Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-165-2012.pdf
PDF · 121.98 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/165/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: P. energetika - R., a.s., so sídlom v S., U. D. XXXX/X, IČO: XXXXXXXX, zastúpeného Mgr. U. B., advokátom, so sídlom v S., F. okružná XXA proti odporkyni R. P., bytom U. Q., L. XXX/XX, o zaplatenie sumy 571,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. februára 2012, č. k. 3C/9/2012-134 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh o zaplatenie sumy 571,20 eur s príslušenstvom. Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že odporkyňa uzatvorila dňa 17.06.2010 zmluvu na odber elektrickej energie so P. a.s. na odberné miesto L. XXX/ XX Považská Bystrica ČOM: XXXXXXX, súčasťou ktorej zmluvy bol aj rozpis preddavkových platieb za dodávku a distribúciu elektriny. P. V. a.s. faktúrou č. 7312111 zo dňa 23.09.2010 vyfakturovala odporkyni celkovú a konečnú spotrebu elektrickej energie v sume 54,10 eur, a to za obdobie od začiatku zmluvy, t. j. od 17.06.2010, kedy bol vykonaný stav odpočtu elektromera na predmetnom odbernom mieste vo výške 5648 kWh až do dňa 08.09.2010, teda do dňa ukončenia zmluvného vzťahu, kedy bol technikom zistený stav elektromeru 6105 kWh. V priebehu konania nebolo sporné, že odporkyňa vyúčtovanie spotrebovanej elektrickej energie po dobu trvania zmluvného vzťahu uhradila, a to v dvoch splátkach, a to v sume 34 eur dňa 15.10.2010 a v sume 20,10 eur dňa 29.10.2010. Rovnako v priebehu konania nebolo sporné, že odporkyňa od tejto doby nemá vo vzťahu k SSE a.s. žiaden nedoplatok, naopak potom čo jej bol obnovený zmluvný vzťah na dodávku elektrickej energie v zmysle vyúčtovania zo dňa 14.12.2011, má vo vzťahu k dodávateľovi elektrickej energie preplatok vo výške 59,10 eur. Z kópie služobného príkazu SSE a.s. zo dňa 23.08.2010 vyplýva, že týmto dňom malo byť odberné miesto 7312111 zazmluvnené odporkyňou na odber elektrickej energie odpojené od dodávky elektrickej energie z dôvodu dlžnej čiastky 30 eur, splatnej 15.07.2010, kedy bol zistený stav elektromeru čo do spotreby 5950 kWh. Dňa 08.09.2010 bol spísaný pracovníkmi SSE Metrológia s.r.o. protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie vo vzťahu k odbernému miestu 7312111, teda odbernému miestu zazmluvnenému na dodávku elektrickej energie odporkyňou so zisteným stavom spotreby 6105. V protokole sa ako spôsob výkonu neoprávneného odberu uvádza odpojenie pre neplatenie 23.08.2010, odtrhnutá plomba na hlavnom ističi a samovoľné zapojenie. V priebehu konania odporkyňa kategoricky vylučovala, že by jej akýmkoľvek spôsobom bol znemožnený odber elektrickej energie až do doby pokiaľ jej bol odňatý elektromer, t.j. 08.09.2010 s tým, že nemala vedomosť o tom, že dňa 23.08.2010 bola odpojená od elektrickej energie, o čom podľa jej vyjadrenia svedčí aj skutočnosť, že riadnym spôsobom jej dodávateľ, teda SSE a.s. až do 08.09.2010, teda do doby odobratia elektromeru spotrebu elektrickej energie na základe zmluvy účtoval a ona túto aj vo vyúčtovaní na sumu 54,10 eur riadne zaplatila. Navrhovateľ v konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz, preukazujúci doručenie oznámenia odporkyni o prerušení dodávky elektriny, ku ktorej malo dôjsť dňa 23.08.2010. Ďalej medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu na dodávku elektrickej energie dňom 08.09.2010 boli vyúčtované odporkyni práce a služby v celkovej sume 30 eur, za odpojenie elektromera a následne ďalšou faktúrou práce a služby v súvislosti so znovu napojením elektrickej energie na totožnom odbernom mieste vo výške 42,60 eur, ktoré rovnako riadnym spôsobom uhradila. Samotný navrhovateľ v priebehu konania nespochybnil, že odporkyňa na základe vyúčtovacej faktúry na sumu 54,10 eur uhradila v celom rozsahu celú spotrebu elektrickej energie až do doby ukončenia zmluvného vzťahu, t.j. do 08.09.2010, ktorá bola zistená s konečným stavom elektromera 6105. Rovnako v priebehu konania nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že