Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-11C/220/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci žalobcu: COFIDIS, a.s. so sídlom Suché mýto 1, 811 01 Bratislava, IČO 36 816 337, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., IČO: 36 866 881, so sídlom Žabotova 2/B, 811 04 proti žalovanému: G. R., nar. XX.X.XXXX, s registrovaným trvalým pobytom L. XXXX/XX, XXX XX R., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom pre konanie Ľ. H., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 683,03 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na jeho č. XXXXXXX/XXXX, vedený vo VÚB, a.s. sumu 79,95 Eur pod VS XXXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca žiadal o vydanie platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu dlžnú istinu 683,03 Eur, súdny poplatok 40,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 209,43 Eur titulom plnenia zo zmluvy o revolvingovom úvere, uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 15.5.2008. V návrhu uviedol, že žalobca žalovanému poskytol úverový limit vo výške 733,88 Eur, čerpanie ktorého sa uskutočnilo poukázaním peňažných prostriedkov na bankový účet určený v zmluve o úvere. Žalovaný splátky neplatil riadne a včas, preto žalobca odstúpil od zmluvy o úvere. Ďalej žalobca tvrdil, že žalovaný ku dňu podania návrhu uhradil žalobcovi sumu 583,94 Eur, v ďalších splátkach nepokračoval. Žalovaná suma 683,03 Eur pozostáva z úveru vo výške 526,28 Eur, úroku za poskytnutie úveru v sume 95,99 Eur, poistného v sume 34,93 Eur a poplatkov z omeškania so splácaním úveru v sume 25,83 Eur.

Konajúci súd o návrhu doručenom súdu dňa 10.1.2011 rozhodol 12.1.2011 platobným rozkazom č.k. -15, ktorý bol dňa 14.4.2011 zrušený pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému do vlastných rúk ( , ďalej len ).

Žalovaný je v mieste registrovaného trvalého bydliska neznámy. Miesto jeho súčasného pobytu sa súdu nepodarilo zistiť. Preto mu súd pre toto konanie v zmysle ustanovil opatrovníka.

Pre splnenie podmienok vyžadovaných ustanovením súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov konania. Vykonal dokazovanie čítaním listín, ktoré žalobca pripojil k žalobe. Po vykonanom dokazovaní súd mal preukázané, že žalovaný dňa 14.5.2008 podpísal (prijal) návrh zmluvy o úvere č. XXXXXXXX, vyhotovený a podpísaný žalobcom dňa 7.5.2008 na predtlačenom formulári, na základe ktorej mu bol poskytnutý úverový limit v sume 20.000.- Sk /

