Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Cob-57-2013.pdf
PDF · 76.16 KB
Case nature
Subarea
5Cob/57/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v obchodnej veci žalobcu: DOLPHINS CORPORATION LTD., so sídlom Suite 3, Oliaji Trade Centre, Firth Floor, Francis Rachel Street, Victoria, Mahé, Seychelles, zastúpeného Advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bratislava, Sliezska 9, proti žalovanému: Poľnonákup TATRY, a.s, so sídlom Kežmarok, Slavkovská 36, IČO: 36 447 927, zastúpenému advokátkou JUDr. Margitou Budzíkovou, so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia č. 95, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 3.9.2012 pod č. k. 2Cb/34/2005-455, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok vyššie označeným uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému scudziť (najmä predať, darovať alebo vložiť do právnickej osoby), zaťažiť alebo zriadiť k nim akékoľvek právo v prospech tretej osoby odlišnej od žalobcu, a to vo výroku označené nehnuteľnosti v k. ú. J., evidované na LV č. XXX a v k. ú. N. na LV č. XXXX.
Vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi prebieha súdny spor o zaplatenie 331.939,19 eur s príslušenstvom. Predchodca žalobcu dňa 31.3.1998 ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou Poľnonákup AGROPROS, a.s., Nové Zámky, ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. 43/1998/36521884 v znení jej dodatkov na poskytnutie úveru vo výške 94.750.000,- Sk. Zmluvou o pristúpení k časti záväzku č. 4/111/2000/ O zo dňa 2.2.2000, uzavretou medzi predchodcom žalobcu a spoločnosťou Poľnonákup TATRY, a.s., ako pristupujúcim dlžníkom táto spoločnosť pristúpila k časti peňažného záväzku dlžníka Poľnonákup AGROPROS, a.s., vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, a to vo výške 15.000.000,- Sk. Zmluvami o postúpení pohľadávok VÚB, a.s., Bratislava ako pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči dlžníkovi Poľnonákup AGROPROS, a.s., v konkurze, vo výške 15.794.198,36 Sk, vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere zo dňa 31.3.1998. Súčasťou postúpenej pohľadávky bolo aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, vrátane práv zo zabezpečenia poskytnutého dlžníkom alebo tretími osobami. Súčasný žalobca je posledným postupníkom tejto pohľadávky. Keďže žalovaný ako pristupujúci dlžník doposiaľ svoj záväzok nesplnil v zmysle Zmluvy o pristúpení k časti záväzku zo dňa 2.2.2000, žalobca uplatnil svoje právo na súde, a to vo výške 10.000.000,- Sk s príslušenstvom.
Žalobca v priebehu konania podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal žalovanému predbežne zakázať nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými v návrhu. Návrh zdôvodnil prebiehajúcim súdnym sporom s tým, že hlavným cieľom sledovaným ním ako veriteľom v tomto súdnom konaní je docielenie judikovania jeho pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi a jej uspokojenie v plnom rozsahu. Ak pohľadávka žalobcu do času právoplatného skončenia súdneho konania nebola uspokojená jej zaplatením, môže sa po právoplatnom skončení súdneho konania priznaním nároku v jeho prospech domáhať uspokojenia svojej pohľadávky v exekučnom konaní. Žalovaný medzičasom už časť svojho majetku kúpnou zmluvou previedol na iný subjekt, a preto je obava, že plánuje ďalšie
scudzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú v jeho vlastníctve, čo sa žalobca dozvedel z prostredia blízkeho žalovanému.
Súd prvého stupňa uzavrel, že existuje tu reálna odôvodnená obava, že by do právoplatného meritórneho rozhodnutia mohol žalovaný previesť svoj ďalší majetok na iný subjekt, a v prípade, že by eventuálne malo dôjsť k exekučnému konaniu proti žalovanému v postavení povinného, výkon rozhodnutia by mohol byť ohrozený. Túto obavu odôvodňuje skutočnosť, že žalovaný už kúpnou zmluvou zo dňa 21.12.2011 previedol ako predávajúci na kupujúceho - spoločnosť SALIT, s.r.o., so sídlom Modra, IČO: 46 196 986, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. N.. Preto podľa § 74 ods. 1 v spojení s § 102 ods. 1 O.s.p. návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v požadovanom znení vyhovel.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý. Odvolanie zdôvodnil tým, že dôvodom na vydanie takého rozhodnutia má byť údajná obava žalobcu, že právo na uspokojenie jeho pohľadávky, ktorej sa domáha cestou vydania súdneho rozhodnutia na zaplatenie 331.939,13 eur (10.000.000,- Sk), malo by byť v budúcnosti ohrozené. Ku skutočnému prevodu nehnuteľnosti Kúpnou zmluvou zo dňa 21.12.2001 uviedol, že išlo o areál, ktorý bol v minulosti využívaný predovšetkým pre účely Štátnych hmotných rezerv SR. Išlo tu na jeho strane o majetok, ktorý nebol využívaný a javil sa ako prebytočný. Získaná kúpna cena 636.000,- eur bola použitá na úhradu dlhov v záujme vylepšenia jeho obchodnej bilancie, z toho 366.025,20 eur bolo použitých na úhradu záväzku voči banke z kontokorentu. Ostatné finančné prostriedky išli na úhradu záväzkov podniku s tým, že koncoročné hospodárenie skončilo ziskom. Preto má za