navrhovateľ vykonáva distribúciu elektrickej energie, je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy, rovnako tak ani skutočnosť, že vychádzajúc zo zákona o energetike je povinný zabezpečiť meranie elektriny, ktorá je dodaná z jeho distribučnej sústavy odberateľom a je tiež povinný registrovať a viesť evidenciu odberateľov, pričom v prípade vzniku škody na jeho strane v dôsledku neoprávneného odberu, fakturuje túto škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny priamo odberateľovi elektriny. V danom prípade navrhovateľ faktúrou číslo 7040902011 zo dňa 22.09.2010 vyfakturoval odporkyni sumu 571,20 eur, ktorú v zmysle predmetnej faktúry špecifikoval ako škodu 21,21 eur a zisťovací poplatok v sume 549,99 eur. Sumu 21,21 eur špecifikoval ako škodu, ktorá mu vznikla z titulu neoprávneného odberu elektrickej energie odporkyňou z distribučnej sústavy bez toho, aby táto bola odmeraná a priradená k nejakému registrovanému a evidovanému odbernému miestu, predstavujúca spotrebu elektrickej energie v rozsahu 155 kWh, ktorú mala odporkyňa neoprávnene spotrebovať od 23.08.2010, kedy došlo k odpojeniu odberného miesta, z ktorého odoberala elektrickú energiu, a kedy bol zapísaný stav elektromeru 5950 a dňom 08.09.2010, kedy jej bol odobratý elektromer a došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu so SSE a.s., kedy bol stav elektromeru 6105. Na nároku v tejto časti v priebehu konania trval napriek tomu, že bolo preukázateľne zistené, že vo vyúčtovaní spotreby elektrickej energie do 08.09.2010 t.j. do ukončenia zmluvného vzťahu, bola odporkyni vyfakturovaná aj táto spotreba elektrickej energie, t.j. spotreba ku konečnému stavu 6105 kWh, ktorú spotrebu elektrickej energie preukázateľne odporkyňa uhradila. Ako súd ďalej zistil, že spoločnosť Metrológia s.r.o., ktorá vykonala demontáž elektromeru na odbernom mieste u odporkyne dňa 08.09.2010 a podľa protokolu mala zistiť aj neoprávnený odber elektrickej energie, vykonáva túto činnosť pre navrhovateľa na základe Rámcovej zmluvy na dodávku služieb - metrologické činnosti, výkon merania elektrickej energie, výmena elektromerov, uzatvorenej dňa 20.12.2007 s navrhovateľom a Vykonávacej zmluvy na dodávku služieb - metrologické činnosti, výkon merania elektrickej energie a výmena elektromerov na rok 2010 zo dňa 15.12.2009, v zmysle ktorých zmlúv okrem iného spoločnosť SSE Metrológia s.r.o. je oprávnená vykonávať kontroly odberných miest, zisťovanie neoprávnených odberov, demontáže elektromerov a podobne, pričom súčasťou týchto zmlúv sú medzi zmluvnými stranami aj dojednané platobné podmienky za výkon jednotlivých činností. Na výkon týchto zmluvne dohodnutých činností SSE Metrológia s.r.o. ako je zrejmé z faktúry predloženej navrhovateľom č. 4109900105 v rozhodnom období vyfakturoval k úhrade navrhovateľovi sumu 27.498,52 eur. V súvislosti s touto činnosťou preto aj navrhovateľ sumu 549,99 eur vo faktúre špecifikovanú ako zisťovací poplatok uplatňoval ako ďalšiu škodu, okrem neoprávneného odberu uvedeného vyššie, ktorá predstavuje náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny, výšku ktorého stanovil podľa interných metodických pokynov a oprávnenosť ktorej odvodzoval od ust. § 1 ods. 5 Vyhl. Č. 154/2005 Z. z.. Súdu síce predložil metodický pokyn, ktorým interne má upravené pravidlá tvorby ceny zisťovacieho poplatku pri neoprávnenom odbere, v tomto konkrétnom prípade však špecifikáciu tohto konkrétneho poplatku, teda výpočet tejto konkrétnej čiastky súdu nepredložil. V priebehu konania k osobe odporkyne súd zistil, že táto je a aj v čase uzatvorenia a trvania zmluvného vzťahu so SSE a.s. bola invalidnou dôchodkyňou, s výškou invalidného dôchodku 187,60 eur mesačne a súčasne jej bolo priznané postavenie občana v hmotnej núdzi, z ktorého titulu poberá príspevok vo výške 40,67 eur mesačne. Navrhovateľ svoj nárok v tomto konaní z titulu náhrady škody opieral o skutočnosť, že v dôsledku podstatného porušenia bodu 4.9. Obchodných podmienok dodávky elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o