Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/46/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: Ing. X. N., bytom A.Z. XX/XX, X. N., zastúpeného JUDr. Y. Z., advokátkou AK I.. A. K. XX/X, B. Z. proti odporkyni: Mgr. L. N., bytom A. Z. XX/XX, X. N., zastúpenej JUDr. V. Y., advokátom AK I.. sv. F. XX, G., o rozvod manželstva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. januára 2013, č.k. -40 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o rozvode manželstva účastníkov p o t v r d z u j e.

Vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok z m e ň u j e tak, že navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku 66 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 944,82 eur, k rukám JUDr. V. Y., advokáta, do troch dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred bývalým MsNV v B., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 8, ročník 1987, na strane 43, pod poradovým číslom 96 rozviedol. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a vzhľadom na kategorický odmietavý postoj navrhovateľa súd musí konštatovať, že je aj trvale rozvrátené. Trvalý rozvrat spočíva v tom, že navrhovateľ opakovane pred súdom zdôraznil, že za žiadnych okolností nie je ochotný obnoviť manželské spolužitie. Je nesporné, pokiaľ sa jeden z manželov v manželstve necíti dobre , spokojne , pokiaľ ho spolužitie s partnerom nenapĺňa, nie je možné ho žiadnymi prostriedkami prinútiť, aby v takomto manželstve zotrval. Navrhovateľ zdôvodňoval svoj kategorický odmietavý postoj tým, že dlhodobo ho manželstvo po citovej stránke nenapĺňalo a toto bol aj dôvod, pre ktorý nadviazal známosť s inou ženou. Odporkyňa spočiatku sa snažila tento fakt spochybňovať tvrdením, že navrhovateľ si inú ženu vymyslel len s cieľom dosiahnuť rýchlo rozvod. Súd však predovšetkým z výpovede navrhovateľa, ale aj z výpovede dcéry účastníkov konania dospel k záveru, že navrhovateľ má mimomanželskú známosť, čo vyplýva aj z toho , že dcéra účastníkov konania uviedla, zo SMS v otcovom telefóne zistila, že otec má intímnu priateľku a že na túto skutočnosť prišla ešte pred tým, než otec podal návrh na rozvod, dokonca s touto ženou aj komunikovala. Z dokazovania vyplynulo, že účastníci konania o doterajšom spolužití, teda o spolužití do odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti, vypovedali každý inak. Navrhovateľ tvrdil, že jeho manželstvo bolo neuspokojivé, že netrávili spolu dostatočne voľný čas, že mali názorové nezhody a pod. Naopak odporkyňa tvrdila, že ich manželstvo bolo harmonické, že všetok voľný čas trávili spolu ako aj v kruhu priateľov a ostatnej rodiny. Napriek rozporným tvrdeniam súd nepristúpil k výsluchu svedkov , aby sa tento rozpor prípadne odstránil, vzhľadom na záver súdu, že sa jedná o trvalý rozvrat manželstva tak, ako je vyššie zdôvodnené. V tejto súvislosti však súd poukazuje tiež na to, že odporkyňa preukazovala, že manželstvo s navrhovateľom bolo pekné a harmonické, a preto je nepochopiteľné jej tvrdenie, že navrhovateľ si mimomanželskú známosť vymyslel s cieľom urýchliť rozvod. Nepochopiteľnosť týchto tvrdení súd vidí v tom, že pokiaľ by skutočne bolo manželstvo harmonické, nebolo by narušené napr. mimomanželskou známosťou, chvíľková kríza medzi manželmi by nemohla spôsobiť, že by z idylického a harmonického manželstva jeden z manželov chcel uniknúť a dosiahnuť rýchly rozvod. Podľa názoru súdu, samotná strata zamestnania bola dôvodom, pre ktorý došlo k zhoršeniu vzťahov medzi manželmi , ale