663,88 Eur ( v návrhu pravdepodobne preklepom uvedený úverový limit 733,88 Eur ), ktorá bola dňom 16.5.2008 evidovaná na úverovom účte žalovaného ako čerpanie tejto sumy žalovaným. Návrh zmluvy obsahoval údaj o výške úverového limitu, úrokovej sadzbe 2,14% mesačne, poistnom vo výške 0,65% aktuálneho dlhu voči veriteľovi za každé poistné obdobie. Hodnota RPMN 29% bola uvedená vo formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý síce neobsahuje podpis žalovaného, dôvodne však možno predpokladať, že tento je tiež súčasťou vyššie označenej úverovej zmluvy. Čerpanie úverového limitu sa uskutočnilo v súlade s bodom 3. Všeobecných obchodných podmienok (VOP) poukázaním peňažných prostriedkov na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Tatra banke, a.s., označený priamo vo formulárovej zmluve o úvere. Dokumentom bez názvu, vyhotoveným dňa 8.12.2010, mal súd preukázané, že dňa 24.6.2008, 28.7.2008, 27.8.2008 a 26.9.2008 bankovým prevodom bola prijatá splátka v sume 4 x 26,52 Eur, dňa 24.11.2008 suma 53,04 Eur, dňa 15.12.2008 suma 28,65 Eur, dňa 12.1.2009 suma 27 Eur, dňa 12.2.2009, 13.3.2009, 28.4.2009, 27.5.2009, 29.6.2009 a 8.7.2009 suma 6 x 26,52 Eur, dňa 28.9.2009 suma 53 Eur, dňa 27.10.2009, dňa 26.11.2009 suma 2 x 26,52 Eur a dňa 24.2.2010 suma 104 Eur, teda spolu suma 583,93 Eur. Od splátkového obdobia 03/2010 neboli vykonávané žiadne splátky. Žalobca k 30.11.2010 evidoval dlh žalovaného v celkovej sume 683,03 Eur vrátane poplatku za upomienky, poistného a úroku z úveru. Na zaplatenie dlžnej sumy žalovaného vyzýval listom zo dňa 1.10.2010, ktorým súčasne odstúpil od úverovej zmluvy a od poistenia s tým, že účinnosťou odstúpenia od zmluvy o úvere sa zmluva ruší a úver sa stáva okamžite splatný (článok 8.4. VOP ). Doručenie oznámenia o odstúpení od úverovej zmluvy žalovanému žalobca dôkazne nepreukázal. Podľa presvedčenia súdu žalobca doručoval žalovanému list obsahujúci oznámenie o odstúpení od úverovej zmluvy postupom uvedeným v článku 12.4. VOP, pričom stačilo jeho doručenie poštou formou obyčajnej listovej zásielky.

V zmysle čl. 4.4. VOP minimálna splátka úveru vo výške 26,52 Eur bola splatná mesačne, a to najneskôr do 15. dňa v mesiaci, za ktorý sa minimálna splátka platí. Prvá minimálna splátka úveru bola splatná 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu úveru klientom, v danom prípade najneskôr do 15.6.2008.

Na účte žalovaného bola do 28.2.2010 evidovaná úhrada sumy 583,93 Eur. Žalobca vyčíslil k 1.10.2010 dlh žalovaného v sume 673,63 Eur / 20.294.- Sk, ku dňu 30.11.2010 evidoval dlh žalovaného vo výške 683,03 Eur, ktorý pozostáva z úverovej istiny 526,28 Eur, úrokov za poskytnutie úveru v sume 95,99 Eur, vypočítaných podľa článku 5 VOP, poistného v sume 34,93 Eur a poplatkov z omeškania v sume 25,83 Eur. V zmysle článku 5. VOP bol žalovaný povinný platiť veriteľovi za poskytnutie úveru úrok zo sumy poskytnutého úveru, a to vždy podľa aktuálnej úrokovej sadzby veriteľa.

Úročenie úveru bolo dojednané ako denné a vykonávalo sa od momentu prevedenia peňažných prostriedkov na účet klienta až do dňa splatenia úveru, a to podľa aktuálnej výšky čerpania úveru evidovanej na úverovom účte dlžníka. V zmysle článku 4.3. VOP zmluva o úvere bola uzatvorená na dobu neurčitú, bol dojednaný úver, ktorého čerpanie a splácanie záviselo od dlžníka, nebolo možné presne vyčísliť počet splátok úveru ani dobu splácania úveru. Konečná splatnosť úveru nebola určená vzhľadom na uzavretie zmluvy o úvere na dobu neurčitú.

V zmysle článku 7.2.VOP v prípade omeškania dlžníka s úhradou minimálnej splátky úveru je veriteľ oprávnený žiadať a dlžník povinný uhradiť poplatok z omeškania, a to vo výške 8% z každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa ocitol dlžník v omeškaní o viac ako 15 dní. Žalovaný za obdobie od 03/2010 minimálne splátky úveru neplatil. Vzhľadom na platobnú disciplínu žalovaného si žalobca uplatnil nárok na poplatok z omeškania v sume 25,83 Eur. Súd dospel k záveru, že takto uplatňované majetkové sankcie za omeškanie nemajú oporu v zákone.

Medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami bol založený úverový vzťah. V danom prípade ide o právny vzťah účastníkov konania na základe spotrebiteľskej zmluvy. Podľa ( ObchZ ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ObchZ (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než

prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 503 ods. 1 veta prvá ObchZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Podľa ods. 2 ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Podľa ObchZ ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky , úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.7.2006 zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, podľa písm. a/ spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, podľa písm. c/ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru,

Podľa § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Podľa ods. 3 zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7. Podľa ods. 4 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Podľa ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddielu Sa, vložky číslo 4208/B mal súd preukázané, že s účinnosťou od 10.8.2007 registrovaným predmetom činnosti žalobcu je okrem iného aj poskytovanie úverov zo zdrojov, na ktoré sa nevyžaduje bankové povolenie.

Z obsahu predloženej zmluvy súd vyvodil, že žalovanému ako fyzickej osobe boli poskytnuté finančné prostriedky na iný účel než výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a vzhľadom na výšku poskytnutých finančných prostriedkov bola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú súd posudzoval ako zmluvu uzatvorenú podľa a na základe ktorej sa žalobca domáha plnenia od žalovaného. Zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári, kde sa dopĺňali len osobné údaje žalovaného ako dlžníka a výška poskytnutých peňazí

- úverového limitu. Otázky čerpania úveru, jeho splácania, úročenia, dôsledky porušenia zmluvných povinností, skončenia zmluvy o úvere sú upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach ( VOP ),

ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy č. 70142941 spolu s formulárom o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú účastníci ako zmluvné strany uzatvorili. Zmluva o úvere bola uzatvorená na dobu neurčitú, počet splátok úveru ani doba splácania úveru nebola presne vyčíslená. Konečná splatnosť nebola určená, podľa čl. 4.3. úver musí byť úplne splatený najneskôr v posledný deň trvania zmluvy o úvere, ak došlo k úkonu, ktorým sa má skončiť trvanie zmluvy o úvere.

Daný právny vzťah konajúci súd posudzoval ako vzťah založený spotrebiteľskou zmluvu a v zmysle ustanovení aplikoval tie ustanovenia, ktoré sú pre žalovaného spotrebiteľa priaznivejšie a neprihliadal na tie, ktoré sú v rozpore s ustanovením . Podľa (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Prvostupňový súd za právne významný považuje právny úkon žalobcu, ktorým odstúpil od zmluvy o úvere, t.j. list zo dňa 1.10.2010 ( v súdnom spise ako č.l. 13 ). Podľa (1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa zmluva sa zrušuje s účinkami od začiatku a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršujú. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie pre spotrebiteľa ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v . Súd prihliadal na skutočnosť, že zmluvu v prejednávanej veci naformuloval žalobca a bol to žalobca, ktorý využil ustanovenia o odstúpení a to aj napriek existencii iných inštitútov práva, ktoré zmluvu v celom rozsahu a s účinkami od momentu jej uzavretia nerušia. Súd nakoniec uzavrel, že ustanovenia čl. 8.4.VOP je pre žalovaného nevýhodnejšie ako úprava v ustanovení v spojení s .

Súd vychádzal z úvahy, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a účastníci majú právo žiadať to, čo si vzájomne plnili. V danom prípade teda vzniklo právo domáhať sa vrátenia časti nesplateného úveru, nie však úrokov za úver zo zmluvy zrušenej s účinkami od jej vzniku. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Súd vzhliadol rozpor s dobrými mravmi aj v konaní žalobcu, keď údaj o úrokoch v zmluve vytlačil veľmi malým písmom a umiestnil ho tesne nad podpisy zmluvných strán, čo mohlo navodiť dojem, že ide o dojednanie menej rozhodujúceho obsahu. Takéto konanie žalobcu je v rozpore s ustanovením o ochrane spotrebiteľa, ktorý definuje konanie v rozpore s dobrými mravmi použiteľnú pre prejednávanú právnu vec, ako aj v rozpore s ustanovením , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Poskytovateľ služby nesmie konať v rozpore s dobými mravmi a pokiaľ pri poskytovaní služby vybočil z pravidiel morálky, nemohol mu súd poskytnúť ochranu.