dodávke elektrickej energie, (ku ktorému malo dôjsť tým, že odporkyňa nezaplatila v lehote splatnosti zálohovú platbu v sume 30 eur), došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu s odporkyňou, predmetom ktorého bola dodávka elektrickej energie, pričom odporkyňa od doby odpojenia, t.j. od 23.08.2010 do doby odobratia elektromeru, t.j. 08.09.2010 neoprávnene odoberala elektrickú energiu, pričom táto elektrická energia napriek tomu, že preukázateľne bola vo vyúčtovaní odporkyňou riadne zaplatená, predstavuje vo výške 21,21 eur u navrhovateľa škodu, avšak z iného titulu, t.j. z titulu neoprávneného odberu, vo zvyšku uplatneného nároku ide o škodu predstavujúcu tzv. zisťovacie náklady na neoprávnený odber elektrickej energie, ktoré mu boli fakturované jeho zmluvným partnerom, a to Metrológiou s.r.o.. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že pre posúdenie opodstatnenosti nároku navrhovateľa je prioritné zistenie, či v danom prípade či je tu existencia navrhovateľom tvrdených skutočností, na strane odporkyne, ktoré možno kvalifikovať ako neoprávnený odber elektriny, čo je základnou podmienkou pre to, aby navrhovateľ, pokiaľ samozrejme preukáže, že mu škoda naozaj vznikla, si ju ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy mohol vo vzťahu k odporkyni, ako prípadnému neoprávnenému odberateľovi uplatniť. Navrhovateľ odber elektrickej energie v rozhodnom období odporkyňou, t.j. odo dňa 23.08.2010 do 08.09.2010 kvalifikoval ako neoprávnený na základe tej skutočnosti, že to bol neoprávnený odber elektrickej energie v zmysle § 39 ods. 1, písm. a/ Zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike teda ako odber bez uzatvorenej zmluvy, pretože potom ako odberné miesto dňa 23.08.2010 bolo odpojené pre neplatenie, došlo podľa jeho tvrdení k ukončeniu zmluvy na dodávku elektriny s odporkyňou na predmetnom odbernom mieste. S poukazom na článok III. bod 3.7, článok II. bod 3.8., článok IV. bod 4.9 považoval zmluvu o dodávke elektrickej energie za zmluvu spotrebiteľskú, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a za použitia zákonných ustanovení § 53 ods. 1, 4, 5 a 10 Občianskeho zákonníka, § 39 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike a vyhl. č. 154/2005 Z. z. dospel k jednoznačnému záveru, že nárok navrhovateľa uplatnený v tomto konaní vo vzťahu k odporkyni je v celom rozsahu neopodstatnený, výsostne šikanózny a hrubo nesúladný s princípom spravodlivosti, ochrany spotrebiteľa ako aj hrubo rozporný s dobrými mravmi. Ako už bolo konštatované vyššie, zmluva o dodávke elektriny ktorú uzatvorila odporkyňa so SSE a.s., od ktorého zmluvného vzťahu sa vlastne odvíja aj nárok navrhovateľa v tomto konaní je bez akejkoľvek pochybnosti svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. (rozsudky súdneho dvora EÚ zo dňa 27.6.2000, Oceano Grupo Editorial a Salvat editore, C-240/98 - C 244/98, ako aj z 26.10.2006 Mostaza Claro C-168/05 Zbierky I-10421 bod 25, tiež článok 37 Uznesenia súdneho dvora vo veci C 76/10 U./B.). So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika záväzky náležite transportovať do smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda aj finančného spotrebiteľa Európska únia prijala viaceré smernice (napríklad viď príloha Smernice EP a Rady z 23.4.2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch). Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor v rozsudku Oceano Grupo Editorial sac 240/98 - C 344/98 konštatuje existenciu nezanedbateľného nebezpečenstva, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť ,aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. Súdny dvor považuje ochranu spotrebiteľa podľa článku 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života. A práve za takto absolútne neprijateľnú, neakceptovateľnú zmluvnú podmienku podľa názoru súdu jednoznačne možno považovať článok IV., bod 4.9. kedy v zmysle obchodných podmienok za podstatné porušenie zmluvy zo strany odberateľa sa považuje aj omeškanie so zaplatením čo i len