Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7To-46-2013.pdf
PDF · 91.05 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/46/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava Tomčovčíka a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. septembra 2013, v trestnej veci obžalovaného V. R., pre trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm.a/ Tr.zák. , o odvolaní obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Košice - okolie proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 8.2.2013 sp.zn. 6 T 123/2009 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.1 písm.b/, c/, d/, e/ Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods.1 Tr.por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Obžalovaný V. R. bol rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 6 T 123/2009 z 8.2.2013 uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm.a/ Tr.zák., v spojení s § 138 písm. h/ Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 27.2.2009 okolo 17.00 hod. po požití alkoholických nápojov viedol osobné motorové vozidlo zn. Š. B. X., EVČ: Y.-XXX J. po ceste III. triedy č. XXXXXX v smere od obce D. na obec H. v okrese Y. - B., kde na rovnom úseku cesty pred diaľničným privádzačom prešiel s vozidlom celou jeho šírkou do protismernej časti vozovky, narazil do oproti jazdiaceho osobného motorového vozidla zn. C. XXX, EVČ: Y.- H. a spôsobil okamžitú smrť jeho vodiča I. Č. a jeho spolujazdkyne I. Č..
Za to mu súd podľa § 208 ods.2 Tr.zák., v spojení s § 36 písm.j/, § 37 písm.h/, § 38 ods.2, § 41 ods.1 a § 42 ods.1 Tr.zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods.1, ods.2 Tr.zák. súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 42 ods.2 Tr.zák. súd zrušil výrok o treste obžalovaného v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 4 T 140/2010 zo dňa 5.3.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2To 25/2012 zo dňa 7.6.2012, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 288 ods.1 Tr.por. súd odkázal poškodenú V.. W. C., nar. XX.X.XXXX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, lebo bol v zákonnej lehote napadnutý odvolaním prokurátora a obžalovaného.
Prokurátor odvolaním napadol rozsudok okresného súdu vo výrokoch o uznanej vine a uloženom treste zákazu činnosti. V písomnom odôvodnení odvolania, v úvode opísal výrokové časti napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol, že zabezpečené a vykonané dôkazy v trestnom stíhaní obžalovaného boli neprimerane vyhodnotené spôsobom smerujúcim v jeho prospech. Konanie obžalovaného malo byť z hľadiska právnej kvalifikácie posúdené ako trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods.4, ods.5 Tr.zák. Obžalovaný mal dve hodiny po nehode v krvi nameranú hodnotu 1,63 promile alkoholu a tento po nehode v dôsledku utrpených zranení nepožíval. Prokurátor poukázal na skutočnosť, že organizmus spracováva alkohol vylučovaním hneď po jeho vstrebaní a nárast hladiny alkoholu v krvi je rozdiel medzi rýchlosťou vstrebávania a vylučovania. Prepočet hladiny alkoholu v krvi u obžalovaného v hodnote 0,91 promile, bol znalkyňou v trestnom stíhaní vykonaný len teoreticky a tento z dôvodu absencie viacerých odberov nemožno označiť za presný. Znalkyňa nevedela jednoznačne určiť, či v čase o 19.00 hod. bol obžalovaný vo vstrebávacej, alebo vylučovacej fáze. Ďalej sa v odvolaní zaoberal právnou praxou a to v súvislosti s požitím alkoholu a žalovaného trestného činu. Rozhodujúcim faktom pre posúdenie konania obžalovaného pre súd prvého stupňa, malo byť podľa prokurátora, jeho správanie v čase spáchania skutku. Obžalovaný na rovnom úseku cesty prešiel celou šírkou vozidla do protismeru a čelne narazil do protiidúceho vozidla. Ak sa skutku dopustil minimálne s 0,91 promile alkoholu v krvi, konal tak v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať činnosť vodiča. Trest zákazu činnosti je uložený v rozpore so zásadami ukladania trestov v zmysle § 34 ods. 1 Tr.zák. Vzhľadom na spôsobený nenapraviteľný následok sa javí, ako neprimerane nízky a tento je potrebné uložiť pri hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Na základe týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a odvolaciemu súdu rozhodnúť podľa obsahu podaného odvolania.
Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu N.. K. F.. V úvode odvolania vyjadril súhlas s právnou kvalifikáciou jeho konania, uvedenou vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Obžalovaný zastáva názor, že súd správne vyhodnotil všetky zabezpečené a vykonané dôkazy a taktiež zákonne v zistených pochybnostiach aplikoval základnú trestnoprávnu zásadu „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného. V tejto súvislosti poukázal hlavne na závery znaleckého dokazovania, ohľadne prepočítanej výšky hladiny alkoholu v krvi v čase dopravnej nehody, ktoré vylučujú právnu kvalifikáciu jeho konania, uvedenú v podanej obžalobe. V nadväznosti na uložený trest zvýraznil, že v minulosti viedol riadny život, mal vlastnú spoločnosť, v ktorej podnikal a staral sa o svoje deti a rodinu. Okresný súd v Prešove pri predchádzajúcom odsúdení, ku ktorému mu bol uložený aktuálne napadnutý súhrnný trest, pri rozhodovaní o treste zohľadnil v jeho prípade spôsobené následky a aplikoval preto ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody. Obdobným spôsobom mal teda postupovať pri súdenej trestnej činnosti aj Okresný súd Košice - okolie a rozhodnúť o uložení miernejšieho trestu. Obžalovaný poukázal na skutočnosť, že pri prečine usmrtenia je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody vo výmere 2 až 5 rokov, a preto súčasne uložený trest považuje za neprimerane prísny a predchádzajúci trest za použitia ustanovenia § 39 ods.1 Tr.zák. pri ňom stráca význam. Uložený trest je nespravodlivý, neprimeraný a na ochranu spoločnosti, ako i na jeho prevýchovu a naplnenie potrieb individuálnej a generálnej prevencie by postačoval trest nepodmienečný s miernejšou výmerou. Krajskému súdu preto navrhol, aby rozhodol o treste v zmysle dôvodov podaného odvolania s použitím § 39 Tr.zák.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaný zotrval na dôvodoch písomného odôvodnenia odvolania a zvýraznil, že k správnemu ustáleniu výšky hladiny alkoholu v krvi nedošlo z dôvodu pochybenia orgánov činných v trestnom konaní. Pre uvedené prvostupňový súd správne kvalifikoval konanie uvedené v podanej obžalobe len ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm.a/ Tr.zák. Zároveň navrhol odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry zamietnuť ako nedôvodné.
Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol vyhovieť podanému odvolaniu podriadeného prokurátora a obžalovanému uložiť prísnejší trest pri použití prísnejšej právnej kvalifikácie jeho konania. Odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť ako nedôvodné.
Splnomocnenkyňa poškodených sa pripojila k návrhu intervenujúceho prokurátora.
Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaniu povinnosť podľa § 317 Tr.por. zistil, že odvolanie obžalovaného a prokurátora bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote stanovenej v § 309 Tr.por. V zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3 Tr.por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr.por.
Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods.1 Tr.por. odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného a prokurátora je dôvodné.
Vzhľadom na obsah podaného odvolania prokurátora a obžalovaného krajský súd z vykonaného dokazovania zvýrazňuje nasledovné skutočnosti:
K vzniku a priebehu dopravnej nehody bol v trestnom stíhaní vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru cestnej dopravy V.. N. M.. Znalec k obsahu vypracovaného znaleckého posudku nebol na vykonaných hlavných pojednávaniach okresného súdu vypočutý. Zo záverov predmetného posudku je zrejmé, že príčinou vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska bola skutočnosť, podľa ktorej obžalovaný so svojím osobným motorovým vozidlom prešiel cez bielu súvislú neprerušovanú stredovú čiaru do ľavého protismerného jazdného pruhu, a to v čase, keď sa v tomto pruhu v protismere pohybovalo vozidlo poškodených. Možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody mal len obžalovaný, a to neprejdením do protismeru alebo včasným vrátením sa do svojho jazdného pruhu, pokiaľ mu to jeho fyzické alebo psychické možnosti dovoľovali.
