Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-8S/105/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková a členov senátu: Mgr. Roman Die (sudca spravodajca) a Mgr. Bc. Marián Haladej, v právnej veci žalobcu: Ergomed Poliklinika s.r.o., IČO: 36 751 103, so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 21/A, právne zastúpeného: SUCHÝ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 52 826 791, so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Tomáš Suchý, PhD. a ďalší, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100804939/2020 zo dňa 24.04.2020, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100804939/2020 zo dňa 24.04.2020 a vec vracia žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou 29.06.2020 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len ako „krajský súd“), sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100804939/2020 zo dňa 24.04.2020 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Košice (ďalej len ako „správca dane“) č. 100148587/2020 zo 14.01.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „daňová exekučná výzva“), ktorou správca dane vyzval žalobcu na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 10 225,50 Eur. Žalobca zároveň navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s daňovou exekučnou výzvou, vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a uložiť povinnosť žalovanému uhradiť žalobcovi náhradu trov konania.

2. Podľa a a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o správnej žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, náhodným výberom pridelené senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci stal zákonným sudcom.

Administratívne konanie

3. Správca dane začal voči žalobcovi daňové exekučné konanie č. 110000431790 vydaním rozhodnutia č. 100090516/2020 zo dňa 09.01.2020 v súlade s o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“) za účelom vymoženia daňového nedoplatku vo výške 10 225,50 Eur na

podklade exekučného titulu, ktorým bol podľa § 89 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. 102928199/2019 zo dňa 18.12.2019 (ďalej len ako „Výkaz DN“). Predmetný Výkaz DN pozostával z nasledujúcich právoplatných rozhodnutí č. 101817811/2019 zo dňa 26.07.2019, č. 101820906/2019 zo dňa 29.07.2019, č. 101817058/2019 zo dňa 26.07.2019, č. 101817176/2019 zo dňa 26.07.2019, č. 101816879/2019 zo dňa 26.07.2019, č. 101814393/2019 zo dňa 26.07.2019, č. 101817344/2019 zo dňa 26.07.2019, č. 101818198/2019 zo dňa 26.07.2019, č. 101818095/2019 zo dňa 26.07.2019, č. 101818421/2019 zo dňa 26.07.2019, č. 101818057/2019 zo dňa 26.07.2019, č. 101817991/2019 zo dňa 26.07.2019 a č. 101820630/2019 zo dňa 29.07.2019.

4. Následne správca dane daňovou exekučnou výzvou č. 100148587/2020 zo dňa 14.01.2020 (doručená dňa 04.02.2020), vyzval žalobcu ako daňového dlžníka na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 10 225,50 Eur v lehote 8 dní od doručenia daňovej exekučnej výzvy. Správca dane zároveň žalobcu upozornil, že ak daňový nedoplatok nebude v určenej lehote zaplatený, vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu. Dňa 05.02.2020 žalobca požiadal o zaslanie rovnopisu predmetného Výkazu DN, ktorý po úhrade správneho poplatku prevzal dňa 04.03.2020.

5. Proti daňovej exekučnej výzve podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na ust. § 91 ods. 5 písm. a/ a b/ Daňového poriadku, teda že nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti a sú tu iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Ďalej konštatoval, že daňová exekučná výzva je neurčitá a nepreskúmateľná, čo odôvodnil tým, že z daňovej exekučnej výzvy nevyplýva, z čoho predmetný daňový nedoplatok pozostáva. Žalobca poukázal na skutočnosť, že za účelom zistenia predmetu daňovej exekúcie požiadal správcu dane o doručenie Výkazu DN, ktorý mu však do dňa podania odvolania nebol doručený. Mal za to, že daňový nedoplatok pravdepodobne predstavujú vyrubené úroky z omeškania za neodvedenie preddavkov na daň z príjmov právnických osôb zo závislej činnosti, úroky z omeškania za nezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti a úroky z omeškania za nezaplatenie DPH. Uviedol tiež, že Okresný súd Košice I Uznesením zo dňa 07.12.2018, ktoré bolo v Obchodnom vestníku uverejnené dňa 14.12.2018, povolil jeho reštrukturalizáciu a dňa 21.05.2019 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené Uznesenie Okresného súdu Košice I o tom, že príslušný súd reštrukturalizačný plán potvrdil a reštrukturalizáciu ukončil. Podľa žalobcu úroky z omeškania nevznikli vydaním prvostupňových rozhodnutí správcu dane, ktorým boli úroky z omeškania vyrubené, ale skôr, v dôsledku čoho mal správca dane nielen možnosť ale aj povinnosť tieto uplatniť prihláškou v súlade so o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“). Svoje tvrdenia žalobca podporil odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ako „Najvyšší súd“) sp. zn. , podľa ktorého správca dane, vedomý si začatia reštrukturalizačného konania a následnej povinnosti postupovať podľa , ako súčasť daňového nedoplatku mal uplatňovať v zmysle Daňového poriadku aj úrok z omeškania. Tým, že takto neurobil, tak tento nárok zanikol. Žalobca v závere upriamil pozornosť na skutočnosť, že proti rozhodnutiam, z ktorých bol zrejme zostavený Výkaz DN bola podaná všeobecná správna žaloba na Krajskom súde v Košiciach a v predmetnom konaní sa domáha ich zrušenia. Mal za to, že daňové exekučné konanie nemožno viesť a daňovú exekúciu v tejto veci vykonávať, pokiaľ správny súd vo veci právoplatne nerozhodne.

