplatnenia celého úveru a nie s následkom postúpenia pohľadávky inému subjektu, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 ZoB.
15. Žalobca o doručení výziev žalovanému predložil ako dôkaz poštové podacie hárky s dátumom podania 28.03.2019 (č.l. 150 spisu) v prípade výzvy zo dňa 26.03.2019 a s dátumom podania 04.02.2019 (č.l.152 spisu) v prípade výzvy zo dňa 01.02.2019. Odvolací súd uvádza, že predloženie samotného elektronického podacieho hárku samo o sebe ešte nedokazuje, že došlo k dôjdeniu zásielky - výzvy a oznámenia aj do dispozičnej sféry žalovaného na adresu uvedenú v zmluve o úvere, t.j. nepreukazuje, aký bol osud zásielky po jej odovzdaní na pošte. Aj keď odvolací súd chápe, že na doručovanie zásielky prostredníctvom poštového doručovateľa nemá odosielateľ vplyv a dosah, ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyžaduje, aby prejav vôle došiel adresátovi - neprítomnej osobe. Nestačí teda v spore preukázať podanie zásielky na pošte, ale aj to, že pošta zabezpečila dôjdenie zásielky do dispozičnej sféry dlžníkov ako adresáta, čím mu bola vytvorená objektívna možnosť oboznámiť sa s ňou a s jej obsahom. Pre preukázanie uvedeného je totiž potrebné, aby žalobca preukázal, že listina došla do dispozičnej sféry dlžníka, a to buď doručenkou alebo kópiou vrátenej listovej zásielky neprevzatej spotrebiteľom v odbernej lehote. Nositeľom dôkazného bremena a možnosti dlžníka oboznámiť sa s obsahom podania je žalobca, ktoré však žalobca v tomto konaní neuniesol.
16. Tým, že banka výzvu žalovanému nezaslala, resp. táto skutočnosť zo strany žalobcu nebola v konaní preukázaná, neposkytla mu dostatočný priestor na vykonanie krokov voči „svojej“ banke za účelom zotrvania s ňou vo vzťahu. Preto aj tohto dôvodu nebolo preukázané splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky. Aktívna legitimácia žalobcu nie je preto daná. Zmyslom a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok času na vykonanie opatrení zotrvať na vzťahu so „svojou“ bankou a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej F. G. E..
17. Odvolací súd je tiež názoru, že § 92 ods. 8 ZoB je svojou povahou kogentné a preto sa od neho nemožno odchýliť ani na základe dohody zmluvných strán. Zákon totiž v zmysle vyššie uvedeného ukladá banke povinnosť, ktorá musí byť splnená pre platné postúpenie pohľadávky; aj odlišné dojednanie vo VOP by preto pre rozpor so zákonom bolo neplatné. Je nutné mať na zreteli, že § 92 ods. 8 ZoB je svojou povahou kategorickou kogentnou právnou normou, ktorá vylučuje, aby sa subjekty právneho vzťahu od nej odchýlili a to ani obojstrannou dohodou. Banka a klient preto nemôžu túto kogentnú normu ani vylúčiť ani obmedziť; ak tak dohodou urobia, takéto dojednanie je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, keďže odporuje zákonu, príp. ho obchádza.
18. Z uvedeného tak plynie záver, že žalobca nepreukázal v konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu, pretože nebol daný základný predpoklad platného postúpenia pohľadávky, ktorej sa žalobca domáha, a ktorým bola splatnosť postupovaného záväzku.
19. Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné ani konštatovať, že by vyššie uvedeným právnym posúdením (ne)doručenia výzvy žalovanému pred postúpením pohľadávky, došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, ako namietal v odvolaní. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní a právne neposúdi svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
20. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.
21. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj inými odvolacími námietkami.
22. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).