Údaj o úrokoch napísaný podstatne menším písmom môže spotrebiteľ prehliadnuť, podceniť, takto napísaný údaj je spôsobilý ovplyvniť myslenie a správanie spotrebiteľa a jeho rozhodnutie.

Poskytnutie úveru žalobcom ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi (spotrebiteľovi) na základe zmluvy zo dňa 14.5.2008, ktorá je vzhľadom na osoby účastníkov zmluvného vzťahu a podľa svojho obsahu zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa a nasledujúcich v spojení s a súvisiacich ustanovení o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj rozsah plnenia žalobcu tohto právneho vzťahu ako aj rozsah plnenia žalovaného žalobca preukázal predloženými, vyššie označenými listinami.

Žalovaný bol povinný dodržiavať zmluvné podmienky, najmä platiť splátky v dojednanej výške a v lehotách ich splatnosti. Keďže svoje platobné povinnosti neplnil riadne a včas, dostal sa do omeškania.

V dôsledku omeškania s platením splátok úveru žalovaným v zmluvne dohodnutej lehote ich splatnosti vzniklo žalobcovi v súlade s článkom 8 VOP právo na odstúpenie od zmluvy o úvere, ako aj právo požadovať od žalovaného splatenie úveru.

Sankcie za omeškanie dlžníka sú upravené v článku 7 VOP. V zmysle úverových podmienok pre prípad omeškania dlžníka s plnením peňažných záväzkov voči veriteľovi, dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,08% denne z dlžnej sumy počínajúc prvým dňom omeškania. Okrem toho v prípade omeškania dlžníka s úhradou minimálnej splátky úveru je veriteľ oprávnený žiadať a dlžník povinný uhradiť poplatok z omeškania, a to vo výške 8% z každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa ocitol v omeškaní viac ako 15 dní.