Napadnuté rozhodnutie

6. Žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane (daňovú exekučnú výzvu), ktoré odôvodnil vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, pričom k neurčitosti a nepreskúmateľnosti daňovej exekučnej výzvy uviedol, že náležitosti daňovej exekučnej výzvy upravuje § 91 ods. 2 Daňového poriadku, pričom okrem iných náležitostí obsahuje výšku daňového nedoplatku podľa výkazu daňových nedoplatkov v súlade s § 91 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku, na základe čoho považoval uvedenú námietku za neopodstatnenú. Výkaz daňových nedoplatkov podľa žalovaného zostavuje správca dane z evidencie daní a daňový dlžník si má byť vedomý svojich daňových povinností. Podľa § 89 ods. 3 Daňového poriadku sa deň vyhotovenia výkazu daňového nedoplatku považuje za deň jeho vykonateľnosti, pričom o týchto skutočnostiach sa daňový dlžník neupovedomuje. Na základe žiadosti bol predmetný výkaz daňových nedoplatkov zaslaný splnomocnenej zástupkyni žalobcu dňa 12.02.2020, pričom k prevzatiu došlo 04.03.2020. Konštatoval, že daňový nedoplatok vo výške 10 225,50 Eur, ktorý správca dane vymáha vznikol na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými boli vyrubené úroky z omeškania z dôvodu

neodvedenia preddavkov na daň a dane v určenej lehote. Žalovaný poukázal na ust. , z ktorého vyplýva, že predmetom reštrukturalizácie sú len tie pohľadávky veriteľov, ktoré vznikli do dňa začatia reštrukturalizačného konania. Ďalej poukázal na ust. a a Daňového poriadku a jednotlivé rozhodnutia, ktorými boli úroky z omeškania vyrubené. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že pohľadávka, ktorú v daňovom exekučnom konaní vymáha správca dane vznikla až po skončení reštrukturalizácie a nebolo ju teda možné prihlásiť, nakoľko v tom čase neexistovala. K tvrdeniu žalobcu, že úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky žalovaný odkázal na ust. a Daňového poriadku a súčasne aj na dôvodovú správu k , ktorou bol novelizovaný Daňový poriadok. Na základe uvedeného sú podľa žalovaného úroky z omeškania pre účely istinou pohľadávky, nie jej príslušenstvom. Žalovaný mal za to, že správca dane do reštrukturalizácie prihlásil iba pohľadávku vo výške 660,43 Eur, ktorú tvorila daň z pridanej hodnoty za obdobie september 2018 a október 2018 a účinky schváleného reštrukturalizačného plánu sa vzťahujú teda len na túto pohľadávku. Úroky z omeškania, na podklade ktorých bolo začaté predmetné daňové exekučné konanie neboli vyrubené za obdobie septembra 2018 a októbra 2018 a tak sa na túto situáciu podľa názoru žalovaného právne závery z citovaného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. -140 zo dňa 16.05.2018 nevzťahujú. K námietke tykajúcej sa okamihu vzniku úrokov z omeškania, v spojitosti s ktorými žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. žalovaný uviedol, že námietky smerujú proti vecnej správnosti rozhodnutí, ktorými boli úroky z omeškania vyrubené. Odvolanie však smeruje proti daňovej exekučnej výzve. Proti jednotlivým rozhodnutiam, ktorými boli úroky z omeškania vyrubené boli zo strany žalobcu podané odvolania, avšak tieto rozhodnutia boli vyhodnotené ako vecne správne a teda potvrdené. Právne závery citovaného rozsudku sú teda podľa názoru žalovaného neaplikovateľné, nakoľko ide o rozdielny predmet súdneho prieskumu. Konštatoval, že preskúmaním napadnutej daňovej exekučnej výzvy a predloženého spisového materiálu dôvody, pre ktoré by daňová exekučná výzva mala byť zrušená nezistil. Uviedol že žalobca nepreukázal žiadny relevantný odvolací dôvod v súlade s Daňového poriadku. Vo vzťahu k skutočnosti, že rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania sú predmetom všeobecnej správnej žaloby žalovaný uviedol, že táto skutočnosť sama o sebe nie je dôvodom pre zrušenie daňovej exekučnej výzvy a samotné podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. V závere žalovaný konštatoval, že predmetné daňové exekučné konanie a následná daňová exekučná výzva sú v súlade s Daňovým poriadkom.