za predpokladu, že by navrhovateľ nemal známosť s inou ženou , bolo by možné krízu manželstva prekonať. Za daného stavu však súd hodnotí rozvrat manželstva za hlboký a trvalý. Je však nesporné, že k takémuto stavu v manželstve prispel predovšetkým navrhovateľ svojim nezodpovedným správaním, keď názorové a citové problémy v rodine neriešil spôsobom , ktorý by viedol k vyriešeniu týchto , teda rozhovorom s manželkou a až po tom ,keď by nedospeli ku konštruktívnemu riešeniu, mohol by byť tento jeho druhý vzťah považovaný za dôsledok krízy v manželstve. Jednoznačne spočiatku navrhovateľ mal snahu kryť svoje správanie , čoho dôkazom je aj skutočnosť, že napriek známosti bol s manželkou na dovolenke, a teda snažil sa viesť normálny manželský život ,čo znamená, že odporkyňa mohla mať dôvodný pocit, že napriek občasným hádkam , je ich manželstvo usporiadané. Keďže navrhovateľ neriešil nespokojnosť v manželstve spoločne s odporkyňou a nadviazal známosť s inou ženou, tak súd musí konštatovať, že za daného stavu prevažnú mieru viny na rozpade manželstva má práve navrhovateľ. Rozvrat manželstva nepochybne vyplýva aj z toho, že napriek dosť dlhým intervalom medzi jednotlivými pojednávaniami ani jeden z manželov nevyvinul žiadnu snahu o obnovenie spolužitia. Neurobila tak ani samotná odporkyňa , ktorá prezentovala svoj názor, že má záujem na udržaní manželstva, napriek tomu však neurobila žiaden ústretový krok a z toho súd vyvodil, že rešpektuje rozhodnutie navrhovateľa nevrátiť sa do rodiny ani obnoviť manželské spolužitie. Za daného stavu súd preto bol toho názoru, že rozvod manželstva je skutočne dôsledkom trvalo narušených vzájomných vzťahov , a preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Pri rozhodovaní súd už nemusel prihliadať na záujem mal.detí, pretože dieťa, ktoré sa narodilo z manželstva , je už plnoleté. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 23 ods. 1,2,3 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok považovala za nesprávny a aj za predčasný bez vykonania dokazovania potrebného nielen na zistenie splnenia zákonných podmienok pre rozvod manželstva, ale aj možnosti obnovenia manželského spolužitia účastníkov. Poukázala na to, že manželstvo trvá už viac ako 25 rokov a že aj v minulosti dochádzalo medzi účastníkmi v ich manželskom spolužití k nezhodám, ktoré vždy dokázali vyriešiť v záujme zachovania ich manželstva a rodiny s ich už teraz plnoletou dcérou. Ďalej uviedla, že vzhľadom na rozporné tvrdenia navrhovateľa v priebehu konania opríčinách, ktoré viedli navrhovateľa k podaniu návrhu na rozvod manželstva bolo potrebné pre záver o existencii hlbokého a trvalého rozvratu manželstva účastníkov práve z dôvodu nadviazania známosti s inou ženou zo strany navrhovateľa, vykonať na túto skutočnosť dokazovanie. Pokiaľ súd prvého stupňa v tomto smere poukázal na svedeckú výpoveď dcéry účastníkov, tak z tejto okrem iného vyplynulo aj to, že otec (navrhovateľ) ju po výmene SMS s inou ženou ubezpečoval, že on žiadnu známosť s inou ženou nemá. Mala za to, že ak súd prvého stupňa za daného dôkazného stavu dospel k záveru, že prvotnou príčinou zhoršenia vzťahov medzi účastníkmi bola strata zamestnania navrhovateľa, pričom toto zhoršenie vzťahov ešte nemalo za následok hlboký a trvalý rozvrat manželstva účastníkov a bolo možné ho riešiť rozhovorom účastníkov, o ktorý sa navrhovateľ zjavne nepokúsil, a až nadviazanie známosti navrhovateľa s inou ženou malo za následok hlboký a trvalý rozvrat manželstva, v dôsledku ktorého bolo potrebné manželstvo rozviesť, tak takýto záver súdu prvého stupňa nemá dostatočnú oporu v skutkových zisteniach, ktoré by boli založené na riadne vykonanom dokazovaní. Zdôraznila, že vzhľadom na dobu trvania manželstva účastníkov a s tým spojené dlhodobé usporiadanie životných pomerov odporkyne, ktorá sa svojím pracovným zaradením a spôsobom života vždy prispôsobovala navrhovateľovi, ako aj vzhľadom na to, že z manželstva účastníkov pochádza plnoletá dcéra, pre ktorú je úplná rodina aj v jej terajšom veku silným citovým zázemím a oporou, má záujem na zachovaní manželstva veriac, že navrhovateľ pristúpil k podanému predmetnému návrhu na rozvod manželstva bez ďalšieho zvažovania všetkých týchto okolností a dôsledkov takéhoto jeho postupu, keď tak urobil v celkom krátkom časovom odstupe po spoločnej dovolenke účastníkov, na ktorej boli účastníci spokojní a mali aj intímny vzťah a veriac, že podmienky na obnovenie spolužitia sú ešte dané a že obnovenie ich spolužitia je možné. Uplatnila si náhradu trov konania.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že absolútne vylučuje obnovenie manželského spolužitia, komunikácia medzi ním a odporkyňou je vyostrená a situácia len podnecuje vznik nových konfliktov. Mal za to, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie a to aj v súlade s vyhodnotil. Nepopiera, že on si našiel mimomanželskú známosť, ale aj napriek tomu je presvedčený, že aj v tomto prípade bez výnimky zlyhala komunikácia medzi účastníkmi, čo napokon vyústilo do neprekonateľného štádia narušenia vzájomných manželských vzťahov. V dôsledku vzájomných nedorozumení a absencie spoločného riešenia ako tieto prekonať, dospel do štádia, že jeho vzťah k odporkyni úplne ochladol, čo je jeho subjektívny postoj. Takéto nepriaznivé obdobie v manželstve účastníkov konania malo dlhodobý a pretrvávajúci charakter a skutočnosť, že si našiel priateľku bola podľa jeho názoru len následkom odcudzenia k odporkyni. Skutočnosť, že má mimomanželskú známosť uviedol až na druhom pojednávaní a dôvody objasnil na tomto pojednávaní. Mal za to, že argument odporkyne, že boli v lete na spoločnej dovolenke a preto mala za to, že ich manželstvo je bezproblémové, nie je dôvodom na zmenu napadnutého rozsudku. To, že účastníci spolu absolvovali dovolenku ešte neznamená a ani nepreukazuje, že manželstvo účastníkov bolo harmonické. Pre úplnosť dodal, že súd prvého stupňa dospel k správnemu názoru, ohľadom stavu už nefungujúceho manželstva účastníkov konania, o čom svedčí fakt, že konajúci súd manželstvo nerozviedol hneď na prvom pojednávaní, ale až po niekoľkých pojednávaniach a teda po zistení všetkých pre súd potrebných skutočností. Je preto nesporné, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno považovať za predčasné, resp. za nerozvážne.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa na odvolacom pojednávaní podľa a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, keď súd prvého stupňa správne vyhodnotil a právne posúdil, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že si nemôže plniť svoj účel, nie je ani predpoklad vzhľadom na postoj navrhovateľa na obnovenie manželstva. Z vyjadrenia právneho zástupcu odporkyne na odvolacom pojednávaní vyplýva, že vzhľadom na spôsob ako sa k nej navrhovateľ zachoval, sa cíti ponížená a ani ona už nemá záujem na obnovení spolužitia. Navrhovateľ taktiež na odvolacom pojednávaní potvrdil, že nemá záujem na obnovení spolužitia s odporkyňou. Od októbra 2012 nežije v spoločnej