to, že žalobca neosvedčil dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko predaj nehnuteľnosti Kúpnou zmluvou zo dňa 21.12.2011 nemôže vzbudzovať obavu, že ide o také konanie žalovaného, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver o tom, že účelom takého jeho konania je zmarenie, či sťaženie výkonu budúceho súdneho rozhodnutia. Žiadne iné konanie podobného druhu, či iného druhu, ktoré by osvedčovalo obavu, že sa zbavuje svojho majetku a nepriaznivo ovplyvňuje svoje majetkové pomery, však žalobca neuviedol, ani nepreukázal. Ďalej poukázal na to, že ide o dlhodobo prebiehajúci súdny spor od roku 2005 a žalobca je už tretím, resp. štvrtým majiteľom pohľadávky proti žalovanému získanej na základe zmlúv o postúpení pohľadávok. Pôvodný veriteľ VÚB, a.s. v období rokov 2000 - 2002 robil podozrivé finančné operácie, resp. jeho najvyšší manažment, pričom práve postojom tohto pôvodného veriteľa sa dve štátne akciové spoločnosti ocitli vo veľmi krátkom čase v konkurze. Aj v tomto prípade ide zo strany žalovaného o taký záväzok, ku ktorému pristúpil len na nátlak svojho zriaďovateľa (Štátnych hmotných rezerv SR) podpísaním Zmluvy o pristúpení k záväzku inej štátnej akciovej spoločnosti dňa 2.2.2000. Dňa 4.2.2000 bol na hlavného dlžníka (Poľnonákup AGROPROS, a.s., Nové Zámky) vyhlásený konkurz. Vzhľadom na dôvody vydania predbežného opatrenia a všetky okolnosti prebiehajúceho súdneho konania vo veci samej sa preto domnieva, že žalobca neosvedčil naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, žeby bez tejto úpravy hrozilo nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. V tejto súvislosti poukázal napr. aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/338/09.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa vyhovel napadnutým uznesením návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na jeho odôvodnenie (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd dopĺňa:
Predbežné opatrenie v zmysle § 74 a § 102 O.s.p. možno vydať pred začatím konania alebo po jeho začatí. Podmienky pre nariadenie, obsah a dôsledky sú v podstate rovnaké. Rozdiel spočíva predovšetkým v tom, že po začatí konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie aj bez návrhu.
Dôvodmi pre nariadenie predbežného opatrenia v oboch uvedených prípadoch je dočasná úprava pomeru účastníkov a zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Znakom predbežného opatrenia je jeho predbežný - dočasný charakter, t.j. že upravuje pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci.
Žalobcom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku však musí žalobca osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu rozhodnutia musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre jeho nariadenie. Dôvodmi môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
V danom prípade žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia v požadovanom znení zdôvodnil predovšetkým tým, že už počas konania vo veci samej žalovaný na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2001 previedol na tretiu osobu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. N. na LV č. XXXX. Túto skutočnosť žalovaný ani nepopiera, naopak, v odvolaní ju potvrdil. Na tejto skutočnosti nič nemení ani jeho tvrdenie, že išlo o prebytočný majetok a že získanú kúpnu cenu použil na úhradu svojich doterajších dlhov v záujme vylepšenia obchodnej bilancie. To isté platí aj pre jeho tvrdenie, že žiadne iné konanie podobného, či iného druhu, ktoré by osvedčovalo obavu, že sa zbavuje svojho majetku a tým nepriaznivo ovplyvňuje svoje majetkové pomery, ani neexistujú.
Na základe uvedených zistení je odvolací súd toho názoru, že žalobca dostatočným spôsobom osvedčil, okrem existencie nároku, i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom táto hrozba je bezprostredná. Ak žalovaný počas prebiehajúceho konania vo veci samej už odpredal časť svojho nehnuteľného majetku, ktorý by mohol byť predmetom prípadného budúceho súdneho výkonu rozhodnutia, je tu dôvodná obava, že i napriek svojim doterajším tvrdeniam v odvolaní, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej sa bude naďalej zbavovať svojho majetku, postihnuteľného prípadným budúcim výkonom rozhodnutia. Odvolací súd v tejto súvislosti podotýka, že pri nariadení predbežného opatrenia je závažná aj výška uplatnenej pohľadávky žalobcu vo veci samej, teda tá časť poskytnutého úveru, ku ktorej žalovaný pristúpil ako pristupujúci dlžník. Nejde pritom o nepatrnú, teda nízku sumu. Teda už aj výška uplatnenej pohľadávky žalobcom vo veci samej je dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Na vyššie uvedených zisteniach odvolacieho súdu nemení nič ani skutočnosť, že vo veci samej už rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 15.10.2012 pod č. k. 2Cb/34/2005-497 tak, že návrh žalobcu zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom doposiaľ odvolací súd nerozhodol, teda rozsudok nie je právoplatný. Nariadené predbežné opatrenie preto trvá i naďalej.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.