Súdne konanie

7. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že spochybnil zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov v predmetnej veci, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v súvislosti s nezákonnosťou rozhodnutí konštatoval, že Okresný súd Košice I uznesením povolil reštrukturalizáciu, následne uznesením potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a jeho reštrukturalizáciu ukončil. Zároveň namietal neurčitosť a nepreskúmateľnosť daňovej exekučnej výzvy, nakoľko z nej nevyplýva, z čoho predmetný daňový nedoplatok pozostáva. Neurčitosť a nepreskúmateľnosť daňovej exekučnej výzvy podľa názoru žalobcu tkvie v skutočnosti, že daňový dlžník sa z daňovej exekučnej výzvy nedozvie, aký nárok je predmetom daňovej exekúcie nakoľko je v ňom uvedená len finálna výška nároku a nie ich podrobný rozpis. Žalobca argumentoval tým, že z daňovej exekučnej výzvy musí byť zrejmé a určité, akú pohľadávku správca dane vymáha a z akého právneho titulu, pričom ak tieto údaje neobsahuje, je nepreskúmateľná. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16.05.2018, č. k. -140, na základe ktorého podľa žalobcu správca dane a ani žalovaný nepostupovali vecne správne, keď vyrubili úrok z omeškania, nakoľko ten je príslušenstvom pohľadávky, ktorá mala byť uplatnená prihláškou do reštrukturalizácie. V tejto súvislosti poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. , z ktorého vyplýva, že správca dane, vedomý si začatia reštrukturalizačného konania a následnej povinnosti postupu podľa , mal ako súčasť daňového nedoplatku uplatňovať aj úrok z omeškania. Nakoľko tak neurobil, tak nárok správcu dane zanikol. S poukazom na vyššie uvedené podľa žalobcu nemôže obstáť argumentácia žalovaného, podľa ktorého sa úrok z omeškania považuje za samostatnú daň a že pohľadávka správcu dane pred začatím reštrukturalizačného konania neexistovala, nakoľko ten ho vyrubil až po skončení reštrukturalizačného konania.

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe v zásade zrekapituloval odôvodnenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalobné dôvody žalobcu boli obsahovo zhodné s odvolacími

námietkami. Žalovaný naďalej zotrval na závere, že daňová exekučná výzva a napadnuté rozhodnutie žalovaného boli vydané v súlade s Daňovým poriadkom a . Súčasne uviedol, že všetky rozhodnutia, ktoré tvoria obsah výkazu daňových nedoplatkov č. 102928199/2019 zo dňa 18.12.2019 sú predmetom prieskumu na krajskom súde.