V čase uzatvorenia zmluvy pripravenej žalobcom vrátane úverových podmienok spoločnosti ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť, neexistovala žiadna právna skutočnosť, opodstatňujúca dojednanie právnej úpravy ustanovenia na omeškanie so splácaním úveru. Dojednanie o úrokoch z omeškania 0,08% denne ( 29,2% p.a. ) v zmysle úverových podmienok článku 7 VOP popri poplatku z omeškania 8% z minimálnej splátky, splatnej mesačne a zmluvnej pokute až do sumy zodpovedajúcej 100% v tej dobe dlžnej čiastky úveru (v prípade odstúpenia od zmluvy podľa bodu 8.4. VOP ) nepochybne znamená podstatné zvýhodnenie veriteľa na úkor spotrebiteľa a bezdôvodné zhoršenie zmluvného postavenia spotrebiteľa. Dojednania zmluvných sankcií vo forme zmluvnej pokuty a súčasne úroku z omeškania spolu s poplatkom z omeškania súd posúdil ako odporujúce dobrým mravom v zmysle ustanovenia , resp. zásadám poctivého obchodného styku v zmysle ustanovenia . Žalovaný, ktorý je nepochybne v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, by bol povinný podľa zaplatiť úrok z omeškania v zákonnej výške, ktorého úroková sadzba ku dňu 30.11.2010, ku ktorému bol žalobcom ustálený poplatok z omeškania, bola 9%. Tento sankčný úrok zodpovedá zákonnej úprave v nariadenia vlády , účinného od 1.1.2009. Žalobca sa však tejto majetkovej sankcie nedomáhal. Žiadal iba zaplatenie „poplatku z omeškania“, teda majetkovej sankcie, ktorá nemá oporu v citovanom zákonnom ustanovení. Pre prípad úveru poplatok z omeškania ako sankciu za omeškanie s plnením peňažného záväzku neustanovuje. Podľa ObčZ (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. S odkazom na uvedené preto súd žalobcovi právnu ochranu neposkytol a nepriznal žalobcovi ako dôvodne žalovaný nárok na poplatok z omeškania a žalobu v tejto časti uplatneného nároku zamietol. Pokiaľ ide o žalované poistné, konajúci súd má za to, že dojednania o poistnom v posudzovanej úverovej zmluve sú v rozpore s dobrými mravmi. Podľa bodu 9.1 VOP veriteľ uzatvoril rámcovú zmluvu o poistení dlžníkov veriteľa pre prípad neschopnosti splácať úver, poistenie sa vzťahuje na dlžníkov, ktorí vyslovili súhlas s rámcovou zmluvou o poistení a spĺňajú k dátumu podpisu zmluvy podmienky pre pristúpenie k nej. Žalobca dôkazne nepreukázal, že spôsob kontrahovania poistenia bol v súlade s právnymi predpismi. Dlžník mal možnosť, no nemusel pristúpiť k poisteniu. Jeho výslovný prejav vôle v tejto otázke absentuje. Praktiku, podľa ktorej žalobcovi na vznik poistného vzťahu postačovalo nekonanie žalovaného spotrebiteľa, keď dlžník výslovne neprejavil vôľu uzavrieť aj poistný vzťah a podpis dlžníka na úverovej zmluve žalobca považoval za úkon pristúpenia k poistnej zmluve uzavretej medzi poisťovateľom a žalobcom, súd vyhodnotil ako praktiku nekalú a zmluvné dojednanie ohľadom poistenia dlžníka v danom prípade za neprijateľnú podmienku. Zmluvu i všeobecné obchodné podmienky v tejto časti súd považuje za nepreskúmateľné, keď nie je zrejmé, akú výšku poistného má žalovaný platiť, či dlžník vyslovil súhlas s rámcovou zmluvou o poistení, či dlžník spĺňa podmienky k pristúpeniu k poisteniu, či poisťovateľ dal súhlas s poistením dlžníka. Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci bol žalobcom tvrdený a ním dôkazne preukazovaný skutkový stav.

Pre toto konanie ako pre konanie sporové platí prejednávacia zásada, podľa ktorej tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy, je vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia ( a ) a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť účastníkov za výsledok konania, postihuje toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd uznal ako pravdivú.

Podľa ( ) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Žalovaný ako účastník konania bol v konaní procesne nečinný, právny základ ani výšku žalovanej pohľadávky žalobcu titulom vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom nenamietal, nepopieral. Nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé spochybniť alebo poprieť základ žalovaného nároku.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného a prihliadajúc na výsledky dokazovania obsahom listín predložených žalobcom, súd považoval žalovaný nárok za dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 79,95 Eur, t.j. rozdielu medzi sumou úverového limitu 663,88 Eur, poskytnutou dňa 16.5.2008 na úverový účet pre zákaznícke číslo 00.358.098.101 a sumou 583,93 Eur, ktorá bola splatená ( vrátená ) bankovým prevodom splátkami vykonanými od 24.6.2008 do 24.2.2004 podľa histórie úverového prípadu, tvoriaceho č.l. 8-12 v súdnom spise. Vo zvyšku žalobou uplatnený nárok ako nedôvodný zamietol. Aj keď v prípade úveru ide o absolútny obchod, bolo potrebné v prejednávanej veci uprednostniť ustanovenia právnej úpravy, ktoré sú súčasťou osobitnej úpravy spotrebiteľského práva vrátane ustanovení až 54 . O trovách konania súd rozhodol podľa V spore prevažne úspešnému žalovanému s mierou úspechu 88 % oproti úspechu žalobcu 12% súd nepriznal náhradu trov konania, keďže žalovaný si náhradu trov neuplatňoval a naviac v tomto konaní mu žiadne trovy ani nevznikli. Lehota na plnenie je odôvodnená ustanovením

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odôvodnené odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti: z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované, v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , až f/

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ().