Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-535-2021.pdf
PDF · 96.29 KB
Case nature
Subarea
64Ek/535/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s. r. o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti povinnému 1/: GASY, s. r. o., so sídlom Juraja Palkoviča 2607/8, 071 01 Michalovce, IČO: 36 170 321, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Baťalík - advokát, so sídlom Š. Kukuru 14, 071 01 Michalovce, IČO: 35 554 975, proti povinnému 2/: O. C., D. XX.XX.XXXX, H. A. W. X. XX/XX, G. XXX XX A. D., o vymoženie pohľadávky vo výške 10 000,00 EUR s príslušenstvom, exekúcia vedená súdnym exekútorom: JUDr. Atila Ádám, so sídlom exekútorského úradu Čajakova 5, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod sp. zn. 269EX 176/21- 5 - And, o návrhu povinného1/ na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému 1/ vo výške 175,37 EUR, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05.02.2021 domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 10 000,00 EUR s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Exekučný titul“).
2. Súd poverením zo dňa 26.02.2021 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Atila Ádám, so sídlom exekútorského úradu Čajakova 5, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/ XX- X - V..
3. Súdny exekútor predložil súdu dňa 17.03.2021 na rozhodnutie návrh povinného 1/ (ďalej len „Povinný“) na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného a s prílohami. Súdny exekútor dňa 01.03.2021 doručil povinnému Upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 14.03.2021 súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podal povinný v zákonnej 15-dňovej lehote.
4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie odkázal na ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku ako na generálne ustanovenie, ktoré aplikuje exekučný súd v prípade, keď exekúcia nemôže byť vedená pre určité dôvody, pričom nejde o zánik práca priznaného exekučným titulom, zrušenie exekučného titulu alebo dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné. Povinný ďalej uvádzal, že právnym dôvodom na zastavenie exekúcie je akákoľvek právna skutočnosť, ktorá z hmotnoprávneho alebo z procesnoprávneho hľadiska bráni
vymáhateľnosti exekučného titulu. Zároveň tvrdil, že exekučný titul, na podklade ktorého je predmetná exekúcia vedená nie je materiálne vykonateľný a ide o nulitné rozhodnutie. Povinný mal zato, že na základe petitu exekučného titulu je zrejmé, že sa jedná o nerozlučné procesné spoločenstvo. Ďalej poukazoval na skutočnosť, že nerozlučné spoločenstvo v konaní je také procesné spoločenstvo, kde úkony jedného subjektu spoločenstva zaväzujú každý ďalší subjekt, ktorý je členom procesného spoločenstva. Nerozlučné spoločenstvo vzniká vždy tam, kde sa rozhodnutie v tejto veci musí vzťahovať na všetky subjekty tvoriace procesné spoločenstvo na jednej strane. Vzhľadom na § 367 ods. 2 posledná veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) povinný dospel k názoru, že ak odvolanie podá jeden z nerozlučných spoločníkov, nenadobudne formálnu ani materiálnu právoplatnosť výrok rozhodnutia odvolaním napadnutý ani vo vzťahu k ostatným nerozlučným procesným spoločníkom. Z podstaty nerozlučného procesného spoločenstva vyplýva, že procesný úkon ktoréhokoľvek zo žalobcov alebo žalovaných platí aj pre ostatných. Povinný poukázal na skutočnosť, že voči exekučnému titulu bol podaný odpor SKLADOVŇA, a. s. Michalovce, so sídlom Močarianska 14, 071 01 Michalovce, IČO: 36 184 187 (žalovaný 1/ z Exekučného titulu). Vzhľadom na skutočnosti týkajúce sa nerozlučného procesného spoločenstva mal povinný za to, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný a je nulitným rozhodnutím. Povinný preto v závere navrhol, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým exekúciu zastaví.
5. Súdny exekútor predložil súdu vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na § 11 ods. 5 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z. z.“), na § 15 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z., a na § 76 CSP. Ďalej oprávnený vo svojom vyjadrení poukazoval na samostatné procesné spoločenstvo, nakoľko mal za to, že v danom prípade ide o samostatné procesné spoločenstvo. Poukazoval na rozdiel medzi samostatným procesným spoločenstvom a nerozlučným spoločenstvom. Taktiež oprávnený poukázal na skutočnosť, že s procesnými náležitosťami konania sa má vysporiadať prvostupňový všeobecný súd, a že konanie o návrhu na vykonanie exekúcie je len vykonávacím konaním. Súd je pritom viazaný v zmysle § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) viazaný údajmi v doložke o právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený uvádzal, že sa pokladá za zrejmé a nepochybné, že sa exekúcia vedie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a niet pochybnosti o tom, že exekučný titul nebol zrušený. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal oprávnený za to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, a preto by ho mal súd zamietnuť. Súčasne oprávnený žiadal o priznanie náhrady trov oprávnenému vo výške 175,37 EUR (1 x úkon právnej služby 135,27, 1 x režijný paušál 10,87 EUR, DPH - 29,23 EUR).
6. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku: „Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.“
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.”
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku: „V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.“
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku: „Návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.“
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
12. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
14. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde, a k podanému návrhu na zastavenie exekúcie podáva nasledovné vyjadrenie.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
16. Slovenská právna úprava diferencuje civilné sporové konanie ako konanie základné a konanie exekučné. V základnom konaní súd rozhoduje o spore, ktorý vznikol medzi účastníkmi, pričom výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je exekučný titul. Ak sa účastník základného konania domnieva, že vydané rozhodnutie nie je správne, resp. spravodlivé, má právo domáhať sa ochrany, avšak len v základnom konaní, pričom mu prináleží na svoju ochranu využiť opravné prostriedky, ktoré mu zákon priznáva. Námietky, ktoré má povinný k vydanému exekučnému titulu má možnosť namietať v základnom konaní. Nadobudnutím právoplatnosti sa stáva exekučný titul vykonateľným, a oprávnený má právo domáhať sa splnenia judikovanej povinnosti v exekučnom konaní ako samostatnom konaní.
17. Exekučný súd v rámci výkonu rozhodnutia len vykonáva to, o čom už rozhodol iný súd v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok a je vykonateľné, je exekučným titulom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania.
18. Zákon rozlišuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia. Medzi obsahové náležitosti rozhodnutia patrí výrok, odôvodnenie a poučenie. Výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktoré musí byť jednoznačne špecifikované. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu či zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne stavy. Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať
vyriešenie veci, ktorá je predmetom konania. Musí byť z neho predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia orgán rozhodoval. Ak sa účastníkovi ukladá povinnosť niečo splniť, musí byť vo výroku určená jeho lehota na plnenie. Nesplnenie povinnosti v tejto lehote je jednou z podmienok vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia. Lehota pritom nesmie byť kratšia ako ustanovuje osobitný predpis.
19. Dňa 05.02.202 bol súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 10 000,00 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. Keďže súd po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie spolu s prílohami nezistil žiaden rozpor so zákonom, vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
20. Hlavnými dôvodmi, ktoré uvádzal povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie sú, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný a že ide o nulitné rozhodnutie. Spôsob vykonania exekúcie musí jednoznačne vyplývať z výroku exekučného titulu, pretože ak by to tak v konkrétnom prípade nebolo, exekučný titul by bol materiálne nevykonateľný. Z tohto dôvodu sa exekúcia ako aj celé exekučné konanie začali dôvodne. Exekučný súd poukazuje na skutočnosť, že už neskúma v exekučnom konaní správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná. Skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia. Na základe uvedeného vyplýva, že povinný mal možnosť namietať tieto skutočnosti v základnom konaní, čo však neurobil. Súd teda konštatuje, že v danom prípade sú splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo jej ukladalo vykonateľné rozhodnutie.
21. Ďalším dôvodom, ktorý povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádzal je, že podľa neho tvoril s ostatnými povinnými nerozlučné procesné spoločenstvo, a keďže v základnom konaní podal odpor jeden zo žalovaných, tak toto jeho konanie sa týkalo aj ostatných žalovaných a rozhodnutie sa bude týkať aj ostatných subjektov nerozlučného procesného spoločenstva. Súd sa nestotožňuje s tvrdením povinného o tom, že v predmetnej veci ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, ale naopak stotožňuje sa s tvrdením oprávneného o tom, že v danom prípade ide o samostatné spoločenstvo. Podľa § 76 CSP: „Samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne“ Súd ďalej poukazuje tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.02.2012, sp. zn. 1Cdo/43/2010: „Povahu procesného spoločenstva determinuje hmotné právo. Ak hmotné právo umožňuje, aby predmet konania bol prejednávaný samostatne voči každému spoločníkovi, ide o samostatné procesné spoločenstvo.“ K danej problematike nachádzame rozširujúci výklad v komentári k Civilnému sporovému poriadku: „Samostatné procesné spoločenstvo je pre sporové konania spravidla typické. Ide o také spoločenstvo, kde má každý zo spoločníkov samostatný procesný nárok (alebo povinnosť) voči protistrane. V zásade platí, že v konaní existuje toľko nárokov, koľko je procesných spoločníkov. O každom nároku teda možno rozhodnúť samostatne. Pri procesnom spoločenstve robí úkony každý spoločník sám za seba. Spravidla pri solidárnych záväzkoch pôjde o samostatné procesné spoločenstvo.“ (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S:, BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. BECK, Praha 2016, s. 263) Súd poukazuje na skutočnosť, že povinní tvoria samostatné procesné spoločenstvo, nakoľko o ich povinnostiach môže byť rozhodované samostatne. I keď v základnom konaní bol podaný odpor jedným zo žalovaných, toto podanie voči ostatným žalovaným nemalo žiadny účinok, a preto sa stalo voči ostatným žalovaným rozhodnutie právoplatné a vykonateľné. Súd len navyše dodáva, že rovnako aj ostatní žalovaní mali právo podať voči rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odpor, avšak svoje právo nevyužili, a preto je voči nim rozhodnutie právoplatné a vykonateľné, a exekučné konanie je vedené odôvodnene.
22. Súd na základe zistených skutočností považuje návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a keďže nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd rozhodol, že v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“
25. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“
26. Podľa § 199e Exekučného poriadku: „Ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.17bc) Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.“
27. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
28. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
29. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“): „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“
30. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že náhrada trov konania, a to nielen v základnom konaní, ale aj v konaní vykonávacom, sa riadi princípom úspechu vo veci, resp. princípom zodpovednosti za zavinenie. Exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu a zároveň jeho druhým, fakultatívnym štádiom. Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania - trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu (§ 195 Exekučného poriadku). Táto špeciálna právna úprava trov v Exekučnom poriadku zároveň neupravuje dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, ako je to v podmienkach civilného sporového konania, ale exekučný súd rozhoduje súčasne nielen o nároku na náhradu trov exekučného konania, ale aj o ich výške (§ 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku). 31. Z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, možno prisúdiť oprávnenému plný úspech vo veci.
32. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný a voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaným stanoviskom k návrhu povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Na základe citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky má oprávnený, resp. jeho právny zástupca voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré účelne vynaložil v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 175,37 EUR, pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 10 000,00 EUR (1 polovičný úkon vo výške 135,27 EUR + režijný paušál za rok 2021 vo výške 10,87 EUR + 20 % DPH) (výrok II.).
Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinných vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.