9. Žalobca v replike ako reakcii na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe zopakoval doposiaľ tvrdené skutočnosti. Naďalej zotrval na tom, že úroky z omeškania ako nárok vznikajú každým dňom omeškania, nie jeho vyrubením. Zdôraznil, že konštitutívny charakter rozhodnutia, ktorým boli úroky z omeškania vyrubené po skončení reštrukturalizácie je v insolvenčných prípadoch prelamovaný povolením reštrukturalizácie, ktorá umožňuje uplatnenie pohľadávky prihláškou aj bez jej predchádzajúceho vyrubenia samostatným rozhodnutím. Uviedol tiež, že povolením reštrukturalizácie je správca dane povinný postupovať výlučne podľa , teda svoje nároky uplatniť prihláškou a že ukončením reštrukturalizácie vymáhateľnosti úroku z omeškania bránia účinky skončenej reštrukturalizácie. Žalovaný sa k replike žalobcu po výzve krajského súdu nevyjadril.

10. Správny súd v danej veci nariadil pojednávanie na 29.07.2024, na ktoré boli riadne predvolaní obidvaja účastníci konania, pričom právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť žalobcu na pojednávaní, podaním doručeným správnemu súdu dňa 09.07.2024 a žalovaný podaním doručeným správnemu súdu 10.07.2024, preto správny súd postupom podľa (ďalej len ako „SSP“), vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania s tým, že správnu žalobu vyhodnotil ako dôvodnú, na základe čoho postupom podľa zrušil rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100804939/2020 zo dňa 24.04.2020 a vec vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie a zároveň žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Po splnení podmienok predpokladaných zákonom bol rozsudok v predmetnej veci vyhlásený spôsobom podľa .

Relevantná právna úprava

11. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom napadnutého rozhodnutia a predmetnej správnej žaloby podanej žalobkyňou správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia , konkrétne na ustanovenia , , , a nasl. .

12. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Podľa , konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

14. Podľa § 89 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania predmetného výkazu nedoplatkov, exekučným titulom je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov.

15. Podľa § 89 ods. 3 Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania predmetného výkazu nedoplatkov, deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.

16. Podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania v predmetnej veci, daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.

17. Podľa § 90 ods. 2 písm. f/ Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania v predmetnej veci, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka.

18. Podľa § 90 ods. 3 Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania v predmetnej veci, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi.

19. Podľa § 91 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania predmetnej daňovej exekučnej výzvy, správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f/.

20. Podľa § 91 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania predmetnej daňovej exekučnej výzvy, daňová exekučná výzva obsahuje výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie.

21. Podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania predmetnej daňovej exekučnej výzvy, do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

Právne závery správneho súdu

22. Správny súd považuje úvodom za potrebné uviesť, že tak žalobná argumentácia žalobcu, ako aj argumentácia žalovaného v ich písomných podaniach je v prevažnej miere smerovaná k reštrukturalizačnému konaniu, ktoré žalobca absolvoval a k riešeniu spornej otázky ohľadne právneho vzniku úrokov z omeškania a toho, či ako príslušenstvo pohľadávky mali alebo nemali byť ako pohľadávka prihlásené do reštrukturalizácie. Na tomto mieste je však tiež nevyhnutné uviesť, že v predmetnom súdnom konaní je preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ktorým tento po správcom dane vydanej daňovej exekučnej výzve a odvolaní žalobcu potvrdil daňovú exekučnú výzvu, na základe čoho v rámci súdneho prieskumu v predmetnej veci bol správny súd oprávnený vyhodnotiť zákonnosť postupu a rozhodnutí správcu dane a žalovaného len v rámci daňového exekučného konania. V rámci tohto súdneho konania tak nebolo úlohou správneho súdu hodnotiť zákonnosť rozhodnutí, ktorými boli vyrubené úroky z omeškania a ktoré tvoria základ výkazu daňových nedoplatkov, ktorý je exekučným titulom, na základe ktorého začalo predmetné daňové exekučné konanie. V súvislosti so samotným súdnym prieskumom zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým tento potvrdil daňovú exekučnú výzvu, resp. zákonnosti postupu správcu dane v daňovom exekučnom konaní správny súd poukazuje na záver prijatý Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len ako „Najvyšší súd“) v jeho rozsudku sp. zn. zo dňa 06.10.2015, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že: „Daňová exekučná výzva podlieha len v obmedzenom rozsahu súdnemu prieskumu zákonnosti. Jej zákonnosť možno preskúmať iba v rozsahu dôvodov podľa § 91 ods. 5 písm. a/ a b/ daňového poriadku, pričom podľa názoru najvyššieho súdu ide o také okolnosti, ktoré nastali až po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu.“