jednej aj zálohovej splátky na dodávku elektrickej energie, čo nadväzuje na oprávnenie dodávateľa uplatniť sankcie vo vzťahu k spotrebiteľovi, menovite prerušiť dodávku elektrickej energie, odpojiť od dodávky elektrickej energie, ukončiť zmluvný vzťah, odobrať elektromer, nehovoriac o ďalších sankciách v zmysle obchodných podmienok, uplatnenie sankčného úroku z omeškania, v konečnom dôsledku ako v tomto prípade následné sankcie zo strany prevádzkovateľa a distribútora z titulu uplatneného nároku na zaplatenie spotrebovanej elektrickej energie, avšak iným titulom, a to z titulu podľa tvrdenia navrhovateľa škody. Táto zmluvná podmienka podľa názoru súdu predstavuje hrubý nepomer, absolútnu nevyváženosť medzi právami a povinnosťami obidvoch zmluvných strán za situácie, že do týchto podmienok odporkyňa ako spotrebiteľka vzhľadom na charakter zmluvy žiadnym spôsobom zasiahnuť nemohla. Záver súdu vo veci neakceptovateľnosti tejto zmluvnej podmienky vychádza v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Obč. zákonníka nepochybne aj z okolností súvisiacich so vzniknutou situáciou. V tomto konkrétnom prípade preukázateľne odporkyňa potom ako uzatvorila zmluvu o dodávke elektriny, sa síce dostala do omeškania so zaplatením prvej platby, tu však je potrebné zdôrazniť, že išlo o platbu zálohovú, teda preddavkovú, pričom však preukázateľne faktúru za spotrebovanú elektrickú energiu, ktorá jej bola zaslaná v septembri 2010 a ktorou jej bola vyúčtovaná spotreba až do dňa ukončenia zmluvného vzťahu, preukázateľne uhradila v konaní nebola sporné, že od tejto doby si platby riadne plní a dokonca ako preukázala najnovšou vyúčtovacou faktúrou z decembra 2011, má vo vzťahu k zmluvnému partnerovi dokonca preplatok 53 eur. Nemožno tu opomenúť necitlivosť prístupu vo vzťahu k odporkyni ako spotrebiteľke aj vzhľadom na jej osobnú, majetkovú a finančnú situáciu, kedy preukázateľne táto je v dôsledku zlého zdravotného stavu invalidnou dôchodkyňou, v dôsledku toho, že je preukázateľne osobou v hmotnej núdzi, je jej poskytovaná dávka prináležiaca osobám v hmotnej núdzi. Rovnako nemožno opomenúť ani skutočnosť, že síce odporkyňa nezaplatila v lehote splatnosti, t.j. do 15.07.2010 prvú zálohovú, teda preddavkovú platbu, avšak prvá platba preukázateľne z jej strany bola zaplatená 16.08.2010 a napriek tejto skutočnosti dňa 23.08.2010 jej bola ako vyplýva zo služobného príkazu, prerušená dodávka elektrickej energie. Takýto postup voči nej ako spotrebiteľke je podľa názoru súdu výsostne šikanózny a hrubo rozporný s dobrými mravmi. Odporkyňa preukázateľne nie je osobou, ktorá by sa ľahkomyseľne alebo ľahkovážne vyhýbala plneniu si svojich povinností, a spotrebovanú elektrickú energiou by skutočne úmyselne neuhrádzala, alebo tejto povinnosti by sa vyhýbala. Ako vyplynulo z dokazovania, nerozporovala ani faktúry, ktorými jej SSE a.s. vyúčtovali poplatok za odpojenie elektromera a následne poplatok za znovu napojenie elektromera, ktoré platby spolu prevýšili dvojnásobok sumy, s ktorou sa vo vzťahu k zmluvnému partnerovi dostala do omeškania. S poukazom na záver súdu v tom zmysle, že v naznačenom smere ide o neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku, je to práve odporkyňa, ktorá v danom prípade je poškodená postupom dodávateľa, ktorý dal pokyn na jej odpojenie od elektrickej energie, následné odobratie elektromera a v konečnom dôsledku ju aj poškodil vo vzťahu k vyúčtovaným sankčným poplatkom za odpojenie a znovu napojenie k odberu elektrickej energie. Pokiaľ teda za daného skutkového stavu odporkyňa až do doby ukončenia zmluvného vzťahu čo bolo dňom 08.9.2010, kedy jej bol odobratý elektromer, odoberala elektrinu, nemôže na jej strane rozhodne ísť o neoprávnený odber ale odber elektriny v súlade s platne uzatvorenou zmluvou, nakoľko nebola tu s poukazom na záver súdu existencia platného relevantného dôvodu, ktorým by vo vzťahu k nej opodstatnene malo byť pristúpené k prerušeniu dodávky elektrickej energie, keďže podľa názoru súdu omeškanie s jednou zálohovou platbou na strane