Obžalovaný mal byť v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu a k tejto skutočnosti bolo zamerané aj rozsiahle dokazovanie, najmä znalkyňou z odboru zdravotníctva a farmácie - odvetvia toxikológie I.. W. G.. Znalkyňa spätným prepočtom ustálila, respektíve teoreticky odhadla, a to vzhľadom k jednému odberu krvi obžalovaného po nehode, že tento mohol mať v čase nehody v krvi 0,91 promile alkoholu. Presné určenie koncentrátu alkoholu v krvi obžalovaného nebolo možné, a to z dôvodu chýbajúcich viacerých odberov a nemožnosti zistenia, či sa jeho organizmus nachádzal vo vstrebávacej, alebo vylučovacej fáze etylalkoholu v krvi. Znalkyňa bola k obsahu znaleckého posudku vypočutá na hlavnom pojednávaní dňa 25.1.2013.
K zraneniam poškodených a príčine ich smrti, boli vypracované znalecké posudky znalcami z odboru zdravotníctva - súdneho lekárstva I.. S. Q. a I.. C. W.. Záver posudkov ako príčinu smrti poškodených označil početné poranenia, vzniknuté pri čelnej zrážke ich vozidla s vozidlom obžalovaného. Smrti poškodených sa nedalo zabrániť ani poskytnutím okamžitej odbornej lekárskej pomoci.
Taktiež k zraneniam obžalovaného bol v trestnom stíhaní vypracovaný znalecký posudok I.. C. W., podľa záverov ktorého je možné jednoznačne ustáliť že tento utrpel zranenia pri predmetnej nehode, a to na mieste vodiča vozidla.
Duševný stav obžalovaného bol v konaní pred súdom predmetom znaleckého skúmania znalcov z odvetvia psychiatrie I.. I. M. a I.. I. I.. Obžalovaný v čase vyšetrenia, ani v minulosti netrpel duševnou chorobou, alebo poruchou a plne chápal zmysel trestného konania. Vplyv jednoduchej alkoholovej opitosti bol forenzne bezvýznamný. V čase nehody bol v stave opitosti stredného stupňa a jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli znížené, len všeobecne známym účinkom alkoholu.
K okolnostiam požívania alkoholu obžalovaným v inkriminovanom čase boli vypočutí svedkovia R.J. R. a I. I.. O časti dopravnej nehody poškodených vypovedala ich dcéra - svedkyňa V.. W. C..
Dopravnú nehodu, ktorá bola predmetom prejednávaného trestného stíhania ďalej dokumentuje záznam dopravnej nehody, zápisnica o obhliadke jej miesta, fotodokumentácia a prvotné lekárske správy.
Vyhodnotením uvedených dôkazov krajský súd dospel k záveru, podľa ktorých napadnutý rozsudok okresného súdu trpí vadami, ktoré bude nutné odstrániť v ďalšom trestnom konaní.
Náležitosti rozsudku a jeho obsah upravuje ustanovenie § 163 Tr.por. Podľa § 163 ods.3 Tr.por. výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov, vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.
Obsah pojmu „skutok“ je opísaný v Trestnom poriadku, a to v ustanoveniach § 163 ods.3, § 199 ods.3 a § 235 písm.c/. Z týchto ustanovení je zrejmé, že skutok musí byť v rozsudku označený tak, ako je to uvedené v citovanom ustanovení § 163 ods.3 Tr.por. Podstatu skutku treba vidieť predovšetkým v konaní páchateľa a v následku, ktorý z neho vyplynul. V napadnutom rozsudku na rozdiel od podanej obžaloby absentuje údaj o výške hladiny alkoholu v krvi obžalovaného, a to napriek tej skutočnosti, že okresný súd k predmetnej skutočnosti vykonal rozsiahle dokazovanie na hlavnom pojednávaní. Výška hladiny alkoholu v krvi obžalovaného v čase nehody bola určená spätným prepočtom, a to znalkyňou z odboru zdravotníctva a farmácie. Zo skutku, ktorý je súčasťou rozsudku okresného súdu, nie je možné taktiež určiť, z akej príčiny vznikla dopravná nehoda, ktorej účastníkom bol obžalovaný. K tejto okolnosti nebol na hlavnom pojednávaní vypočutý ani znalec z odboru cestnej dopravy. V ďalšom konaní je potrebné túto príčinu presným spôsobom ustáliť a v rozhodnutí súdu označiť, z dôvodu zamedzenia jej alternatívnych výkladov.
Pokiaľ sa týka právnej kvalifikácie konania obžalovaného, krajský súd upriamuje pozornosť okresného súdu na ustálenú právnu prax, v zmysle ktorej je potrebné konanie obžalovaného posudzovať ako súbeh trestných činov, a to usmrtenia podľa § 149 Tr.zák. a ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr.zák. Pokiaľ obžalovaný viedol motorové vozidlo do vzniku dopravnej nehody v stave vylučujúcom spôsobilosť (hladina alkoholu v krvi 0,91 promile), spáchal okrem iného ohrozovací trestný čin, a to v zmysle ustanovenia § 289 Tr.zák. V prípade, že okresný súd v tejto súvislosti dospeje k záveru, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, bude nutné prehodnotiť aj aplikáciu použitých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa §§ 36, 37 Tr.zák., a to najmä aj s prihliadnutím na predchádzajúce sankcionované protiprávne konania obžalovaného. K právnej kvalifikácii žalovaného trestného činu krajský súd ďalej udáva, že v rámci vykonaného dokazovania sa v trestnom stíhaní bez pochýb podarilo preukázať, že obžalovaný viedol v inkriminovanom čase motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, a to v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať činnosť vodiča. Zároveň je doposiaľ zrejmé, že obžalovaný mal spôsobiť dopravnú nehodu, pri ktorej boli usmrtené dve osoby. Pre tieto dôvody je preto namieste zo strany okresného súdu potrebné zvážiť ustálenie právnej kvalifikácie konania obžalovaného tak, ako je to uvedené v podanej obžalobe. Výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania odôvodňujú záver, že konanie obžalovaného V. R. okrem iného vykazuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm.a/, ods.4, ods.5 Tr.zák.
Krajský súd s uloženým trestom obžalovanému zistil, že trest v prípade uznanej viny je potrebné uložiť ako trest súhrnný k rozsudku Okresného súdu v Prešove sp.zn. 4 T 140/2010 zo dňa 5.3.2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2 To 25/2012 zo dňa 7.6.2012. Týmito rozhodnutiami bol obžalovanému pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1, písm.a/, ods.2 písm.d/ Tr.zák., s poukazom na § 138 písm.b/ Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Pre uvedené, okresný súd v prípade trestného stíhania obžalovaného pri uznanej vine aj podľa ustanovenia § 289 Tr.zák. (trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky), musí zvažovať uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods.1 Tr.zák., t.j. za použitia asperačnej zásady, s prihliadnutím na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012.
Krajský súd zároveň poznamenáva, že pri kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1, ods.2 Tr.zák. je možné aplikovať mimoriadne zníženie
trestu odňatia slobody podľa § 39 Tr.zák. len v súvislosti s pomermi páchateľa, a to za stavu, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania (§ 39 ods.1 Tr.zák.).
V druhostupňovom konaní krajský súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že v tomto sa nachádza okrem iných listinných dôkazov aj evidenčná karta vodiča, týkajúca sa osoby obžalovaného s dátumom jej vydania 5.3.2009. Okresný súd o podanej obžalobe rozhodol rozsudkom zo dňa 8.februára 2013, a preto údaje z evidenčnej karty vodiča neboli v čase rozhodnutia prvostupňového súdu aktuálne. V ďalšom konaní bude nutné zabezpečiť nový výpis o spáchaných priestupkoch obžalovaného na úseku dopravy a takýto obsah vyhodnotiť procesne správnym spôsobom.
Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností teda dospel k záveru, že sú dané dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods.1 písm.b/, c/, d/, e/ Tr.por. Po zrušení napadnutého rozsudku odvolací súd podľa § 322 ods.1 Tr.por., s poukázaním na to, že vo veci treba po doplnení dokazovania urobiť nové rozhodnutie, vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Podľa § 327 ods.1 Tr.por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázkach procesného aj hmotného práva.
Preto krajský súd o odvolaní obžalovaného a prokurátora okresnej prokuratúry rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.