23. S ohľadom na vyššie uvedené tak správny súd preskúmal zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu správcu dane v rozsahu dôvodov podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania predmetnej daňovej exekučnej výzvy a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby, keďže v zhode so žalobnou argumentáciou žalobcu identifikoval dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa , teda že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Nesprávne právne posúdenie veci žalovaným videl správny súd v tom, akým spôsobom si žalovaný a podľa obsahu daňovej exekučnej výzvy aj správca dane, vykladajú ustanovenie Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania predmetnej daňovej exekučnej výzvy. Ustanovenie upravuje náležitosti daňovej exekučnej výzvy, medzi ktoré okrem iných patrí - výška daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie. Z obsahu daňovej exekučnej výzvy je zrejmé, že správca dane v nej oznámil žalobcovi na základe akého exekučného titulu a ktorým rozhodnutím začal daňové exekučné konanie a zároveň vyzval

žalobcu na zaplatenie konkrétnej sumy daňového nedoplatku zhodnej so sumou daňového nedoplatku vo výkaze daňových nedoplatkov. Avšak správny súd mal za to, že v zmysle § 91 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania predmetnej daňovej exekučnej výzvy mal správca dane v daňovej exekučnej výzve uviesť aj konkrétnu výšku jednotlivých daňových nedoplatkov tak ako vo výkaze daňových nedoplatkov. Správny súd má za to, že uvedené je potrebné vnímať v kontexte ustanovení § 89 a § 90 Daňového poriadku. V zmysle § 89 ods. 3 Daňového poriadku je zrejmé, že výkaz daňových nedoplatkov je vykonateľný dňom jeho vydania a daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov a rovnako tak aj rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania je podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku právoplatné jeho vydaním a daňovému dlžníkovi sa nedoručuje (§ 90 ods. 3 Daňového poriadku). Z uvedeného vyplýva, že daňový dlžník sa o daňovom exekučnom konaní dozvie až prevzatím daňovej exekučnej výzvy, v ktorej ak nie je uvedený podrobný rozpis výšky daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov, znemožňuje to daňovému dlžníkovi účinne sa brániť pri podaní odvolania, napríklad v prípade, že medzi vydaním výkazu daňových nedoplatkov a doručením daňovej exekučnej výzvy nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku (napr. úhrada časti daňového nedoplatku) alebo bránia jeho vymáhateľnosti, či sú dané iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná, presne ako to predpokladá Daňový poriadok vo svojom ustanovení § 91 ods. 5.

24. V predmetnom prípade správca dane v daňovej exekučnej výzve neuviedol konkrétnu výšku jednotlivých daňových nedoplatkov tak ako vo výkaze daňových nedoplatkov, výkaz daňových nedoplatkov bol žalobcovi doručený po jeho žiadosti po uplynutí lehoty na podanie odvolania proti daňovej exekučnej výzve, na základe čoho mal správny súd za to, že žalobcovi tak bolo znemožnené účinne sa brániť proti daňovej exekučnej výzve z dôvodu jej neurčitosti, ktorú namietal žalobca aj v rámci podaného odvolania a pokiaľ žalovaný túto odvolaciu námietku v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil na základe nesprávneho výkladu § 91 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania predmetnej daňovej exekučnej výzvy ako neopodstatnenú, zaťažil tým napadnuté rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorej dôsledkom je zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

25. Správny súd dáva do pozornosti žalovaného, že v zmysle § 191 ods. 6, veta prvá, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, preto by mal v kontexte odôvodnenia tohto rozsudku viesť ďalšie konanie a to aj s ohľadom na aktuálny stav súdnych konaní, v ktorých boli preskúmavané jednotlivé rozhodnutia orgánov finančnej správy, ktorými bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania a ktoré tvorili podklad exekučného titulu, na základe ktorého bolo začaté predmetné daňové exekučné konanie.

26. O trovách konania správny súd vzhľadom na úspech žalobcu v konaní rozhodol v súlade s ust. vo výroku II. tak, že žalobcu priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [ v spojení s v ich znení účinnom do 30.06.2023]. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť ( v spojení s a ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom( ).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).