odporkyne rozhodne nemožno považovať za podstatné porušenie zmluvy, na základe ktorého by bolo možné k takýmto sankciám vo vzťahu k nej ako spotrebiteľke pristúpiť. V tomto smere vo vzťahu k nej skutočne možno hovoriť o šikanóznom uplatnení práva, ktoré rozhodne nemôže požívať právnu ochranu. Vzhľadom k vyššie uvedenému, teda prioritne z pohľadu uvedených skutočností, je zrejmé, že u odporkyne v rozhodnom období sa jednalo o odber elektriny na odbernom mieste pokrytý zmluvou, čím teda sa nemohlo jednať o neoprávnený odber na jej strane. O neoprávnený odber na strane odporkyne v rozhodnom období, t.j. od doby odpojenia od elektrickej energie 23.08.2010 do odpojenia elektromeru 08.09.2010 sa nemohlo jednať ani vychádzajúc z ust. § 39 ods. 1, písm. a/ zák. č 656/2004 Z. z. tak, ako to v konaní tvrdil navrhovateľ s odôvodnením, že v rozhodnom období odporkyňa odoberala elektrickú energiu už potom ako došlo k ukončeniu zmluvy o dodávke elektrickej energie. Z článku III. body 3.7, 3.8., obchodných podmienok vyplýva, že prerušením dodávky elektriny sa rozumie odpojenie odberného elektrického zariadenie bez ukončenia zmluvného vzťahu. Ukončením dodávky sa rozumie ukončenie zmluvného vzťahu s odobratím určeného meradla. V danom prípade z uvedeného teda vyplýva, že dňa 23.08.2010 nedošlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi odporkyňou a SSE a.s., pretože v tom čase bola len prerušená dodávka elektriny, avšak elektromer jej odobratý nebol, teda zmluvný vzťah nebol vychádzajúc z obchodných podmienok ukončený. K ukončeniu zmluvného vzťahu v danom prípade mohlo prísť až 08.09.2010, kedy došlo aj k odobratiu elektromeru. V rozhodnom období teda od 23.08.2010 do 08.09.2010 odporkyňa stále v zmluvnom vzťahu s dodávateľom elektriny bola, teda na jej strane vychádzajúc z navrhovateľom uplatneného zákonného dôvodu v zmysle § 39 ods. 1/ písm. a/ zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike nemohlo ísť u nej o odber bez uzatvorenej zmluvy, resp. o odber potom ako došlo k ukončeniu zmluvy, tak ako to v konaní tvrdil navrhovateľ. V prospech tohto záveru súdu jednoznačne nasvedčuje aj vyúčtovacia faktúra na sumu 54,10 eur doručená odporkyni v septembri 2010, kedy jednoznačne tejto ako vyplýva z obsahu faktúry vychádzajúc z uzatvorenej zmluvy medzi SSE a.s. a odporkyňou, bola vyúčtovaná spotreba el. energie až do dňa 08.09.2010, t.j. do doby ukončenia zmluvného vzťahu vychádzajúc z konečného odpočtu v tento deň, t.j. 08.09.2010, čo do spotreby vo výške 6.105 kWh, ktorú riadne uhradila. Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom súdu v tom smere, že na strane odporkyne sa nejednalo od 23.08.2010 do 08.09.2010 o neoprávnený odber, postráda nárok navrhovateľa na náhradu škody zo strany odporkyne vzniknutej z titulu neoprávneného odberu na podklade skutočností, ktoré tvrdil, akúkoľvek opodstatnenosť, a to prioritne už čo do samotného základu. Pokiaľ ide o výšku a špecifikovanosť uplatneného nároku, aj v tomto smere nemohol súd konštatovať iné ako to, že je vo vzťahu k odporkyni neopodstatnený, nesúladný s princípom dobrých mravov, v neposlednom rade aj šikanózny. Je absolútne neakceptovateľné, aby za situácie, kedy v konaní bolo preukázateľne zistené, že odporkyni SSE a.s. vyúčtoval spotrebu elektrickej energie až do 08.09.2010 s odpočtom spotreby 6105 kWh, čo teda pokrýva aj spotrebu v období od 23.8.2010 do 08.09.2010, kedy bol konečný odpočet, preukázateľne 155 kWh, ktorú spotrebu odporkyňa riadne v súlade so zmluvou uhradila, aby duplicitne platila za tú istú spotrebu, ale iným titulom navrhovateľovi, len preto, že tento ju napriek riadnej úhrade z jej strany, naďalej eviduje ako neoprávnený odber a tým pádom vznik škody na jeho strane. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že išlo o spotrebu, ktorú nebolo možné priradiť k žiadnemu odbernému miestu a preto ide táto spotreba na jeho ťarchu a musí si ju ako škodu voči odporkyni uplatniť. Predmetná spotreba z rozhodného obdobia bola preukázateľne priradená k odbernému miestu odporkyne, čo vyplýva z vyúčtovacej faktúry, išla na jej ťarchu a táto ju uhradila. Nárok navrhovateľa v tomto smere by tak na jeho strane vo vzťahu k odporkyni predstavoval vznik bezdôvodného obohatenia. Ak v tomto smere je nesúlad medzi evidenciou spotreby medzi SSE a.s. a navrhovateľom, môže ísť jedine o evidenčný problém a je na týchto subjektoch, aby si ho vyriešili, bez ďalšieho šikanovania odporkyne ako spotrebiteľky. Je absolútne neakceptovateľné, aby spotrebiteľ za ten istý objem spotrebovanej elektriny platil duplicitne, potom, čo ho v súlade so zmluvou uhradil, i keď iným právnym titulom. Ak by teda aj súd dospel v konaní k odlišnému záveru vo veci neoprávneného odberu zo strany odporkyne, t.j. že k tomuto naozaj došlo, tento uplatnený nárok by navrhovateľovi vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemohol priznať. Rovnako je tomu aj pokiaľ ide o časť uplatneného nároku z titulu vzniknutej škody, ktorá mala predstavovať tzv. zisťovací poplatok. Jeho výška jednak nebola preskúmateľná a jednak na ťarchu spotrebiteľa rozhodne nemôže ísť veľkorysosť, s akou si zmluvní partneri dohodli výšku odplaty za činnosti, zahŕňajúce aj kontroly odberných miest, od ktorých zmluvných odmien za ich výkon sa odvíja aj výška tzv. zaisťovacieho poplatku, za situácie, že spotrebiteľ toto nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť. Na to, aby takto vynaložené náklady bolo možné považovať za účelné a tým pádom ustáliť, že išlo o skutočnú škodu, museli by byť riadne špecifikované spôsobom, z ktorého by bolo nepochybne zrejmé, že boli vynaložené na zistenie stavu tohto a nie iného odborného miesta a predstavovali by napr. cestovné konkrétneho pracovníka, jeho mzdu za časové obdobie, potrebné na tento konkrétny úkon, nie však zmluvne dojednanú odmenu, ktorá nemôže predstavovať skutočnú škodu a zahŕňa nepreskúmateľné množstvo úkonov, ktoré boli vykonávané nielen v súvislosti so zistením tejto konkrétnej situácie. Vychádzajúc teda z vyššie uvedených záverov, súd návrh navrhovateľa zamietol, ako neopodstatnený. Pokiaľ v konaní žiadala odporkyňa znalecké dokazovanie na okolnosť týkajúcu sa navrhovateľom tvrdeného samovoľného pripojenia k odberu elektriny, a navrhovateľ žiadal vypočuť pracovníkov, ktorí pripojenie zistili, súd tieto dôkazy s poukazom na vyššie uvedené závery považoval za nadbytočné a nehospodárne, preto tieto nevykonal. Vzhľadom k tomu, že v konaní bola úspešná odporkyňa, vychádzajúc z ust. § 142, ods. l, O.s.p. jej prináleží právo na náhradu trov konania. Keďže odporkyňa v konaní ich náhradu neuplatnila, súd jej ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Dôvodil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko vo faktúre za neoprávnený odber vystavenej na sumu 571,20 eur sa nefakturovala spotreba elektrickej energie, ale je v nej účtovaná škoda vyčíslená v zmysle platnej legislatívy, ktorej zámerom je sankcionovať každý zistený neoprávnený odber elektrickej energie. Poukázal na § 39 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike a vyhlášku č. 154/2005 Z. z., podľa ktorej sa postupovalo pri výpočte faktúry za neoprávnený odber za obdobie od 24.08.2010 do 08.09.2010. Zdôraznil, že vo faktúre za neoprávnený odber je účtovaná škoda, ktorej chápanie v zákone o energetike predstavuje istý odklon od občianskoprávneho chápania pojmu škoda. Zákon uvádza, na základe akého konania, resp. kedy táto škoda vzniká a kto za ňu zodpovedá, pričom uvedený nárok si ich spoločnosť uplatnila iba 1x. Zdôraznil, že pri kontrole dňa 08.09.2010 bol pracovníkmi kontroly odberných miest zistený neoprávnený odber elektrickej energie na odbernom mieste L. XXX/XX, U. Q., z ktorého elektrickú energiu odoberá odporca. Neoprávnený odber bol vykonaný tým spôsobom, že potom, čo bolo odberné miesto dňa 23.08.2010 odpojená pre neplnenie, bola na odbernom mieste odtrhnutá plomba a odberné miesto bolo samovoľne pripojené k dodávke elektriny. Uvedená skutočnosť vyplýva z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny zo dňa 08.09.2010. Na preukázanie