domácnosti s odporkyňou, býva v Bratislave v podnájme, našiel si tam prácu. Ako už uvádzal pred súdom prvého stupňa, má známosť s inou ženou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a s ktorou očakáva narodenie dieťaťa koncom decembra 2013, začiatkom januára 2014. Za daného stavu aj odvolací súd hodnotí rozvrat manželstva za hlboký a trvalý. Rovnako ako súd prvého stupňa má za to, že k takémuto stavu manželstva prispel predovšetkým navrhovateľ svojím nezodpovedným správaním, keď názorové a citové problémy v rodine (ktoré nepoprela ani odporkyňa) neriešil spôsobom, ktorý by viedol k vyriešeniu týchto rozporov, naopak, jednoznačne spočiatku mal navrhovateľ kryť svoje správanie, že si našiel známosť s inou ženou, dôkazom čoho je aj skutočnosť, že napriek tejto známosti bol s manželkou v auguste 2012 na dovolenke a teda sa snažil viesť normálny manželský život, čo znamená, že odporkyňa mohla mať dôvodný pocit, že napriek občasným hádkam, je ich manželstvo usporiadané. Od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, keď manželia už takmer rok nežijú v spoločnej domácnosti. Príčinu rozvratu manželstva videl aj odvolací súd predovšetkým na strane navrhovateľa, ktorý počas manželstva nadviazal mimomanželský vzťah, čím porušil povinnosť manželov byť si verní. Manželia fakticky žili spolu veľmi dlhú dobu - 25 rokov a samotná okolnosť faktického dlhotrvajúceho spolužitia účastníkov svedčí o tom, že navrhovateľ práve pod vplyvom známosti s inou ženou nemá záujem o obnovenie spolužitia s odporkyňou.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o rozvode manželstva účastníkov podľa ako vecne správny potvrdil.

Vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zmenil. V danom prípade vzhľadom k príčinám rozvratu manželstva, ktoré boli jednoznačne na strane navrhovateľa videl odvolací súd dôvod pre priznanie náhrady trov konania odporkyni podľa veta druhá Trovy konania odporkyni spočívajú v odmene za právne zastupovanie v prvostupňovom konaní vo výške 831,91 eur, t.j. za 6 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, 25.10.2012, vypracovanie vyjadrenia k návrhu 13.11.2012 a účasť na pojednávaniach v dňoch 14.11.2012, 26.11.2012 - od 10.00 hod. do 12.05 hod. a 28.01.2013) vo výške 5 x 58,69 eur a 1 x 60,07 eur, režijný paušál 4 x 7,63 eur a 1 x 78 eur, náhradu za premeškaný čas advokáta za cestu z Trenčína do Považskej Bystrice a späť na pojednávania v dňoch 14.11.2012, 26.11.2012 a 28.01.2013, celkom za 12 polhodín, z toho 8 polhodín v roku 2012 po 12,71 eur a 4 polhodiny v roku 2013 po 13,01 eur a náhradu za cestovné advokáta pri cestách z Trenčína do Považskej Bystrice a späť (92 km) osobným motorovým vozidlom Ford Focus EVČ TN502CO z pojednávania v dňoch 14.11.2012 a 28.01.2013 vo výške 118,76 eur a dňa 26.11.2012 vo výške 28,93 eur + 20% DPH (podľa , , , , , , a vyhl. č. v znení neskorších predpisov). Náhrada trov odvolacieho konania predstavuje sumu 228,91 eur, ktorá suma predstavuje zaplatený súdny poplatok za odvolanie vo výške 66 eur a odmenu za zastupovanie odporkyne advokátom v odvolacom konaní za 2 úkony právnej pomoci po 60,07 eur (vypracovanie odvolania proti rozsudku 19.03.2013, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 12.09.2013 + 2 x režijný paušál 7,81 eur + 20% DPH - 27, 15 eur (podľa , , , a vyhl.č. v znení neskorších predpisov). Celkom náhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania predstavuje sumu 1060,82 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.