uvedených skutočností boli navrhované ďalšie dôkazy, ktoré súd bezdôvodne nevykonal. Súd v konaní nevypočul navrhovaného svedka L. B., ktorý by sa vyjadril, akým spôsobom a na základe akej skutočnosti došlo k odpojeniu tohto odberného miesta , keďže odpojenie odberného miesta sám realizoval, čím súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd takisto nevypočul svedka, pracovníka kontroly odberných miest L. B., ktorý je jedným z podpísaných na protokole o zistení neoprávneného odberu zo dňa 08.09.23010. Ďalej uvádzal, že súčasťou faktúry za neoprávnený odber je skutočne i tzv. zisťovací poplatok vo výške 549,99 eur. Oprávnenosť jeho fakturácie sa opiera o ust. § 1 ods. 2 cit. vyhlášky. Súdu predložil metodické pokyny, v ktorých sú upravené pravidlá tvorby ceny zisťovacieho poplatku, ako aj rámcovú a vykonávaciu zmluvu uzatvorenú medzi navrhovateľom a spoločnosťou SSE - Metrológia, s.r.o., Žilina, na základe ktorej SSE-M vykonáva pre navrhovateľa, okrem iného činnosť v oblasti merania elektrickej energie a kontrolu odberných miest. K výpočtu a fakturácii zisťovacieho poplatku okrem predložených listinných dokladov, navrhol vypočuť aj Ing. U. J., čo súd nevykonal. Dodal, že odporcovi bola prerušená dodávka elektrickej energie dňa 23.08.2010 pre nezaplatenie preddavkovanej platby 30 eur, a to ani dodatočne po doručení upomienky, preto si musel byť vedomý, že neplatením porušil svoju zmluvnú povinnosť. Vytýkal ďalej súdu, že sa zaoberal a právne vyhodnocoval zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi odporcom a treťou osobou, čo považoval za nesprávny postup súdu, ktorý zakladá odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. g/ O.s.p. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť, tak ako bolo uplatnené v návrhu a zaviazať odporcu k náhrade trov konania.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania / § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa v zmysle zákonných ustanovení zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskej zmluve danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:
Základné práva a povinnosti strán v ich vzťahu, ktorý bol založený zmluvou o dodávke a distribúcii elektriny č. 7312111/2 /súčasťou, ktorej sú aj obchodné podmienky/ sú okrem tohto zmluvného vzťahu upravené právnym predpisom, ktorý je špeciálnou normou, a ktorý obsahuje i úpravu škody za neoprávnený odber elektriny. Preto je treba z tohto právneho predpisu, ktorým je zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení platnom do 31.08.2012 a vyhl. č. 154/2005 Z. z. pre daný prípad, vychádzať.
Súd prvého stupňa v danej veci vychádzal zo zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny i z uvedených právnych predpisov. Zistený skutkový stav vo veci vyhodnotil tak, že v období od 23.08.2010 do 08.09.2010 došlo u odporkyne k prerušeniu dodávky elektriny, nakoľko z článku III. body 3.7, 3.8 obchodných podmienok vyplýva, že prerušením dodávky elektriny sa rozumie odpojenie odberného elektrického zariadenia bez ukončenia zmluvného vzťahu. Preto sa v tomto období u odporkyne nemohlo jednať o neoprávnený odber elektriny podľa § 39 ods. ods. 1 písm. a/ zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike. Zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny považoval za spotrebiteľské zmluvu a za neprijateľnú považoval zmluvnú podmienku podľa článku IV. bod 4.9. obchodných podmienok, keď za podstatné porušenie zmluvy zo strany odberateľa sa považuje aj omeškanie zo zaplatením čo i len jednej aj zálohovej splátky na dodávku elektriny, čo nadväzuje na oprávnenie dodávateľa uplatniť sankcie vo vzťahu k spotrebiteľovi, menovite prerušiť dodávku elektriny, odpojiť od dodávky elektriny, ukončiť zmluvný vzťah, odobrať elektromer. Táto zmluvná podmienka podľa názoru súdu prvého stupňa predstavuje hrubý nepomer, absolútnu nevyváženosť medzi právami a povinnosťami zmluvných strán za situácie, že odporkyňa ako spotrebiteľ vzhľadom na charakter zmluvy do týchto podmienok nemohla zasiahnuť. Odporkyňa sa síce dostala do omeškania so zaplatením prvej platby, avšak išlo o platbu zálohovú, pričom preukázateľne faktúru za elektrinu, ktorá jej bola zaslaná v septembri 2010, a ktorou jej bola vyúčtovaná spotreba až do dňa skončenia zmluvného vzťahu, preukázateľne uhradila. Žalobu voči odporkyne považoval za šikanóznu, hrubo nesúladnú s princípom spravodlivosti, ochrany spotrebiteľa ako aj hrubo rozpornú s dobrými mravmi.
Z obsahu spisu, a to listinných dokladov - z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie vyplýva, že u odporkyni bol zistený neoprávnený odber elektriny dňa 08.09.2010 na odbernom mieste U. Q., L. XXX, č. elektromera 5014470, stav VT 6105, keď dňa 23.08.2010 bola odporkyňa odpojená pre neplatenie a bola zistená odtrhnutá plomba na hlavnom ističi - samovoľné zapojenie. Z listovej korešpondencie - upomienky z 21.07.2010 vplýva, že odporkyňa bola upozornená, že nezaplatila úhradu za elektrinu s dátumom splatnosti 15.07.2010 v sume 30 eur a vyzvaná, aby dlžnú sumu zaplatila v lehote 15 dní do doručenia tohto listu, a zároveň upozornená, že nezaplatenie dlžnej sumy bude mať za následok prerušenie dodávky elektriny a za opätovné pripojenie budú podľa Cenníka služieb pre zákazníka SSE, a. s. vyúčtované náklady. Odporkyňa túto upomienku prevzala 23.07.2010, v určenej lehote však platbu nezaplatila, preto následne dňa 23.08.2010 došlo zo strany navrhovateľa k prerušeniu dodávky elektriny odporkyni v zmysle článku IV. bodu 4.9. písm. a/ Obchodných podmienok dodávky elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti platných od 01.01.2010. Odporkyňa dlžnú sumu zaplatila v konečnom vyúčtovaní faktúry na sumu 54,10 eur v dvoch splátkach dňa 15.10.2010 a dňa 29.10.2010.
Za správne odvolací súd považuje predovšetkým právny názor súdu prvého stupňa, že zmluva o dodávke a distribúcii elektriny č. 7312111/2 zo 17.06.2010, ktorej súčasťou sú aj Obchodné podmienky dodávky elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti je zmluvou spotrebiteľskou, a preto aj súd prvého stupňa správne túto hodnotil ex offo v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách /§ 52 a nasl./. Ako predbežnú otázku riešil neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v článku IV. bod 4.9. písm. a/ Obchodných podmienok, podľa ktorej za podstatné porušenie Zmluvy zo strany odberateľa sa považuje omeškanie zo zaplatením preddavkovanej platby alebo vyúčtovacej faktúry, ak odberateľ preddavkovanú platbu a vyúčtovaciu faktúru neuhradí ani v dodatočnej lehote 15 dní, ktorú mu určil dodávateľ vo výzve na zaplatenie, s upozornením, že dodávka bude prerušená. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporkyňa nezaplatila len prvú preddavkovanú platbu za elektrinu splatnú k 15.07.2010 /následne za mesiac august platbu zaplatila/, preto aj podľa názoru odvolacieho súdu ide o podmienku neprimeranú, nakoľko odporkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvy, nemohla vyjednávať, jedinou jej alternatívou bolo prijatie, respektíve odmietnutie zmluvy. Dodávateľ totiž stanovil obsah tejto zmlúv a stanovil aj podmienky jej realizácie. Uvedená podmienka, v zmysle ktorej na prerušenie dodávky elektriny postačuje čo i len jedno nezaplatenie mesačného preddavku na elektrinu a neprihliada na to, že nasledujúce mesiace odporkyňa /spotrebiteľ/ riadne preddavky zaplatila, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Napokon odvolací súd dodáva, že i keď z listinných dokladov vyplýva, že po prerušení elektriny u odporkyni malo dôjsť z jej strany k samovoľnému zapojeniu elektriny /bola odtrhnutá plomba na hlavnom ističi/, odporkyňa všetky náklady spojené s opätovným zapojením elektriny a spotrebou elektriny zaplatila. Zaplatenie žalovanej sumy z titulu škody, ktorá mala vzniknúť v dôsledku neoprávneného odberu elektriny s prihliadnutím na neprijateľnú podmienku v článku 4.9. písm. a/ Obchodných podmienok, by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko odporkyňa si náhradu týchto trov neuplatnila v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.